Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 429/2018
PDF · 276.21 KB
No categories available
III. ÚS 429/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, advokátska kancelária,
Dlhá 2039/6, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných
podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prístup k voleným
funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 3 S 3/2018-96 z 27. septembra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra
2018 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, základného práva zúčastňovať sa na správe vecí
verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, základného práva na prístup k voleným funkciám
podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 S 3/2018-96 z 27. septembra 2018.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Miestna volebná komisia
(ďalej len „volebná komisia“) rozhodnutiami č. 07/2018-MVK a č. 09/2018-
MVK z 20. septembra 2018 rozhodla o nezaregistrovaní sťažovateľa ako nezávislého
kandidáta pre voľby starostu obce a pre voľby do obecného
zastupiteľstva obce . Dôvodom negatívnych rozhodní volebnej
komisie bolo jej zistenie, že „predložené podpisové listiny, ktoré sú súčasťou kandidátnej
listiny nezávislého kandidáta, neobsahujú náležitosti stanovené v § 171 ods. 9 (resp. „§176
ods. 8“, pozn.) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva“.
3. Sťažovateľ podal proti obom rozhodnutiam volebnej komisie žalobu podľa piateho
dielu tretej hlavy štvrtej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v ktorej vyjadril presvedčenie, že „aj keď som si
vedomý, že niektoré podpisy môžu vykazovať formálne chyby... minimálne 200 podpisov je
v súlade so zákonom“. K výhradám, ktoré voči názvu obce na kandidátnych listinách
vzniesla volebná komisia, sťažovateľ uviedol, že „je evidentne jasné, že ide o občanov
našej obce, nakoľko sa mohli do podpisových listín podpísať len občania s trvalým pobytom
v obci, čo je napísané aj v podpisovom hárku vo vysvetlivkách na spodnej strane listiny.
Názov obce, v ktorej som sa uchádzal o podpisy, je jasne napísaný aj na vrchnej časti
podpisového hárku, preto je jasné o akú obec ide. Tiež mi neboli uznané podpisy napr.
, kvôli nenapísaniu celého mena, pričom je evidentné, že v našej obci sa
nachádza len jediná osoba s takýmto menom a dátumom narodenia. Konkrétne táto osoba
je zubný lekár v našej obci, a preto je verejne známa. Z mien a adries je jasné,
že v podpisových hárkoch sú podpísaní len obyvatelia našej obce.“.
4. V žalobe tiež sťažovateľ zdôraznil, že „pri predávaní kandidátskej listiny
zapisovateľke volebnej komisie mi bolo potvrdené, že je to v poriadku v zmysle usmernenia,
ktoré im bolo oznámené na školení, ktoré bolo vykonané pre komunálne voľby 2018.
Podľa zapisovateľky volebnej komisie je evidentne jasné, že ide o mená a adresy
nachádzajúce sa v našej obci. Volebná komisia nemá podľa slov zapisovateľky vyškrtnúť
podpis z podpisových hárkov, len preto, že nie je úplná adresa, ak je zrejmé, že podpísaný je
občan našej obce.“. Nadväzne sťažovateľ v žalobe uviedol, že „kandidátsku listinu,
ktorej súčasťou sú podpisové listiny, som odovzdal v pondelok ráno 10.9.2018, teda jeden
deň pred zákonom stanoveným termínom... Ak by ma zapisovateľka vyzvala na doplnenie
podpisových listín, urobil by som tak ešte v stanovenom termíne.“.
5. V žalobe sťažovateľ taktiež vniesol „námietku zaujatosti voči volebnej komisii
a to preto, že jedna členka komisie je sestra osoby kandidujúcej na starostku obce a tiež
bola v komisii so svojou kmotrou. Ďalší člen komisie je podľa môjho vedomia predseda
politickej strany v obci , ktorá postavila do volieb ďalšieho kandidáta.
Podľa mojich neoficiálnych vedomostí práve na agresívny nátlak týchto členov som bol
vyradený z možnosti zúčastniť sa volieb.“.
