Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 246/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Pukajom, Hviezdoslavovo námestie 1661,

Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1,

a , ako aj práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný

Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 24. júna 2015, postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

z 5. augusta 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením z 1. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. apríla 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2

a (ďalej len „“), ako aj práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením z 24. júna 2015, postupom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

z 5. augusta 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 1. februára 2018.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že trestným rozkazom okresného súdu

sp. zn. z 29. apríla 2015 bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia

na zdraví podľa , za čo jej bol uložený podľa

trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, ako aj trest zákazu viesť

motorové vozidlo akéhokoľvek druhu v trvaní osemnásť mesiacov. Proti uvedenému

trestnému rozkazu podala sťažovateľka odpor, ktorý bol podľa § 355 ods. 5 Trestného

poriadku uznesením okresného súdu sp. zn. z 24. júna 2015 odmietnutý, pretože

bol podaný oneskorene. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol odpor odmietnutý ako

oneskorene podaný, podala sťažovateľka sťažnosť, pretože nesúhlasila so záverom

o oneskorenosti odporu. V tejto súvislosti poukázala sťažovateľka na skutočnosť,

že pochybením pošty prevzala trestný rozkaz z 29. apríla 2015 jej matka 7. mája 2015,

pričom nemala žiadne splnomocnenie na preberanie zásielok sťažovateľky. O obsahu

zásielky sa sťažovateľka dozvedela pri jej odovzdaní matkou až 11. mája 2015, a preto

pri podávaní odporu považovala tento dátum za začiatok lehoty na podanie odporu.

Odpor preto podala 18. mája 2017, domnievajúc sa, že ho podáva včas. Okresný súd však

vychádzal pri posudzovaní začiatku lehoty na podanie odporu z dátumu 7. máj 2015, keď

matka sťažovateľky prevzala trestný rozkaz. Z uvedeného dôvodu bol posledný deň

na podanie odporu 15. mája 2018. Pretože sťažovateľka odpor podala až 18. mája 2015,

dospel okresný súd k záveru, že bol podaný oneskorene. O sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu z 24. júna 2015, ktorým bol odpor odmietnutý, rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 5. augusta 2015 tak, že sťažnosť zamietol. Krajský súd

vychádzal z údaja na doručenke, z ktorého bolo zrejmé, že trestný rozkaz prevzala

sťažovateľka už 7. mája 2015.

3. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie.

Najvyšší súd o podanom dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 1. februára 2018, ktorým dovolanie odmietol. Najvyšší súd rozhodnutie odôvodnil tým, že

dovolanie smerovalo proti takému rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

4. Sťažovateľka svoju argumentáciu zhrnula takto: „ ... závery, ku ktorým všeobecné

súdy dospeli boli do takej miery zjavne neopodstatnené, resp. arbitrárne, že v dôsledku nich

dochádza k popieraniu účelu a významu práv garantovaných právnymi predpismi, ktorých

porušenie sťažovateľka namieta. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Krajský súd

Žilina úplne odignorovali argumentáciu sťažovateľky, využili svoje postavenie, čím

bezdôvodne odopreli právo sťažovateľky na zákonné rozhodnutie. Bez zrušenie

predmetných rozhodnutí súdov dôjde k stavu, kedy bude sťažovateľka stíhaná spôsobom

odporujúcim ustanovenia . Keďže sťažovateľke nebol doručený trestný

rozkaz zákonným spôsobom, z jej strany nemohlo dôjsť ani k spáchaniu trestného činu

marenia spravodlivosti a ponechanie takéhoto stavu je v rozpore s našim právnym

poriadkom.“

5. Sťažovateľka navrhla, aby o sťažnosti rozhodol ústavný súd týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky , ,

, trvalý pobyt: ,

občan SR, na rovnosť v právach podľa

postupom Okresného súdu Dolný Kubín (rozhodnutie vydané v konaní so sp. zn.:

dňa 24.06 2015), Krajského súdu Žilina (rozhodnutie vydané v konaní

so sp. zn.: dňa 05.08.2015) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(rozhodnutie vydané v konaní so sp. zn.: dňa 10.10.2017) porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky , ,

, trvalý pobyt: ,

občan SR, na rovnosť v právach podľa postupom

Okresného súdu Dolný Kubín (rozhodnutie vydané v konaní so sp zn.:

dňa 24. 06.2015), Krajského súdu Žilina (rozhodnutie vydané v konaní so sp zn.:

dňa 05.08.2015) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie

vydané v konaní so sp zn.: dňa 10.10.2017) porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa sťažovateľky ,

občan SR, na súdnu a inú právnu ochranu podľa d. 46 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín (rozhodnutie vydané v konaní so sp zn.:

dňa 24.06.2015), Krajského súdu Žilina (rozhodnutie vydané v konaní so sp zn.:

dňa 05.08.2015) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie

vydané v konaní so sp. zn.: ) dňa 10.10.2017) porušené bolo

4. Právo sťažovateľky , , ,

trvalý pobyt: , občan SR,

na zákaz diskriminácie podľa ČI. 14 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný

Kubín (rozhodnutie vydané v konaní so sp. zn.: dňa 24. 06.2015), Krajského

súdu Žilina (rozhodnutie vydané v konaní so sp. zn.: dňa 05.08.2015)

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie vydané v konaní so sp. zn.: 4Tdo

4/2018 dňa 10.10.2017) porušené bolo

5. Rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín (rozhodnutie vydané v konaní

so sp. zn.: dňa 24. 06. 2015), Krajského súdu Žilina (rozhodnutie vydané

v konaní so sp. zn.: dňa 05.08.2015) a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (rozhodnutie vydané v konaní so sp zn.: ) sa zrušujú a vec

sa vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci

6. Okresný súd Dolný Kubín, je povinný uhradiť sťažovateľke

, , trvalý pobyt:

, občan SR, trovy konania na účet jej právneho

zástupcu, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

9. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený napadnuté

uznesenie okresného súdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe podanej sťažnosti

krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej

právam.

10. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej

proti uzneseniu okresného súdu podľa odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, ).

11. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

12. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa musí

sťažnosť ďalej obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody.

13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania

( , a ). Až na výnimky, ktoré v danej

veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania

( ).

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v petite sťažnosti uvádza zmätočne

označené rozhodnutie krajského súdu a aj najvyššieho súdu. Podľa petitu sťažnosti

mali byť práva sťažovateľky porušené uznesením krajského súdu sp. zn.

z 5. augusta 2015, pričom k sťažnosti pripojila uznesenie krajského súdu

sp. zn. . Zároveň v petite sťažnosti namieta porušenie práv uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z „... 10. 10. 2017“, avšak k sťažnosti je pripojené

uznesenie najvyššieho súdu z 1. februára 2018. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu

k uzneseniu krajského súdu sťažovateľka uvádza odlišnú spisovú značku a vo vzťahu

k uzneseniu najvyššieho súdu uvádza iný dátum rozhodnutia.

15. Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh na rozhodnutie

vo veci samej v predloženej sťažnosti (koncentrovaný v jej petite, pozn.) nezodpovedá

právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb. Z podaného návrhu nie je ústavnému súdu jasné, ktorými

rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu mali byť práva sťažovateľky porušené.

Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať predmetnú sťažnosť

aj z hľadiska jej prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje

ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie

konanie ( ). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú

jednotlivo a konkrétne vo vzťahu ku každému sťažnosťou napádanému rozhodnutiu,

opatreniu alebo inému zásahu.

16. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

17. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti, ktorá

smeruje proti uzneseniu krajského súdu a uzneseniu najvyššieho súdu, vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

v tejto časti odmietol pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

18. Pretože sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalším návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to,

že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018