Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 167/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vrbom, Námestie slobody 2, Humenné, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. apríla 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) bol ako obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu sprenevery

podľa a a odsúdený na trest odňatia slobody

vo výmere troch rokov nepodmienečne. Zároveň mu bola rozsudkom okresného súdu

uložená povinnosť zaplatiť poškodeným škodu vo výške 38 000 € a so zvyškom nároku ich

okresný súd odkázal na civilný proces. Na základe odvolania sťažovateľa rozhodol Krajský

súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 2. augusta 2017

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a uznal

sťažovateľa ako obžalovaného vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 3

a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov

s podmienečným odkladom na tri roky. Zároveň mu krajský súd uložil povinnosť zaplatiť

poškodeným škodu v celkovej výške 18 000 € a so zvyškom nároku ich odkázal na civilný

proces. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľa proti

rozsudku krajského súdu odmietnuté.

3. Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jeho v bode 1 označených základných práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, zruší napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vráti mu vec na ďalšie

konanie. Okrem toho sa domáha aj náhrady trov konania.

4. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd porušil jeho označené práva najmä

reštriktívnym výkladom podmienok prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania,

ako aj nedostatočným odôvodnením jeho rozhodnutia tým, že „zaujal alibistický postoj

k dovolaniu sťažovateľa, pretože ho odmietol s odôvodnením, že jeho dovolacie dôvody sa

netýkali právneho posúdenia, ale skutkových zistení. Bez skutkových zistení nie je možné

prijať a ustáliť právne posúdenie skutku. Preto sťažovateľ má za to, že súd sa mal zaoberať

dovolacími dôvodmi, tieto vyhodnotiť a na ich podklade rozhodnúť a nie odmietnuť

dovolanie. Odôvodnenie odmietnutia dovolania je zo strany súdu možné aplikovať na každý

jeden prípad, kedy sa dotknutá osoba obráti s týmto mimoriadnym opravným prostriedkom

na Najvyšší súd SR bez toho, aby sa daným dovolaním zaoberal. Na základe uvedeného

považuje sťažovateľ napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR za zjavne neodôvodnené

a arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neakceptovateľné. Najvyšší

súd SR svojim rozhodnutím de facto odmietol právo sťažovateľa na právnu ochranu.“.

5. Sťažovateľ zastáva názor, že v napadnutom uznesení najvyššieho súdu „absentuje

akékoľvek odôvodnenie týkajúce sa najpodstatnejšej skutočnosti v sťažovateľovej veci a to,

či obvinený sa svojim konaním mohol dopustiť trestného činu sprenevery, či sú splnené

všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery a aká by mala byť

údajná výška škody spôsobená trestným činom.“.

6. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu (rovnako tak rozsudok krajského súdu ani

rozsudok okresného súdu) však k sťažnosti nebolo priložené. Aj napriek tomu, že

v sťažnosti na strane 3 a 4 sťažovateľ uvádza, že súčasťou podania je „Dôkaz: 1. Rozsudok

Okresného súdu Ružomberok sp. zn.: zo dňa 05.04.2017 2. Rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn.: zo dňa 02.08.2017 3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn.: zo dňa 23.11. 2017“, tieto prílohy absentujú.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

12. Podľa návrh (sťažnosť) okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

13. Podľa sa k sťažnosti pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

III.

14. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

15. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh na začatie konania

pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa ,

je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

16. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného

právneho zástupcu, ktorý mu predmetnú sťažnosť koncipoval, túto podpísal a opatril svojou

pečiatkou. Napriek tomu sťažnosť sťažovateľa neobsahuje náležitosti sťažnosti, ktoré zákon

o ústavnom súde vyžaduje. K sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 2. februára

2018, nebolo pripojené napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu a toto rozhodnutie ani

do dňa rozhodovania ústavného súdu nebolo doplnené (zákonná náležitosť vyžadovaná § 50

ods. 2 ).

17. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je

povinný odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , ).

18. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, ). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa, ktorý je

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej

sťažnosti, ktoré by zodpovedali požiadavkám obsiahnutým v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2

. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa zákona

o ústavnom súde odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018