Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 185/2018
PDF · 144.81 KB
No categories available
I. ÚS 185/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Koleničovou, Paulínska 20, Trnava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 247/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. apríla 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota ( ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 247/2014 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku
označeného konania bez jeho zavinenia v trvaní takmer štyroch rokov.
Sťažovateľ uviedol, že „v uvedenom konaní so zreteľom na všetky skutočnosti nado
všetku pochybnosť došlo opakovane k prieťahom, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do
objektívnych práv sťažovateľa, spočívajúcich v prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov.
V neposlednom rade si dovoľujem poukázať na fakt, že sťažovateľ je vo veku 67 rokov
a v zmysle právneho poriadku SR ide o chránenú osobu. Celé toto konanie pôsobí na
sťažovateľa veľmi zle najmä po psychickej stránke a bol by rád keby už súd spravodlivo
a najmä bez prieťahov rozhodol. Uvedené opakované prieťahy nepodporujú sťažovateľovu
dôveru v slovenskú justíciu, konkrétne v spravodlivé, nestranné a bezprieťahové konanie
Okresného súdu Rimavská Sobota. Tobôž keď sa opakovane potvrdilo Krajským súdom
v Banskej Bystrici, že v konaní opakovane dochádza k prieťahom v konaní.
Podľa názoru sťažovateľa nie je prípustné odôvodnenie, že postup súdu je
ovplyvnený objektívnymi okolnosťami, t.j. počtom a skladbou vecí pridelených senátu na
prejednanie a prednostným vybavením vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia,
v akom boli predložené. Otázky vnútornej organizácie súdu, vyťaženosť súdov, systém
prideľovania vecí a celkový mechanizmus fungovania súdu nemôže byť účastníkovi konania
na ťarchu.
Upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že Okresný súd Rimavská Sobota i napriek
deklarovanému záveru o prieťahoch v konaní Krajským súdom Banská Bystrica zo dňa
25.01.2017 a zo dňa 27.02.2018 doposiaľ vo veci nerozhodol ani nevykonal efektívny úkon.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v súčasnosti nemôže s prihliadnutím na všetky
okolnosti a nado všetku pochybnosť vyhodnotiť, či preukázané prieťahy v súdnom konaní
(ne)budú aj naďalej pretrvávať a už vôbec nemožno, zohľadňujúc množstvo pridelených
vecí zákonnému sudcovi, odhadnúť, za aký čas dospeje súd k rozhodnutiu vo veci samej.
Sťažovateľ má dôvodné obavy, že v prieťahoch bude súd aj naďalej pokračovať.“.
3. Sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví
porušenie jeho v bode 1 označeného základného práva postupom okresného súdu
v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Sťažovateľ zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume
4 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,44 €.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
9. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade
s čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením
svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich ústavy a ďalej konkretizovaných
v zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky
náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany
ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných
predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom
predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).
10. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.
11. „Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.
Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka
opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo
elektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP). Na elektronickú podobu písomného
splnomocnenia sa analogicky aplikujú pravidlá pre elektronickú podobu podaní vo veci
samej v zmysle § 125 ods. 2 CSP.
... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou vlastnoručný
podpis splnomocniteľa (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), prípadne zaručený
elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka).“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).
12. Ústavnému súdu bolo splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa právnou
zástupkyňou doručené v elektronickej forme. Z oznámenia o výsledku overenia
elektronických podpisov podania ePodateľňou ústavného súdu (ďalej len „oznámenie“)
vyplýva, že v prípade splnomocnenia bol výsledok overenia elektronického podpisu
neplatný. O tejto skutočnosti bola právna zástupkyňa informovaná v oznámení, ktoré jej
bolo odoslané 27. apríla 2018. V lehote desiatich dní však právna zástupkyňa sťažovateľa
ústavnému súdu nedoručila splnomocnenie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu v zmysle § 125 ods. 2 CSP v spojení s § 31a ods. 1
13. Ústavný súd považuje teda za preukázané, že splnomocnenie nebolo autorizované
kvalifikovaným elektronickým podpisom, a preto konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa
nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.
14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných
náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája
2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“
15. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).
16. Ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov sťažnosti primerane aplikujúc
§ 160 ods. 3 písm. b) CSP a § 125 ods. 2 CSP v spojení s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom
súde.
17. Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa
bol dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata) v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
tomu, aby sťažovateľ v tejto veci predložil ústavnému súdu novú sťažnosť, ktorá bude
spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane právne perfektnej formy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2018