Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 271/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , t

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom,

Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, práv podľa čl. 8 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva podľa

Slovenskej republiky konaním Krajského súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. z 1. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 50 ods. 3

konaním Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho rozsudkom

sp. zn. z 1. júla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol

rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. apríla

2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu

vraždy podľa a a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v štádiu pokusu podľa

s poukazom na a

na tom skutkovom základe, že 7. februára 2013 v čase okolo 14.53 h

v meste

po predchádzajúcich vyhrážkach zabitím v úmysle usmrtiť

zozadu pristúpil k bývalej manželke , ktorej počas chôdze vylial

z umelohmotnej fľašky na oblasť hlavy ľahký technický, resp. lekárenský benzín, ktorý

vzápätí zapaľovačom zapálil, následkom čoho začala horieť oblasť hlavy

a krku, čím jej spôsobil popáleninu oboch ušníc, tváre, krku, hrudníka, oboch rúk II. a III.

stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní minimálne 6 týždňov, pričom u nej

došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 20 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s maximálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie,

o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 1. júla 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že podľa § 321

ods. 1 písm. b) a písm. d) a ods. 3 v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušil rozsudok okresného súdu

a podľa sťažovateľa uznal vinným z obzvlášť závažného

zločinu vraždy podľa a v štádiu pokusu podľa

s poukazom na na tom

skutkovom základe, že 7. februára 2013 v čase okolo 14.53 h v meste

po predchádzajúcich

vyhrážkach zabitím v úmysle usmrtiť zozadu pristúpil k bývalej manželke

, ktorej počas chôdze vylial z umelohmotnej fľašky na oblasť hlavy ľahký

technický, resp. lekárenský benzín, ktorý vzápätí zapaľovačom zapálil, následkom čoho

začala horieť oblasť hlavy a krku, čím jej spôsobil popáleninu oboch ušníc,

tváre, krku, hrudníka, oboch rúk II. a III. stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosťou

v trvaní minimálne 6 týždňov, pričom k smrti poškodenej nedošlo iba v dôsledku jej

duchaprítomnosti a pomoci okoloidúcich osôb, a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 20 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s maximálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm.

c) a písm. i) , o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozhodol uznesením sp. zn. z 26. apríla 2018 (ďalej len

„predmetné uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že dovolanie sťažovateľa bolo odmietnuté

podľa .

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «odvolaním sa sťažovateľ domáhal zmeny

právnej kvalifikácie skutku s odôvodnením, že poškodenú nechcel svojim konaním usmrtiť,

čím namietal nedostatok zavinenia k následku smrti poškodenej a teda právnu kvalifikáciu

skutku ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/

Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Už prvostupňový súd vo svojom rozsudku č. k. zo dňa 25.4.2014

na strane 10 rozsudku skonštatoval, že popis skutku v obžalobe nezodpovedá právnej

kvalifikácii skutku, pretože z neho nevyplýva cieľ konania obvineného, preto súd skutkovú

vetu doplnil.

V tomto sťažovateľ vidí porušenie jeho práv citovaných v článku II. tejto sťažnosti

a predovšetkým jeho práva na obhajobu.

Až v rozsudku totiž súd definoval zavinenie trestného činu sťažovateľa, čo je neskoro

z pohľadu jeho práva na obhajobu.

Popis skutku tak. ako je uvedený v prvostupňovom i odvolacom rozhodnutí, bez

slovného spojenia vybratého z právnej vety „v úmysle usmrtiť“ nie je popisom skutku

vyjadreného v právnej vete, teda nie je popisom pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Skutok uvedený v prvostupňovom i v druhostupňovom rozsudku je možné z

uvedeného dôvodu nedostatkov v jeho popise posúdiť len ako dokonaný trestný čin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Vo výroku skutkovej vety prvostupňového i odvolacieho súdu nie je úmysel

sťažovateľa usmrtiť poškodenú vyjadrený skutkovými okolnosťami, ale právnou vetou

„v úmysle usmrtiť“, čo je právne neakceptovateľné a toto súdy riešili prakticky na poslednú

chvíľu a bez toho, aby dali možnosť sťažovateľovi sa k tomuto vyjadriť a navrhnúť dôkazy

na svoju obranu.

Popis skutku uvedený v skutkovej vete výroku o vine musí byť uvedený tak. aby

jednotlivé jeho časti zodpovedali znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol

sťažovateľ obžalovaný a uznaný vinným a sťažovateľ musí mať možnosť sa k tomuto

vyjadriť vopred, nie až po právoplatnosti rozhodnutia.

Aj odvolací súd zmenil skutkovú vetu a teda skutkový stav zistený súdom prvého

stupňa a doplnil do výroku skutkovej vety rozsudku vetu ,.pričom k smrti poškodenej

nedošlo iba v dôsledku jej duchaprítomnosti a pomoci okoloidúcich osôb“.

... Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nepostupoval podľa citovaného

ustanovenia a menil skutkovú vetu rozsudku v neprospech sťažovateľa bez odvolania

prokurátora podaného v neprospech sťažovateľa a len na základe odvolania sťažovateľa, čo

nie je možné.

