Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 429/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, advokátska kancelária,

Dlhá 2039/6, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa , základného práva

na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2

, základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných

podľa , základného práva na prístup k voleným

funkciám podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Brezno č. k. -96 z 27. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra

2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy podľa , základného práva zúčastňovať sa na správe vecí

verejných podľa , základného práva na prístup k voleným funkciám

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -96 z 27. septembra 2018.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Miestna volebná komisia

(ďalej len „volebná komisia“) rozhodnutiami č. 07/2018-MVK a č. 09/2018-

MVK z 20. septembra 2018 rozhodla o nezaregistrovaní sťažovateľa ako nezávislého

kandidáta pre voľby starostu obce a pre voľby do obecného

zastupiteľstva obce . Dôvodom negatívnych rozhodní volebnej

komisie bolo jej zistenie, že „predložené podpisové listiny, ktoré sú súčasťou kandidátnej

listiny nezávislého kandidáta, neobsahujú náležitosti stanovené v § 171 ods. 9 (resp. „§176

ods. 8“, pozn.) o podmienkach výkonu volebného práva“.

3. Sťažovateľ podal proti obom rozhodnutiam volebnej komisie žalobu podľa piateho

dielu tretej hlavy štvrtej časti v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v ktorej vyjadril presvedčenie, že „aj keď som si

vedomý, že niektoré podpisy môžu vykazovať formálne chyby... minimálne 200 podpisov je

v súlade so zákonom“. K výhradám, ktoré voči názvu obce na kandidátnych listinách

vzniesla volebná komisia, sťažovateľ uviedol, že „je evidentne jasné, že ide o občanov

našej obce, nakoľko sa mohli do podpisových listín podpísať len občania s trvalým pobytom

v obci, čo je napísané aj v podpisovom hárku vo vysvetlivkách na spodnej strane listiny.

Názov obce, v ktorej som sa uchádzal o podpisy, je jasne napísaný aj na vrchnej časti

podpisového hárku, preto je jasné o akú obec ide. Tiež mi neboli uznané podpisy napr.

, kvôli nenapísaniu celého mena, pričom je evidentné, že v našej obci sa

nachádza len jediná osoba s takýmto menom a dátumom narodenia. Konkrétne táto osoba

je zubný lekár v našej obci, a preto je verejne známa. Z mien a adries je jasné,

že v podpisových hárkoch sú podpísaní len obyvatelia našej obce.“.

4. V žalobe tiež sťažovateľ zdôraznil, že „pri predávaní kandidátskej listiny

zapisovateľke volebnej komisie mi bolo potvrdené, že je to v poriadku v zmysle usmernenia,

ktoré im bolo oznámené na školení, ktoré bolo vykonané pre komunálne voľby 2018.

Podľa zapisovateľky volebnej komisie je evidentne jasné, že ide o mená a adresy

nachádzajúce sa v našej obci. Volebná komisia nemá podľa slov zapisovateľky vyškrtnúť

podpis z podpisových hárkov, len preto, že nie je úplná adresa, ak je zrejmé, že podpísaný je

občan našej obce.“. Nadväzne sťažovateľ v žalobe uviedol, že „kandidátsku listinu,

ktorej súčasťou sú podpisové listiny, som odovzdal v pondelok ráno 10.9.2018, teda jeden

deň pred zákonom stanoveným termínom... Ak by ma zapisovateľka vyzvala na doplnenie

podpisových listín, urobil by som tak ešte v stanovenom termíne.“.

5. V žalobe sťažovateľ taktiež vniesol „námietku zaujatosti voči volebnej komisii

a to preto, že jedna členka komisie je sestra osoby kandidujúcej na starostku obce a tiež

bola v komisii so svojou kmotrou. Ďalší člen komisie je podľa môjho vedomia predseda

politickej strany v obci , ktorá postavila do volieb ďalšieho kandidáta.

Podľa mojich neoficiálnych vedomostí práve na agresívny nátlak týchto členov som bol

vyradený z možnosti zúčastniť sa volieb.“.

