Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 428/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša prerokoval sťažnosť

, zastúpenej spoločnosťou

Advokátska kancelária Bauer, s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. za účasti Okresného súdu Michalovce a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Michalovce p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet

jej právneho zástupcu Advokátska kancelária Bauer, s. r. o., Dénešova 19, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka „podala 1. júla 2010

a 28. júna 2010 okresnému súdu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k hnuteľným veciach a nehnuteľnostiam“.

Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva,

že sťažovateľka podala 1. júla 2010 návrh na začatie konania o zrušenie podielového

spoluvlastníctva proti žalovaným v 1. rade ‒ ,

v 2. rade ‒ , a v 3. rade ‒ .

Predmetom konania je vyporiadanie spoluvlastníctva k hnuteľným veciam špecifikovaným

v žalobe.

Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. považuje

ústavný súd za preukázané, že 28. júna 2010 podal (ďalej

aj ,,žalobca“) proti žalovaným v 1. rade ‒ sťažovateľke, v 2. rade ‒ ,

, a v 3. rade ‒ , žalobu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prikázaním veci za náhradu.

Okresnému súdu bolo 5. januára 2011 doručené podanie žalovaného v 3. rade, ktorý

navrhol spojenie veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. s konaním

vedeným okresným súdom pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 14. februára 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23. marca 2011, spojil na spoločné konanie vec vedenú okresným súdom

pod sp. zn. spolu s vecou vedenou pod sp. zn. . Konanie bolo

ďalej vedené pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. júna 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 14. júla 2011, konanie proti žalovanej v 3. rade ‒

zastavil, ostatné nároky žalobcu boli vylúčené na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. , kde sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalovanej

v 1. rade a ako žalobca.

Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. považuje

ústavný súd za preukázané, že okresným súdom je pod sp. zn. vedené

konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prikázaním

veci za náhradu na základe žaloby podanej 28. júna 2010

proti sťažovateľke a pôvodne žalovanej v 2. rade ‒ , ako aj zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam na základe žaloby

podanej 1. júla 2010 sťažovateľkou (proti žalobcovi a žalovanej v 2. rade ‒

).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: «Dňa 11. 11. 2011 sa konalo pojednávanie vo veci

samej. Pojednávanie bolo odročené za účelom určenia hodnoty nehnuteľností.

Až do 19. 10. 2015 okresný súd nevykonal iný dôkaz, ktorý by sa týkal iného, ako určenia

hodnoty nehnuteľností. Okresný súd sa za štyri roky vôbec nevenoval premetu konania

týkajúceho sa zrušenia podielového spoluvlastníctva na ostatných veciach.

Dňa 05. 08. 2015 podal manžel sťažovateľky sťažnosť

na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Michalovce.

Okresný súd Michalovce vybavil sťažnosť s tým, že manžel sťažovateľky nie je účastníkom

konania a preto sťažnosť odložil dňa 23. 09. 2015. Následne dňa 19. 10. 2015 sťažovateľka

sama podala sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vo vyššie uvedených veciach a taktiež

uviedla, že plne stojí za sťažnosťou svojho manžela a v celom rozsahu sa s ňou stotožňuje.

Požiadala okresný súd, aby sťažnosť manžela považoval za jej sťažnosť a všetky námietky

a odôvodnenia v nej uvedené. Taktiež upozornila na to, že prieťahy v konaní spôsobujú,

že nehnuteľný majetok chátra a tak sa i znižuje jeho hodnota. Čo sa týka hnuteľného

majetku k tomu sťažovateľka uviedla, že jej brat, ktorý je účastníkom konania, tento

už čiastočne rozpredal, čím sa neoprávnene obohatil a doposiaľ na túto skutočnosť Okresný

súd Michalovce nebral ohľad, i keď na to sťažovateľka neustále poukazovala.

Sám okresný súd vo svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 13. 11. 2015 uviedol, že:

„súd sa v spojenom konaní zameral výlučne na dokazovanie v predmete konania zrušenie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom v ďalšom predmete konania-

zrušenie podielového spoluvlastníctva, konať opomenul. Preto v tomto bode Vašej sťažnosti

na prieťahy v konaní o zrušení podielového spoluvlastníctva k hnuteľným vedám je nutné

akceptovať Vašej výhrady. Nečinnosť súdu fakticky pretrváva od prvého úkonu po spojenie

veci, od júna 2011 po súčasnosť.»

