Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/64/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Ľ. B., bývajúceho v

S., sudcu Krajského súdu v Trnave, zastúpeného Mgr. M. T., advokátom v Š., proti ţalovanej

Slovenskej republike – Národnej rade Slovenskej republiky, Nám. Alexandra Dubčeka

č. 1, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2010 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.

-8 z 11. januára 2010 v znení opravného uznesenia č.k. -17

z 11. februára 2010 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. januára 2010 č.k. -8 v spojení

s opravným uznesením č.k. 171/2009-17 z 11. februára 2010 zastavil konanie o určenie, ţe

odmeňovanie ţalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu

nemajetkovej ujmy. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Zastavenie konania odôvodnil neodstrániteľným nedostatkom konania a to

nedostatkom spôsobilosti ţalovanej byť účastníkom konania. Poukázal pritom na ustanovenia

, , , a a články 72, , , , a

Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. septembra 2010 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil

a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takto rozhodol stotoţniac sa

2

s názorom súdu prvého stupňa o nedostatku spôsobilosti ţalovanej byť účastníčkou konania.

Uviedol, ţe ak ţalobca označil Slovenskú národnú radu, ako orgán, ktorý má v mene štátu

konať, ktorá však nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok

procesnej podmienky konania, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom a ktorú nemoţno

odstrániť ani s pouţitím ustanovenia

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté

uznesenie odvolacieho i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Uviedol, ţe v konaní ako ţalovanú označil Slovenskú republiku, ktorá

má právnu subjektivitu a pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe označený zástupca

nemá právnu subjektivitu, mal návrh doručiť tej inštitúcii, ktorá podľa jeho názoru v tejto veci

má štát zastupovať, prípadne mal vyzvať ţalobcu na úpravu návrhu v tejto časti podľa § 43

ods. 1 Nedostatok v označení zástupcu procesnej strany nemôţe byť povaţovaný za

neodstrániteľnú vadu konania. Uvedeným postupom oba súdy porušili jeho právo na súdnu

ochranu podľa , keď v predmetnej veci odmietli

konať a rozhodnúť o ţalobe.

Ţalovaná nevyuţila právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237

a § 239.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je

ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak

odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

() na zaujatie stanoviska ( ), alebo

potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie

3

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ . Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Existenciu vád konania uvedených v ustanovení dovolateľ tvrdil, a to konkrétne

vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa

je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia , postihnuté.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Podľa , sudca alebo iný poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

V preskúmavanej veci sa ţalobca domáhal určenia, ţe jeho odmeňovanie je v rozpore

so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy. Za účastníka konania

na strane ţalovanej označil Slovenskú republiku, za ktorú pred súdom koná Národná rada

Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, ţe ţalovaný – Národná

rada Slovenskej republiky – nemá spôsobilosť na právne úkony, pričom odvolací súd sa

s takýmto názorom stotoţnil.

Podľa , účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný)

alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Ide o procesné vymedzenie účastníctva, čo znamená, ţe z tohto hľadiska je

v tzv. sporovom konaní (o taký prípad v prejednávanej veci ide) ţalobcom ten, kto podal

ţalobu a ţalovaným ten, koho ţalobca za tohto účastníka označil. Nielen ţalobca, ale aj

ţalovaný musí byť označený presne, určite a vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo

nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo moţné zameniť s niekým iným a aby

s ním súd mohol jednať. Ak označenie ţalovaného neumoţňuje jeho presnú identifikáciu, ide

o nesprávne podanie a súd je povinný pokúsiť sa túto vadu podania odstrániť postupom podľa

Súd však sám z vlastnej iniciatívy nemôţe označiť ţalovaného inak, neţ ako

ho označil ţalobca v ţalobe. Musí tomu predchádzať postup podľa Iba – za

splnenia určitých predpokladov – v prípadoch procesného nástupníctva môţe súd konať

s inou osobou neţ v ţalobe riadne označeným účastníkom v zmysle

a rozhodovať o jej právach a povinnostiach.

Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môţe byť, vedľa ďalších subjektov uvedených

v zákone, aj štát ( ). V tomto prípade je štát, ako vyplýva

z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Podľa , za štát pred súdom

koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická

osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho,

koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom, sa vzťahujú ustanovenia odseku 1

písm. a/ a b/, ods. 2 a 3.

V prejednávanej veci označil ţalobca ţalovaného ako Slovenskú republiku, pričom ako

štátny orgán, ktorej má za štát pred súdom konať v zmysle , označil Národnú

radu Slovenskej republiky. Okresný súd (a rovnako ani odvolací súd) postupom podľa § 43

neodstránil vadu podania spočívajúcu v nepresnom označení ţalovaného. Zo ţalobcom

vykonaného označenia ţalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţaloba smeruje

proti štátu.

Platí, ţe ak ţalobca označí za ţalovaného štát, je povinný riadne označiť aj štátny

orgán, ktorý má za štát konať ( ). Povinnosť a potreba takéhoto riadneho

označenia vyplýva aj z toho, ţe bez neho by súd nemohol štát ako ţalovaného ani zapojiť

do súdneho konania, nemohol by mu doručiť zásielku alebo ho predvolať na pojednávanie.

Takto nedostatočne označený ţalovaný by súčasne nebol procesne spôsobilý v zmysle § 20

, lebo by nebol spôsobilý vykonávať práva a povinnosti účastníka konania. Slovenská

republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania (por. v spojení s

), avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení

so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, pretoţe len jeho prostredníctvom môţe ako

právnická osoba robiť právne úkony ( , v spojení s Občianskeho

zákonníka).

Riadne označenie štátu ako ţalovaného účastníka konania je teda náleţitosťou riadneho

návrhu, bez ktorého nemoţno v konaní pokračovať (§ 79 ods. 1, § 43 ods. 2 O.s.p). Štát je ako

účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý

má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Aţ takéto označenie moţno v zmysle

veta druhá povaţovať za náleţité označenie štátu ako právnickej osoby.

Samozrejme musí ísť o orgán, ktorý je v danej veci kompetentný na základe povahe veci

zodpovedajúceho predpisu. Označenie štátu a súčasne označenie štátneho orgánu, nemoţno

6

oddeľovať. Pokiaľ nie je ţalovaný takto riadne označený (štátny orgán, nie je vôbec uvedený,

alebo je za neho označený niekto, kto neexistuje alebo nie je štátnym orgánom), súd v zmysle

ţalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu ţaloby. Ak ţalobca vytknutý

nedostatok v stanovenej lehote napriek poučeniu o moţnosti zastavenia konania neodstráni,

súd konanie zastaví, lebo v ňom nemoţno pokračovať.

Ak ţalobca v danom prípade označil v ţalobe ako štátny orgán, nespôsobilý subjekt

(Národnú radu Slovenskej republiky), ide o nedostatok návrhu na začatie konania týkajúci sa

označenia účastníka a súd prvého stupňa sa mal pokúsiť z úradnej povinnosti tento nedostatok

odstrániť postupom podľa Súd prvého stupňa však takýmto spôsobom

nepostupoval a túto vadu konania neodstránil ani odvolací súd.

Skutočnosť, ţe súdy oboch niţších stupňov uvedený nedostatok návrhu na začatie

konania týkajúci sa označenia štátu ako účastníka konania neodstránili, mala za následok, ţe

konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z , t.j.

odňatím moţnosti ţalobcu konať pred súdom, zakladajúcou prípustnosť a zároveň dôvodnosť

podaného dovolania. Existencia takejto vady je porušením práva na poskytnutie spravodlivej

ochrany práv zaručeného ustanovením , ako aj Slovenskej

republiky a čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenia oboch niţších

stupňov a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová