Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 478/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

26. novembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej

spoločnosti Muránska píla, s. r. o., Muráň 49, IČO 317 04 867, zastúpenej spoločnosťou

Advocatus KG, s. r. o., Galandova 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

Mgr. Katarína Galbičková, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20,

a , ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 18. novembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 23. februára 2016, bližšie neoznačeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

z 19. septembra 2017 a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. (bez označenia dátumu jeho prijatia) a sp. zn.

(bez označenia dátumu jeho prijatia) a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Muránskej píly, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok náležitostí

ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

25. augusta 2019 elektronicky a 26. augusta 2019 osobne doručená ústavná sťažnosť

obchodnej spoločnosti Muránska píla, s. r. o., Muráň 49, IČO 317 04 867 (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 46

a (ďalej len „“), ako aj namietaného porušenia

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 18. novembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. februára 2016, bližšie neoznačeným

rozhodnutím krajského súdu z 19. septembra 2017 a rozhodnutiami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. (bez označenia

dátumu jeho prijatia) a sp. zn. (bez označenia dátumu jeho prijatia).

2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3

a 5 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení

Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že v ňou označených

(a neoznačených) konaniach, v ktorých boli prijaté ňou napádané rozhodnutia, došlo

k viacerým pochybeniam všeobecných súdov, a to v dôsledku straty dokumentácie,

zatajenia dokumentácie, nevyžiadania si dokumentácie, zákazu predloženia dokumentácie,

odmietnutia zohľadniť čestné vyhlásenia, rozhodovania v rozpore s vykonanými dôkazmi

a neakceptovania „rokovacieho konania bez zverejnenia“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „1) Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 66

(správne má byť , pozn.) a SR bolo porušené:

a) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., zo dňa 18.11.2014, sp. značka:

,

b) Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, zo dňa 23.2.2016, sp. značka:

,

c) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

d) Rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, zo dňa 19.9.2017,

e) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

2) Základné právo sťažovateľa podľa SR, vlastnícke právo všetkých má

rovnaký zákonný obsah a ochranu bolo porušené:

a) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., zo dňa 18.11.2014, sp. značka:

,

b) Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, zo dňa 23.2.2016, sp. značka:

,

c) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

d) Rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, zo dňa 19.9.2017,

e) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

3) Základné právo sťažovateľa na ochranu pred ujmou na právach podľa čl. 12

SR bolo porušené:

a) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., zo dňa 18.11.2014, sp. značka:

,

b) Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, zo dňa 23.2.2016, sp. značka:

,

c) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

d) Rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, zo dňa 19.9.2017,

e) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

4) Zrušuje sa:

a) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., zo dňa 18.11.2014, sp. značka:

,

b) Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, zo dňa 23.2.2016, sp. značka:

,

c) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: ,

d) Rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, zo dňa 19.9.2017,

e) Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, spis. značka: , a vec sa vracia

prvostupňovému súdu na prejednanie a rozhodnutie.

5) Sťažovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania, ktoré vyčísli v zákonom

stanovenej lehote.

6) Sťažovateľovi sa priznáva peňažná náhrada za prieťahy v konaní (…)“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať označenie

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli

porušené jeho základné práva a slobody.

11. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd.

12. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

13. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a , ako aj porušenie napadnutými

rozhodnutiami.

15. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľky pôsobí

ako celok zmätočne, a to napriek tomu, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

kvalifikovane právne zastúpená.

16. Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie odkazuje na rôzne dôkazy

(napr. „Príručku“, „zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku“, „dodatok

č. 2“, rôzne listy, podania a žiadosti), pričom žiaden z nich ústavnému súdu nepredložila.

17. V prvom rade a predovšetkým však sťažovateľka ústavnému súdu vôbec

nepredložila kópie ňou napádaných rozhodnutí ( )

a niektoré z nich neúplne označila [ ].

18. Ústavný súd stabilne judikuje, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

19. Pokiaľ ide o porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , sťažovateľka toto právo v petite svojej ústavnej

sťažnosti vôbec neoznačila (porovnaj ), ale sa iba domáha priznania

finančného zadosťučinenia za jeho porušenie. Sťažovateľka taktiež neoznačila ani

konkrétne konanie, v ktorom k porušeniu tohto základného práva malo dôjsť

(porovnaj ). Navyše, vo vzťahu k porušeniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov chýba ústavnej sťažnosti sťažovateľky akékoľvek odôvodnenie,

a to vo vzťahu k vzniku samotných prieťahov [§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom

súde] a aj k výške požadovaného finančného zadosťučinenia (§ 123 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

20. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti

ústavný súd uvádza, že sťažovateľka sú zastúpení advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto

chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (, ). Aj v tomto ohľade naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť

v predloženej podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom

o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok

konania pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd ani nevyzýval sťažovateľku

na odmietnutie nedostatkov návrhu ( ).

22. Vzhľadom na uvedené nedostatky ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol

podľa ako návrh, ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom (podobne pozri , , ,

).

23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu