Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 174/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 4. marca 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnutý postup“) a jeho rozhodnutím zo 4. marca 2009 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ si návrhom voči okresnému

súdu z 20. apríla 2007 ako advokát uplatňoval nárok na priznanie odmeny za obhajobu

obvineného (ďalej len „obvinený“) vo výške 25 993 Sk. Sťažovateľ bol

ustanovený za obhajcu obvineného opatrením okresného súdu sp. zn.

z 28. júna 2006. O návrhu sťažovateľa rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

zo 4. marca 2009 tak, že nepriznal sťažovateľovi odmenu v uplatňovanej výške, ale

vo výške 22 279 Sk (t. j. 739,53 €).

3. Poukazujúc na § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), sťažovateľ zhodnotil,

že „citovaným uznesením... okresný súd rozhodol aj o mojom návrhu pod položkou č. 6 -

porada s klientom dňa 6. 9. 2006 v čase 17.00 hod. - 18.30 hod., kde som si uplatnil odmenu

v sume 2 730 Sk...

Nakoľko porada trvala 90 minút, patrí obhajcovi odmena za dva úkony právne

služby, t. j. v sume 2 730 Sk. Uznesením okresného súdu však bola priznaná odmena iba

v sume 1 365 Sk.“.

4. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 31. mája 2012 podanie označené ako „Návrh

na opravu a doplnenie uznesenia“, ktorým žiadal, aby okresný súd rozhodol

o špecifikovanej položke č. 6, keďže podľa názoru sťažovateľa okresný súd o danej položke

v napadnutom uznesení nerozhodol. Okresný súd sťažovateľovi písomne odpovedal 3. júla

2012 a vo svojej písomnej odpovedi uviedol, že nie je možné vykonať opravu uznesenia,

vyúčtovanie odmeny je v správnej výške a nejde o administratívnu chybu. Zároveň

sťažovateľa upozornil na skutočnosť, že uznesenie je právoplatné a lehota na podanie

sťažnosti uplynula 23. marca 2009.

Sťažovateľ reagoval na odpoveď okresného súdu písomným podaním označeným

ako „Návrh na priznanie odmeny – vyjadrenie“, v ktorom poukázal na príslušné

ustanovenia vyhlášky a opätovne žiadal okresný súd o rozhodnutie o celom uplatňovanom

nároku, t. j. vrátane položky č. 6 v celej uplatňovanej výške. Okresný súd v písomnej

odpovedi z 10. januára 2013 uviedol, že v napadnutom uznesení bolo rozhodnuté aj

o uplatňovanej položke. Okresný súd zároveň sťažovateľa upozornil, že pokiaľ

s predmetným uznesením nesúhlasil, mal možnosť podať v zákonnej 3-dňovej lehote

sťažnosť a o jeho nároku toho času nie je okresný súd oprávnený rozhodnúť.

Sťažovateľ následne doručil 18. apríla 2014 predsedníčke okresného súdu podanie

označené ako „Návrh na priznanie odmeny – vyjadrenie“, v ktorom ju opätovne žiadal, aby

okresný súd rozhodol o uplatňovanej položke. Na predmetný prípis predsedníčka okresného

súdu neodpovedala.

Sťažovateľ doručil opätovne 27. marca 2018 predsedníčke okresného súdu podanie

označené ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“. Predsedníčka okresného súdu na predmetné

podanie písomne odpovedala 9. apríla 2018 a vo svojej odpovedi sťažovateľa upozornila, že

jeho sťažnosť má procesný charakter, dá sa riešiť len zákonným postupom v riadnom

procesnom konaní a že z titulu svojej funkcie nie je oprávnená posudzovať správnosť

vydaných rozhodnutí.

5. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd v predmetnom konaní porušil jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa tým, že

o návrhu na priznanie odmeny z 20. apríla 2007 a 30. mája 2012 v časti položky č. 6

„doposiaľ nerozhodol“. Okresný súd zároveň porušil jeho základné právo podľa čl. 46

ods. 1 tým, že o návrhu na priznanie odmeny z 20. apríla 2007 a 30. mája 2012

v časti položky č. 6 „doposiaľ nerozhodol súdnym rozhodnutím, odpovedal iba prípisom,

čim bráni sťažovateľovi domáhať sa svojich práv“.

6. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„Základné právo , advokáta so sídlom v Čadci, Palárikova

č. 93, na spravodlivý súdny proces podľa ods. I

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresného súdu Čadca č. k.

rozhodnúť o návrhu sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

Základné právo , advokáta so sídlom v Čadci, Palárikova

č. 93, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1 000 eur (slovom jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom, resp.

rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m.

, , , ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu

11. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu, keďže podľa jeho

názoru okresný súd nerozhodol v napadnutom uznesení o celom uplatňovanom nároku (t. j.

aj o položke č. 6 v plnej uplatňovanej výške).

Z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh

na priznanie odmeny 20. apríla 2007, pričom okresný súd o návrhu rozhodol 4. marca 2009.

V súvislosti s namietanou položkou č. 6 návrhu okresný súd priznal sťažovateľovi za poradu

s klientom vykonanú 6. septembra 2006 v čase od 17.00 h do 18. 30 h odmenu za jeden

úkon právnej služby, pričom sťažovateľ žiadal o priznanie odmeny za 2 úkony právnej

služby.

Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu sťažnosť v zákonom

ustanovenej 3-dňovej lehote, čo však neurobil. Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 24. marca 2009.

Následne síce sťažovateľ doručil okresnému súdu viaceré podania, v ktorých vyslovil

nespokojnosť s výškou priznanej odmeny a žiadal o zmenu napadnutého uznesenia, avšak

tieto podania nemohli byť posudzované ako kvalifikovaný prostriedok – sťažnosť, keďže

všetky podania boli doručené okresnému súdu zjavne až po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty (prvé podanie sťažovateľ doručil okresnému súdu 31. mája 2012, t. j. až 3 roky

potom, ako napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť).

12. Poukazujúc na svoju ustálenú judikatúru ústavný súd konštatuje, že jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je skutočnosť, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

13. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže namietané

uznesenie nadobudlo právoplatnosť už v roku 2009, je vylúčené, aby sa okresný súd v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu dopúšťal porušovania základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Vzhľadom na

uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva

podľa postupom okresného súdu podľa zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom a rozhodnutím okresného súdu

14. V súvislosti s nepriznaním odmeny za ustanovenú obhajobu v celej uplatňovanej

výške sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva podľa

postupom okresného súdu, ako aj napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré nadobudlo

účinky právoplatnosti 24. marca 2009.

15. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), keďže neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (, ). Z uvedeného je zrejmé, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ).

16. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ podal

sťažnosť do elektronickej podateľne ústavného súdu až 20. apríla 2018, teda po viac ako

deviatich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti, ústavný súd odmieta podanú sťažnosť

v časti namietajúcej porušenie . ods. 1 podľa zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej oneskorenosti.

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj v prípade podania sťažnosti

v zákonom ustanovenej lehote by ústavný súd nemal oprávnenie prijať danú ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie, keďže ústavný súd vo vzťahu k všeobecným súdom nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni.

18. Ústavný súd navyše poukazuje aj na výšku predmetu „sporu“, t. j. nepriznanej

odmeny za ustanovenú obhajobu (za jeden úkon právnej služby) v sume 1 365 Sk, t. j.

45,31 €. Ústavný súd totiž v tejto súvislosti už viackrát formuloval právny názor, podľa

ktorého ak platná a účinná právna úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Aj preto ústavný súd v prípadoch,

keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne

o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom

výnimočných prípadoch, a to v prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných

práv alebo slobôd došlo v mimoriadne závažnom rozsahu (m. m. ,

, , ).

19. V aktuálnej právnej úprave je v zavedené

kritérium hodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus. Táto skutočnosť predstavuje vo sfére

všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti

vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa sťažnosťou

domáha ústavnej ochrany v konaní o sumu, ktorá je zjavne bagateľná, ústavný súd na

základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že s prihliadnutím

na uvedené skutočnosti vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené

podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany.

20. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa

ako zjavne neopodstatnenú a v časti namietajúcej porušenie

ako podanú oneskorene, pri súčasnej existencii dôvodu na odmietnutie z dôvodov

zjavnej neopodstatnenosti.

21. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa (najmä návrhom na priznanie finančného zadosťučinenia) nezaoberal, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018