Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 185/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Koleničovou, Paulínska 20, Trnava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. apríla 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota ( ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku

označeného konania bez jeho zavinenia v trvaní takmer štyroch rokov.

Sťažovateľ uviedol, že „v uvedenom konaní so zreteľom na všetky skutočnosti nado

všetku pochybnosť došlo opakovane k prieťahom, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do

objektívnych práv sťažovateľa, spočívajúcich v prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov.

V neposlednom rade si dovoľujem poukázať na fakt, že sťažovateľ je vo veku 67 rokov

a v zmysle právneho poriadku SR ide o chránenú osobu. Celé toto konanie pôsobí na

sťažovateľa veľmi zle najmä po psychickej stránke a bol by rád keby už súd spravodlivo

a najmä bez prieťahov rozhodol. Uvedené opakované prieťahy nepodporujú sťažovateľovu

dôveru v slovenskú justíciu, konkrétne v spravodlivé, nestranné a bezprieťahové konanie

Okresného súdu Rimavská Sobota. Tobôž keď sa opakovane potvrdilo Krajským súdom

v Banskej Bystrici, že v konaní opakovane dochádza k prieťahom v konaní.

Podľa názoru sťažovateľa nie je prípustné odôvodnenie, že postup súdu je

ovplyvnený objektívnymi okolnosťami, t.j. počtom a skladbou vecí pridelených senátu na

prejednanie a prednostným vybavením vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia,

v akom boli predložené. Otázky vnútornej organizácie súdu, vyťaženosť súdov, systém

prideľovania vecí a celkový mechanizmus fungovania súdu nemôže byť účastníkovi konania

na ťarchu.

Upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že Okresný súd Rimavská Sobota i napriek

deklarovanému záveru o prieťahoch v konaní Krajským súdom Banská Bystrica zo dňa

25.01.2017 a zo dňa 27.02.2018 doposiaľ vo veci nerozhodol ani nevykonal efektívny úkon.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v súčasnosti nemôže s prihliadnutím na všetky

okolnosti a nado všetku pochybnosť vyhodnotiť, či preukázané prieťahy v súdnom konaní

(ne)budú aj naďalej pretrvávať a už vôbec nemožno, zohľadňujúc množstvo pridelených

vecí zákonnému sudcovi, odhadnúť, za aký čas dospeje súd k rozhodnutiu vo veci samej.

Sťažovateľ má dôvodné obavy, že v prieťahoch bude súd aj naďalej pokračovať.“.

3. Sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jeho v bode 1 označeného základného práva postupom okresného súdu

v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sťažovateľ zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

4 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,44 €.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

7. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

8. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

9. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade

s môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky

náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“).

Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

11. „Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.

Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka

opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo

elektronickú podobu ( ). Na elektronickú podobu písomného

splnomocnenia sa analogicky aplikujú pravidlá pre elektronickú podobu podaní vo veci

samej v zmysle .

... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou vlastnoručný

podpis splnomocniteľa ( ), prípadne zaručený

elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4

).“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).

12. Ústavnému súdu bolo splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa právnou

zástupkyňou doručené v elektronickej forme. Z oznámenia o výsledku overenia

elektronických podpisov podania ePodateľňou ústavného súdu (ďalej len „oznámenie“)

vyplýva, že v prípade splnomocnenia bol výsledok overenia elektronického podpisu

neplatný. O tejto skutočnosti bola právna zástupkyňa informovaná v oznámení, ktoré jej

bolo odoslané 27. apríla 2018. V lehote desiatich dní však právna zástupkyňa sťažovateľa

ústavnému súdu nedoručila splnomocnenie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu v zmysle v spojení s

.

13. Ústavný súd považuje teda za preukázané, že splnomocnenie nebolo autorizované

kvalifikovaným elektronickým podpisom, a preto konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných

náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája

2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

15. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).

16. Ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov sťažnosti primerane aplikujúc

a v spojení s zákona o ústavnom

súde.

17. Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa

bol dôvodom na jej odmietnutie podľa , tak ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej (res iudicata) v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby sťažovateľ v tejto veci predložil ústavnému súdu novú sťažnosť, ktorá bude

spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane právne perfektnej formy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018