Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 244/2018
PDF · 198.75 KB
No categories available
II. ÚS 244/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 84/2009
v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 736/2016-25
zo 14. februára 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 84/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
«... Skutkový a právny stav veci
Podaním: „Žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva“ zo dňa 14.05.2009...
ktorú podala , bytom - bývalá manželka sťažovateľa
(ďalej len ), ktorou sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva
k rodinnému domu č. 160 a pozemku - parcela C KN č. v kat. území . Okresný
súd Žilina rozsudkom zo dňa 25.11.2009, sp. zn.: 8C/84/2009... zrušil podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Proti uvedenému rozsudku sťažovateľ
podal odvolanie z dôvodu toho, že okresný súd vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k pozemku - parcela C KN č. a hospodárskej budove. Krajský súd
v Žiline Uznesením zo dňa 21.12.2010, sp. zn.: 5Co/381/2010... zrušil rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 8C/84/2009 a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. V konaní boli prieťahy v konaní, preto Sťažovateľ podal na Ústavný súd
Slovenskej republiky sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 04.06.2015, ktorá bola súdu
doručená 09.06.2015... Ústavný súd Slovenskej republiky vydal Nález zo dňa 14.02.2017,
sp. zn.: III. ÚS 736/2016-25, ktorým rozhodol, že základné právo Sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené Okresným súdom Žilina v
konaní 8C/84/2009. Zároveň ústavný súd prikázal aby v konaní 8C/84/2009 konal bez
zbytočných prieťahov. Okresný súd Žilina vo veci samej rozhodol dňa 20.03.2017 a vyhlásil
rozsudok, čo potvrdzuje Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.03.2017... Okresný súd písomné
vyhotovenie rozsudku doposiaľ neurobil ani o nároku na investície na rodinný dom č. 160
v vôbec nekonal. Podľa § 223 ods. 3 CSP mal Okresný súd Žilina vyhotoviť
a odoslať do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Podpredseda okresného súdu na sťažnosť
odpovedal listom: „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 25.07.2017, kde uznal, že ide o prieťahy
v konaní.
... Porušenie ústavných a ľudských práv
V prvom rade poukazujem na to, že Okresný súd Žilina aj naďalej v predmetnom
konaní (8C/84/2009) robí prieťahy v konaní a to tým, že vo veci samej dňa 20.03.2017
vyhlásil rozsudok, ale jeho písomné vyhotovenie Sťažovateľovi doposiaľ nedoručil, i napriek
tomu, že tak mal podľa § 223 ods. 3 CSP urobiť v lehote do 30 dní od jeho vyhlásenia.
Okrem toho o nároku na investície na rodinný dom č. 160 v vôbec nekonal.
Z uvedených dôvodov Sťažovateľ podal na predsedu Okresného súdu Žilina podanie:
„Sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 19.6.2017... na prieťahy v konaní. Podpredseda
okresného súdu na sťažnosť odpovedal listom: „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa
25.07.2017... kde uznal, že ide o prieťahy v konaní.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd vo veci samej nekonal tak, ako mu to ukladá
CSP a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej poukazujem na to, že okresný súd
vo veci samej v celom rozsahu (aj o vložených investíciách) za viac ako osem rokov
právoplatne nerozhodol. Je pravdou, že vo veci samej z časti rozhodol, vyhlásil rozsudok
dňa 20.03.2017, ale doposiaľ Sťažovateľovi písomné vyhotovenie rozsudku nebolo doručené
i napriek tomu, že súd mal tak urobiť do 30 dní (§ 223 ods. 3 CSP). O vložených
investíciách do rodinného domu od 20.03.2017 doposiaľ súd nepojednával, ani nevytýčil
termín pojednávania.
... Sťažovateľ je presvedčený, že prieťahmi v konaní mu boli porušené jeho základné
ľudské práva - právo na prerokovanie jej veci v primeranej lehote a prerokovanie jeho veci
bez prieťahov v konaní, čo mu garantuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené
sťažovateľovi spôsobuje stres, finančnú ujmu, ako aj zdravotné ťažkosti. Taktiež mu to
spôsobuje nemožnosť nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, pretože sa s
dohodli, že rodinný dom bude v jeho výlučnom vlastníctve a pozemok je na
základe Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2012, sp. zn.