Sťažovateľka poukazuje na to, že keďže z jej strany boli «podniknuté všetky úkony

voči okresnému súdu, ktoré by boli spôsobilé odstrániť v namietanom konaní uvedené

zbytočné prieťahy avšak bezvýsledne, sťažovateľka sa rozhodla podať predmetnú sťažnosť

podľa Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu, ako porušovateľa v namietanom konaní.».

Sťažovateľka v závere poukazuje na to, že „zo všetkého uvedeného vyplýva,

že okresný súd je zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania

a nerozhodnutia vo veci v zákonnej lehote. Od 28. 6. 2010 resp. 01. 07. 2010,

t. j. od podania žaloby. Nevydaním (akéhokoľvek) rozhodnutia zapríčinil právnu neistotu

u sťažovateľky, ktorá trvá.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1. ... Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaniach

vedených pod sp. zn.: , sp. zn. , sp. zn. porušené

boli...

2. ... Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Michalovce,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov...

3. ... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré jej je Okresný súd Michalovce povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

4. ... Okresný súd Michalovce je povinný zaplatiť sťažovateľke

, trovy právneho nastúpenia v sume 390,50 EUR (slovom tristodeväťdesiat eur

a päťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s. r. o.,

Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 12. júla 2018 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

, v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. považuje

ústavný súd za preukázané, že okresným súdom je pod sp. zn. vedené

konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prikázaním

veci za náhradu na základe žaloby podanej 28. júna 2010 žalobcom proti sťažovateľke

a pôvodne žalovanej v 2. rade ‒ , ako aj konanie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam na základe žaloby

podanej 1. júla 2010 sťažovateľkou (proti žalobcovi a žalovanej v 2. rade ‒

).

Podpredseda okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prípisom

sp. zn. Spr V 318/18 z 28. augusta 2018, v ktorom poukázal na to, že „Ohľadne vecnej

stránky sťažnosti Okresný súd Michalovce trvá na svojom vyjadrení z 3. 7. 2018. Osobitne

zdôrazňuje, že nárok sťažovateľky týkajúci sa zrušenia podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam v konaní je vybavovaný bez prieťahov. Súd odkazuje

na prehľad procesných úkonov vykonávaných súdnym oddelením v uvedenej právnej veci

obsiahnutých vo vyjadrení z 3. 7. 2018. Z nich je zrejmé i to, že dĺžka konania bola

ovplyvnená prebiehajúcimi odvolacími konaniami iniciovanými sťažovateľkou, rovnako

ako neúspešnou námietkou zaujatosti znalca . Čiastočná nečinnosť súdu

týkajúca sa konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam

do októbra 2015 bola vykompenzovaná zrýchleným konaním zo strany zákonného sudcu

po októbri 2015 až po súčasnosť. I s ohľadom na prednostné vykonávanie úkonov v tejto

právnej veci a záujem sudcu na urýchlenom rozhodnutí v jej merite súd má zato, že ústavné

právo sťažovateľky na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov porušené nebolo.

Požadované finančné zadosťučinenie je neúmerne vysoké a neodráža okolnosti tohto

prípadu (dĺžka odvolacích konaní a s tým spojená dĺžka na Krajskom súde v Košiciach,

odvolanie podávané sťažovateľkou, neúspešne namietaná zaujatosť znalca...). Výška

finančného zadosťučinenia nezodpovedá ani konštantnej judikatúre ústavného súdu

v obdobných veciach.

Z uvedených dôvodov Okresný súd Michalovce navrhuje, aby Ústavný súd SR

sťažnosti žalovanej ani sčasti nevyhovel.“.

Sťažovateľka sa podaním zo 17. septembra 2018 vyjadrila k vyjadreniu podpredsedu

okresného súdu a uviedla, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktoré tvoria obsah

jej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý

súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam aj k nehnuteľnostiam. Z hľadiska

predmetu sporu ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá nie je právne zložitá.

