Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť maloletej , maloletého

, zastúpených zákonným zástupcom – matkou ,

a , , zastúpených advokátkou Mgr. Evou

Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu podľa čl. 47 ods. 5

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, práv dieťaťa podľa čl. 24 ods. 2 a 3 Charty

základných práv Európskej únie, práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 čl. Charty

základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 18 a 27 Dohovoru o právach dieťaťa,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletej , maloletého a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť maloletej , maloletého ,

zastúpených zákonným zástupcom – matkou , a

, (ďalej aj „sťažovateľka, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu podľa

ods. 5, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv dieťaťa podľa čl. 24 ods. 2 a 3 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), práva na spravodlivý proces podľa

čl. 47 čl. charty a podľa čl. 18 a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa.

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že matka maloletých detí podala na Okresnom

súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) návrh na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností, ktorý tam bol vedený pod sp. zn. . Okresný súd v označenej veci

rozhodol rozsudkom zo 7. mája 2015, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletých sťažovateľov v sume 200 € na každé dieťa mesačne, počnúc od 13. januára 2012

do 25. júla 2012 (25. júla 2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva,

pozn.). Zároveň otcovi maloletých určil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloleté deti

v sume 1 004,80 € na každé dieťa do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti označeného

rozsudku. Proti označenému rozsudku okresného súdu otec maloletých detí podal odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

zo 7. februára 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“),

ktorým zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že otec je

povinný platiť na výživu maloletých detí mesačne 200 € na každé dieťa od 7. marca 2012

do 24. júla 2012. Druhým výrokom zároveň určil, že otec maloletých detí je povinný

zaplatiť zročné výživné v sume 766,05 € na každé dieťa do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku. Sťažovatelia podali proti odvolaciemu zmeňujúcemu rozsudku dovolanie,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 28. februára 2018, ktorým dovolanie sťažovateľov odmietol ako

procesne neprípustné.

2

3. Sťažovatelia nespokojní s výsledkom konania v ich veci sa obracajú na ústavný

súd so svojou sťažnosťou, v ktorej tvrdia, že krajský súd rozhodol prekvapivo, keď zmenil

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu. Konkrétne namieta, že maloletým deťom

nebolo priznané výživné od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale až

od podania návrhu vo veci samej. Tiež uvádza, že tým, že krajský súd vydal zmeňujúci

rozsudok, zaniklo predbežné opatrenie, a teda aj právny dôvod na plnenie výživného

za obdobie od 13. januára 2012 do 6. marca 2012, čím na strane matky vzniklo bezdôvodné

obohatenie. Vychádzajúc z uvedenej úvahy, sťažovatelia sú toho názoru, že im nebola

poskytnutá ochrana ich právam, teda že došlo k porušeniu ich označených práv.

4. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhli, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom v tomto znení:

„1. Základné práva sťažovateľov 1. až 3. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods.l SR, práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie podľa čl. 24 Charty základných práv EÚ, práva na ochranu majetku

podľa SR, práva podľa SR, práv dieťaťa podľa

čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv EÚ práv podľa čl. 18 a čl. 27 Dohovoru o právach

dieťaťa porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. februára 2018

sa zrušuje a vec sa mu vracia na opätovné konanie.

3. Sťažovateľom sa priznáva právo na náhradu trov konania k rukám právnej

zástupkyne, ktoré je povinný uhradiť Najvyšší súd SR do 2 mesiacoch od právoplatnosti

nálezu.

Alebo alternatívne:

1. Základné práva sťažovateľov 1. až 3. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie podľa čl. 24 Charty základných práv EÚ, práva na ochranu majetku

podľa SR, práva podľa SR, práv dieťaťa podľa

čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv EÚ práv podľa čl. 18 a čl. 27 Dohovoru o právach

dieťaťa porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -309zo dňa

7. februára 2017 sa zrušuje a vec sa mu vracia na opätovné konanie.

3. Sťažovateľom sa priznáva právo na náhradu trov konania k rukám právnej

zástupkyne vo výške, ktoré je povinný uhradiť Krajský súd v Bratislave do 2 mesiacoch

od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

4

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Ústavný súd ďalej poukazuje na znenie , podľa

ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone.

10. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v

petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ).

11. Ústavný súd, vychádzajúc z citovaného návrhu sťažovateľov (bod 4 tohto rozhodnutia)

na rozhodnutie o ich sťažnosti, konštatuje, že petit sťažnosti trpí viacerými nedostatkami, ktoré

spôsobujú jednak neurčitosť petitu sťažnosti, ako aj jeho nevykonateľnosť. Predovšetkým

sťažovatelia v petite sťažnosti neoznačili porušenie svojich práv podľa charty a Dohovoru

o právach dieťaťa ich slovným pomenovaním, len označili príslušné články charty a Dohovoru

o právach dieťaťa. Ďalej je tiež potrebné konštatovať, že sťažovatelia v 1. bode petitu a rovnako aj v

