Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 29 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)25b/381289.c07c40.pdf
PDF · 151.86 KB
No categories available
4Cdo/64/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 64/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Ľ. B., bývajúceho v
S., sudcu Krajského súdu v Trnave, zastúpeného Mgr. M. T., advokátom v Š., proti ţalovanej
Slovenskej republike – Národnej rade Slovenskej republiky, Nám. Alexandra Dubčeka
č. 1, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 18 C 171/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 28. septembra 2010 sp. zn. 15 Co 186/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 28. septembra 2010 sp. zn. 15 Co 186/2010 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.
18 C 171/2009-8 z 11. januára 2010 v znení opravného uznesenia č.k. 18 C 171/2009-17
z 11. februára 2010 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. januára 2010 č.k. 18 C 171/2009-8 v spojení
s opravným uznesením č.k. 171/2009-17 z 11. februára 2010 zastavil konanie o určenie, ţe
odmeňovanie ţalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu
nemajetkovej ujmy. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Zastavenie konania odôvodnil neodstrániteľným nedostatkom konania a to
nedostatkom spôsobilosti ţalovanej byť účastníkom konania. Poukázal pritom na ustanovenia
§ 103, § 104, § 18 ods. 2, § 19 a § 20 O.s.p. a články 72, 73, 80, 86, 87 a 119 písm. p/ Ústavy
Slovenskej republiky.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. septembra 2010 sp. zn.
15 Co 186/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil
a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takto rozhodol stotoţniac sa
s názorom súdu prvého stupňa o nedostatku spôsobilosti ţalovanej byť účastníčkou konania.
Uviedol, ţe ak ţalobca označil Slovenskú národnú radu, ako orgán, ktorý má v mene štátu
konať, ktorá však nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok
procesnej podmienky konania, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom a ktorú nemoţno
odstrániť ani s pouţitím ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté
uznesenie odvolacieho i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe v konaní ako ţalovanú označil Slovenskú republiku, ktorá
má právnu subjektivitu a pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe označený zástupca
nemá právnu subjektivitu, mal návrh doručiť tej inštitúcii, ktorá podľa jeho názoru v tejto veci
má štát zastupovať, prípadne mal vyzvať ţalobcu na úpravu návrhu v tejto časti podľa § 43
ods. 1 O.s.p. Nedostatok v označení zástupcu procesnej strany nemôţe byť povaţovaný za
neodstrániteľnú vadu konania. Uvedeným postupom oba súdy porušili jeho právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď v predmetnej veci odmietli
konať a rozhodnúť o ţalobe.
Ţalovaná nevyuţila právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Občiansky súdny poriadok
upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237
a § 239.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je
ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak
odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
(§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľ tvrdil, a to konkrétne
vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa
je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., postihnuté.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo iný poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať.
V preskúmavanej veci sa ţalobca domáhal určenia, ţe jeho odmeňovanie je v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy. Za účastníka konania
na strane ţalovanej označil Slovenskú republiku, za ktorú pred súdom koná Národná rada
Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, ţe ţalovaný – Národná
rada Slovenskej republiky – nemá spôsobilosť na právne úkony, pričom odvolací súd sa
s takýmto názorom stotoţnil.
Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný)
alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Ide o procesné vymedzenie účastníctva, čo znamená, ţe z tohto hľadiska je
v tzv. sporovom konaní (o taký prípad v prejednávanej veci ide) ţalobcom ten, kto podal
ţalobu a ţalovaným ten, koho ţalobca za tohto účastníka označil. Nielen ţalobca, ale aj
ţalovaný musí byť označený presne, určite a vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo
nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo moţné zameniť s niekým iným a aby
s ním súd mohol jednať. Ak označenie ţalovaného neumoţňuje jeho presnú identifikáciu, ide
o nesprávne podanie a súd je povinný pokúsiť sa túto vadu podania odstrániť postupom podľa
§ 43 O.s.p. Súd však sám z vlastnej iniciatívy nemôţe označiť ţalovaného inak, neţ ako
ho označil ţalobca v ţalobe. Musí tomu predchádzať postup podľa § 43 O.s.p. Iba – za
splnenia určitých predpokladov – v prípadoch procesného nástupníctva môţe súd konať
s inou osobou neţ v ţalobe riadne označeným účastníkom v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p.
a rozhodovať o jej právach a povinnostiach.
Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môţe byť, vedľa ďalších subjektov uvedených
v zákone, aj štát (§ 21 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade je štát, ako vyplýva
z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Podľa § 21 ods. 4 O.s.p., za štát pred súdom
koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická
osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho,
koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom, sa vzťahujú ustanovenia odseku 1
písm. a/ a b/, ods. 2 a 3.
V prejednávanej veci označil ţalobca ţalovaného ako Slovenskú republiku, pričom ako
štátny orgán, ktorej má za štát pred súdom konať v zmysle § 21 ods. 4 O.s.p., označil Národnú
radu Slovenskej republiky. Okresný súd (a rovnako ani odvolací súd) postupom podľa § 43
O.s.p. neodstránil vadu podania spočívajúcu v nepresnom označení ţalovaného. Zo ţalobcom
vykonaného označenia ţalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţaloba smeruje
proti štátu.
Platí, ţe ak ţalobca označí za ţalovaného štát, je povinný riadne označiť aj štátny
orgán, ktorý má za štát konať (§ 21 ods. 4 O.s.p.). Povinnosť a potreba takéhoto riadneho
označenia vyplýva aj z toho, ţe bez neho by súd nemohol štát ako ţalovaného ani zapojiť
do súdneho konania, nemohol by mu doručiť zásielku alebo ho predvolať na pojednávanie.
Takto nedostatočne označený ţalovaný by súčasne nebol procesne spôsobilý v zmysle § 20
O.s.p., lebo by nebol spôsobilý vykonávať práva a povinnosti účastníka konania. Slovenská
republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania (por. § 19 O.s.p. v spojení s § 21
Občianskeho zákonníka), avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení
so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, pretoţe len jeho prostredníctvom môţe ako
právnická osoba robiť právne úkony (§ 20 O.s.p., § 20 v spojení s § 21 Občianskeho
zákonníka).
Riadne označenie štátu ako ţalovaného účastníka konania je teda náleţitosťou riadneho
návrhu, bez ktorého nemoţno v konaní pokračovať (§ 79 ods. 1, § 43 ods. 2 O.s.p). Štát je ako
účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý
má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Aţ takéto označenie moţno v zmysle
§ 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. povaţovať za náleţité označenie štátu ako právnickej osoby.
Samozrejme musí ísť o orgán, ktorý je v danej veci kompetentný na základe povahe veci
zodpovedajúceho predpisu. Označenie štátu a súčasne označenie štátneho orgánu, nemoţno
oddeľovať. Pokiaľ nie je ţalovaný takto riadne označený (štátny orgán, nie je vôbec uvedený,
alebo je za neho označený niekto, kto neexistuje alebo nie je štátnym orgánom), súd v zmysle
§ 43 O.s.p. ţalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu ţaloby. Ak ţalobca vytknutý
nedostatok v stanovenej lehote napriek poučeniu o moţnosti zastavenia konania neodstráni,
súd konanie zastaví, lebo v ňom nemoţno pokračovať.
Ak ţalobca v danom prípade označil v ţalobe ako štátny orgán, nespôsobilý subjekt
(Národnú radu Slovenskej republiky), ide o nedostatok návrhu na začatie konania týkajúci sa
označenia účastníka a súd prvého stupňa sa mal pokúsiť z úradnej povinnosti tento nedostatok
odstrániť postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa však takýmto spôsobom
nepostupoval a túto vadu konania neodstránil ani odvolací súd.
Skutočnosť, ţe súdy oboch niţších stupňov uvedený nedostatok návrhu na začatie
konania týkajúci sa označenia štátu ako účastníka konania neodstránili, mala za následok, ţe
konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f/ O.s.p., t.j.
odňatím moţnosti ţalobcu konať pred súdom, zakladajúcou prípustnosť a zároveň dôvodnosť
podaného dovolania. Existencia takejto vady je porušením práva na poskytnutie spravodlivej
ochrany práv zaručeného ustanovením § 1 O.s.p., ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenia oboch niţších
stupňov a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová