Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 354/2018
PDF · 150.6 KB
No categories available
I. ÚS 354/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 45/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 45/2015 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k.
26 C 166/2011-412 zo 4. júla 2013 určil, že výpoveď sťažovateľa
zo štátnozamestnaneckého pomeru je neplatná a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.
Návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie (napadnuté
konanie), v ktorom nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté.
3. Podľa názoru sťažovateľa napadnuté konanie sa dosiaľ vyznačuje nezvyčajnou
,,liknavosťou“, ktorá sa pretavila do chronického nezáujmu okresného súdu o spravodlivé
a definitívne vyriešenie dlhodobého sporu. Za vznik tejto veľmi nepriaznivej situácie sa
výdatnou mierou zaslúžil svojou nečinnosťou predovšetkým okresný súd.
4. Sťažovateľ zhodnotil, že 5 rokov od podania návrhu je neprimerane dlhá doba, a to
bez akéhokoľvek výsledku. V dôsledku uvedeného sú postupom okresného súdu
u sťažovateľa vyvolávané negatívne pocity, ktoré mu spôsobujú permanentný stres
a ohrozujú jeho zdravie pre spor, ktorý neúmerne dlho trvá.
5. Sťažovateľ je veľmi nespokojný s priebehom napadnutého konania. Podľa jeho
názoru sa právna istota občanov vytvára až právoplatným rozhodnutím súdu, nie jeho
nevysvetliteľnou nečinnosťou alebo len predstieraným konaním. Zdĺhavosť postupu
v konaní nezbavuje súd zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nečinnosťou, nesprávnou
organizáciou svojej práce alebo inými nedostatkami vo svojej činnosti prispeje k tomu, že
konanie o práve občana trvá neúmerne dlho.
6. Sťažovateľ uviedol, že zo súdneho spisu podľa jeho názoru nepochybne vyplýva,
že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania majú
podiel predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu.
7. Sťažovateľ sa domnieva, že doba 5-tich rokov nečinnosti okresného súdu až dosiaľ
je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania má právo na konanie bez prieťahov a toto
právo okresný súd nemôže porušovať. Podľa sťažovateľa ide o typický pracovnoprávny
spor, ktorý medzičasom prerástol, sťažovateľ pritom zostarol a začínajú sa uňho prejavovať
aj sprievodné javy, ako sú choroby bežné u staršieho človeka. Včasným a rýchlym
vyriešením tohto sporu by sa však podľa jeho názoru zabránilo aj ostatným neistotám
a stresom. Sťažovateľ v tejto súvislosti konštatoval, že pretrvávajúce pocity neistoty,
márnosti a nespravodlivosti vyplývajúce z tohto sporu mali byť už dávno vyriešené.
Definitívnym vyriešením tohto aktuálneho sporu a vynesením meritórneho rozhodnutia by
sa predišlo aj týmto ďalším frustrujúcim dôsledkom voči jeho osobe.
8. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:
„1/ Slovenská republika konajúca prostredníctvom Okresného súdu v Trenčíne,
v konaní čís. k.: 26C/45/2015, porušila právo sťažovateľa... upravené v čl. 46. ods. 1.
a ods. 2, Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd na spravodlivý proces, pretože nekonanie Okresného súdu v Trenčíne, je v rozpore
so zákonom, najmä s právom sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a právom na súdnu
ochranu.
2/- Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresný súd v Trenčíne konal vo veci vedenej pod
čís. k.: 26C/45//2015, bez prieťahov.
3/- Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000.-
€, ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4/- Okresný súd v Trenčíne je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia... trovy právneho zastúpenia... v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.“
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
12. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
13. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
14. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie
konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných
práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že hoci sťažovateľ v odôvodnení svojej ústavnej sťažnosti skoncipovanej
prostredníctvom advokáta poukazoval na zbytočné prieťahy zo strany okresného súdu,
v petite svojej sťažnosti nežiadal o vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ale žiadal o vyslovenie
porušenia základných práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Ústavný súd preto vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy pripomína, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka,
rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto
základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti
daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo
možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
16. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nejde
o natoľko intenzívny prípad, že by sa dalo uvažovať o možnom odmietnutí spravodlivosti.
Na druhej strane však ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní mohlo dôjsť
k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote). Vzhľadom na to, že sťažovateľ však v petite svojej sťažnosti neoznačil možné
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy ani právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, je sťažovateľom formulovaný petit podanej sťažnosti nevykonateľný.
17. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
18. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05
z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
19. V zhode so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd konštatuje, že uvedený
nedostatok zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
20. Ústavný súd však uzatvára, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci a sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa na ústavný súd opätovne obrátil
s ústavnou sťažnosťou, ak bude toho názoru, že postupom okresného súdu naďalej dochádza
k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. V prípade, že ústavnému súdu bude
doručený kvalifikovaný návrh na začatie konania obsahujúci všetky zákonom predpísané
náležitosti, ústavný súd sa predmetom sťažnosti bude zaoberať.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2018