6. Okresný súd o žalobe sťažovateľa uznesením č. k. 3 S 3/2018-96 z 27. septembra
2018 rozhodol tak, že v časti vznesenej námietky zaujatosti konanie zastavil a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Okresný súd v konaní preveril všetky podpisové listiny,
ktoré sťažovateľ na podporu svojej kandidatúry predložil, pričom v otázke vyhodnotenia
„voliča , dátum narodenia , trvalý pobyt
... súd zistil, že sa jedná o osobu s trvalým bydliskom v obci
, ktorá je v obci zubnou lekárkou, teda je v obci všeobecne známou osobou
a nezameniteľnou s inou osobou, čiže v danom prípade sa súd nestotožnil s rozhodnutím
miestnej volebnej komisii o neuznaní tejto voličky na podporu kandidatúry žalobcu,
pretože postup miestnej volebnej komisii bol v danom prípade príliš formalistický“.
7. K viacnásobne na podpisových listinách použitému označeniu názvu obce
ako „ “ sa okresný súd „nestotožnil s názorom žalobcu, že názov obce je
jednoznačný, pretože trvalý pobyt... určený ako je nesprávny, pretože je
zameniteľný s inými obcami pod názvom , a to okre. ,
okr. a okr. . Taktiež sa súd nestotožnil
s názorom žalobcu čo sa týka voličov z podpisového hárka č. 2 pod poradovým číslom 9
a 10 , , trvalý pobyt a ,
, s adresou trvalého pobytu , pretože volič má byť jednoznačne
označený menom a priezviskom čo muselo byť žalobcovi, ako aj voličovi jasné...
a označenie trvalého pobytu u obidvoch voličov len označením ulice a čísla domu
je tiež neúplné a teda nesprávne, keďže trvalý pobyt pozostáva z názvu obce, názvu ulice
a čísla domu... podpisový hárok č. 5 je nesprávny – neúplný, pretože u všetkých označených
voličov pod č. 1 až 10 sú nesprávne vyplnené trvalé pobyty, keďže majú uvedenú len ulicu
s číslom domu bez označenia obce... Podpisový hárok č. 6 má pri voličoch č. 1 až 6
nesprávne, neúplne uvedený trvalý pobyt... Podpisový hárok č. 7 je pri voličke č. 4
nesprávne označený trvalý pobyt keďže obec je zameniteľná s inými obcami...
V podpisovom hárku č. 10 pod poradovým číslom 1 má volička pri trvalom pobyte uvedené
PSČ , pričom však práve POSČ jasne konkretizuje, o ktorú obec
ide, preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaného a túto voličku žalobcovi akceptoval,
nemohol však súd akceptovať voliča pod poradovým číslom 2 s nesprávne uvedeným
trvalým pobytom... Podpisový hárok č. 11 pod poradovým č. 8 má volič
nesprávne označený trvalý pobyt... na podpisovom hárku č. 13 je úplne nečitateľné
priezvisko voličky č. 9... Podpisový hárok č. 14 pri voličoch pod poradovým č. 2, 3 a 4
úplne absentuje ich trvalý pobyt, nakoľko je zákonnou povinnosťou vypísať trvalý pobyt
voliča v zmysle predtlače, teda názov obce, názov ulice a číslo domu a nie adresu trvalého
pobytu nahradiť opakovacím znamienkom a pri voličovi pod poradovým číslom 6 je trvalý
pobyt nesprávny,... Podpisový hárok 15 pri voličoch pod poradovým č. 4 a 6 je neúplne,
teda nesprávne napísaný trvalý pobyt... podpisový hárok č. 18 pri voličoch 6 až 10
absentuje riadny trvalý pobyt s označením názvu obce, keďže v SR obec neexistuje
a nemá ani miestnu časť pod názvom , len označenie ulice,
pričom pri voličke pod poradovým č. 5 absentuje aj jej krstné meno. Podpisový hárok 19
u voliča pod poradovým číslom 10 je nesprávne napísaný trvalý pobyt... V podpisovom
hárku č. 20 u voličky pod poradovým č. 1 absentuje jej krstné meno. V podpisovom hárku
č. 21 u voličov pod poradovým č. 1 až 7 absentuje správne označený trvalý pobyt...
a u voliča pod poradovým č. 1 úplne absentuje aj jeho krstné meno. Podpisový hárok č. 22
u voličov pod poradovým č. 1 až 4 a 8 až 10 je nesprávne označený trvalý pobyt,
pričom pri voličke č. 1 a 5 obasentuje aj krstné meno. Podpisový hárok č. 23 pri voličoch
pod poradovým č. 5, 6 a 10 je nesprávne a neúplne označený trvalý pobyt. Podpisový hárok
24 u voličov pod poradovým č. 7 je neúplne označené krstné meno a trvalý pobyt,
pod poradovým č. 9 je trvalý pobyt neúplný a pod poradovým č. 10 absentuje krstné meno
voličky.“.
8. Z citovaných zistení okresný súd vyhodnotil „ako jednoznačne preukázané...
že z celkového počtu 258 voličov na podporu kandidatúry žalobcu je 60
neakceptovateľných, na základe čoho celkový počet platných voličov obce
na podporu kandidatúry žalobcu je len 198, čo je pod hranicou zákonného
minimálneho... počtu v zmysle prílohy č. 1 k Zákonu č. 180/2014 Z. z.“. Súčasne okresný
súd zdôraznil, že „zmyslom a účelom ustanovení Zák. č. 180/2014 Z. z... ktoré upravujú
zákonné náležitosti prejavu vôle voliča na podpisovej listine na podporu kandidatúry
nezávislého kandidáta je požiadavka, aby tento prejav vôle bol vykonaný spôsobom,
ktorý umožní záver o identite voliča a jeho reálnej existencii, jeho veku a tiež o jeho trvalom
pobyte na území obce , v ktorej nezávislý kandidát, žalobca
kandiduje“.
9. Napokon výrok uznesenia o zastavení konania okresný súd odôvodnil chýbajúcou
právomocou na rozhodnutie o námietke zaujatosti členov volebnej komisie, keďže „žalobca
ju mal uplatniť priamo u žalovaného v zmysle § 9 CSP...“.
10. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ argumentuje formalistickým
prístupom volebnej komisie i okresného súdu k vyhodnocovaniu obsahu predložených
podpisových listín, keďže «jednotlivé údaje o voličoch na podpisových listinách skúmali len
s ohľadom na ich „neúplnosť“ a to bez ohľadu na to, či sa ďalej zaoberali otázkou
existencie, alebo neexistencie konkrétnej osoby s trvalým pobytom v
identifikovať konkrétnu osobu. Aj keď v danom prípade podľa volebného zákona
a aj podľa skutočného priebehu udalostí v tomto prípade sa jednali o príliš krátke lehoty
na podrobnejšie skúmanie identít konkrétnych osôb, podľa názoru navrhovateľa –
sťažovateľa nič nebránilo ani MVK... ani Okresnému súdu... aby podľa „voličského
zoznamu“ v vedel úplne presne a konkrétne identifikovať konkrétnu
osobu a to minimálne z troch identifikačných znakov a to priezviska (prípadne aj mena),
dátumu narodenia a ulice. Pritom vôbec nebolo potrebné ďalej tieto osoby identifikovať
podľa toho či sú, alebo nie sú konkrétne pri jeho adrese trvalého pobytu uvedené aj o názve
obce, pretože tento údaj je opakovane uvádzaný na podpisových listinách a to tak priamo
v záhlaví, ako aj vo vysvetlivkovej časti pod samotnými podpismi, čiže každá osoba,
ktorá podpisovú listinu podpisovala mala vedieť a určite aj vedela, že podpisuje
kandidatúru navrhovateľa – sťažovateľa pre voľby do Obecného zastupiteľstva a starostu
obce a rovnako aj to, že sa musí jednať o voliča, ktorý má trvalý
pobyt v obci, teda v .».
11. Podľa sťažovateľa „Okresný súd Brezno pri zisťovaní skutkového stavu v tomto
prípade sa obmedzil len na posudzovanie a formálnu zhodu predložených dôkazov
so zákonom č. 180/2014 Z. z. Pritom mu opäť nič nebránilo, aby si od MVK
resp. Obce vyžiadal voličský zoznam, resp. menný
zoznam obyvateľov obce nad 18 rokov, aby vedel konkretizovať danú osobu aj napriek
tomu, že pri jej podpise chýba niektorý údaj podľa § 171 ods. 9 zákona č. 180/2014 Z. z.“.
