Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 133/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s. r. o., Rastislavova 104, Košice, právne zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s. r. o., p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s. r. o., p r i z n á v a

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur

a sedemdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej

advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 8. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA

Košice, s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. [pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“)].

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Konanie, v ktorom je sťažovateľka účastníčkou konania bolo vedené

na Okresnom súde Košice I, pôvodne pod sp. zn. . Žalobcovia sa v predmetnom

konaní domáhali prikázania veci do vlastníctva žalovanej -

. Uznesením sp. zn. zo dňa 18. 3. 2010

súd zastavil konanie proti a

zvyšnú časť nároku žalobcov smerujúcu voči sťažovateľke predmetným uznesením vylúčil

na samostatné konanie vedené pod sp. zn. . Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 5. 5. 2010.

... V konaní trvajúcom viac než 9 rokov, v ktorom je sťažovateľka účastníčkou

konania (stranou sporu) nebol vynesený ani jeden prvostupňový rozsudok. V postupe

Okresného súdu Košice I sa objavujú obdobia nečinnosti, trvajúce niekoľko mesiacov,

počas ktorých súd nevykoná jediný úkon, ktorý by smeroval k právoplatnému skončeniu

konania. Pozoruhodným faktom je taktiež nariadenie znaleckého dokazovania 22. 6. 2016,

takmer 8 rokov po začatí konania, pričom je zrejmé, že bolo nemožné dospieť

k akémukoľvek záveru, a teda aj k právoplatnému skončeniu konania, bez uvedeného

znaleckého dokazovania. Predmetný znalecký posudok však sťažovateľke doručený nebol,

rovnako ako žiadne iné listiny od 24. 2. 2016 po dobu jedného roka. Pre sťažovateľku je

pritom rozhodnutie v predmetnej veci doslova existenčnou záležitosťou.

... Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej bolo v tejto veci priznané finančné

zadosťučinenie.

... Sťažovateľka je presvedčená, že doba, ktorá uplynula od začiatku konania až

doposiaľ, teda doba viac než 9 rokov, z čoho je sťažovateľka účastníčkou konania viac než

7 rokov, je neprimerane dlhá, ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná a v podstatnej

miere ju spôsobil Okresný súd Košice I svojím postupom.

... Postupom Okresného súdu Košice I bolo porušené právo zakotvené v článku 6

ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a právo

zakotvené v článku 48 ods. 2 SR.

... S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je

ochrana zákonnosti a zmyslom činnosti ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby

ochrana práv bola rýchla a účinná, je dôsledok - pocit márnosti snahy dovolať sa

spravodlivosti, ktorý sťažovateľka nezvratné nadobudla, neospravedlniteľný.

... Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 3 000 Eur.

... Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky... po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

Právo sťažovateľky TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o. - na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 ,

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného súdu

Košice I vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal

vo veci sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000 Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 5. apríla

2018 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

z 23. apríla 2018.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných v danej veci a taktiež tieto relevantné skutočnosti:

„... Konanie, v ktorom je sťažovateľ účastníkom konania bolo vedené na Okresnom

súde Košice I pôvodne pod sp. zn. . Žalobcovia sa v predmetnom konaní

domáhali prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného -

. Uznesením sp. zn. zo dňa 18.3.2010 súd

zastavil konanie proti a zvyšnú

časť nároku žalobcov smerujúcu voči sťažovateľovi predmetným uznesením vylúčil

na samostatné konanie vedené pod sp. zn. . Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.5.2010.

... Uznesením č.k. -256 z 6.7.2012 súd na návrh žalobcov pripustil, aby

do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší účastník a to TJ ŠPORTVÝROBA Košice,

s.r.o., so sídlom Rastislavova 104, Košice.

... Predmetom namietaného konania je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného

vlastníctva žalovaných za súčasného poskytnutia finančnej náhrady žalobcom. Z obsahu

spisu som zistil, že vec sa po právnej aj skutkovej stránke javí byť zložitejšou. Okrem

znaleckého posúdenia veci súd musel zabezpečiť množstvo listinných dokladov z archívov,

katastra nehnuteľností a od iných inštitúcií.

V niektorých obdobiach v dôsledku zmien v osobe zákonného sudcu sa vyskytli aj

na strane súdu kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti. Táto skutočnosť však

nevylučuje zodpovednosť súdu za celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už 8 rokov a stále nie je

právoplatne skončené.

Súd vo veci nariaďuje pojednávania v primeraných lehotách, avšak ani raz vo veci

meritórne nerozhodol. Postup súdu javí v niektorých prípadoch známky nesústredenosti

a neefektívnosti. Doterajšiu dĺžku konania ovplyvnili aj účastníci konania, ktorí

podľa priebehu a výsledku pojednávania navrhujú postupne vykonať ďalšie a ďalšie

dôkazy. Na návrh žalobcu súd viackrát rozhodoval o zmene žalobného návrhu a pripustení

ďalšieho účastníka do konania.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:

„... 2. Na základe výzvy súdu oznamujem, že sťažovateľka súhlasí s tým, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.

3. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujíma toto stanovisko:

Sťažovateľka súhlasí s tou časťou predmetného stanoviska, ktoré poukazuje

na neefektívnu činnosť súdu v konaní, ktoré trvá už 8 rokov a nie je právoplatne skončené.

Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že sťažovateľka pristúpila do konania

na základe uznesenia zo dňa 6. 7. 2012. Skutočnosť, že okresný súd v konaní, ktoré začalo

pred 10 rokmi, nevyniesol ani jeden meritórny rozsudok, vypovedá o jeho nesústredenom

a neefektívnom postupe.

4. Občianske súdne konanie, teraz civilné sporové konanie, je prostriedkom

na zabezpečenie stavu právnej istoty jeho strán – účastníkom. K odstráneniu tohto stavu

dochádza až právoplatným skončením konania a súd je povinný organizovať svoju činnosť

tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a efektívna a v súlade s touto

povinnosťou zodpovedá postupu súdu, ktorý by bol súladný s právami sťažovateľky

namietanými jej ústavnou sťažnosťou, ak by súd organizoval svoju činnosť tak, aby stav

právnej istoty medzi účastníkmi nastolil. Bez významu nie je ani skutočnosť, že v predmetnej

veci sťažovateľka čelí neistote, aký vplyv bude mať výsledok konania na jej majetkové

pomery.

5. Nemožno súhlasiť s tým, že by predmetná vec bola skutkovo či právne zložitá,

keďže prejednávanie majetkovoprávnych vecí patrí k štandardnej agende súdov v civilnom

sporovom (predtým občianskom súdnom konaní). Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje

sťažovateľka, aby ústavný súd jej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal) ústavný

súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. , a to najmä v období od rozhodnutia okresného súdu

o pripustení sťažovateľky do napadnutého konania:

Konanie, v ktorom je sťažovateľka stranou/účastníčkou konania, bolo vedené

na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. . Žalobcovia sa v predmetnom konaní

domáhali prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného – Telovýchovnej jednoty

Východoslovenské železiarne Košice (ďalej len „žalovaný“).

Uznesením sp. zn. z 18. marca 2010 okresný súd zastavil konanie

proti žalovanému a zvyšnú časť nároku žalobcov smerujúcu v tom čase aj

proti sťažovateľke predmetným uznesením vylúčil na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. mája 2010.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 7. jún 2011.

Okresný súd pojednávanie 7. júna 2011 odročil na 13. september 2011 a uložil

žalovanému povinnosť v lehote 15 dní doručiť písomné doklady preukazujúce vlastníctvo

stavby a povinnosť právnej zástupkyni žalobcov v 1. až 4. rade doložiť dôkazy.

Okresný súd uznesením č. k. -236 z 3. augusta 2011 rozhodol o zmene

návrhu na začatie konania z 27. októbra 2009.

Okresný súd pojednávanie z 13. septembra 2011 odročil na neurčito s cieľom

vykonať ďalšie dokazovanie (otázka zistenia zriaďovateľa komunikácie a zistenia, o akú

komunikáciu ide) a rozhodol, že bude vydané opravné uznesenie o pripustení zmeny petitu.

Okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -245 z 30. januára 2012

(k uzneseniu č. k. -236 z 3. augusta 2011 o zmene návrhu na začatie

konania).

Okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2012.

Okresný súd prípisom z 8. júna 2012 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 7 dní uviedla,

ktoré nehnuteľnosti prešli do jej vlastníctva, a aby doručila súdu príslušné delimitačné

protokoly.

Okresný súd pojednávanie z 26. júna 2012 odročil na 9. október 2012 s cieľom

pribratia ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a zároveň vyzval právnu

zástupkyňu žalobcov na doručenie jedného exempláru žaloby spolu s prípadnými návrhmi

na zmenu.

Okresný súd uznesením č. k. -256 zo 6. júla 2012 pripustil, aby

do konania na miesto žalovanej v 2. rade pristúpila sťažovateľka, teda obchodná spoločnosť

TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s. r. o.

Sudkyňa oznámila prípisom z 31. júla 2012 predsedovi

okresného súdu svoju zaujatosť v zmysle a .

Predseda okresného súdu 6. augusta 2012 opatrením súhlasil s pridelením veci inému

sudcovi.

Okresný súd prípisom zo 7. augusta 2012 upovedomil o zrušení pojednávania

určeného na 9. október 2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľov doručila okresnému súdu 8. apríla 2013 žiadosť

o nariadenie termínu pojednávania.

