Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 311/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej obchodnou spoločnosťou GOREJ Legal, s. r. o., Krmanova 14, Košice, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Gorej, vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 8. decembra 2015 v časti výroku o ustanovení správcu konkurznej podstaty a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok

podľa (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. decembra 2015 v časti výroku o ustanovení správcu konkurznej podstaty.

2. Sťažovateľka ako správca zapísaný v zozname správcov vedenom Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. S 1423 bola dlžníkom

(ďalej len „dlžník“), poverená vypracovaním reštrukturalizačného

posudku a po povolení reštrukturalizácie na majetok dlžníka bola ustanovená do funkcie

správcu, a to uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. augusta 2013, ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 170/2013 zo 4. septembra 2013.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. júla 2014, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 140/2014 z 23. júla 2014, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka

a rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Sťažovateľka bola záväznou časťou

reštrukturalizačného plánu určená vykonávať dozornú správu nad dlžníkom. Zverejnila

oznámenie dozorného správcu o zavedení dozornej správy v Obchodnom vestníku

č. 202/2014 z 22. októbra 2014. Zverejnením tohto oznámenia „nastali účinky dozornej

správy nad Dlžníkom a sťažovateľka začala vykonávať funkciu dozorného správcu“.

4. Sťažovateľka uvádza, že počas výkonu dozornej správy jej dlžník neposkytoval

ako dozornému správcovi „súčinnosť tak, ako sa zaviazal v schválenom a potvrdenom

reštrukturalizačnom pláne“. Z tohto dôvodu podala na okresnom súde „návrh na uloženie

povinnosti poskytnúť súčinnosť zo dňa 8.12.2014“, avšak okresný súd „o tomto podaní

nerozhodol“.

5. Sťažovateľka tiež „požadovala v pravidelných intervaloch poskytnutie všetkých

informácii od Dlžníka, ktorý však žiadnym spôsobom nereagoval. Naopak, Dlžník podaním

zo dňa 9.11.2015 oznámil Okresnému súdu Prešov skutočnosti, ktoré by mali nasvedčovať

vylúčenie dozorného správcu z výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty.“. O tomto

podaní dlžníka sa dozvedela až na základe oznámenia jedného z veriteľov, keďže okresný

súd jej toto podanie dlžníka nedoručoval. Napriek tomu sťažovateľka 30. novembra 2015

podala na okresnom súde „vyjadrenie k skutočnostiam uvedeným v podaní Dlžníka, pričom

poprela nepravdivé informácie podané Okresnému súdu Prešov Dlžníkom“.

6. Keďže dlžník podľa tvrdení sťažovateľky „neplnil podmienky

reštrukturalizačného plánu a neplnil splátky v ňom uvedené“, bol jedným z veriteľov

podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. O tomto návrhu okresný súd

rozhodol tak, že uznesením sp. zn. z 8. decembra 2015 zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 240/2015 15. decembra 2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

a do funkcie správcu ustanovil Toto

uznesenie okresného súdu nebolo sťažovateľke doručované.

7. Sťažovateľka poukazujúc na znenie o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácií“) „legitímne očakávala, že v konkurze

na majetok Dlžníka bude ustanovená do funkcie správcu. Napriek tomu bol do funkcie

správcu Dlžníka z neznámych dôvodov ustanovený iný správca.“.

8. Sťažovateľka namieta, že napadnutým rozhodnutím okresného súdu a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok

podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru.

9. Sťažovateľka poukazuje v prvom rade na to, že nepozná dôvody, pre ktoré okresný

súd neaplikoval § 165 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a neustanovil ju

do funkcie správcu v konkurznom konaní na majetok dlžníka. Na takýto postup podľa jej

názoru neexistovali žiadne dôvody. Sťažovateľka sa, ako uvádza, „môže len domnievať, že

dôvodom pre postup, ktorý zvolil Okresný súd Prešov, bolo prihliadnutie na obsah podania

Dlžníka zo dňa 9.11.2015, ktorým oznámil Okresnému súdu Prešov skutočnosti, ktoré by

mali nasvedčovať vylúčenie dozorného správcu z výkonu funkcie správcu konkurznej

podstaty. Na strane druhej však sťažovateľka mala za to, že všetky tieto skutočnosti náležite

vyvrátila vlastným podaním zo dňa 30.11.2015. Sťažovateľke teda nie je známe, akú mieru

dôležitosti a vážnosti priradil konajúci súd skutočnostiam tvrdeným Dlžníkom a navyše

nemala možnosť tieto skutočnosti posúdiť z pohľadu zákonnosti a ústavnej konformnosti

procesného postupu Okresného súdu Prešov.“.

Podľa názoru sťažovateľky znenie § 165 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácií „jednoznačne ukladá povinnosť ustanoviť do funkcie správcu dozorného

správcu“, preto okresný súd nemohol „disponovať dôvodmi na taký výklad, ktorým by

poprel znenie aplikovanej právnej normy“.

10. Zásah do svojich majetkových práv sťažovateľka vidí v skutočnosti, že v prípade

ustanovenia do funkcie správcu v konkurznom konaní na majetok dlžníka by jej prináležala

paušálna odmena za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov v sume 6 638,78 €.

11. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla rozhodnúť vo veci týmto

nálezom:

„- základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa

článku 20 ods. 1 SR uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa

8.12.2015 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

so sídlom , , porušené bolo,

- uznesenie Okresného súdu Prešov, sp.zn. zo dňa 8.12.2015 o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka so sídlom

, v časti, ktorou do funkcie správcu ustanovil

zrušuje

a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie, Okresný súd Prešov je povinný

zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľke v sume 363,80 EUR na účet jeho právneho

zástupcu GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice do 30 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

13. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , ).

15. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo

petitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (,

, , , , ).