12. S odvolaním sa na § 171 ods. 9 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu
volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „volebný zákon“) sťažovateľ argumentuje, že pokiaľ ide o požiadavku,
aby v podpisovej listine každý volič pri podpise uviedol meno a priezvisko, dátum
narodenia a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení
na ulice, a číslo domu, «priamo z dikcie zákona nie je jasné kde tieto údaje majú byť vlastne
uvedené, pretože pojem „pri podpise“ môže tiež znamenať aj na ľavo od podpisu, na pravo
od podpisu, nad alebo pod podpisom. Vychádzajúce teda z ustanovenia čl. 2 ods. 2
Ústavy.... možno konštatovať, že nie len výklad ustanovenia § 171 ods. 9 zákona č.
180/2014 Z. z. MVK v , ale predovšetkým Okresného súdu Brezno je
nie len nesprávny a formalistický, ale dokonca protiústavný.». Okresný súd sa podľa
sťažovateľa taktiež „vôbec, alebo nedostatočne zaoberal aj tou otázkou, že zo strany
Miestnej volebnej komisie... bolo možné a to buď v zákonnej lehote, alebo aj po jej uplynutí
odstrániť formálne nedostatky, alebo chyby v podpisových hárkoch.. V záujme zabezpečenia
práva na súdnu ochranu pred prípadným nezákonným rozhodnutím MVK v
v súvislosti s registráciou navrhovateľa – sťažovateľa bol Okresný súd Brezno
povinný teda aj prispôsobiť tomu zodpovedajúci výklad a aplikáciu príslušných právnych
noriem... Okresný súd Brezno v danom prípade takto nepostupoval a preto došlo
k porušeniu Ústavou garantovaného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavného zákona č.
13. Sťažovateľ konkretizuje, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd malo
dôjsť výrokom uznesenia okresného súdu o zmietnutí jeho žaloby, a v závere sťažnosti
navrhuje, aby ústavný súd nálezom vo veci samej takto rozhodol:
„1/ Základné práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR Uznesením
Okresného súdu Brezno pod č. 3S/3/2018 zo dňa 27.09.2018 porušené boli.
2/ Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd Uznesením Okresného súdu Brezno
pod č. 3S/3/20187 zo dňa 27.09.2018 porušené boli.
3/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000
EUR, ktoré je Okresný súd v Brezne povinný sťažovateľovi vyplatiť na číslo účtu IBAN:
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4/ Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť advokátskej kancelárii JUDr. Petra
Poláčeka, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica trovy právneho zastúpenia
vo výške 390,50 EUR na účet AK, IBAN: do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
14. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu aj nariadenie dočasného opatrenia
spočívajúceho v odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.
II.
15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
19. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
21. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124
ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia
vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým
predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách
(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
22. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,
ktoré sú „pánmi zákonov“, mohol by nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu
iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.
Skutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany
ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň
by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,
I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
23. Otázka posúdenia prípustnosti registrácie kandidáta na poslanca obecného
zastupiteľstva, príp. starostu obce je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže
viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02,
I. ÚS 350/06, III. ÚS 727/2016). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas
sťažovateľa so skutkovým a právnym názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom
uznesení, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na vydanie rozhodnutia
o zaregistrovaní kandidáta podľa § 303 SSP.
24. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu (citované v bodoch 7 a 8) vyplýva,
že okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľa zdôvodnil s ohľadom
na vymedzenie predmetu súdneho prieskumu dostatočne zrozumiteľne po stránke skutkovej
aj právnej. Závery okresného súdu netrpia vnútornými rozpormi a nepôsobia arbitrárne.
Ústavný súd súčasne konštatuje, že v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadnu takú
skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že závery okresného súdu
vyslovené v napadnutom uznesení sú zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné. Závery
okresného súdu v danej veci nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené
či inak ich účinky za nezlučiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv
a základných slobôd.
25. Na podporu svojho záveru o absencii arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti
napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd považuje za podstatné zdôrazniť práve
tie aspekty právnej úpravy, ktoré v spojení s nedostatkami sporných podpisových listín
viedli k neúspechu sťažovateľa pri uplatňovaní prostriedkov právnej ochrany jeho
pasívneho volebného práva. Ide o pomerne prísne, povahovo formalistické požiadavky
plynúce z právnej úpravy a zároveň relatívne krátke zákonné lehoty pre poskytnutie právnej
ochrany nezávislému kandidátovi.