1. bode alternatívneho petitu žiadali vysloviť porušenie ich označených práv bez toho, aby označili,

postupom či rozhodnutím ktorého orgánu verejnej moci malo dôjsť k porušeniu ich označených

práv. V súvislosti s návrhom sťažovateľov na zrušenie rozsudku krajského súdu a uznesenia

najvyššieho súdu (pozri bod 2 petitu, ako aj bod 2 alternatívneho petitu sťažnosti, pozn.) ústavný

súd uvádza, že takémuto návrhu nie je možné vyhovieť pre nedostatok právomoci ústavného súdu,

pretože predpokladom zrušenia právoplatného rozhodnutia je vyslovenie porušenia základného

práva alebo slobody týmto rozhodnutím. Vyplýva to priamo zo znenia § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo

opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Formulácia § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde jednoznačne ustanovuje predpoklad založenia právomoci ústavného súdu zrušiť

právoplatné rozhodnutie, ktorým je vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody

rozhodnutím alebo opatrením. Vzhľadom na to, že sťažovatelia do petitu svojej sťažnosti nezahrnuli

návrh vysloviť porušenie základného práva alebo slobody uznesením najvyššieho súdu

a v alternatívnom petite rozsudkom krajského súdu, nebolo možné vyhovieť ich návrhu na zrušenie

označených rozhodnutí pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

12. Ústavný súd ďalej konštatuje, že nemenej závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti

je skutočnosť, že napriek tvrdeniam o vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku krajského súdu

absentuje akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú

ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení

niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa , dohovoru, charty a Dohovoru

o právach dieťaťa napadnutým rozsudkom krajského súdu. Uvedené platí aj o odôvodnení sťažnosti

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu. Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti len

vyslovili nesúhlas s právnym posúdením najvyššieho súdu vysloveného v odôvodnení svojho

napadnutého uznesenia, čo sa týka ich tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.

f) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“). Pokiaľ ide o odôvodnenie namietaného porušenia nedostatočne označených článkov 18

a 27 Dohovoru o právach dieťaťa (totiž označené články obsahujú viacero odsekov a práv, pozn.),

ako aj z čl. 24 ods. 2 a 3 charty, ústavný súd konštatuje, že v tejto časti absentuje akékoľvek

odôvodnenie sťažnosti, pričom vychádzajúc z povahy označených práv je prima facie vylúčené, aby

vo vzťahu k matke maloletých detí bolo vyslovené porušenie práv, ktoré náležia iba deťom,

a opačne vo vzťahu k maloletým deťom porušenie práv, ktoré náležia iba rodičom.

13. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi

relevantnými ustanoveniami [ a ] vyplýva,

že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha,

nielen označením príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV.

ÚS 124/08, ), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v

tejto súvislosti dôkazy.

14. Keďže sťažnosť neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom

predpísanú náležitosť ustanovenú v .

15. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o

porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS

26/2012, , ).

16. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

6

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

17. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

18. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

určitý a vykonateľný petit, ako aj kvalifikované odôvodnenie ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky, jej sťažnosť odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

19. Nad rámec dôvodov odmietnutia sťažnosti v záujme poskytovania materiálnej

ochrany základných práv a slobôd ústavný súd dodáva, že aj v prípade určitého a

vykonateľného petitu tu existoval dôvod na odmietnutie sťažnosti, a to pre jej zjavnú

neopodstatnenosť. Ústavný súd konštatuje, že dôvody a výhrady sťažovateľov, ktorými

argumentovali v prospech porušenia ich označených práv proti napadnutému rozsudku

krajského súdu, sú koncipované skutkovo, akoby išlo o ďalšie odvolanie. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na to, že nie je skutkovým súdom, ale nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti a v princípe, až na niektoré výnimky, dokazovanie nevykonáva. Pokiaľ

sťažovateľka namietala, že krajský súd nesprávne určil obdobie, za ktoré priznal výživné, je

potrebné konštatovať, že sťažovatelia svoj návrh podali až 7. marca 2012. Skutočnosť, že

sťažovateľka 13. januára 2012 v inom konaní (o rozvod manželstva, pozn.) podala návrh

na nariadenie predbežného, ktorým sa okrem iného domáhala, aby otec bol zaviazaný

prispievať na deti výživným, je v okolnostiach prípadu irelevantnou skutočnosťou, pretože

krajský súd správne konštatoval, keď uviedol, že riadne zastúpenej matke advokátkou nič

nebránilo zároveň s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podať aj návrh vo veci

samej. Ak tak neučinila, nemožno skutočnosť, že podala návrh na nariadenie predbežného

opatrenia považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval priznanie

výživného pred začatím konania. Podľa názoru ústavného súdu miera interpretácie na vec

vzťahujúcich sa právnych predpisov je ústavne udržateľná a v kontexte relevantných

skutočností ani nevykazuje znaky arbitrárnosti. Ústavný súd v súvislosti s úvahou právnej

zástupkyne o existencii bezdôvodného obohatenia konštatuje, že táto úvaha je nenáležitá

a poukazuje na znenie o rodine a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu

výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pokiaľ ide

o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, sťažovatelia len vyjadrili nesúhlas s právnym

posúdením nimi namietaného dôvodu prípustnosti ich dovolania podľa .

Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia v tejto súvislosti uviedol, že

sťažovateľmi namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu v zásade nezakladá

zmätočnosť a prípustnosť dovolania, len v celkom výnimočných okolnostiach, čo však ale

nebol prípad sťažovateľov, keďže napadnutý rozsudok obsahoval základné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. V nadväznosti na to najvyšší súd konštatoval,

že sťažovatelia vlastne namietali nesprávne právne posúdenie, ktorá však nezakladá vadu

zmätočnosti podľa .

20. Predmetné rozhodnutie krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu obsahuje podľa

názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov vo väzbe na sťažovateľmi

vytýkané vady napadnutých rozhodnutí a dôvody sťažnosti, pričom ústavný súd nezistil, že

by výklad a závery vo veci konajúcich súdov boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené

a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že

sťažovatelia sa s názorom krajského súdu a najvyššieho súdu nestotožňujú, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , I.

ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

8

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a

námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, I. ÚS

301/06).

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov bolo

možné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

22. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ostatnými v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018