Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 136/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o.,

Hviezdoslavova 6, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za

účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť

, trovy konania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov) na účet

jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Mestická, Slovíková, s. r. o.,

Hviezdoslavova 6, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o.,

Hviezdoslavova 6, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

[pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 31. októbra 2012 začal podľa v tom čase platného a účinného § 175a ods.

2 (ďalej len „OSP“) konanie ex offo v dedičskej veci

po poručiteľke , rod. (ďalej aj „poručiteľka“). Následne poveril

podľa na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva

po poručiteľke a v prípade splnenia podmienok uvedených v a aj na vydanie

osvedčenia o dedičstve notárku ako súdnu komisárku. Dňa

13. februára 2013 bolo notárskou kandidátkou na základe poverenia

vydané uznesenie sp. zn. , (ďalej len „osvedčenie

o dedičstve“), ktorým bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva uvedeného v súpise

aktív a pasív jedinému dedičovi zo závetu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

zo 17. júna 2014 (ďalej len „uznesenie zo 17. júna 2014“) zrušil osvedčenie

o dedičstve a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V označenom rozhodnutí

zdôraznil, že v dedičskej veci po poručiteľke nebolo sporné, že poručiteľka nezanechala

tzv. neopomenuteľných dedičov ( ) a do úvahy prichádzali len

zákonní dedičia v tretej skupine ( ) a dedič zo závetu.

Zákonná dedička v rámci dedičského konania písomne (opakovane) namietala, že nebolo

s jej osobou ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané, a súčasne spochybňovala

pravosť dedičského titulu – závetu. Vzhľadom na túto skutočnosť vznikol medzi do úvahy

prichádzajúcimi dedičmi spor o dedičské právo, keď jeden zo zákonných dedičov

spochybnil zo skutkového hľadiska dedičský titul – závet. Sťažovateľ v tejto súvislosti

vytýka, že notárka ako súdna komisárka sa nepokúsila uvedený spor o dedičské právo

vyriešiť a nevydala ani uznesenie, ktorým by odkázala zákonnú dedičku, aby si uplatnila

svoje právo na príslušnom súde. Keďže zákonná dedička spochybnila závet, bolo podľa

sťažovateľa povinnosťou notárky ako súdnej komisárky postupovať v súlade s § 175k ods. 2

a vydať uznesenie, ktorým by jej bola určená lehota na podanie žaloby o neplatnosť

závetu na príslušnom súde. Keďže však notárka ako súdna komisárka nepostupovala

v dedičskom konaní po poručiteľke v súlade s , do úvahy prichádzajúci

zákonní dedičia, medzi ktorými je aj sťažovateľ, sú naďalej účastníkmi dedičského konania.

Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že aj napriek uzneseniu najvyššieho súdu

zo 17. júna 2014 a vráteniu veci na ďalšie konanie notárka nariadila v napadnutom konaní

pojednávanie až na 21. apríl 2015, pričom

„... Odvtedy sa v dedičskom konaní nič priamo nekonalo a ani sa o ničom

nerozhodlo. Čiže dva roky súd (OS ZA)/notár ako súdny komisár nekonal/nekoná.

... Dňa 23. 02. 2016 som podal ďalšiu sťažnosť na prieťahy.

... Dňa 11. apríla 2016 mi podpredsedníčka OS ZA odoslala písomnosť pod spisovou

značkou .

... Moja sťažnosť zo dňa 23. 02. 2016 bola uznaná za čiastočne opodstatnenú.

... S týmto celkom nesúhlasím, lebo sa domnievam, že bola opodstatnená úplne,

keďže hoci, ako sa uvádza v písomnosti , dňa 22. 03. 2016 bolo vydané

uznesenie o nevylúčení notárky , čo samotné má svedčiť o prieťahoch, lebo

námietky, ktoré požadovali jej vylúčenie, boli podané ešte dňa 21. 04. 2015, čiže len

rozhodovanie o vylúčení/nevylúčení notárky trvalo súdu (OS ZA) jedenásť mesiacov.