1Sžr/64/2011 je iba jeho. Počas súdneho konania sťažovateľ nemohol užívať predmetný
rodinný dom, hospodársku budovu a pozemok, pretože po tom čo sa
k predmetným nehnuteľnostiam priblížil volala políciu, že napáda svojho syna, čo ale
nebola pravda. Od roku 2009 sťažovateľ nemôže užívať predmetné nehnuteľnosti, pretože
má rodinný dom s prísl. uzamknutý, má v nich veci, nechce mu od nich
vydať kľúče a vypratať veci.
... Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ požaduje v dôsledku
prieťahov v konaní pri rozhodovaní o Žalobe o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorá
je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 8C/84/2009, aby mu Ústavný súd
Slovenskej republiky v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde priznal finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,-EUR (osemtisíc EUR) ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Finančné zadosťučinenie zdôvodňuje tým, že
počas uvedeného konania a prieťahov v konaní nemohol užívať ani nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami. Uvedené mu spôsobuje zdravotné problémy. Uvedeným bol a je vystavený
pocitom právnej neistoty, krivdy, nespravodlivosti, bezmocnosti a úzkosti a to z dôvodov,
ktoré som uviedol.
... Ďalej si sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 11
ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb do dnešného dňa pozostávajúcu z dvoch právnych úkonov,
a to z prevzatia a prípravy zastúpenia a z písomného podania na Ústavný súd SR a režijné
paušály za ne, čo je spolu: 312,34,-EUR.
... V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento
nález:
1. Základné právo sťažovateľa prerokovanie a rozhodnutie veci
bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a
právo na prerokovanie veci v primeranej lehote a právo na spravodlivý súdny proces
zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
Okresným súdom Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/84/2009 porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn.: 8C/84/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR,
ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Právnemu zástupcovi sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet: JUDr. Mgr. Štefan Buchu... a to do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia.»
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
5. Z obsahu sťažnosti a návrhu „vo veci samej“, teda petitu sťažnosti, vyplýva, že
sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 84/2009 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.
III. ÚS 736/2016-25 zo 14. februára 2017.
6. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zapožičaného súvisiaceho súdneho
spisu od okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu ústavného súdu č. k.
III. ÚS 736/2016-25 zo 14. februára 2017 sa 27. februára 2017 uskutočnilo vo veci
pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. marec 2017 pre účely ďalšieho dokazovania,
pričom uvedeného dňa za prítomnosti účastníkov konania (aj sťažovateľa) bol vynesený
rozsudok, ktorý bol písomne vyhotovený až 22. januára 2018 a napokon tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 6. marca 2018 (čo sa týka časti trov konania podal sťažovateľ
odvolanie).
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
Z obsahu sťažnosti ústavnému súdu a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) a 19. júna 2017 podal sťažnosť na prieťahy v konaní
adresovanú predsedovi okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal
sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním opakovanej sťažnosti
ústavnému súdu. Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedom okresného súdu z 25.
júla 2017, ktorý uznal dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už vykonal opatrenie, bol vydaný
Dodatok k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2017 sp. zn. 1SprR/1111/2017
s účinnosťou od 15. decembra 2017, na základe ktorého bol spis odňatý a prerozdelený od
nekonajúceho sudcu a napokon bol rozsudok písomne vyhotovený 22. januára 2018.
Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
Postup okresného súdu v napadnutom konaní ani po vydaní nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 736/2016-25 zo 14. februára 2017 nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje aj
odpoveď podpredsedu okresného súdu sp. zn. 1SprS/407/2017 z 25. júla 2017), avšak po
využití účinných prostriedkov nápravy sa postup okresného súdu nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem toho ústavný súd
prihliadol aj na to, že právna neistota účastníkov konania (a teda aj sťažovateľa) sa
odstránila v okolnostiach danej veci už vyhlásením samotného rozsudku (20. marca 2017),
ktorý si sťažovateľ, ako aj jeho právny zástupca osobne vypočuli, a táto skutočnosť
rozhodne znižuje intenzitu právnej neistoty účastníkov konania.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
7. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu tiež k iným dôvodom,
ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj
ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.
nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná
v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, a to z tých istých dôvodov ako porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V nadväznosti na túto
skutočnosť ústavný súd pripomína, že primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť
súdneho konania sú obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej
opakovane pripomína, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva (základného práva
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy) nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie
konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa
v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
V posudzovanom prípade sťažovateľom namietané nedostatky v postupe okresného
súdu v napadnutom konaní zjavne nedosahujú takú intenzitu, že by sa dalo uvažovať
o odmietnutí spravodlivosti. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2018