Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 475/2018
PDF · 127.23 KB
No categories available
II. ÚS 475/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť – ,
zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom advokátska kancelária, Jesenná 8,
Prešov, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54 Ek 261/2018
z 9. júla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť – o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. septembra 2018 doručená sťažnosť – (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 54 Ek 261/2018 z 9. júla 2018 (ďalej
len „napadnuté uznesenie“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že sa na základe exekučného titulu,
a to platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č. k. 18 Cb 86/2017-31 z 2. októbra 2017,
domáha návrhom na vykonanie exekúcie z 5. februára 2018 vymoženia sumy 5 115,80 €.
V návrhu na vykonanie exekúcie si uplatnila aj nárok na trovy exekúcie vo výške 448,93 €.
Okresný súd o návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením sp. zn.
54 Ek 261/2018 z 23. mája 2018 tak, že návrh na vykonanie exekúcie vo výške 229,08 €
zamietol. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľky
zamietol. Podľa sťažovateľky okresný súd nesprávne právne vec posúdil, pretože
„v predmetnom exekučnom konaní sťažovateľ ako oprávnený výšku príslušenstva
pohľadávky, ako aj trov konania vo veci, v ktorej bol vydaný exekučný titul, kapitalizoval
a tieto sumy sú zahrnuté v celkovo uplatnenej sume vo výške 5 115,80 Eur...“.
Sťažovateľka tvrdí, že zo strany okresného súdu došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto
nálezom:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo – ... na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 54 Ek 261/2018 zo dňa 09.07.2018, porušené boli.
2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54 Ek 261/2018 zo dňa
09.07.2018 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek obvinenia proti nemu.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Predmetom podanej sťažnosti je námietka arbitrárnosti napadnutého uznesenia
okresného súdu, ktorý podľa sťažovateľky „dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“.
Z napadnutého uznesenia vyplýva, že predmetom sú trovy exekúcie, v ktorej
sťažovateľka vystupuje na strane oprávnenej, a sporná je suma 229,08 €.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.
Ústavný súd opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak Občiansky
súdny poriadok (v minulosti) a Civilný sporový poriadok (v súčasnosti) upravujú,
že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých
je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce (v súčasnosti) desaťnásobok
minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný
dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu
bagateľnú (pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013), ktorá vylučuje
u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, potom by bolo proti
logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného
súdnictva (IV. ÚS 431/2012). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď je v hre zjavne
bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom
výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných
práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010,
IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011, I. ÚS 477/2017)]. Vo veci sťažovateľky o takýto
výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky
nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany,
a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú (obdobne II. ÚS 804/2015, I. ÚS 477/2017).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2018