... Na deň 25. 05. 2016 bolo nariadené pojednávanie vo veci návrhu na ustanovenie

správcu dedičstva. (Účastníkom bolo doručené rozhodnutie, ktoré pre podanie môjho

odvolania zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, až dňa 03. 04. 2017. Ide o neodkladné

opatrenie podľa a malo sa rozhodnúť bezodkladne.)

... Mali byť zabezpečené opatrenia na urýchlenie konania, avšak dodnes sa v danej

veci nekoná.“.

K porušeniu základného práva podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo podľa sťažovateľa tým, že okresný súd nielenže „nerozhodol

právoplatne o... pozostalosti, ale dokonca ani riadne nekonal/nekoná“. Sťažovateľ tiež

namieta, že „... OS ZA nekonal vo veci vylúčenia zo zastupovania

, respektíve, pokiaľ konal a mňa ako podávateľa podnetu o jeho

vybavení neinformoval, keďže ide o vec, ktorá sa bezprostredne dotýka mojich práv

a záujmov, malo dôjsť k porušeniu práva garantovaného Slovenskej

republiky, keďže k prerokovaniam tohto podnetu nedošlo. Keďže išlo a ide o vec, ktorá sa

má pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy prerokovať bezodkladne, aj

prípadným neskorším konaním ohľadom tohto podnetu by sa už prieťahy, ku ktorým

dochádza, neodstránili a aj nimi dochádza k porušeniu článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky. Takisto uvedeným neprerokovaním podnetu k vylúčeniu

z vecí pozostalosti , rodenej a tým, že nebol

z týchto konaní vylúčený došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv

a základných slobôd, keďže ku konaniu v tejto veci nedošlo bezodkladne. Aj prípadným

dodatočným konaním o vylúčení nebude možné nehovoriť o prieťahoch, ku

ktorým už dochádza, a článok 6 ods. 1 Dohovoru je porušený aj týmito prieťahmi.

... Tým, že OS ZA po úmrtí poručiteľky (07. 10. 2012) neustanovil bezodkladne aj bez

podnetu správcu dedičstva a takisto bezodkladne nedal vypracovať znalecký posudok

o stave pozostalosti, prípadne, že tak neurobil bezodkladne po tom, čo Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil uznesením osvedčenie o dedičstve

č. k. -32, , ktoré vydal notársky úrad ,

a vec vrátil Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie, a že tak neurobil bezodkladne po

podaní návrhu v zmysle podaného dňa 14. 07. 2015 - každým označeným

opomínaním potrebného konania došlo tiež k porušeniu článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru, keďže opomínaním označených nevyhnutných krokov

a neúmerne dlhým rozhodovaním o ustanovení správcu dedičstva po návrhu zo dňa 14. 07.

2015 došlo k nedôvodným prieťahom. K spravodlivému prerokovaniu opomínaním

ustanovenia správcu dedičstva z iniciatívy OS ZA a napokon uznesením o návrhu zo dňa

14. 07. 2015 tiež nedošlo, čo zakladá porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného

práva zaručeného postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

okresnému súdu prikáže v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 14 592 €, ako aj úhradu trov konania v sume

750,19 €.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

existenciou ekonomickej ujmy, ktorú vyčísľuje sumou 7 296 €, a existenciou morálnej

a psychickej ujmy, a to s prihliadnutím na „závažnosť jej následkov, ktoré mi ako

poškodenému vznikli vo všetkých oblastiach môjho súkromného života“.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá v prípise sp. zn.

z 26. septembra 2017 okrem iného uviedla:

„zákonný sudca v právnej veci vedenej pod sp. zn. (pôvodne vedenej

ako ) s poukazom na opísaný priebeh dedičského konania vo vyššie

označenej veci uviedol, že v predmetnej právnej veci súd priebežne koná, pričom procesný

postup súdu a frekvencia jednotlivých procesných úkonov bola ovplyvnená množstvom

podaní a sťažností zo strany dedičov, z dôvodov ktorých bol spis opakovane predkladaný

notárovi a následne okresnému súdu a z toho vyplývajúca potreba vyjadrovať

sa k jednotlivým podaniam. Zákonný sudca v predmetnej právnej veci súčasne poukázal na

zaťaženosť v súdnom oddelení 27D spojenú so zvýšeným nápadom nových vecí a množstvom

nevybavených starších reštančných vecí s dôsledkom zvýšenej zaťaženosti konajúceho

sudcu, vyššieho súdneho úradníka, tajomníčky a asistentky v senáte.“

Súčasťou prípisu podpredsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne, ktorá vo svojom stanovisku z 25. septembra 2017 po chronologickom prehľade

procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní zdôraznila, že vo veci sa priebežne

koná, pričom „vo veci bolo zároveň podaných množstvo podaní a aj sťažností zo strany

dedičov, ktoré mali za následok, že spis bol opakovane predkladaný notárke a naspäť

okresnému súdu a bolo potrebné sa vyjadrovať k podaniam a zároveň poukazujem pri

dlhšej lehote pri vybavovaní jednotlivých podaní a návrhov na celkovú zaťaženosť v súdnom

oddelení 27D, na ktorú dlhodobo poukazujem a ktorá spočíva vo zvýšenom nápade nových

vecí, množstva nevybavených vecí a reštančných vecí, ako vyplýva z mesačných výkazov,

a toto má za dôsledok zvýšenú zaťaženosť tak sudkyne ako aj VSÚ, tajomníčky a asistentky

v senáte, na ktoré dlhodobo poukazujem“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

zo 14. februára 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

z 23. marca 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia podpredsedníčky okresného

súdu sp. zn. z 26. septembra 2017 a predsedu okresného súdu z 23. marca

2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2018

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a pripojila stanovisko

sťažovateľa, v ktorom sa predovšetkým uvádza, že posledná písomnosť mu bola zo strany

okresného súdu doručená 3. apríla 2017, pričom išlo o uznesenie o ustanovení správcu

dedičstva, o ktorom okresný súd rozhodoval 21 mesiacov. Sťažovateľ ďalej vo svojom

stanovisku zdôraznil, že argumentáciu o veľkej pracovnej zaťaženosti sudcov okresného

súdu nemožno považovať za relevantnú vo vzťahu k posúdeniu existencie zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní. V neposlednom rade poukázal aj na neefektívnu činnosť

okresného súdu pri zisťovaní adresy účastníka konania pre účely riadneho doručovania

písomností.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom vo veci

prejednania dedičstva po nebohej , ktorá zomrela 7. októbra 2012, ústavný

súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:

1. Okresný súd uznesením č. k. -3 z 31. októbra 2012 podľa § 175a

ods. 2 začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke, pričom zároveň 31. októbra 2012

v súlade s vydal aj poverenie pre notárku .

2. Dňa 29. novembra 2012 notárka spísala zápisnicu o predbežnom vyšetrení

a zároveň urobila výzvy na Dexia banku, Všeobecnú úverovú banku v Žiline, Katastrálny

úrad Žilina a obchodnú spoločnosť MGM s. r. o.

3. Dňa 5. februára 2013 bol nariadený termín pojednávania na 13. február 2013,

na ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve č. k. -32 (ďalej len

„osvedčenie o dedičstve“), ktorým bol ako jediný dedič ustanovený

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2013).

4. Okresnému súdu bola 15. februára 2013 doručená sťažnosť

, ktorou namietala, že bola pozbavená možnosti zúčastniť sa predmetného

dedičského konania a 19. februára 2013 doručená žiadosť

o nahliadnutie do súdneho spisu.

5. Dňa 1. marca 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu , aby

predložil splnomocnenie na zastupovanie zákonných dedičov po poručiteľke. Zároveň bolo

do spisu predložené splnomocnenie, podľa ktorého , rod. ,

splnomocnila na zastupovanie v napadnutom konaní a

následne splnomocnil na zastupovanie advokáta .

6. Právny zástupca doručil okresnému súdu 5. marca 2013 žiadosť

o doručenie osvedčenia o dedičstve a opätovne predložil splnomocnenie na zastupovanie

v napadnutom konaní.

7. Okresný súd informoval 3. mája 2013 o tom, že

nebola účastníčkou dedičského konania, a zároveň ho poučil, že rovnopis osvedčenia

o dedičstve bude doručený až po zaplatení súdneho poplatku.

