Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 295/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a , , zastúpených advokátom

JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -16 z 12. apríla 2017 a uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 19. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018

doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu

Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k. -16 z 12. apríla 2017 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. apríla 2018 [(ďalej len „napadnuté

uznesenie krajského súdu“) (spolu aj „napadnuté rozhodnutia“)].

2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia ako

žalobcovia sa podanou žalobou domáhali obnovy konania vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. . Žaloba na obnovu konania smerovala proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -77 zo 7. júna 2016, ktorým súd zamietol námietky sťažovateľov ako

povinných proti udeleniu príklepu. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu o obnovu

konania odmietol ako neprípustnú, pretože proti predmetnému uzneseniu obnova konania

nie je prípustná, a zároveň posúdil, že nebola dodržaná subjektívna lehota na podanie žaloby

o obnovu konania. Na základe odvolania podaného zo strany sťažovateľov rozhodol krajský

súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil s odôvodnením, že

ho považuje za správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti predovšetkým namietajú, že okresný súd, ako aj

krajský súd rozhodli „bez účasti“ sťažovateľov na konaní a „bez možnosti sporových strán

verejne argumentovať dôvodnosť žaloby na obnovu konania“, čím im bolo odňaté právo na

prístup k súdu. V danom prípade neboli podľa sťažovateľov naplnené dôvody podľa § 177

ods. 2 (ďalej aj „“) na nenariadenie pojednávania.

Uvedeným postupom okresný súd a krajský súd porušili „princíp ústnosti, verejnosti

a priamosti sporových strán na konaní“. Odvolací súd mal nariadiť pojednávanie aj z toho

dôvodu, že sťažovatelia v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie im svojím

procesným postupom znemožnil realizáciu ich základného práva na spravodlivý proces, a to

nevykonaním dôkazov svedčiacich o dôvodnosti podanej žaloby o obnovu konania.

Sťažovatelia ďalej namietajú, že základné konanie, ako aj konanie o žalobe o obnovu

konania viedol ten istý sudca, čím sa konanie koncentrovalo v rukách jedného arbitra.

Sťažovatelia vyjadrili svoj nesúhlas s právnym záverom všeobecných súdov týkajúcim sa

nemožnosti obnovy exekučného konania. Takýto právny názor podľa sťažovateľov

odporuje právnej úprave

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože

žiadne jeho ustanovenie nezakotvuje zákaz obnovy konania. Sťažovatelia nesúhlasia ani

s konštatovaním, že navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní nie je možné,

a uvádzajú, že Exekučný poriadok takýto zákaz nepozná. Sťažovatelia sú toho názoru, že

exekučné konanie naďalej trvá, o čom svedčí aj skutočnosť, že súdna exekútorka napriek

vykonanej dražbe v exekúcii pokračuje. Tým je zároveň udržiavaný protiprávny stav, keď

„bez právoplatného rozhodnutia v rámci dedičského konania, nebolo rozhodnuté o sukcesii

na právnych nástupcov poručiteľky, ktorá ako non subjekt (vydražila) i keď už neexistovala

a bola mŕtva“. Za nesprávny považujú sťažovatelia aj záver všeobecných súdov

o nedodržaní subjektívnej lehoty na podanie žaloby o obnove konania, keďže podľa nich

trvá nezákonný stav (neprejednanie dedičstva, neuskutočnená súdom povolená zmena

oprávnených), čím nedošlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby

o obnovu konania. Sťažovatelia uvádzajú, že ani a , na ktoré všeobecné

súdy v napadnutých rozhodnutiach poukazujú, nevylučujú podanie žaloby o obnovu

konania s výhradou, že by zmenu alebo zrušenie rozhodnutia bolo možné dosiahnuť iným

spôsobom alebo ak by uznesenie schvaľovalo súdny zmier. Sťažovatelia v tomto prípade

