Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 242/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Polákom, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva „na súdnu ochranu na nezávislom

a nestrannom súde“ podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 21. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) 28. júna 2018 sa ,

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal zrušenia v záhlaví

označeného uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu

tvrdeného porušenia jeho základného práva definovaného v uvedenom článku

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) z dôvodu, že sudkyňa Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) JUDr. Miriam Srogončíková nebola vylúčená

z prejednávania jeho veci.

2. Sťažovateľ je na strane žalobcu stranou sporu vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a jeho bývalej

manželky. Krajskému súdu vytkol, že nevylúčil namietanú sudkyňu, ktorá bude konať

a rozhodovať v jeho veci, aj napriek tomu, že „29.05.2018 nadobudol dôvodnú

a preukázanú pochybnosť o nezaujatosti sudcu Okresného súdu..., nakoľko namietaná

sudkyňa má preukázateľne pozitívny vzťah k otcovi žalovanej, ..., ktorý

bol jej prvým zamestnávateľom. Navyše je preukázaný vzťah medzi exekútorom, ktorý začal

výkon nezákonných exekúcií na predmetné nehnuteľnosti a menovanou sudkyňou, nakoľko

je preukázané, že bola jeho zamestnankyňou.“.

3. Bližší obsah napadnutého rozhodnutia, ako i priebeh konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, nebolo potrebné podrobnejšie rekapitulovať, lebo sú účastníkom konania

i ústavnému súdu dostatočne známe.

4. Formálne udržateľná sťažnosť bola podaná včas osobou oprávnenou a riadne

zastúpenou. Na jej prerokovanie by bol ústavný súd príslušný za splnenia aj ostatných

podmienok konania.

5. Ústavný súd preto posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje

neprípustný a zjavne neopodstatnený návrh v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Toto ustanovenie v záujme racionality

a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť

„prijateľnosť“ návrhu ešte pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne

nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter

konania kontradiktórneho, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na

základe obsahu napadnutého súdneho rozhodnutia a údajov obsiahnutých v samotnej

ústavnej sťažnosti. Ak potom smeruje sťažnosť proti rozhodnutiu všeobecného súdu,

považuje ju ústavný súd za neprípustnú či zjavne neopodstatnenú vtedy, ak napadnuté

rozhodnutie nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným vadám či vadám konania, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť označené práva sťažovateľa, t. j. keď

sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.

6. Právomoc ústavného súdu je založená výlučne na prieskume rozhodnutia

z hľadiska dodržania ústavnosti, t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom, neboli

porušené ústavnými predpismi chránené práva a slobody účastníka tohto konania,

či konanie bolo vedené v súlade s ústavnými princípmi, či postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu nebolo zasiahnuté do zaručených práv sťažovateľa a či ho možno

ako celok považovať za spravodlivé.

7. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodnutie nadriadeného súdu

o námietke zaujatosti proti sudkyni namietaného súdu spadá výlučne do právomoci tohto

všeobecného súdu a polemika s jeho postupom tak zásadne – aspoň v tomto prípade – nemá

ústavnoprávny rozmer. Pridržiavajúc sa svojej judikatúry ústavný súd poukazuje na to,

že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to znamená,

že im musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok

bude zákonné a spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných

súdov (m. m. , , a pod.). Aj z judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že tento súd tiež overuje, či konanie ako celok

bolo spravodlivé podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (Komanický v. Slovenská republika zo 4. 6.

2002 a pod.).

8. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

(ods. 1) je v súčasnosti v (ďalej aj „“)

garantované aj prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia

pre zaujatosť ( až ).

9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie

je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť označeného sudcu

z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť

súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby a rozhodnúť o ňom.

10. Na účely v spojení s až pod vylúčeným

sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným mal byť na

základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania, alebo

k ich zástupcom ().

11. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porovnaj , , , ).

12. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

13. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základných

práv podľa a nasl. ) dôvodom na podanie odvolania podľa

, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, alebo podľa , podľa ktorého možno

odvolanie odôvodniť aj tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Prípadne (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) podanie

dovolania podľa , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo podľa ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pozri napr.

m. m. , ).

14. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej bude rozhodovať sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k účastníkom konania alebo k ich zástupcom z ďalšej

účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jeho sťažnosť podaná

ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľ postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu,

prípadne dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V tomto prípade teda

v predmetnom konaní existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej

republiky, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa. V tejto

súvislosti odkazuje ústavný súd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobných veciach

(napr. , , ,

a ).

15. Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. októbra 2009, podľa

ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou konania, ku ktorej odvolací

i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého konania na základe podaného

riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je povinný prihliadať z úradnej moci

( a veta druhá ), a ktorá je dôvodom kasačného

rozhodnutia. O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo

rozhodované nadriadeným súdom podľa a bez ohľadu na to, že takýmto

prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút

vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na

rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby

v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená

nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli

skôr namietané alebo hodnotené.“.

16. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn.

z 20. apríla 2011, v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo

existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní

podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia [toho času

, pozn.] posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil

nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené

nové skutočnosti.“

17. ani nepripúšťajú, aby účastník konania,

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa (ods. 1) pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre neprípustnosť.

19. Vo vzťahu k námietke porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu ústavný súd uvádza, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že konanie

o námietke zaujatosti nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa týka

predovšetkým procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv a záväzkov

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať vplyv na

konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby mohol čl. 6

ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto čl. 6 ods. 1 dohovoru je na takéto konanie

neaplikovateľný (pozri Schreiber and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00, rozhodnutie

ESĽP o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianowicz v. Nemecko, č. 37111/04, 55440/07

a č. 55443/07, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).

20. Sťažnosť v tejto časti je tak zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018