Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 326/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti

, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL

CARTEL s. r. o., Na Hrebienku 40, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Radoslav Kačur, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 € (sedemsto

eur), ktoré jej j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem centov) na účet

advokátskej kancelárie LEGAL CARTEL s. r. o., Na Hrebienku 40, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu, sťažnostná argumentácia a rekapitulácia

vyjadrení účastníkov konania

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že je žalobkyňou v konaní vedenom

na Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Rozsudok okresného súdu jej bol doručený

20. októbra 2016. K odvolaniu žalovaného zaslala súdu vyjadrenie 16. decembra 2016. Spis

bol predložený krajskému súdu 26. septembra 2017. Krajskému súdu sťažovateľka doručila

žiadosť o konanie v septembri 2018 a v marci 2019. Predsedovi krajského súdu doručila

v júni 2019 sťažnosť na prieťahy v konaní v súvislosti s viac ako 20-mesačnou nečinnosťou.

Krajský súd v odpovedi z júla 2019 konštatoval nečinnosť a nemožnosť stanoviť termín

pojednávania vo veci s ohľadom na vyjadrenie referujúcej sudkyne. Napriek vysloveniu

dôvodnosti sťažnosti a sledovaniu konania predsedom súdu v konaní uplynulo ďalších 6

mesiacov a žiadny procesný úkon nebol vykonaný celkom viac ako 28 mesiacov.

Nekonaním krajský súd spôsobil zbytočné prieťahy a porušil označené práva sťažovateľky.

3. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia ako protihodnoty utrpenej

nemajetkovej ujmy odôvodnila sťažovateľka tým, že vzniknuté prieťahy vytvárajú stav

právnej neistoty trvajúci takmer 2 a pol roka bez predpokladu ich odstránenia vzhľadom

na správanie súdu. Zvyšuje sa u nej pocit právnej neistoty a narušuje dôvera k všeobecnému

súdnictvu. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti

so žalovaným. Vzťahy boli medzi nimi v čase podania žaloby narušené, nekomunikujú,

resp. len prostredníctvom právneho zástupcu. Vznikali konflikty, hádky a nepríjemné

situácie, ktoré sa prejavili, keď okresný súd nerozhodol o rozdelení spoločnej nehnuteľnosti

na dve bytové jednotky podľa návrhu žalovaného, ale túto prikázal do výlučného vlastníctva

sťažovateľky. Žalovaný využil svoje právo podať odvolanie, ale denne verbálne atakuje

sťažovateľku a členov jej rodiny, vypína jej vodu a robí jej naprieky, čo trvá už vyše troch

rokov. Domáhala sa ochrany aj na príslušnom orgáne Policajného zboru, ale bola odkázaná

na civilné sporové konanie, ktoré s ohľadom na prítomný pocit právnej neistoty a narušenia

dôvery k súdom neiniciovala. Vznikajú jej aj značné majetkové náklady.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

rozhodol, že krajský súd v napadnutom konaní porušil sťažovateľkino základné právo podľa

a jej právo podľa dohovoru. Navrhla prikázať krajskému

súdu konať v napadnutom konaní a priznať sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2 000 €, ktoré jej vyplatí okresný súd. Napokon navrhla priznať

náhradu trov konania vo výške 450,28 €.

5. Uznesením č. k. -23 z 1. júla 2020 ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľky s uvedením správnej spisovej značky napadnutého konania

, pod ktorou je konanie vedené z dôvodu, že 17. septembra 2019 došlo

k vráteniu spisu okresnému súdu na vykonanie úkonu a spis bol opätovne predložený

krajskému súdu.

6.1 Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

krajského súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda krajského súdu podaním sp. zn.

z 15. júla 2020 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní o ústavnej

sťažnosti. K obsahu ústavnej sťažnosti udal, že sa stotožňuje s vyjadrením predsedníčky

senátu 14 Co JUDr. Dariny Kuchtovej. Tá vo svojom vyjadrení z 13. júla 2020 uviedla, že

vec bola prvýkrát predložená krajskému súdu 19. júna 2017. Okresný súd však opomenul

doručiť odvolaciu repliku žalovaného sťažovateľke na podanie odvolacej dupliky, a preto

mu krajský súd vrátil spis ako predčasne predložený bez rozhodnutia o odvolaní a uložil mu

odstrániť procesné vady a opätovne predložiť spis s novou predkladacou správou. Spis bol

vrátený prípisom z 2. augusta 2017 a k jeho doručeniu okresnému súdu došlo po 45 dňoch

od predloženia spisu. Okresný súd opätovne vrátil spis krajskému súdu 26. septembra 2017

s nesprávnou predkladacou správou. Nevyplývalo z nej, či bol vykonaný pokyn krajského

súdu z 2. augusta 2017, preto krajský súd podaním zo 16. septembra 2019 vrátil spis

okresnému súdu. Okresný súd obratom predložil spis 3. októbra 2019 s tým, že vyjadrenie

žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 8. septembra 2017, ktorý

sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril.

