Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť Ružomberského papiera, občianskeho združenia,

Židovská 5, Bratislava, a , ,

zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava,

v mene ktorej koná advokát Mgr. Ing. Pavol Korytár, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ružomberského papiera, občianskeho združenia a

, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť Ružomberského papiera, občianskeho združenia a

(ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd na základe návrhu

na wnariadenie neodkladného opatrenia, ktorý 4. októbra 2016 podali okresnému súdu

spoločnosť , , a ,

(ďalej len „žalobcovia“), vydal 4. novembra 2016 uznesenie

č. k. -200 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), ktorým nariadil

neodkladné opatrenie a žalobcom uložil povinnosť podať súdu návrh vo veci samej v lehote

30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie okresného súdu bolo podľa § 332

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) v spojení s vykonateľné dňom jeho doručenia. Sťažovatelia

proti nariadeniu neodkladného opatrenia včas podali odvolanie, ktorého súčasťou bola aj

námietka miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) o podanom odvolaní rozhodol 28. februára 2018 uznesením

č. k. -339 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že neodkladné opatrenie

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie

krajského súdu bolo sťažovateľom doručené 3. apríla 2018.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľov „konaním Okresného súdu Bratislava II dochádza

k prieťahom v konaní, čím bol Sťažovateľ ako zaviazaná osoba Neodkladným opatrením

povinný zdržať sa šírenia informácií, a teda nemohol informovať svojich členov o stave

a priebehu súdnych sporov a o skutočnostiach spätých s konaniami, v ktorých zastupuje ich

nároky.“.

4. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že 23. januára 2018 podali predsedníčke

okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predsedníčka okresného súdu

v odpovedi zo 7. februára 2018 vyhodnotila podanú sťažnosť ako dôvodnú.

5. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného konštatujú:

„Okresný súd Bratislava II takmer 16 mesiacov nepostúpil Odvolanie Sťažovateľa

na rozhodnutie odvolaciemu súdu...

... konanie... ani po viac ako 16 mesiacoch od nariadenia Neodkladného opatrenia

neviedlo k odstráneniu právnej neistoty Sťažovateľa, bolo poznamenané prieťahmi ako

celok a predstavuje porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR a práva podľa

Dohovoru.“

6. Sťažovatelia zároveň poukazujú na skutočnosť, že „dňa 12.04.2018 Okresný súd

Bratislava II upovedomil Sťažovateľa o postúpení veci na miestne príslušný súd – Okresný

súd Bratislava I.“.

7. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa I - Ružomberský papier, občianske združenie...

a sťažovateľa II - .. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é bolo.

2. Okresný súd Bratislava II je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 669.000,- Eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv

alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto

tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

11. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

12. Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažnosť na zbytočné prieťahy

podľa zákona o súdoch bola okresnému súdu doručená 31. januára 2018. Predsedníčka

okresného súdu reagovala podaním zo 7. februára 2018 tak, že ju vyhodnotila ako dôvodnú,

vo svojom vyjadrení však uviedla, že „spis bol dnešným dňom predložený Krajskému súdu

v Bratislave.“.

13. Sťažovatelia doručili ústavnému súdu (ústavnú) sťažnosť 4. júna 2018 a v nej

žiadali, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré (ku dňu podania sťažnosti, pozn.)

trvá 20 mesiacov.

14. Z podanej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému

súdu už krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu.

Zároveň je z obsahu sťažnosti zrejmé, že uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľom

doručené a okresný súd postúpil spis miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

16. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány

na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom

procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné

efektívne a vecne správne využívať.

17. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

18. Berúc do úvahy okolnosti danej veci, najmä to, že sťažnosť sťažovateľov

podľa ustanovení zákona o súdoch bola úspešná a že v čase podania (ústavnej) sťažnosti

už okresný súd nebol príslušný konať vo veci sťažovateľov, ústavný súd konštatuje,

že sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu nie je v čase rozhodovania ústavného súdu

opodstatnená.

19. Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého

mali sťažovatelia právo podľa ustanovení zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej

veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii

a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po prešetrení

vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, ktorá uznala dôvodnosť sťažnosti,

okresný súd obratom postúpil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní a napokon

v zmysle uznesenia krajského súdu postúpil spis miestne príslušnému súdu.

20. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

21. Postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu

nasvedčuje aj odpoveď predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 19/2018 zo 7. februára

2018), avšak po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup okresného súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle . Vzhľadom na uvedené nie je možné

konštatovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľov

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

dochádzalo k neodôvodneným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018