6. Okresný súd o žalobe sťažovateľa uznesením č. k. -96 z 27. septembra

2018 rozhodol tak, že v časti vznesenej námietky zaujatosti konanie zastavil a vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Okresný súd v konaní preveril všetky podpisové listiny,

ktoré sťažovateľ na podporu svojej kandidatúry predložil, pričom v otázke vyhodnotenia

„voliča , dátum narodenia , trvalý pobyt

... súd zistil, že sa jedná o osobu s trvalým bydliskom v obci

, ktorá je v obci zubnou lekárkou, teda je v obci všeobecne známou osobou

a nezameniteľnou s inou osobou, čiže v danom prípade sa súd nestotožnil s rozhodnutím

miestnej volebnej komisii o neuznaní tejto voličky na podporu kandidatúry žalobcu,

pretože postup miestnej volebnej komisii bol v danom prípade príliš formalistický“.

7. K viacnásobne na podpisových listinách použitému označeniu názvu obce

ako „ “ sa okresný súd „nestotožnil s názorom žalobcu, že názov obce je

jednoznačný, pretože trvalý pobyt... určený ako je nesprávny, pretože je

zameniteľný s inými obcami pod názvom , a to okre. ,

okr. a okr. . Taktiež sa súd nestotožnil

s názorom žalobcu čo sa týka voličov z podpisového hárka č. 2 pod poradovým číslom 9

a 10 , , trvalý pobyt a ,

, s adresou trvalého pobytu , pretože volič má byť jednoznačne

označený menom a priezviskom čo muselo byť žalobcovi, ako aj voličovi jasné...

a označenie trvalého pobytu u obidvoch voličov len označením ulice a čísla domu

je tiež neúplné a teda nesprávne, keďže trvalý pobyt pozostáva z názvu obce, názvu ulice

a čísla domu... podpisový hárok č. 5 je nesprávny – neúplný, pretože u všetkých označených

voličov pod č. 1 až 10 sú nesprávne vyplnené trvalé pobyty, keďže majú uvedenú len ulicu

s číslom domu bez označenia obce... Podpisový hárok č. 6 má pri voličoch č. 1 až 6

nesprávne, neúplne uvedený trvalý pobyt... Podpisový hárok č. 7 je pri voličke č. 4

nesprávne označený trvalý pobyt keďže obec je zameniteľná s inými obcami...

V podpisovom hárku č. 10 pod poradovým číslom 1 má volička pri trvalom pobyte uvedené

PSČ , pričom však práve POSČ jasne konkretizuje, o ktorú obec

ide, preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaného a túto voličku žalobcovi akceptoval,

nemohol však súd akceptovať voliča pod poradovým číslom 2 s nesprávne uvedeným

trvalým pobytom... Podpisový hárok č. 11 pod poradovým č. 8 má volič

nesprávne označený trvalý pobyt... na podpisovom hárku č. 13 je úplne nečitateľné

priezvisko voličky č. 9... Podpisový hárok č. 14 pri voličoch pod poradovým č. 2, 3 a 4

úplne absentuje ich trvalý pobyt, nakoľko je zákonnou povinnosťou vypísať trvalý pobyt

voliča v zmysle predtlače, teda názov obce, názov ulice a číslo domu a nie adresu trvalého

pobytu nahradiť opakovacím znamienkom a pri voličovi pod poradovým číslom 6 je trvalý

pobyt nesprávny,... Podpisový hárok 15 pri voličoch pod poradovým č. 4 a 6 je neúplne,

teda nesprávne napísaný trvalý pobyt... podpisový hárok č. 18 pri voličoch 6 až 10

absentuje riadny trvalý pobyt s označením názvu obce, keďže v SR obec neexistuje

a nemá ani miestnu časť pod názvom , len označenie ulice,

pričom pri voličke pod poradovým č. 5 absentuje aj jej krstné meno. Podpisový hárok 19

u voliča pod poradovým číslom 10 je nesprávne napísaný trvalý pobyt... V podpisovom

hárku č. 20 u voličky pod poradovým č. 1 absentuje jej krstné meno. V podpisovom hárku

č. 21 u voličov pod poradovým č. 1 až 7 absentuje správne označený trvalý pobyt...

a u voliča pod poradovým č. 1 úplne absentuje aj jeho krstné meno. Podpisový hárok č. 22

u voličov pod poradovým č. 1 až 4 a 8 až 10 je nesprávne označený trvalý pobyt,

pričom pri voličke č. 1 a 5 obasentuje aj krstné meno. Podpisový hárok č. 23 pri voličoch

pod poradovým č. 5, 6 a 10 je nesprávne a neúplne označený trvalý pobyt. Podpisový hárok

24 u voličov pod poradovým č. 7 je neúplne označené krstné meno a trvalý pobyt,

pod poradovým č. 9 je trvalý pobyt neúplný a pod poradovým č. 10 absentuje krstné meno

voličky.“.

8. Z citovaných zistení okresný súd vyhodnotil „ako jednoznačne preukázané...

že z celkového počtu 258 voličov na podporu kandidatúry žalobcu je 60

neakceptovateľných, na základe čoho celkový počet platných voličov obce

na podporu kandidatúry žalobcu je len 198, čo je pod hranicou zákonného

minimálneho... počtu v zmysle prílohy č. 1 k “. Súčasne okresný

súd zdôraznil, že „zmyslom a účelom ustanovení .. ktoré upravujú

zákonné náležitosti prejavu vôle voliča na podpisovej listine na podporu kandidatúry

nezávislého kandidáta je požiadavka, aby tento prejav vôle bol vykonaný spôsobom,

ktorý umožní záver o identite voliča a jeho reálnej existencii, jeho veku a tiež o jeho trvalom

pobyte na území obce , v ktorej nezávislý kandidát, žalobca

kandiduje“.

9. Napokon výrok uznesenia o zastavení konania okresný súd odôvodnil chýbajúcou

právomocou na rozhodnutie o námietke zaujatosti členov volebnej komisie, keďže „žalobca

ju mal uplatniť priamo u žalovaného v zmysle ...“.

10. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ argumentuje formalistickým

prístupom volebnej komisie i okresného súdu k vyhodnocovaniu obsahu predložených

podpisových listín, keďže «jednotlivé údaje o voličoch na podpisových listinách skúmali len

s ohľadom na ich „neúplnosť“ a to bez ohľadu na to, či sa ďalej zaoberali otázkou

existencie, alebo neexistencie konkrétnej osoby s trvalým pobytom v

identifikovať konkrétnu osobu. Aj keď v danom prípade podľa volebného zákona

a aj podľa skutočného priebehu udalostí v tomto prípade sa jednali o príliš krátke lehoty

na podrobnejšie skúmanie identít konkrétnych osôb, podľa názoru navrhovateľa –

sťažovateľa nič nebránilo ani MVK... ani Okresnému súdu... aby podľa „voličského

zoznamu“ v vedel úplne presne a konkrétne identifikovať konkrétnu

osobu a to minimálne z troch identifikačných znakov a to priezviska (prípadne aj mena),

dátumu narodenia a ulice. Pritom vôbec nebolo potrebné ďalej tieto osoby identifikovať

podľa toho či sú, alebo nie sú konkrétne pri jeho adrese trvalého pobytu uvedené aj o názve

obce, pretože tento údaj je opakovane uvádzaný na podpisových listinách a to tak priamo

v záhlaví, ako aj vo vysvetlivkovej časti pod samotnými podpismi, čiže každá osoba,

ktorá podpisovú listinu podpisovala mala vedieť a určite aj vedela, že podpisuje

kandidatúru navrhovateľa – sťažovateľa pre voľby do Obecného zastupiteľstva a starostu

obce a rovnako aj to, že sa musí jednať o voliča, ktorý má trvalý

pobyt v obci, teda v .».

11. Podľa sťažovateľa „Okresný súd Brezno pri zisťovaní skutkového stavu v tomto

prípade sa obmedzil len na posudzovanie a formálnu zhodu predložených dôkazov

so Pritom mu opäť nič nebránilo, aby si od MVK

resp. Obce vyžiadal voličský zoznam, resp. menný

zoznam obyvateľov obce nad 18 rokov, aby vedel konkretizovať danú osobu aj napriek

tomu, že pri jej podpise chýba niektorý údaj podľa “.

12. S odvolaním sa na o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „volebný zákon“) sťažovateľ argumentuje, že pokiaľ ide o požiadavku,

aby v podpisovej listine každý volič pri podpise uviedol meno a priezvisko, dátum

narodenia a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení

na ulice, a číslo domu, «priamo z dikcie zákona nie je jasné kde tieto údaje majú byť vlastne

uvedené, pretože pojem „pri podpise“ môže tiež znamenať aj na ľavo od podpisu, na pravo

od podpisu, nad alebo pod podpisom. Vychádzajúce teda z ustanovenia čl. 2 ods. 2

.... možno konštatovať, že nie len výklad ustanovenia zákona č.

MVK v , ale predovšetkým Okresného súdu Brezno je

nie len nesprávny a formalistický, ale dokonca protiústavný.». Okresný súd sa podľa

sťažovateľa taktiež „vôbec, alebo nedostatočne zaoberal aj tou otázkou, že zo strany

Miestnej volebnej komisie... bolo možné a to buď v zákonnej lehote, alebo aj po jej uplynutí

odstrániť formálne nedostatky, alebo chyby v podpisových hárkoch.. V záujme zabezpečenia

práva na súdnu ochranu pred prípadným nezákonným rozhodnutím MVK v

v súvislosti s registráciou navrhovateľa – sťažovateľa bol Okresný súd Brezno

povinný teda aj prispôsobiť tomu zodpovedajúci výklad a aplikáciu príslušných právnych

noriem... Okresný súd Brezno v danom prípade takto nepostupoval a preto došlo

k porušeniu garantovaného práva podľa a 2 Ústavného zákona č.

“.

13. Sťažovateľ konkretizuje, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd malo

dôjsť výrokom uznesenia okresného súdu o zmietnutí jeho žaloby, a v závere sťažnosti

navrhuje, aby ústavný súd nálezom vo veci samej takto rozhodol:

„1/ Základné práva sťažovateľa podľa a 4 SR Uznesením

Okresného súdu Brezno pod č. zo dňa 27.09.2018 porušené boli.

2/ Základné práva sťažovateľa podľa a 2 a

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd Uznesením Okresného súdu Brezno

pod č. zo dňa 27.09.2018 porušené boli.

3/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000

EUR, ktoré je Okresný súd v Brezne povinný sťažovateľovi vyplatiť na číslo účtu IBAN:

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť advokátskej kancelárii JUDr. Petra

Poláčeka, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica trovy právneho zastúpenia

vo výške 390,50 EUR na účet AK, IBAN: do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

14. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu aj nariadenie dočasného opatrenia

spočívajúceho v odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

II.

15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

19. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia

vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. , , ).

22. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,

ktoré sú „pánmi zákonov“, mohol by nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu

iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ).

23. Otázka posúdenia prípustnosti registrácie kandidáta na poslanca obecného

zastupiteľstva, príp. starostu obce je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže

viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis ,

, ). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas

sťažovateľa so skutkovým a právnym názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom

uznesení, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidáta podľa .

24. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu (citované v bodoch 7 a 8) vyplýva,

že okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľa zdôvodnil s ohľadom

na vymedzenie predmetu súdneho prieskumu dostatočne zrozumiteľne po stránke skutkovej

aj právnej. Závery okresného súdu netrpia vnútornými rozpormi a nepôsobia arbitrárne.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadnu takú

skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že závery okresného súdu

vyslovené v napadnutom uznesení sú zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné. Závery

okresného súdu v danej veci nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené

či inak ich účinky za nezlučiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv

a základných slobôd.

25. Na podporu svojho záveru o absencii arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti

napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd považuje za podstatné zdôrazniť práve

tie aspekty právnej úpravy, ktoré v spojení s nedostatkami sporných podpisových listín

viedli k neúspechu sťažovateľa pri uplatňovaní prostriedkov právnej ochrany jeho

pasívneho volebného práva. Ide o pomerne prísne, povahovo formalistické požiadavky

plynúce z právnej úpravy a zároveň relatívne krátke zákonné lehoty pre poskytnutie právnej

ochrany nezávislému kandidátovi.