8. Okresnému súdu boli 16. apríla 2013 a 3. mája 2013 doručené žiadosti Okresnej

prokuratúry Žilina na predloženie spisu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

okresný súd informovala o tom, že 8. júla 2013 podala proti osvedčeniu o dedičstve

z 13. februára 2013 mimoriadne dovolanie, pričom spis bol zaslaný najvyššiemu súdu.

9. Najvyšší súd doručil 18. júla 2014 svojej uznesenie sp. zn.

zo 17. júna 2014, ktorým zrušil osvedčenie o dedičstve z 13. februára 2013 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Dňa 5. augusta 2014 bol spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie

a zároveň bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa vo veci mimoriadneho

dovolania a spis bol opätovne predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na právne

posúdenie.

11. Podľa opatrenia predsedu súdu sp. zn. 1 SprR/1054/14 z 18. augusta 2014 bola

vec zapísaná do registra pod novou sp. zn. a bola pridelená zákonnej

sudkyni .

12. Dňa 9. septembra 2014 okresný súd vydal poverenie pre notárku

, ktorej bol spis predložený 14. októbra 2014.

13. Sťažovateľ zaslal 15. decembra 2014 notárke podanie,

v ktorom upozorňoval na pozbavenie možnosti byť účastníkom dedičského konania.

14. Dňa 9. januára 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť, ktorá bola

predsedom okresného súdu 6. februára 2015 doručená notárke

na vyjadrenie. Notárka svoje stanovisko k sťažnosti doručila

okresnému súdu 11. februára 2015.

15. Podľa úradného záznamu z 10. februára 2015 bolo zistené, že zákonná dedička

zomrela.

16. Dňa 16. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o prevzatí

právneho zastúpenia a 24. februára 2015 boli okresnému súdu predložené ďalšie

dokumenty.

17. Dňa 6. marca 2015 bolo nariadené pojednávanie na 7. apríl 2015, ktoré bolo

z interných dôvodov kancelárie notárky zrušené.

18. Dňa 31. marca 2015 podali a proti notárke

námietky zaujatosti v súlade s a) ods. 1 .

19. Na pojednávaní, ktoré sa na Notárskom úrade notárky

uskutočnilo 21. apríla 2015, bola vznesená námietka absolútnej neplatnosti závetu, pričom

zákonným dedičom a závetnému dedičovi bolo zároveň oznámené podanie námietky

zaujatosti proti , na základe čoho bolo pojednávanie odročené

na neurčito.

20. Dňa 23. júna 2015 notárka vyzvala sťažovateľa

na predloženie žaloby vo veci určenia absolútnej neplatnosti závetu.

21. Sťažovateľ reagoval na výzvu súdnej komisárky 1. júla 2015 a zároveň predložil

žalobu vo veci neplatnosti závetu (vec vedená okresným súdom pod sp. zn. )

podanú 27. marca 2013, na základe ktorej mal okresný súd ako predbežnú otázku skúmať

platnosť závetu poručiteľky. Zároveň mu bolo predložené aj uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 26. augusta 2014, ktorým bolo konanie prerušené do právoplatného

skončenia napadnutého konania vedeného okresným súdom vo veci prejednania dedičstva

po poručiteľke.

22. Dňa 7. júla 2015 podal sťažovateľ sťažnosť na pretrvávajúce prieťahy, na ktorú

okresný súd reagoval vyjadrením sp. zn. z 19. augusta 2015.

23. Dňa 14. júla 2015 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu

na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti. Dňa 15. júla 2015 bol Notárskemu úradu

podaný návrh na ustanovenie správcu dedičstva podľa .

24. Dňa 26. augusta 2015 bol spis opätovne predložený notárke

, aby sa vyjadrila k sťažnosti sp. zn. . Na výzvu reagovala notárka

podaním z 8. septembra 2015, v ktorom oznámila, že sa k sťažnosti

nebude vzhľadom na podanú námietku zaujatosti vyjadrovať. Dňa 22. septembra 2015 bol

advokátom doplnený návrh na konanie podľa .