Sťažovateľ sa domnieva, že takúto zmenu odvolací súd urobil len preto, aby tým

odôvodnil právnu kvalifikáciu skutku z pohľadu jeho zavinenia a to najmä vo vzťahu

k právnej kvalifikácii podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorá v rozsudku prvostupňového súdu

nebola vôbec vyjadrená v skutkovej vete.

Popis skutku v rozsudku prvostupňového súdu neobsahoval právnu kvalifikáciu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a odvolací súd ju do skutku vsunul zmenou rozhodnutia v

neprospech obvineného (sťažovateľa), čo je v danej veci vylúčené, pričom zmenu

rozhodnutia v neprospech sťažovateľa možno vyvodiť z doplnenej formulácie popisu skutku.

Sťažovateľ sa k takto vykonanému doplneniu tak zásadných otázok do skutkovej vety

nemal v priebehu konania možnosť vyjadriť a tiež je potrebné skonštatovať, že ide

o doplnenie, ktoré je nejednoznačné a vyvoláva celý rad otázok v tom, akú duchaprítomnosť

poškodenej má súd na mysli, v čom má spočívať.

Taktiež pomoc okoloidúcich osôb nie je v skutkovej vete definovaná so zameraním na

následok.

Takto odvolací súd vytvára aj v skutkovej vete, neuvedením rozhodujúcich

skutočností pre posúdenie zavinenia sťažovateľa ako je predovšetkým množstvo benzínu,

ktoré pri skutku použil a uvádzaním nejasných formulácii o duchaprítomnosti poškodenej

a pomoci iných osôb a ich vplyvu na následok, dojem, že sťažovateľ konal v úmysle

poškodenú usmrtiť.

Toto všetko pritom patrí k dôkaznej situácii, ktorá sa vytvorila súdmi bez toho, aby

sa sťažovateľ mohol voči nej v spravodlivom procese brániť.

Dovolací súd takýto postup súdov akceptoval s tým, že sťažovateľ právo na obhajobu

aktívnym spôsobom využíval, a to jednak osobne, ako aj prostredníctvom obhajcu, s čím

však sťažovateľ nesúhlasí, pretože k tomu v dôsledku zmien skutkovej vety nezodpovedajúcej

právnej kvalifikácii tak, aby tomu zodpovedala, nemal možnosť v rozsahu, v akom právo na

obhajobu zahŕňa skutočnú možnosť obhajoby.

V zásade je potrebné podľa sťažovateľa vyriešiť otázku, či je možné, aby práve on

bol tou stranou trestného konania, ktorá sa až v závere trestného konania dozvedá

náležitosti skutkovej vety trestného činu, za ktorý bola odsúdená a nemá možnosť sa

k jednotlivým okolnostiam trestného činu v jeho konečnej právnej kvalifikácii v priebehu

konania vyjadriť.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že popis skutku v rozsudku prvostupňového súdu neobsahoval

právnu kvalifikáciu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a odvolací súd ju do skutku vsunul zmenou

rozhodnutia v neprospech sťažovateľa.

Toto súd urobil napriek tomu, že napríklad v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie

spáchania trestného činu z osobitného motívu-pomsty, čo prvostupňový súd nepremietol do

právnej kvalifikácie skutku, zaujal odvolací súd názor, že v dôsledku absencie odvolania

prokurátora v neprospech sťažovateľa, toto napraviť nemôže.

Ďalšie okolnosti v neprospech sťažovateľa však „napravoval“, v čom sťažovateľ vidí

aj logický, nielen právny rozpor.

Toto všetko akceptoval aj dovolací súd a poukázal na odôvodnenie odvolacieho

súdu.».

4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených základných práv v napadnutom konaní

krajského súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ďalej sa sťažovateľ domáha

zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu a priznania náhrady trov právneho

zastúpenia v sume 355,64 €.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

8. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)

a v súlade s môže konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť

vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej

konkretizovaných v a pri predbežnom prerokovaní podľa

ods. 1 môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa

všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

11. Ústavný súd, poukazujúc na dikciu ustanovenia ,

taktiež zdôrazňuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu so

sťažnosťou doručil i splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom, predmetné splnomocnenie bolo udelené iba na podanie ústavnej sťažnosti proti

dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu.

12. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

13. Vyplývajúc z už uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že splnomocnenie

udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna

náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) nebolo udelené na zastupovanie sťažovateľa vo veci namietaného

porušenia jeho v bode 1 označených základných práv v napadnutom konaní krajského súdu

a napadnutým rozsudkom krajského súdu (ale výlučne len na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom v rozsahu predmetného uznesenia najvyššieho súdu, pozn.).

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných

náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája

2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

15. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).

16. Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa

bol dôvodom na jej odmietnutie podľa , tak ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

18. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že v sťažnosti je oddelený petit od jej

ostatných častí. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ).

19. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nenamietal v petite aj porušenie jeho v bode 1

označených základných práv predmetným uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd sa

nemohol zaoberať ústavnou udržateľnosťou predmetného uznesenia najvyššieho súdu,

keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018