Z hľadiska rozsahu a náročnosti zisťovania skutkového stavu možno vec považovať

za zložitejšiu vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie, a to tak vo vzťahu

k nehnuteľnostiam, ako aj vo vzťahu k hnuteľným veciam. Podľa názoru ústavného súdu

nejde však o výnimočný prvok skutkovej zložitosti, ktorý by presahoval bežný rámec

prípadov s obdobným predmetom.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky, ktorá v napadnutom

konaní vystupuje v procesnom postavení žalovanej v 1. rade.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené preskúmal správanie sťažovateľky v napadnutom

konaní a konštatuje, že sťažovateľka riadne a včas reagovala na výzvy okresného súdu

a ustanovovala sa aj na nariadené pojednávania. Adresovala okresnému súdu viacero

podaní, ktorými sa snažila domôcť ochrany svojich práv a na ktoré musel okresný súd

adekvátne reagovať, čím čiastočne prispela k namietanej dĺžke napadnutého konania, avšak

rozhodovanie o týchto podaniach (odvolanie zo 4. júna 2012, odvolanie z 9. apríla 2013,

odvolanie z 3. júna 2014, odvolanie z 24. marca 2016, námietka zaujatosti znalca

z 23. marca 2016, pozn.), ktoré ovplyvnili dĺžku napadnutého konania, nemôžu ísť na vrub

okresnému súdu, na čo ústavný súd prihliadol pri určení výšky priznaného finančného

zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

zistil takýto priebeh napadnutého konania:

- 7. júna 2011 okresný súd vydal uznesenie, ktorým boli nároky uplatnené pôvodne

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. vylúčené na samostatné

konanie ďalej vedené pod sp. zn. (napadnuté konanie, pozn.),

- 11. novembra 2011 sa konalo v napadnutom konaní pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito pre účely určenia hodnoty nehnuteľnosti,

- 24. novembra 2011 okresný súd zaslal realitným kanceláriám výzvy k oznámeniu

trhovej hodnoty bytu a rekreačnej chaty, ktoré sú predmetom sporu,

- 5. januára 2011 okresný súd zaslal ďalšiu výzvu realitným kanceláriám,

aby oznámili trhovú hodnotu bytu a rekreačnej chaty,

- 21. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky,

- 16. marca 2012 sa v napadnutom konaní konalo pojednávanie, pričom účastníkmi

napadnutého konania bolo zhodne navrhnuté odročenie pojednávania s tým, že právny

zástupca sťažovateľky zašle písomné stanovisko a zástupca žalobcu v lehote 20 dní

okresnému súdu oznámi ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. oznámi, či nedošlo

k mimosúdnej dohode, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 27. apríla 2012 bol právny zástupca žalobcu okresným súdom vyzývaný,

aby oznámil návrhy na dokazovanie,

- 9. mája 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalobcu o nariadenie

znaleckého dokazovania na zistenie hodnoty nehnuteľností,

- 11. mája 2012 okresný súd uznesením č. k. -46 v znení opravného

uznesenia č. k. -55 z 21. júna 2012 nariadil znalecké dokazovanie na zistenie

hodnoty nehnuteľností a zároveň boli účastníci napadnutého konania zaviazaní zložiť

preddavky na trovy znaleckého dokazovania, každý po 350 €,

- 4. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu č. k. -46 z 11. mája 2012 v znení opravného uznesenia

č. k. -55 z 21. júna 2012 v časti výroku o zložení preddavku na trovy

znaleckého dokazovania (ďalej len „odvolanie sťažovateľky“),

- 21. júna 2012 bolo odvolanie sťažovateľky okresným súdom doručované ostatným

účastníkom na vyjadrenie,

- 19. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

sťažovateľky,

- 30. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

proti opravnému uzneseniu,

- 5. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

žalovanej v 1. rade proti opravnému uzneseniu,

- 11. septembra 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

- 2. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 27. novembra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“), ktorým

bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 11. mája 2012 v znení

opravného uznesenie sp. zn. z 21. júna 2012 vo výroku o povinnosti

sťažovateľky zložiť preddavok na trovy znaleckého,

- 14. januára 2013 bolo okresným súdom doručované uznesenie krajského súdu

sťažovateľke spolu s tlačivom na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené sťažovateľkou vyplnené tlačivo

na účely oslobodenia od súdneho poplatku,

- 8. februára 2013 bol okresným súdom zistený príjem sťažovateľky

u jej zamestnávateľa a držba motorových vozidiel na okresnom dopravnom inšpektoráte,

- 18. marca 2013 bolo okresným súdom vydané uznesenie o nepriznaní oslobodenia

od súdneho poplatku,

- 9. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2013 o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov,