Okresný súd na pojednávaní 26. septembra 2013 vyhlásil uznesenie, ktorým odročil

pojednávanie na 23. január 2014 na účely vyžiadania listín z katastrálneho úradu

a obvodného úradu a predloženia listinných dôkazov zo strany žalobcov.

Okresný súd prípisom zo 7. januára 2014 vyzval Okresný úrad Košice, katastrálny

odbor, aby v lehote 3 dní predložil požadované listiny.

Okresný súd prípisom zo 7. januára 2014 vyzval Obvodný úrad v Košiciach, aby

v lehote 3 dní predložil požadované listiny.

Okresný súd prípisom zo 16. januára 2014 požiadal Okresný úrad Košice,

organizačný odbor o poskytnutie súčinnosti.

Okresný súd pojednávanie z 23. januára 2014 odročil na 12. jún 2014 na účely

pripojenia spisu sp. zn. .

Dňa 24. januára 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného úradu

Košice, organizačného odboru.

Okresný súd prípisom z 3. februára 2014 požiadal Archív mesta Košice o predloženie

potrebných listinných podkladov.

Okresný súd prípisom z 3. februára 2014 požiadal Štátny archív v Košiciach

o predloženie potrebných listinných podkladov.

Okresný súd prípisom z 3. februára 2014 požiadal žalovaného o predloženie

potrebných listinných podkladov.

Dňa 6. marca 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov, ktorým navrhla vykonanie dôkazu obhliadkou na mieste samom.

Okresný súd nariadil obhliadku na mieste na 3. jún 2014.

Okresný súd 2. júna 2014 zrušil obhliadku na mieste z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne a určil nový termín obhliadky na 12. jún 2014.

Okresný súd pojednávanie z 9. októbra 2014 odročil na neurčito s tým, že právna

zástupkyňa žalobcov oznámi dispozíciu s návrhom.

Dňa 3. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov z 30. októbra 2014.

Okresný súd prípisom z 5. novembra 2014 vyzval sťažovateľku na vyjadrenie

k podaniu právnej zástupkyne žalobcov z 30. októbra 2014.

Okresný súd prípisom z 5. novembra 2014 vyzval aj mesto Košice na vyjadrenie

k podaniu právnej zástupkyne žalobcov z 30. októbra 2014.

Dňa 28. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

k podaniu žalobcov.

Okresný súd prípisom z 28. januára 2015 zaslal vyjadrenie sťažovateľky právnej

zástupkyni žalobcov.

Právna zástupkyňa žalobcov podaním z 23. septembra 2015 požiadala okresný súd

o nariadenie termínu pojednávania.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 26. november 2015.

Okresný súd pojednávanie z 26. novembra 2015 odročil na 24. február 2016.

Dňa 19. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov, ktorým súdu oznámila, že k mimosúdnej dohode nedošlo a že žalobcovia

rozširujú svoj návrh.

Okresný súd pojednávanie z 24. februára 2016 odročil na neurčito na účely

nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že právna zástupkyňa žalobcov v lehote 10 dní

doručí presnú špecifikáciu zmeneného petitu.

Okresný súd prípisom z 29. apríla 2016 urgoval právnu zástupkyňu žalobcov

o doručenie špecifikácie návrhu a otázok pre znalca.

Dňa 25. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov, ktorým reagovala na uznesenie vyhlásené na pojednávaní 24. februára 2016

a urgenciu z 29. apríla 2016.

Okresný súd uznesením č. k. -386 z 22. júna 2016 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie

Okresný súd prípisom zo 17. augusta 2016 zaslal právnej zástupkyni žalobcov príkaz

na úhradu preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd prípisom z 13. septembra 2016 oznámil znalcovi, že uznesenie

č. k. -386 z 22. júna 2016 nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2016.

Dňa 18. novembra 2016 znalec , odovzdal okresnému súdu

spis sp. zn. , znalecký posudok č. 5/2016, geometrický plán

č. a vyúčtovanie znalečného.

Okresný súd uznesením č. k. -423 z 28. novembra 2016 určil súdnemu

znalcovi odmenu.

Dňa 15. decembra 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov, ktorým žiadala, aby súd uznesením pripustil upravený petit žaloby, ktorý

vychádza zo znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. -433 z 21. februára 2017 pripustil zmenu

žaloby.

Okresný súd určil pojednávanie na 4. máj 2017.

Okresnému súdu bola 7. marca 2017 doručená žiadosť sťažovateľky o zaslanie listín

založených do spisu po pojednávaní z 24. februára 2016 vrátane znaleckého posudku.

Okresný súd prípisom z 21. marca 2017 požiadal znalca ,

o predloženie jedného vyhotovenia znaleckého posudku č. 5/2016.