25. Dňa 22. marca 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. -195,

ktorým notárka nebola vylúčená z úkonov súdneho komisára

a 23. marca 2016 nariadil termín pojednávania na 25. máj 2016.

26. Dňa 25. mája 2016 boli na pojednávaní vypočuté strany konania k návrhu

na stanovenie správcu a 15. júna 2016 bola podaná žiadosť na pripojenie vyšetrovacieho

spisu, ktorý bol doručený 23. júna 2016.

27. Okresnému súdu bolo 9. septembra 2016 doručené vyjadrenie účastníka konania

aj s predloženými listinnými dôkazmi. Účastník konania 14. septembra 2016 oznámil, že

netrvá na ustanovení správcu.

28. Sťažovateľ predložil 9. septembra 2016 žiadosť o vylúčenie

ako občianskeho zástupcu z napadnutého konania.

29. Zaslaný vyšetrovací spis bol súčasne s celým spisovým materiálom predložený

okresnému súdu 4. októbra 2016.

30. Dňa 14. marca 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým bol návrh

na ustanovenie správcu dedičstva zamietnutý. Na účely doručovania označeného uznesenia

okresný súd výzvou z 12. júla 2017 zisťoval prostredníctvom Okresného súdu Praha 5

adresu účastníka konania. Keďže zisťovanie adresy účastníka konania bolo neúspešné,

okresný súd doručil označené uznesenie postupom v súlade s § 106 ods. 3 Civilného

sporového poriadku. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bol návrh

na ustanovenie správcu dedičstva zamietnutý (20. marca 2018), okresný súd postúpil spis

21. marca 2018 notárke.

III.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

porušenie základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok, ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (obdobne

a účinného do 30. júna 2016).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) je prerokovanie dedičstva po poručiteľke,

ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Výklad a používanie

právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných

súdov, kde je upravená aj metodika ich postupu (obdobne , ),

a preto spravidla nemožno takéto veci považovať z právneho hľadiska za zložité. Ústavný

súd zo súvisiaceho spisu nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodňovať

prípadný záver o skutkovej a právnej zložitosti veci sťažovateľa. Ústavný súd v tejto

súvislosti konštatuje, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neospravedlňoval

doterajšiu dĺžku napadnutého konania jeho právnou či faktickou zložitosťou.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní

vedenom okresným súdom k zbytočným prieťahom. Vo vzťahu k procesným úkonom, ktoré

sťažovateľ uplatnil v priebehu napadnutého konania, ústavný súd v zhode

so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje, že uplatnenie procesných úkonov, na ktoré má

sťažovateľ právo, mu nemôžu byť pripísané na ťarchu.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane

postupu notárky ako súdnej komisárky v konaní o dedičstve, keďže jej úkony sa podľa

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu považujú za úkony súdu, ktorými možno spôsobiť

zbytočné prieťahy v konaní (, , ). Ústavný súd pri

preskúmavaní napadnutého konania vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu zo 17. júna 2014, ktorým

bolo zrušené osvedčenie o dedičstve z 13. februára 2013 a vec bola vrátená okresnému súdu

na ďalšie konanie, ústavný súd konštatuje, že dovtedajší postup okresného súdu bol

neefektívny, keďže notárka ako súdna komisárka zanedbala svoju povinnosť vyriešiť spor

o dedičské právo, ktorý v napadnutom konaní medzi zákonným dedičom a závetným

dedičom vznikol. Zo zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dedičské konanie

nebolo ukončené ani vo vzťahu k ustáleniu okruhu dedičov a osvedčenie o dedičstve bolo

vydané predčasne. Povinnosťou notárky ako súdnej komisárky bolo postupovať v súlade

s a vydať uznesenie, ktorým by zákonnej dedičke určila lehotu

na podanie žaloby o neplatnosť závetu na príslušnom súde. Týmto neefektívnym postupom

pričítateľným okresnému súdu došlo v konečnom dôsledku k výraznejšiemu predĺženiu

napadnutého konania.

Podpredsedníčka okresného súdu a rovnako zákonná sudkyňa vo svojich

stanoviskách zdôrazňovali, že na celkovú dĺžku napadnutého konania mali vplyv aj podania,

ktorými účastníci napadnutého konania využívali svoje práva vyplývajúce im z procesno-

právnych kódexov (napr. podanie námietky zaujatosti vo veci konajúcej notárky). V tejto

súvislosti ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje, že využitie

možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ich

však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. ,

). Na druhej strane účastník konania musí počítať s tým, že z dôvodu

uplatnenia svojich procesných práv objektívne dôjde k predĺženiu konania, keďže príslušný

súd sa musí s procesnými úkonmi všetkých účastníkov vysporiadať a spravidla o nich aj

rozhodnúť, čo nemožno pripisovať mechanicky na ťarchu príslušného všeobecného súdu.

Aplikujúc uvedené právne východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd zdôrazňuje,

že nemôže prehliadať celkovú dobu, ktorú okresný súd objektívne potreboval k rozhodnutiu

o podaniach sťažovateľa. Napriek tomu ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie okresného

súdu o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom proti súdnej komisárke bolo neprimerane

dlhé (od jej podania 31. marca 2015 až do rozhodnutia o nej 22. marca 2016 uplynul takmer

celý rok, pozn.). Za rovnako neprimeraný možno podľa názoru ústavného súdu označiť aj

čas rozhodovania okresného súdu o návrhu na ustanovenie správcu dedičstva podľa § 175e

, ktorý bol podaný 15. júla 2015, avšak rozhodnuté o ňom bolo až 14. marca 2017.

Neprimerane dlho trvalo podľa ústavného súdu aj doručovanie uznesenia okresného súdu

zo 14. marca 2017 účastníkom konania, resp. jeho doručovanie podľa § 106 ods. 3

(v dôsledku toho uznesenie okresného súdu zo 14. marca

2017 nadobudlo právoplatnosť až 20. marca 2018, pozn.).

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní ústavný súd

rovnako identifikoval aj kratšie obdobia absolútnej nečinnosti, a to od pridelenia veci

notárke ako súdnej komisárke 14. októbra 2014 až do nariadenia pojednávania vo veci

na 7. apríl 2015; od septembra 2015, keď bol advokátom doplnený návrh

na konanie podľa až do marca 2016, keď bol nariadený termín pojednávania

na okresnom súde na 25. máj 2016. Obdobie neodôvodnenej nečinnosti v trvaní 5 mesiacov

ústavný súd identifikoval v napadnutom konaní aj od októbra 2016, keď bol spis predložený

okresnému súdu do marca 2017, keď okresný súd vydal uznesenie vo veci návrhu

na ustanovenie správcu dedičstva.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku

neefektívneho postupu a neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu vo veci sťažovateľa

došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj k porušeniu jeho základného

práva podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

bolo porušené, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 14 592 €, ktorú odôvodňoval existenciou ekonomickej ujmy, ktorú vyčíslil sumou

7 296 € a existenciou morálnej a psychickej ujmy, ktorá mu bola neprimerane dlhým

konaním spôsobená.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Prihliadajúc na konkrétne okolnosti posudzovanej veci a akcentujúc skutočnosť, že

cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr.

), zohľadňujúc pritom najmä správanie sťažovateľa ako účastníka konania,

procesné úkony účastníkov konania a intenzitu zistených pochybení, ako aj význam veci pre

sťažovateľa, ústavný súd rozhodol, že vo veci sťažovateľa bude primerané priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina.

Sťažovateľ si podľa petitu sťažnosti uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 750,19 €.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu jeho

právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) uskutočnené v roku

2017 a jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 (vyjadrenie z 10. apríla 2018).

Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 bola

147,33 € a hodnota režijného paušálu 8,84 €. Základná sadzba odmeny za jeden úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2018 bol 153,50 € a hodnota režijného paušálu 9,21 €.

Trovy konania tak predstavujú sumu 475,05 €. Keďže advokátska kancelária, ktorá

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom zastupuje, je platcom dane z pridanej hodnoty,

po pripočítaní 20 % z celkovej sumy konečné trovy konania predstavujú sumu 570,06 €.

Okresný súd je povinný zaplatiť trovy konania na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina

[ v spojení s (bod 4 výroku nálezu)].

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018