- 24. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľky,

- 31. októbra 2013 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu,

- 5. novembra 2013 okresný súd vydal uznesenie o povinnosti sťažovateľky zložiť

preddavok na trovy dokazovania v sume 175 €,

- 5. decembra 2013 okresný súd zaslal spis ustanovenej znalkyni pre účely

vypracovania znaleckého posudku,

- 7. apríla 2014 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok,

- 5. apríla 2014 bolo okresným súdom vydané uznesenie o odmene pre znalkyňu,

- 3. júna 2014 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny

pre znalkyňu,

- 16. júna 2014 okresný súd zaslal sťažovateľke výzvu pre účely odstránenia vád

odvolania,

- 18. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve

okresného súdu,

- 31. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie vo veci zo strany

sťažovateľky,

- 24. septembra 2014 okresný súd predložil spis krajskému súdu pre účely

rozhodnutia o podanom odvolaní sťažovateľky,

- 14. júla 2015 bolo okresnému súdu doručené potvrdzujúce uznesenie krajského

súdu spoločne so spisom,

- 20. júla 2015 bolo okresným súdom uznesenie krajského súdu doručované

účastníkom napadnutého konania,

- 19. októbra 2015 bolo okresným súdom vydané uznesenie o povinnosti žalovanej

zložiť preddavok na znalecké dokazovanie s výrokom o vrátení zaplateného súdneho

poplatku v sume 175 €,

- 15. decembra 2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania týkajúceho sa hodnoty hnuteľných vecí a kontrolného

znaleckého dokazovania týkajúceho sa hodnoty nehnuteľností,

- 5. februára 2016 boli žalobca a žalovaná v 2. rade okresným súdom vyzvaní

na predloženie dôkazov,

- 3. marca 2016 bolo okresným súdom vydané uznesenie o oslobodení žalovanej

v 2. rade od súdnych poplatkov,

- 9. marca 2016 bolo okresným súdom vydané uznesenie o nariadení kontrolného

znaleckého dokazovania o určenie hodnoty nehnuteľností a uznesenie o nariadení

znaleckého dokazovania o určenie hodnoty hnuteľných vecí,

- 21. marca 2016 bolo okresným súdom vydané opravné uznesenie o nariadení

kontrolného znaleckého dokazovania o určenie hodnoty nehnuteľností a o nariadení

znaleckého dokazovania o určenie hodnoty hnuteľných vecí,

- 23. marca 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu námietku zaujatosti súdneho

znalca ,

- 24. marca 2016 sťažovateľka doručila súdu odvolanie proti výroku uznesenia súdu

o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania v uzneseniach o nariadení znaleckého

dokazovania z dôvodu svojej nemajetnosti,

- 31. marca 2016 bola vznesená námietka zaujatosti znalca doručovaná znalcovi

a stranám sporu na vyjadrenie,

- 31. marca 2016 bolo okresným súdom vydané uznesenie o priznaní preddavku

znalcovi vo výške 200 €,

- 31. marca 2016 bolo okresným súdom vydané uznesenie o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov sťažovateľke,

- 5. mája 2016 bolo okresným súdom vydané uznesenie o nevylúčení znalca,

- 2. júna 2016 bol okresným súdom spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniam súdu, v ktorých bolo rozhodnuté o povinnosti

zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 28. júna 2017 sa spis vrátil okresného súdu s potvrdzujúcim uznesením okresného

súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľke,

- 3. augusta 2017 bola sťažovateľka okresným súdom urgovaná, aby zložila

preddavok na znalecké dokazovanie,

- 14. augusta 2017 sťažovateľka zaplatila požadované preddavky na znalecké

dokazovanie,

- 13. októbra 2017 okresný súd vydal uznesenia o priznaní odmeny znalcovi

a priznaní odmeny znalkyni ,

- 26. januára 2018 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil vstup ďalších

účastníkov na strane žalobcu a žalovaného do napadnutého konania, a zároveň vydal

uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu,

- 22. februára 2018 okresný súd doručoval vyjadrenia sťažovateľky a žalovaného

v 3. rade z 13. februára 2018 na vyjadrenie ostatným účastníkom,

- 26. februára 2018 okresný súd zaslal spis znalcovi pre účely

vypracovania kontrolného znaleckého posudku na určenie hodnoty nehnuteľností,

- 11. mája 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie o priznaní odmeny

za vypracovaný kontrolný znalecký posudok hodnoty nehnuteľností a ten bol zároveň

doručovaný účastníkom napadnutého konania na vyjadrenie,

- 2. júla 2018 bolo okresným súdom vyjadrenie sťažovateľky ku kontrolnému

znaleckému posudku z 3. júna 2018 doručované ďalším účastníkom napadnutého konania.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné

prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré

nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. , ,

).

Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam i hnuteľným veciam.

V napadnutom konaní v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nemožno identifikovať obdobia nečinnosti okresného

súdu. Okresný súd vykonával jednotlivé procesné úkony v zásade plynulo a priebežne –

postupoval v súvislosti s procesnými návrhmi účastníkov na oslobodenie od súdnych

poplatkov, s podanými námietkami zaujatosti, ustanovil znalcov a nariadil im vypracovať

znalecký posudok.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom

konaní uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval neefektívne.

Prvok neefektívneho postupu je zjavný v tom, že, ako vyplýva z uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 27. novembra 2012, uznesenie okresného súdu

č. k. -46 z 11. mája 2012 v znení opravného uznesenia z 21. júna 2012 bolo

zrušené z dôvodu, že okresný súd rozhodol predčasne a neskúmal u sťažovateľky dôsledne,

či sú splnené podmienky na jej oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľky nie je ani po siedmich rokoch od začatia

konania právoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné

(napr. m. m. , , ), pričom okresný súd ani raz

nerozhodol meritórne.

Z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že súd postupoval v časti týkajúcej

sa zrušenia a vyporiadania nehnuteľností, ktoré sú predmetom napadnutého konania,

neefektívne aj pri zabezpečení znaleckých posudkov, keď o nariadení znaleckého posudku

na zistenie hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom napadnutého konania, rozhodol

11. mája 2012, avšak spis bol súdnemu znalcovi predložený pre účely vypracovania

znaleckého posudku až o rok a pol neskôr, teda 5. decembra 2013.

Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k predmetu konania o zrušenie a vyporiadanie

hnuteľných vecí je napadnuté konanie poznamenané neodôvodnenou nečinnosťou

od vydania uznesenia okresného súdu o vylúčení veci na samostatné konanie,

t. j. od 7. júna 2011, čo bolo prvým úkonom v napadnutom konaní, až po december 2015,

keď bolo okresným súdom nariadené znalecké dokazovanie pre účely zistenia hodnoty

hnuteľných vecí. Uvedená skutočnosť nepochybne prispela k celkovému predĺženiu

napadnutého konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že okresný súd v napadnutom konaní

postupoval neefektívne, a s prihliadnutím na celkovo neakceptovateľnú dĺžku konania

tak došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a k porušeniu práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 6 000 €, pričom v sťažnosti uvádza: „Sťažovateľke je prieťahmi v konaní doposiaľ

spôsobovaná nemateriálna ujma, ktorej náhradu ohodnocuje na sumu 3 000,- EUR

a to najmä neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní

po dobu (8) osme rokov. Prieťahmi v konaní však dochádza k chátraniu nehnuteľností,

ktoré sú predmetom sporu a ich hodnota sa neustále znižuje. Z tohto dôvodu žiada

sťažovateľka tiež náhradu vo výške 3 000,- EUR.

Sťažovateľka aj s prihliadnutím na predmet namietaného konania o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume spolu 6.000,-EUR z dôvodov uvedených

v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobuje

sťažovateľovi nemajetkovú a majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu požadovaného

finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľke v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti

a včasného prejednania jej veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma

spočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti.

Vzhľadom k uvedenému sťažovateľka žiada ústavný súd o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, a to s cieľom dovŕšenia ochrany porušených namietaných práv

v posudzovanom prípade, pretože má za to, že v namietanom konaní k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie

bez pokračujúceho porušovania základného práva (). Sťažovateľka rovnako

žiada aby ústavný súd pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal dôrazne zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci popísané v tomto

rozhodnutí, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to 2 x 153,50 €, t. j. spolu 307 € a režijný paušál 2 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),

čo spolu predstavuje sumu 325,42 €. Právny zástupca sťažovateľky preukázal, že je

platiteľom DPH, predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto ústavný súd zvýšil

priznanú úhradu o DPH v rozsahu 20 % (65,08 eur) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky,

teda priznaná úhrada trov sťažovateľky celkovo predstavuje sumu 390,50 € (bod 4 výroku

tohto nálezu). Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2018