iný opravný prostriedok k dispozícii nemali. Ďalšou námietkou sťažovateľov je

nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý sa nevysporiadal

s námietkami sťažovateľov uvedenými v odvolaní, ktoré sa týkali nevykonania podstatných

dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Napadnutými nezákonnými rozhodnutiami došlo aj

k zásahu do základných práv sťažovateľov na súkromný a rodinný život a obydlie, a to

zásahmi nezákonných dražiteľov a vstupom osôb, ktoré sa pokúšali sťažovateľov

vysťahovať z ich domova.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie označených práv (bod 1) napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu, priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie

v sume 116 000 eur a náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd preskúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska

existencie dôvodov podľa .

9. Nosné dôvody sťažnosti predstavujú námietky sťažovateľov tvrdiace, že okresný

súd a krajský súd porušili nimi označené práva (bod 1) tým, že nenariadili vo veci ústne

pojednávanie, svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili a krajský súd sa nevysporiadal

s relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľov, a tak v základnom konaní, ako aj

v konaní o povolení jeho obnovy konal totožný sudca (pozri aj nosné dôvody v bode 3).

10. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o časti sťažnosti vo veci namietaného

porušenia označených práv podľa , listiny a dohovoru uznesením okresného súdu

(bod 1) nie je daná právomoc ústavného súdu.

11. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti namietanému

uzneseniu okresného súdu č. k. -16 z 12. apríla 2017 bolo prípustné odvolanie

ako riadny opravný prostriedok (sťažovatelia možnosť podania odvolania aj využili – pozri

bod 2), a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov mal

predovšetkým krajský súd v rámci odvolacieho konania.

12. Preto túto časť sťažnosti sťažovateľov, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -16 z 12. apríla 2017, ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

13. Sťažovatelia tiež namietali porušenie označených práv (bod 1) napadnutým

uznesením krajského súdu.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľov poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj , ,

, , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (porovnaj , , , ,

). Ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa , nemožno sa

domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

16. V rozsahu nosných dôvodov podanej sťažnosti (pozri bod 3) ústavný súd

konštatuje, že tieto v zásade zodpovedajú dôvodom dovolania (mimoriadneho opravného

prostriedku) podľa („dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd“) a („dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“).

17. Poukazovanie na neprípustnosť podania dovolania podľa

v spojitosti s zo strany sťažovateľov v danom prípade neobstojí, keďže

možnosť podania dovolania v rozsahu nosných dôvodov sťažnosti sa nevzťahuje na § 420

. Ústavný súd v tejto súvislosti už iba dodáva, že v okolnostiach posudzovanej veci sa

na namietané exekučné konanie vzťahuje Exekučný poriadok účinný do 31. marca 2017

(§ 243h Exekučného poriadku).

18. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovatelia v tomto prípade mali.

19. Keďže sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej preukazovali), že dovolanie

nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach ich prípadu ani

neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

20. Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ako neprípustnú

odmietol a argumentáciou sťažovateľov vo vzťahu k porušeniu nimi označených práv sa

bližšie nezaoberal.

21. Nad rámec veci ústavný súd uvádza, že sťažovatelia sa už v minulosti obrátili na

ústavný súd so sťažnosťou, v ktorej namietali porušenie svojich práv uznesením okresného

súdu č. k. -77 zo 7. júna 2016, ktorý zamietol ich námietky proti udeleniu

príklepu a udelený príklep schválil. Vecnému zaoberaniu sa predmetnou sťažnosťou zo

strany ústavného súdu zabránilo jej oneskorené podanie zo strany sťažovateľov. Táto

skutočnosť má nepochybne význam aj v okolnostiach teraz prerokovávanej veci, keďže

sťažovatelia sa včas podanou sťažnosťou proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-77 zo 7. júna 2016 mohli v prípade uvedených relevantných dôvodov účinne

brániť na ústavnom súde, čím by predišli potrebe žiadať o obnovu exekučného konania.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľov stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2018