6.2 V senáte 14 Co došlo v období v poradí druhého predloženia (26. septembra

2017) od 1. januára 2017 k zmene v podobe odchodu pôvodnej členky JUDr. Edity

Szabovej do dôchodku a k prideleniu JUDr. Dariny Kuchtovej na jej miesto. Celkový počet

nevybavených vecí bol 586, pričom išlo aj o veci z rokov 2012, 2013 a 2014, ktoré bolo

potrebné ako najstaršie reštančné veci vybaviť prednostne. Predsedníčka senátu uviedla,

že nezodpovedá za reštančné veci v senáte 14 Co za roky 2012 až 2016, pretože

do 31. decembra 2016 pracovala v senáte 6 Co. Ako sudkyni spravodajkyni jej bolo

k 31. januáru 2017 pridelených 197 nevybavených vecí, z čoho tri štvrtiny boli reštančné,

a preto vec predložená 19. júna 2017, ktorá nebola prednostnou, bola daná do poradia.

Po odstránení procesných pochybení okresným súdom je nariadené verejné vyhlásenie

rozhodnutia na 21. júl 2020.

7. Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na repliku k vyjadreniu

krajského súdu. Ten vo vyjadrení z 27. júla 2020 uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní

veci. Poukázal na to, že krajský súd žiadnym spôsobom „nesporoval“ dôvodnosť ústavnej

sťažnosti. Naopak, jej dôvodnosť potvrdil svojím uvedením, že vec nebola prerokovaná

v primeranej lehote pre veľký počet reštančných vecí a bola daná do poradia. Poukázal

na účelovosť konania krajského súdu, ktorý bol nečinný až do podania ústavnej sťažnosti,

resp. do času jej prijatia na ďalšie konanie. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,

že medzičasom krajský súd vec rozhodol. V dôsledku pretrvávajúceho stavu právnej

neistoty, ktorý u sťažovateľky prerástol do stavu bezmocnosti až apatie, bola nútená

opätovne vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Od 10. júna 2020 bola liečená u psychiatra

pre pretrvávajúcu zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, o čom predložila lekárske

správy. Uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby –

vyjadrenie k vyjadreniu vo výške 225,14 €.

8. Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že krajský súd rozhodol uznesením

z 21. júla 2020. Spis vrátil 31. júla 2020 okresnému súdu, ktorý nariadil termín

pojednávania na november 2020.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.

II.

Relevantná právna úprava a východiská ústavného súdu

10.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10.3 Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádzala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len

„CSP“), ktorý nahradil a ktorý v upravuje zásadu

hospodárnosti a rýchlosti konania (Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb). Podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. došlo, resp.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takto bol predmet konania vymedzený

uznesením o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

15.1 Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní

o občianskoprávne konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,

v ktorom sa sťažovateľka domáha vyporiadania nehnuteľnosti prikázaním do jej výlučného

vlastníctva. Z hľadiska predmetu sporu ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá nie je

právne zložitá. Z hľadiska rozsahu a náročnosti zisťovania skutkového stavu môže byť vec

považovaná za zložitejšiu, napríklad v prípade potreby vykonať znalecké dokazovanie.

Podľa názoru ústavného súdu nejde však v tejto veci o výnimočný prvok skutkovej

zložitosti, ktorý by presahoval bežný rámec prípadov s obdobným predmetom (žiadny

z účastníkov to vo svojich prednesoch ani nenaznačil).

15.2 Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj

význam konania pre sťažovateľa. V napadnutom konaní žalobu podala sťažovateľka,

okresný súd jej vyhovel, odvolanie proti vydanému rozsudku podal žalovaný. Právoplatné

ukončenie sporu preto pre ňu nepochybne subjektívne malo význam, osobitne

ak v nehnuteľnosti býva s rodinou.

16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadne prispenie správania sťažovateľky k dĺžke

trvania konania na krajskom súde. Sťažovateľka sa zaujímala o stav konania, žiadala

krajský súd, aby vo veci konal a podala aj sťažnosť predsedovi súdu.

17. Pri postupe krajského súdu je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že celková dĺžka

konania na krajskom súde predstavuje 3 roky a 21 dní. Z prehľadu úkonov uvedeného

v ústavnej sťažnosti spolu s doplnením o prehľad úkonov krajského súdu z vyjadrenia jeho

predsedu vyplýva, že postup krajského súdu pri rozhodovaní o podanom odvolaní

žalovaného bol pri nazeraní na konanie pred ním ako na jeden celok poznačený nečinnosťou

v rozsahu minimálne 1 roka 6 mesiacov. Nečinnosť spadá v prevažnej časti do obdobia

v poradí druhého predloženia krajskému súdu od 26. septembra 2017 do 16. septembra

2019, ktoré napriek dĺžke svojho trvania neviedlo k rozhodnutiu, ale k vráteniu veci

na doplnenie predkladacej správy. Navyše po opätovnom predložení veci krajskému súdu

nedošlo bezprostredne k rozhodnutiu, ale až po 10 mesiacoch a až v nadväznosti na prijatie

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. V takomto postupe možno vidieť zároveň

nesústredenosť krajského súdu, pretože nedostatok v predkladacej správe (ak bol taký

rozhodujúci, že odôvodňoval vrátenie spisu s novou predkladacou správou) si mohol a mal

všimnúť skôr ako po takmer dvoch rokoch po predložení spisu na odvolacie konanie.