Dňa 13. apríla 2017 doručila sťažovateľka okresnému súdu stanovisko k výzve

z 27. februára 2017 a opakovanú žiadosť o zaslanie listín.

Dňa 21. apríla 2017 doručil okresnému súdu znalec , jedno

vyhotovenie znaleckého posudku č. 5/2016.

Dňa 28. apríla 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu opakovanú žiadosť

o predloženie listín.

Okresný súd určil pojednávanie na 26. október 2017.

Okresný súd prípisom z 23. júna 2017 vyzval na doplnenie dokazovania.

Dňa 26. júla 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu stanovisko k výzve

z 23. júna 2017 a opakovanú žiadosť o zaslanie listín.

Dňa 11. augusta 2017 znalec , doručil okresnému súdu

geometrický plán.

Okresný súd prípisom z 15. augusta 2017 zaslal sťažovateľke geometrický plán.

Okresný súd pojednávanie z 26. októbra 2017 odročil na 8. február 2018 s tým, že

advokátka žalobcov doručí súdu spresnený petit.

Dňa 7. novembra 2017 právna zástupkyňa žalobcov doručila okresnému súdu

spresnený petit žaloby.

Okresný súd uznesením č. k. -464 zo 14. novembra 2017 pripustil

zmenu petitu č. 1 žaloby.

Okresný súd pojednávanie z 8. februára 2018 odročil na 10. máj 2018 s tým, že

právna zástupkyňa žalobcov najneskôr do 15. apríla 2018 predloží znalecký posudok, ktorý

bude doručený žalovaným v 1. a 2. rade a návrhy na dokazovanie doručia všetky strany

najneskôr do 15. apríla 2018.

Okresnému súdu bolo 21. marca 2018 doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov, ktorým žiadala zmenu petitu

Okresný súd uznesením č. k. -495 z 11. apríla 2018 pripustil zmenu

žaloby.

Okresný súd na pojednávaní 10. mája 2018 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil

zmenu petitu, a vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že na časti nehnuteľnosti v k. ú. Severné

2

mesto ako parcela registra C č. , zastavané plochy o výmere 588 mzapísané

na a stotožnené znaleckým posudkom č. 5/2016 z 11. novembra 2016

, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je geometrický plán

č. z 30. septembra 2016 s platnosťou overenou 15. novembra 2016

2

pod č. ako parcela registra C č. , zastavané plochy o výmere 379 m,

2

a parcela registra C č. , zastavané plochy o výmere 95 m, sa nachádza stavba,

ktorá patrí do vlastníctva mesta Košice. Okresný súd ďalej konanie žalobcov v 1 až 4. rade

proti žalovanej v 2. rade (sťažovateľke) vylúčil na samostatné konanie a v prevyšujúcej časti

konanie prerušil.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o „prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného“ vedenom pod sp. zn.

(pôvodne pod sp. zn. ) dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanú

záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu (napr. Škodáková proti Českej

republike, rozsudok č. 71551/01 z 21. 12. 2004). Po právnej stránke možno danú vec

považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že dĺžka napadnutého konania (aj keď iba od vylúčenia veci na samostatné

konanie v marci 2010) v trvaní viac ako 8 rokov je už sama osebe neprimeraná.

Okrem toho okresný súd bol danej veci aj opakovane nečinný, a to konkrétne od 5. mája

2010 do 7. júna 2011 (jeden rok), od 7. augusta 2012 do 26. septembra 2013 (jeden rok)

a od 28. januára 2015 do 26. novembra 2015 (minimálne pol roka).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že znalecký posudok, ktorý bol v danej veci

vypracovaný a doručený okresnému súdu 18. novembra 2016, bol sťažovateľke doručený až

15. augusta 2017, teda až po deviatich mesiacoch, pričom takýto postup súdu rozhodne

nemožno považovať za efektívny.

Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda

k zbytočným prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,

ale v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –

a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Pretože okresný súd 10. mája 2018 vyhlásil vo veci rozsudok, ústavný súd

nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa , pričom

o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

„s prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana

zákonnosti a zmyslom činnosti ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná, je dôsledok - pocit márnosti snahy dovolať sa spravodlivosti,

ktorý sťažovateľka nezvratné nadobudla, neospravedlniteľný“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 2 000 €. Ústavný súd

pritom osobitne prihliadol aj na to, že okresný súd vo veci vydal rozhodnutie, ako i na to,

že sťažovateľka sa stala účastníčkou (stranou) konania 6. júla 2012.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 2. januára 2018

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. apríla 2018). Za tri úkony

vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume

trikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

pre sťažovateľku predstavujú sumu 488,13 €; k nej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH,

teda sumu 97,62 €. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky teda predstavujú celkovú sumu

585,75 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018