26. Podľa § 171 ods. 1 volebného zákona kandidátnu listinu môže podať politická
strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická
strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca
a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi
miestnej volebnej komisie...
27. Podľa § 171 ods. 9 volebného zákona súčasťou kandidátnej listiny každého
nezávislého kandidáta je listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho kandidatúru a majú
trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje (ďalej len „podpisová listina“). V podpisovej listine
každý volič pri podpise uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, ktorým sa
rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Na každom hárku
podpisovej listiny sa uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresa trvalého
pobytu kandidáta. Jednou podpisovou listinou možno podporiť len jedného kandidáta.
Potrebný počet podpisov je uvedený v prílohe č. 1. Počet obyvateľov obce ku dňu
vyhlásenia volieb zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňom
konania volieb.
28. Podľa § 172 ods. 2 volebného zákona miestna volebná komisia zaregistruje
kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí
na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
29. Podľa § 172 ods. 3 volebného zákona o zaregistrovaní kandidátov
alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne
rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých
kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia,
alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa
rozhodnutie za prevzaté.
30. Podľa § 172 ods. 4 volebného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej
komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo
koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta na správny súd.
31. Podľa § 176 ods. 1 volebného zákona regulujúceho kandidatúru na funkciu
starostu obce kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná
podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická strana doručí kandidátnu listinu
v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne
najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi miestnej volebnej komisie...
32. Podľa § 176 ods. 8 volebného zákona súčasťou kandidátnej listiny každého
nezávislého kandidáta je podpisová listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho
kandidatúru a majú trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje. V podpisovej listine každý volič
pri podpise uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, ktorým sa rozumie
názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Na každom hárku
podpisovej listiny sa uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresa trvalého
pobytu kandidáta. Jednou podpisovou listinou možno podporiť len jedného kandidáta.
Potrebný počet podpisov je uvedený v prílohe č. 1. Počet obyvateľov obce ku dňu
vyhlásenia volieb zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňom
konania volieb.
33. Podľa § 177 ods. 2 volebného zákona miestna volebná komisia zaregistruje
kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí
na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
34. Podľa § 177 ods. 3 o zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní
kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej
predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie
prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát
rozhodnutie neprevezmú v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.
35. Podľa § 177 ods. 4 proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie
o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia
a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia
miestnej volebnej komisie.
36. Podľa § 307 SSP žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia
rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy
obcí.
37. Podľa § 310 Správneho súdneho poriadku správny súd rozhodne o žalobe
do troch dní od jej doručenia.
38. Volebný proces v štádiu pred uskutočnením samotného hlasovania je regulatívne
koncipovaný tak, aby podpora voličskej základne v prospech kandidatúry nezávislého
kandidáta bola v momente hlasovania čo najautentickejšia. Uvedená podpora je veličinou
veľmi premenlivou a nemalo by význam registrovať nezávislého kandidáta, ktorý sa už
ani v tejto rovine nemôže opierať o vzorku voličskej základne odôvodňujúcu jednak
rozumnú mieru pravdepodobnosti jeho zvolenia, no súčasne aj relevanciu jeho príspevku
do volebnej súťaže jednotlivých programov a koncepcií rozvoja obce.
39. Práve na podklade formulovaného účelového pozadia dotknutej právnej úpravy
sú postupy v „prípravnej“ fáze pred voľbami koncentrované do krátkych lehôt stanovených
na realizáciu relevantných právnych úkonov nezávislých kandidátov. Z tejto črty právnej
úpravy potom logicky vyplýva aj ospravedlniteľnosť prísneho formalizmu pri preukazovaní
potrebnej podpory voličskej základne v prospech nezávislého kandidáta. Niet tu priestoru
očakávať od orgánov ochrany práva (volebná komisia, správny súd) podrobné dôkazné
skúmanie splnenia všetkých podmienok pre účasť nezávislého kandidáta v procese volieb.
