Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 423/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, pre

namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46

ods. 2 a v spojení s a

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -258 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

z 23. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. októbra

2018 sa , (ďalej len „sťažovateľ“),

domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví

označených práv postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -258 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 23. mája 2018, a ktorým by

napadnuté rozsudky týchto súdov zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že krajský súd napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy – Okresného úradu , odboru výstavby

a bytovej politiky č. A/2013/901/MRV z 5. marca 2013, ktorým «bolo zamietnuté odvolanie

žalobcu a rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti č. SÚ/CS

3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24. 7. 2012 potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím Mestská

časť č. SÚ/CS 3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24. 7. 2012 nariadila

odstránenie stavby: prízemného skeletu plánovanej stavby „Jednoduchá stavba - Rodinný

dom“ stavebníkovi - žalobcovi, miesto stavby: parcela registra „C“

, uvedenej na , druh stavby: novostavba, účel: bytová budova - bývanie.».

Na základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského

súdu potvrdil.

3. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti

poukazuje na to, že «v rozsudkoch sa opakovane uvádza, že sťažovateľ nereagoval na výzvy

stavebného úradu hoci v dôkazných listinách v spise je preukázateľne doložené, že

sťažovateľ sa o riešenie jeho veci v zmysle § 88a o dodatočnom povolení vynúteného pojmu

„stavby” viackrát na usiloval. Sťažovateľ poukazuje aj na skutočnosť,

že nie je mu zrejmé ako sa môže v Rozsudku NS SR nachádzať tvrdenie, že Krajský súd

Bratislava sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, keď zápisnica

z pojednávania na krajskom súde bezpečne preukazuje, že na tomto súde sa žiadne

dokazovanie vo veci v zmysle vôbec nekonalo a súdy brali jednoznačne do úvahy iba

skreslené, a teda nepravdivé tvrdenia samosprávneho i štátneho orgánu, voči ktorému

smeroval žaloba sťažovateľa. Uvedené preukazuje závažné pochybenie príslušných orgánov

a súdov vo veci spravodlivého a zákonného posúdenia daného problému.». Sťažovateľ tvrdí,

že najvyšší súd „zamedzil riadnemu zisteniu skutkového stavu a na uvedené vzťahujúcemu

sa riadnemu právnemu posúdeniu veci samej, ktorá bola od počiatku nesprávne

subsumovaná pod právny režim stavby podľa stavebného zákona. Najvyšší súd SR podľa

názoru sťažovateľa len pokračoval v línii nesprávneho rozhodnutia veci bez vykonania

náležitého preskúmania, ktoré si daná vec vyžadovala, čím bol sťažovateľ ukrátený na

svojich základných právach zakotvených v .“.

4. Sťažovateľ žiada o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému

súdu ustanovenej v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) kvôli svojmu

zlému zdravotnému stavu, ktorý „v určitej miere súvisí aj s touto dlhotrvajúcou neúprosnou

snahou o dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia“.

II.

5. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z , ktoré ústavný súd skúma pri

predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

( ). Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť ( ).

6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

7. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

8. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie napadnutého

postupu a rozsudku krajského súdu bol v prvom rade príslušný najvyšší súd ako súd

druhostupňový, ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne

preskúmavať postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť

sťažovateľa v časti pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

, a v spojení s a týmto

súdom odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne

, , , , ,

a iné).

9. Sťažovateľ požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie sťažnosti

ústavnému súdu ustanovenej v (bod 4).

10. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bol v konaní vedenom najvyšším súdom

pod sp. zn. zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom –

, ktorý podľa vyjadrenia sťažovateľa prevzal napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu 28. júla 2018. Ústavný súd zistil, že predmetný rozsudok najvyššieho súdu nadobudol

právoplatnosť 14. augusta 2018. Sťažovateľ prostredníctvom nového právneho zástupcu –

JUDr. Mariána Ševčíka, CSc. podal sťažnosť na poštovú prepravu v pondelok 15. októbra

2018, a teda lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú v

nezmeškal.

12. Napriek uvedenému ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť

sa vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára

priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv

v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, ). Strohá argumentácia sťažovateľa (bod 3) obsahujúca

všeobecné tvrdenia o porušení procesných práv sťažovateľa najvyšším súdom nemá žiadnu

oporu v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň právne zmysluplnej argumentácii.

Sťažnosti tak chýba ústavnoprávne relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec

pre ústavný prieskum napadnutého postupu a rozsudku najvyššieho súdu.

13. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa na neho

v minulosti obrátil viacerými sťažnosťami, ktoré boli z rôznych dôvodov podľa § 25 ods. 2

odmietnuté, preto možno vychádzať zo spoľahlivého predpokladu,

že skôr poskytnuté informácie (poučenia) boli objektívne spôsobilé sprostredkovať

sťažovateľovi zásadu, že na ústavný súd sa nemožno obracať inak, ako v zastúpení

advokátom, a že sťažnosť musí obsahovať aj ďalšie všeobecné a osobitné náležitosti,

resp. spĺňať ďalšie procesné podmienky konania.

14. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva

z podania sťažovateľa, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Túto

úlohu plní inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

15. Advokát zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom je podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení

neskorších predpisov povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva

všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné; pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb. Tieto zákonom stanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonať tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(m. m. , ).

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 46

ods. 3 v spojení s a napadnutým postupom a rozsudkom

najvyššieho súdu odmietol podľa pre nesplnenie

predpísaných náležitostí.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018