26. Podľa § 171 ods. 1 volebného zákona kandidátnu listinu môže podať politická

strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická

strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca

a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi

miestnej volebnej komisie...

27. Podľa § 171 ods. 9 volebného zákona súčasťou kandidátnej listiny každého

nezávislého kandidáta je listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho kandidatúru a majú

trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje (ďalej len „podpisová listina“). V podpisovej listine

každý volič pri podpise uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, ktorým sa

rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Na každom hárku

podpisovej listiny sa uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresa trvalého

pobytu kandidáta. Jednou podpisovou listinou možno podporiť len jedného kandidáta.

Potrebný počet podpisov je uvedený v prílohe č. 1. Počet obyvateľov obce ku dňu

vyhlásenia volieb zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňom

konania volieb.

28. Podľa § 172 ods. 2 volebného zákona miestna volebná komisia zaregistruje

kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí

na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

29. Podľa § 172 ods. 3 volebného zákona o zaregistrovaní kandidátov

alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne

rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých

kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia,

alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa

rozhodnutie za prevzaté.

30. Podľa § 172 ods. 4 volebného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej

komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo

koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta na správny súd.

31. Podľa § 176 ods. 1 volebného zákona regulujúceho kandidatúru na funkciu

starostu obce kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná

podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická strana doručí kandidátnu listinu

v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne

najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi miestnej volebnej komisie...

32. Podľa § 176 ods. 8 volebného zákona súčasťou kandidátnej listiny každého

nezávislého kandidáta je podpisová listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho

kandidatúru a majú trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje. V podpisovej listine každý volič

pri podpise uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, ktorým sa rozumie

názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Na každom hárku

podpisovej listiny sa uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresa trvalého

pobytu kandidáta. Jednou podpisovou listinou možno podporiť len jedného kandidáta.

Potrebný počet podpisov je uvedený v prílohe č. 1. Počet obyvateľov obce ku dňu

vyhlásenia volieb zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňom

konania volieb.

33. Podľa § 177 ods. 2 volebného zákona miestna volebná komisia zaregistruje

kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí

na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

34. Podľa § 177 ods. 3 o zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní

kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej

predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie

prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát

rozhodnutie neprevezmú v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.

35. Podľa § 177 ods. 4 proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie

o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia

a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia

miestnej volebnej komisie.

36. Podľa žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia

rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy

obcí.

37. Podľa správny súd rozhodne o žalobe

do troch dní od jej doručenia.

38. Volebný proces v štádiu pred uskutočnením samotného hlasovania je regulatívne

koncipovaný tak, aby podpora voličskej základne v prospech kandidatúry nezávislého

kandidáta bola v momente hlasovania čo najautentickejšia. Uvedená podpora je veličinou

veľmi premenlivou a nemalo by význam registrovať nezávislého kandidáta, ktorý sa už

ani v tejto rovine nemôže opierať o vzorku voličskej základne odôvodňujúcu jednak

rozumnú mieru pravdepodobnosti jeho zvolenia, no súčasne aj relevanciu jeho príspevku

do volebnej súťaže jednotlivých programov a koncepcií rozvoja obce.

39. Práve na podklade formulovaného účelového pozadia dotknutej právnej úpravy

sú postupy v „prípravnej“ fáze pred voľbami koncentrované do krátkych lehôt stanovených

na realizáciu relevantných právnych úkonov nezávislých kandidátov. Z tejto črty právnej

úpravy potom logicky vyplýva aj ospravedlniteľnosť prísneho formalizmu pri preukazovaní

potrebnej podpory voličskej základne v prospech nezávislého kandidáta. Niet tu priestoru

očakávať od orgánov ochrany práva (volebná komisia, správny súd) podrobné dôkazné

skúmanie splnenia všetkých podmienok pre účasť nezávislého kandidáta v procese volieb.

Preto aj podpisová listina na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta má byť formálne

vyhotovená tak, aby v čo najväčšej možnej miere vylučovala pochybnosti o reálnosti

prejavu vôle jednotlivých signatárov, prípadne dokonca o ich zameniteľnosti s inými

osobami, a aby sa proces registrácie nezávislého kandidáta volebnou komisiou procesne

obmedzil iba na prekontrolovanie splnenia zákonom požadovaných náležitostí podpisovej

listiny spojené s rýchlym rozhodnutím o (ne)splnení podmienok podľa § 171 ods. 9,

resp. § 176 ods. 8 volebného zákona.

40. V popísanom prostredí potom nemožno akceptovať predstavu sťažovateľa

formulovanú ako výtku okresnému súdu, podľa ktorej sa „vôbec, alebo nedostatočne

zaoberal aj tou otázkou, že zo strany Miestnej volebnej komisie... bolo možné

a to buď v zákonnej lehote, alebo aj po jej uplynutí odstrániť formálne nedostatky,

alebo chyby v podpisových hárkoch.. V záujme zabezpečenia práva na súdnu ochranu

pred prípadným nezákonným rozhodnutím MVK v v súvislosti

s registráciou navrhovateľa – sťažovateľa bol Okresný súd Brezno povinný teda

aj prispôsobiť tomu zodpovedajúci výklad a aplikáciu príslušných právnych noriem...“.

41. Z rovnakého dôvodu nemožno prijať ani sťažovateľovu kritiku volebnej komisie

a okresného súdu, podľa ktorej «jednotlivé údaje o voličoch na podpisových listinách

skúmali len s ohľadom na ich „neúplnosť“» a ku ktorej následne pripojil i požiadavku

skúmania existencie alebo neexistencie konkrétneho obyvateľa obce .

Proces registrácie kandidátnych listín spätý so zákonom regulovanými obsahovými

náležitosťami identifikujúcimi podporovateľa konkrétneho nezávislého kandidáta by strácal

svoj zmysel, ak by bolo dôvodné očakávať od volebnej komisie či dokonca od správneho

súdu preskúmavajúceho zákonnosť jej rozhodnutia o nezaregistrovaní podrobný

vyhľadávací prieskum smerujúci k zisteniu reálnej existencie podpísaných podporovateľov.

Prísnosť právnej úpravy je dôkazom, že predstavy sťažovateľa o úlohách orgánov ochrany

práva v prípravnej fáze pred voľbami nezodpovedajú vôli zákonodarcu prejavenej v texte

právneho predpisu, a tým ani jeho účelu (bod 38). Práve na samotného nezávislého

kandidáta zákonodarca preniesol dominantnú časť zodpovednosti za úspech procesu jeho

registrácie. On má záujem zastupovať voličov pri politickom i náležitom odbornom

presadzovaní stratégií a koncepčných zámerov rozvoja obce, a preto je od neho dôvodné

očakávať dôkladné splnenie podmienok preukazujúcich relevantnú podporu voličskej

základe pre jeho kandidatúru. Volebná komisia a následne i správny súd sú ustanovené

prioritne na formálne preverenie úplnosti listín predložených na účel registrácie nezávislého

kandidáta a len v časovo a priestorov celkom nenáročných otázkach možno od nich

očakávať iniciatívu smerujúcu k objasneniu skutočností rozhodných pre prijatie záveru

o registrovaní alebo nezaregistrovaní nezávislého kandidáta.

42. Z uvedených dôvodov ústavný súd dokázal už pri predbežnom prejednaní

sťažnosti prijať nespochybniteľný záver o absencii arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti

rozhodnutia okresného súdu. Prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a naň nadväzujúci

meritórny prieskum realizovaný ústavným súdom by tak za žiadnych okolností neboli

spôsobilé viesť k záveru o porušení základných práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1

a 2 , prípadne o porušení jeho práva garantovaného dohovoru. V tejto

časti preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

43. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 30

ods. 1 a 4 . Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v časti

namietajúcej porušenie základných práv podľa a 2 a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu ústavný

súd považuje za ústavne konformné, zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti

uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4

, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto aj

v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

44. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Preto zostalo bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (priznanie finančného

zadosťučinenia, náhrada trov), ako aj o návrhu na dočasné opatrenie podľa § 52 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018