16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

17. Sťažovateľka namieta v sťažnosti podanej ústavnému súdu porušenie ňou

označených základných práv a práv uznesením okresného súdu sp. zn.

z 8. decembra 2015, ktorým tento vyhlásil konkurz na dlžníka

Sťažovateľkou tvrdený zásah má spočívať v skutočnosti, že okresný

súd v rozpore so znením § 165 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymenoval

sťažovateľku ako dozorného správcu do funkcie správcu, pričom dôvody tohto

nevymenovania sťažovateľke neboli oznámené, keďže namietané uznesenie okresného súdu

jej nebolo doručované. Podľa jej názoru znenie § 165 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácií je obligatórnej povahy a nedáva okresnému súdu možnosť dozorného

správcu do funkcie správcu neustanoviť.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

19. Podľa § 22 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesenie o vyhlásení

konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému

registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu

známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu

prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Podľa § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd aj bez návrhu odvolá

správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo

osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou

prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred odvolaním

správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch

zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich

zistených zabezpečených pohľadávok.

Podľa § 165 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinky dozornej správy

a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení

konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

Podľa o správcoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“) správca je vylúčený

z výkonu správcovskej činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, v ktorej vykonáva

správcovskú činnosť, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

20. Ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením namietaného uznesenia okresného

súdu sp. zn. z 8. decembra 2015, pričom z jeho obsahu zistil, že okresný súd

do funkcie správcu ustanovil „správcu na základe náhodného výberu pomocou technických

a programových prostriedkov schválených ministerstvom, nakoľko mal pochybnosť

o nezaujatosti dozorného správcu so zreteľom na pomer k veci, ako aj skutočnosti, že

dozorný správca vyhlásením konkurzu sa stane veriteľom dlžníka, čo je aj v rozpore s ust.

o správcoch a zmene a doplnení niektorých

zákonov“.

21. Ústavný súd pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie

ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit

curia“). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento

výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať

(m. m. , , ). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , atď.).

22. Sťažovateľka namieta skutočnosť, že okresný súd ustanovil do funkcie správcu

náhodným výberom iný subjekt než sťažovateľku ako dozorného správcu, a to bez opory

v znení § 165 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Ústavný súd v tejto súvislosti

konštatuje, že samotná skutočnosť neustanovenia sťažovateľky do funkcie správcu nemusí

znamenať, že okresný súd v ústavne významnej miere zasiahol do jej namietaných

základných práv. Podľa názoru ústavného súdu výklad citovaného ustanovenia § 165 ods. 2

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý viedol okresný súd k záveru, že nemusí

za každých okolností ustanoviť do funkcie správcu dozorného správcu, je možné považovať

z ústavného hľadiska za udržateľný, a to najmä s ohľadom na možnú existenciu prípadov,

kedy by dozornému správcovi v čase vyhlásenia konkurzu bránila vo výkone funkcie

správcu zákonná prekážka, resp. by z iného dôvodu nenapĺňal predpoklady pre ustanovenie

za správcu. K zákonným prekážkam výkonu funkcie správcu pritom podľa § 42 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácií patrí aj naplnenie predpokladov vylúčenia správcu

podľa § 4 zákona o správcoch, ako to koniec koncov vo svojej sťažnosti naznačila aj

samotná sťažovateľka, a ako na to v namietanom uznesení poukázal aj okresný súd.

Obdobný názor je prezentovaný aj v odbornej literatúre, podľa ktorej v prípade, ak osoba

dozorného správcu v čase vyhlásenia konkurzu neplní predpoklady pre ustanovenie

za správcu, súd neustanoví do funkcie osobu dozorného správcu, ale ustanoví správcu

náhodným výberom (napr. Pospíšil, B. a kol. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,

Komentár. Druhé doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016).

Namietané uznesenie okresného súdu sa tak vo vzťahu k možnosti neustanoviť do funkcie

správcu bezvýnimočne osobu dozorného správcu z ústavného hľadiska nejaví ako

neospravedlniteľné a neudržateľné, majúce za následok porušenie niektorého základného

práva alebo slobody.

23. Pokiaľ sťažovateľka v tejto súvislosti namieta, že okresný súd jej nedoručoval

podanie, v ktorom dlžník namietal skutočnosti nasvedčujúce dôvodom jej vylúčenia

z funkcie správcu konkurznej podstaty a že sa nevysporiadal s jej námietkami obsiahnutými

v podaní z 30. novembra 2015 ústavný súd poukazujúc na svoju viazanosť petitom sťažnosti

(m. m. , , ) konštatuje, že sťažovateľka v petite

sťažnosti namietala porušenie svojich práv výlučne uznesením okresného súdu, nie však

postupom, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal a ktorý k vydaniu tohto uznesenia

viedol, preto o tejto časti námietok nemohol rozhodovať.

24. Sťažovateľka napokon poukázala aj na skutočnosť, že s dôvodmi, pre ktoré

nebola ustanovená do funkcie správcu, nebola oboznámená, keďže jej namietané uznesenie

o vyhlásení konkurzu a ustanovení správcu nebolo okresným súdom doručované. V tejto

súvislosti ústavný súd konštatuje, že podľa citovaných ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii sťažovateľka v čase rozhodnutia súdu nebola subjektom, ktorému sa

podľa § 22 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má toto uznesenie osobitne

doručovať. Ústavný súd preto pripomína svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej

postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej

úpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (,

).

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že hoci podľa

jeho stabilizovanej judikatúry odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

), odôvodnenie namietaného uznesenia okresného súdu je možné z ústavného

hľadiska označiť za „hranične“ akceptovateľné, a to iba s prihliadnutím na už analyzované

skutočnosti a špecifiká rozhodovania súdu v konkurzných veciach.

26. Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

27. Pretože ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018