Preto aj podpisová listina na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta má byť formálne
vyhotovená tak, aby v čo najväčšej možnej miere vylučovala pochybnosti o reálnosti
prejavu vôle jednotlivých signatárov, prípadne dokonca o ich zameniteľnosti s inými
osobami, a aby sa proces registrácie nezávislého kandidáta volebnou komisiou procesne
obmedzil iba na prekontrolovanie splnenia zákonom požadovaných náležitostí podpisovej
listiny spojené s rýchlym rozhodnutím o (ne)splnení podmienok podľa § 171 ods. 9,
resp. § 176 ods. 8 volebného zákona.
40. V popísanom prostredí potom nemožno akceptovať predstavu sťažovateľa
formulovanú ako výtku okresnému súdu, podľa ktorej sa „vôbec, alebo nedostatočne
zaoberal aj tou otázkou, že zo strany Miestnej volebnej komisie... bolo možné
a to buď v zákonnej lehote, alebo aj po jej uplynutí odstrániť formálne nedostatky,
alebo chyby v podpisových hárkoch.. V záujme zabezpečenia práva na súdnu ochranu
pred prípadným nezákonným rozhodnutím MVK v v súvislosti
s registráciou navrhovateľa – sťažovateľa bol Okresný súd Brezno povinný teda
aj prispôsobiť tomu zodpovedajúci výklad a aplikáciu príslušných právnych noriem...“.
41. Z rovnakého dôvodu nemožno prijať ani sťažovateľovu kritiku volebnej komisie
a okresného súdu, podľa ktorej «jednotlivé údaje o voličoch na podpisových listinách
skúmali len s ohľadom na ich „neúplnosť“» a ku ktorej následne pripojil i požiadavku
skúmania existencie alebo neexistencie konkrétneho obyvateľa obce .
Proces registrácie kandidátnych listín spätý so zákonom regulovanými obsahovými
náležitosťami identifikujúcimi podporovateľa konkrétneho nezávislého kandidáta by strácal
svoj zmysel, ak by bolo dôvodné očakávať od volebnej komisie či dokonca od správneho
súdu preskúmavajúceho zákonnosť jej rozhodnutia o nezaregistrovaní podrobný
vyhľadávací prieskum smerujúci k zisteniu reálnej existencie podpísaných podporovateľov.
Prísnosť právnej úpravy je dôkazom, že predstavy sťažovateľa o úlohách orgánov ochrany
práva v prípravnej fáze pred voľbami nezodpovedajú vôli zákonodarcu prejavenej v texte
právneho predpisu, a tým ani jeho účelu (bod 38). Práve na samotného nezávislého
kandidáta zákonodarca preniesol dominantnú časť zodpovednosti za úspech procesu jeho
registrácie. On má záujem zastupovať voličov pri politickom i náležitom odbornom
presadzovaní stratégií a koncepčných zámerov rozvoja obce, a preto je od neho dôvodné
očakávať dôkladné splnenie podmienok preukazujúcich relevantnú podporu voličskej
základe pre jeho kandidatúru. Volebná komisia a následne i správny súd sú ustanovené
prioritne na formálne preverenie úplnosti listín predložených na účel registrácie nezávislého
kandidáta a len v časovo a priestorov celkom nenáročných otázkach možno od nich
očakávať iniciatívu smerujúcu k objasneniu skutočností rozhodných pre prijatie záveru
o registrovaní alebo nezaregistrovaní nezávislého kandidáta.
42. Z uvedených dôvodov ústavný súd dokázal už pri predbežnom prejednaní
sťažnosti prijať nespochybniteľný záver o absencii arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti
rozhodnutia okresného súdu. Prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a naň nadväzujúci
meritórny prieskum realizovaný ústavným súdom by tak za žiadnych okolností neboli
spôsobilé viesť k záveru o porušení základných práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1
a 2 ústavy, prípadne o porušení jeho práva garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto
časti preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
43. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 30
ods. 1 a 4 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v časti
namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ako aj vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu ústavný
súd považuje za ústavne konformné, zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti
uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4
ústavy, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto aj
v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.
44. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Preto zostalo bez právneho významu rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (priznanie finančného
zadosťučinenia, náhrada trov), ako aj o návrhu na dočasné opatrenie podľa § 52 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2018