V posudzovanej veci je primárne neprehliadnuteľné, že konanie vo veci zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred všeobecnými súdmi trvá už viac ako 10

rokov, pričom do dňa rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti konanie nie je

právoplatne skončené. Krajský súd mohol a mal vo svojom postupe zohľadniť, že v čase

posledného predloženia spisu už konanie prebiehalo 9 rokov, a nepovažovať vec za bežný

prípad.

18. Pokiaľ ide o obranu krajského súdu spočívajúcu v argumentácii o množstve vecí

a zmenách v obsadení senátu krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

19. Podľa názoru ústavného súdu sú zistené skutočnosti postačujúce na vyvodenie

konečného záveru, že celková dĺžka napadnutého konania na krajskom súde je z ústavného

hľadiska celkom zjavne neakceptovateľná. Postupom krajského súdu (ústavný súd

odvolacie konania vedené formálne pod rôznymi spisovými značkami posudzoval ako jeden

celok) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd vyslovil, že označené

práva sťažovateľky porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Príkaz konať

20. Sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať

bez zbytočných prieťahov. Keďže krajský súd po vydaní uznesenia z 21. júla 2020 doručil

spis okresnému súdu, svoju úlohu v odstránení právnej neistoty sťažovateľky naplnil

a nemalo by žiadny význam prikázať mu ďalej konať.

V.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21.1 Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

21.2 Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

21.3 Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

22. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

proti krajskému súdu. Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľka

riadne odôvodnila (bod 3).

23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd

pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

24. Pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia prihliadol ústavný súd

na celkovú dĺžku konania vedeného na všeobecných súdoch (viac ako 10 rokov a 6

mesiacov) a v jej rámci osobitne na ústavnou sťažnosťou napadnuté obdobie neodôvodnenej

nečinnosti krajského súdu (18 mesiacov), ako aj na jeho neefektívnu činnosť osobitne

v období po v poradí druhom predložení spisu s tým istým odvolaním na rozhodnutie.

Krajský súd sa svojím postupom jednoznačne pričinil o predĺženie konania (spis sa na ňom

nachádzal spolu 3 roky a 21 dní), pretože je možné pričítať mu vznik prieťahov

pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Ďalej ústavný súd zohľadnil,

že predmetom konania bola žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, v ktorej sťažovateľka býva. Stav právnej neistoty má na sťažovateľku

nepriaznivý vplyv a výsledok konania je tak subjektívne významný. Prihliadnuc napokon aj

na správanie sťažovateľky, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé

a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznať finančné zadosťučinenie

proti krajskému súdu v sume 700 € podľa

(bod 2 výroku nálezu), čo zodpovedá rozhodovacej praxi ústavného súdu (porovnaj napr.

, , , ).

25. Ústavný súd zároveň nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške prevyšujúcej ústavným súdom

priznanú sumu, toto rozhodnutie je obsiahnuté v bode 4 výrokovej časti nálezu.

VI.

Trovy konania

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd vyhovel

ústavnej sťažnosti sťažovateľky, preto je dôvod na rozhodnutie aj o náhrade trov konania,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

27. Ústavný súd zastáva názor, že podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) patrí sťažovateľke, vychádzajúc z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2019 vo výške 1062 € a zo skutočnosti, že predmet sporu

nie je možné oceniť peniazmi, náhrada trov konania za dva úkony právnej služby v hodnote

177 €, ktoré podľa obsahu spisu právny zástupca preukázateľne vykonal v roku 2020 –

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1

písm. a) vyhlášky, 2. písomné podanie ústavnej sťažnosti podľa § 13a ods. 1 písm. c)

vyhlášky. Zároveň jej patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume

21,24 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným

súdom v celkovej sume 450,28 € (suma 375,24 € bola zvýšená o 20 % daň z pridanej

hodnoty vo výške 75,04 €, pretože ústavný súd považoval za preukázané, že právny

zástupca sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky).

Náhradu za tretí úkon právnej služby – vyjadrenie k vyjadreniu krajského súdu doručené

ústavnému súdu 27. júla 2020 ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah

doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu

posudzovanej veci.

28. Náhradu trov konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

29. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto nálezu.

VII.

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu