Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 727/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2016

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa ,

základného práva na prístup k voleným funkciám podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 2. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“), základného práva

zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa , základného práva

na prístup k voleným funkciám podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 2. októbra 2014 (ďalej len „namietané uznesenie“).

Sťažovateľ uviedol, že sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 37 S

1/2014 domáhal vydania rozhodnutia „o zaregistrovaní kandidáta pre voľby poslanca

mestskej časti Košice – Ťahanovce“.

Sťažovateľ ako nezávislý kandidát na podporu svojej kandidatúry „vyzbieral

od občanov mestskej časti Košice - Ťahanovce spolu 224 podpisov, ktoré som

na predpísanom tlačive odovzdal na príslušnej miestnej volebnej komisii v mestskej časti

Košice - Ťahanovce“.

Rozhodnutím miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice - Ťahanovce (ďalej

len „miestna volebná komisia“) z 25. septembra 2014 sťažovateľ nebol zaregistrovaný

na kandidátnej listine pre voľby poslanca mestskej časti Košice - Ťahanovce.

Ako dôvod bol uvedený nedostatočný počet podpisov uvedených v petícii.

Sťažovateľ k tomu uvádza:

«Petícia mala obsahovať podporu od aspoň 200 voličov. Moja petícia bola

podpísaná 224 voličmi. Ako dôvod neuznania podpisov bola uvedená skutočnosť, že

na petičných hárkoch chýba názov obce u 178 podpísaných voličov, keďže údaj „KE“ nie je

možné považovať za názov obce. Všetci podpísaní voliči uviedli správne svoje meno,

priezvisko, dátum narodenia, ulicu, popisné číslo, názov obce a všetci boli vlastnoručne

podpísaní. Všetky údaje preto boli vierohodné.

Pri uvedení názvu obce sa stalo u niektorých voličov, že namiesto údaju „Košice“

napísali skratku mesta v tvare „KE“, ktorá sa vo všeobecnosti skutočne používa. Dôvodom

bola skutočnosť, že niektorým voličom sa do riadku petičného hárku nezmestila celá adresa

vrátane úplného názvu obce Košice, preto použili všeobecne uznávanú, poznanú

a akceptovanú skratku „KE“. Vzhľadom na skutočnosť, že som bol toho názoru, že

zo strany miestnej volebnej komisie došlo k porušeniu ust. ,

nakoľko som bol mal byť miestnou volebnou komisiou bezodkladne vyzvaný na odstránenie

formálnych nedostatkov, k čomu však nedošlo, pričom som sa rovnako nestotožňoval

so závermi miestnej volebnej komisie a rozhodnutím o mojom nezaregistrovaní

na kandidáta, využil som svoje zákonné právo a proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie

mestskej časti Košice - Ťahanovce som podal na Okresný súd Košice I v zákonnej lehote

návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta pre voľby poslanca mestskej časti

Košice - Ťahanovce.

Návrhom zo dňa 29.09.2014 som sa v súlade s ust. §17 ods. 4 zákona o voľbách

domáhal, aby Okresný súd Košice I po vykonaní potrebného dokazovania uznesením

rozhodol o mojom zaregistrovaní ako nezávislého kandidáta na kandidátnej listine

pre voľby poslanca mestskej časti Košice - Ťahanovce.

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 02.10.2014 rozhodol tak,

že môj návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní

spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru Okresného

súdu Košice I odporca (Miestna volebná komisia v mestskej časti Košice - Ťahanovce)

správne zistil skutkový stav a vyvodil správny záver, keď v súlade s §17 ods. 1 písm. f)

ma nezaregistroval ako nezávislého kandidáta na poslanca

na kandidátnej listine pre voľby poslanca mestskej časti Košice - Ťahanovce.»

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia

porušil „zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej súdnej ochrany“, keď

nezohľadnil skutočnosť, že každého jedného voliča v petičnom hárku bolo možné

„spoľahlivo a bez rozporov identifikovať podľa mena, priezviska, dátumu narodenia

a uvedenia ulice spolu s číslom domu“.

Ako prejav prílišného formalizmu zo strany súdu sťažovateľ vníma skutočnosť, že

okresný súd «opomenul a neakceptoval fakt, že v záhlaví každého petičného hárku bolo

výslovne uvedené, že jedná o petíciu podpísanú voličmi mestskej časti Košice - Ťahanovce,

preto argument, že u 178 voličov absentoval údaj o trvalom pobyte neobstojí, nakoľko by sa

jednalo de facto o duplicitu v uvádzaní miesta trvalého pobytu a aj bez tejto náležitosti,

resp. za použitie všeobecne známej a uznávanej skratky „KE“ mala možnosť miestna

volebná komisia, no nakoniec práve Okresný súd Košice I ako ochranca princípov

spravodlivého procesu pri kontrole jednotlivých petičných hárkov dospieť k názoru, že

u všetkých voličov sa jedná o obyvateľov mesta Košice, konkrétne mestskej časti

Ťahanovce.»

K obsahu namietaného uznesenia sťažovateľ uviedol, že okresný súd sa v jeho

odôvodnení „obmedzil popri citácii príslušných zákonných ustanovení upravujúcich inštitút

volieb do orgánov samosprávy a registrácie kandidátnych listín iba na parafrázovanie

záverov, ktoré vo svojom rozhodnutí zaujala miestna volebná komisia mestskej časti Košice

-Ťahanovce, pričom okresný súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedoplnil o žiadny

vlastný právny názor, ktorým by podporil svoje rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia. Takýto postup, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie,

jednoznačne vykazuje znaky arbitrárnosti, nakoľko okresný súd neskúmal a nedal ústavne

konformné odpovede na moje právne a skutkovo relevantné námietky uvedené v návrhu.“.

Sťažovateľ tiež v rámci argumentácie poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov

v obdobných sporoch, keď tieto „zaujali diametrálne odlišné stanovisko a podľa ich

právneho názoru, uvedené tzv. formálne nedostatky nemohli mať za následok

nezaregistrovanie jednotlivých kandidátov na kandidátne listiny pre voľby. Jedná sa najmä

o uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 14.10.2010, ďalej uznesenie

Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 13.10.2010 alebo uznesenie Okresného

súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7S/1/2010zo dňa 18.10.2010.“.

Namietaný „formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách

do orgánov samosprávy obcí a zákona o petičnom práve, vo vzťahu k posúdeniu úplnosti

petície na podporu mojej kandidatúry ako nezávislého kandidáta“ zo strany miestnej

volebnej komisie, ako aj okresného súdu mal podľa sťažovateľa za následok znemožnenie

výkonu jeho „ústavou garantovaného práva byť volený do orgánov verejnej moci“.

Ďalším dôsledkom „ústavne nekonformného napadnutého rozhodnutia“ je podľa

sťažovateľa aj skutočnosť, že s prihliadnutím na počet obyvateľov, ktorí podporili jeho

kandidatúru ako nezávislého kandidáta na poslanca miestneho zastupiteľstva v mestskej

časti Košice - Ťahanovce, napadnutým rozhodnutím došlo de facto k znemožneniu

realizácie ich práva ako obyvateľov voliť sťažovateľa ako kandidáta na poslanca miestneho

zastupiteľstva.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vysloviť porušenie

ním označených základných práv a práva, napadnuté uznesenie zrušiť a prikázať okresnému

súdu vo veci konať a rozhodnúť. Navrhol tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým rozhodnutím okresného

súdu sp. zn. z 2. októbra 2014 došlo k porušeniu jeho základného práva

na spravodlivý proces zaručeného v , základného práva zúčastňovať sa

na správe vecí verejných podľa , základného práva na prístup k voleným

funkciám podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

1. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý

proces zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru,

ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá zásadne

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. ).

Otázka posúdenia prípustnosti registrácie kandidáta na poslanca mestskej časti je

otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených

práv sťažovateľa (mutatis mutandis , ). Z obsahu sťažnosti

vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa so skutkovým a právnym názorom

okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení, ktorým okresný súd zamietol návrh

sťažovateľa na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta podľa .

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva:

«Účelom konania vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov

samosprávy obcí podľa ustanovenia je ochrana kandidátov pre voľby

do orgánov samosprávy miest a obcí pred nezákonnými rozhodnutiami volebných komisii

o zaregistrovaní kandidátov, alebo o nezaregistrovaní kandidátov. Predmetom konania je

preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí a prípadná náprava nezákonného rozhodnutia

volebnej komisie. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Odporca vo svojom rozhodnutí správne zistil skutkový stav a vyvodil správny záver, keď

v súlade s nezaregistroval nezávislého

kandidáta na poslanca (navrhovateľa) na kandidátnej listine pre voľby poslanca mestskej

časti Košice - Ťahanovce. Pri svojom rozhodnutí bol pritom viazaný ustanovením § 17

ods. 1 písm. f) v nadväznosti na ust. , podľa ktorého

v petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča

a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo

domu.

Z pripojených petičných hárkov je zrejmé, že predmetná petícia je neúplná, keďže v nej nie

sú uvedené všetky zákonom predpísané údaje voličov podporujúcich kandidatúru

navrhovateľa a to v časti uvedenia ich trvalého pobytu - názvu obce. Súd sa stotožňuje

s argumentáciou odporcu, že celkovo u 178 podpísaných voličov chýba údaj názvu obce,

v ktorej majú trvalý pobyt, keďže údaj „KE“ uvedený pri týchto voličoch, nie je možné

považovať za názov obce, keďže obec pod takýmto názvom sa nenachádza v zozname obcí

tvoriacich prílohu nariadenia vlády č. , ktorým sa vydáva Zoznam obcí a

vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy. Odporca teda nezaregistroval kandidáta

z dôvodu nedostatočného počtu podpisov uvedených na priloženej petícii, keďže petícia ku

kandidátnej listine neobsahovala podporu od aspoň 200 voličov.»

Z citovaného uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie

o zamietnutí návrhu sťažovateľa zdôvodnil síce stručne, ale s ohľadom na vymedzenie

predmetu prieskumu dostatočne zrozumiteľne z hľadiska skutkového aj právneho. Závery

okresného súdu netrpia vnútornými rozpormi a nepôsobia arbitrárne. Ústavný súd súčasne

konštatuje, že v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadnu takú skutočnosť, na základe

ktorej by bolo možné usudzovať, že závery okresného súdu vyslovené v napadnutom

uznesení sú zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné. Závery okresného súdu v danej veci

nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, či inak ich účinky

za nezlučiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd v súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa nepopiera, že

rozhodovacia prax všeobecných súdov v obdobných konaniach poukazuje často na potrebu

eliminácie prísne formalistického prístupu pri výklade súvisiacich ustanovení zákona

č. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o petičnom

práve“) alebo o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Na druhej

strane je však potrebné v každom individuálnom prípade brať na zreteľ skutočnosť, že

konanie podľa v znení účinnom v čase

rozhodovania okresného súdu (ďalej len „OSP“) je súčasťou prieskumu v správnom

súdnictve, ktorého predmetom je prieskum zákonnosti rozhodnutia volebnej komisie, a nie

rozhodovanie sporu o právo ako v bežnom občianskom sporovom konaní. Okresný súd

limitovaný trojdňovou lehotou na rozhodnutie podľa mal iba značne

obmedzené možnosti na to, aby po skutkovej stránke preveril platnosť všetkých podpisov,

ktorých sa týkal nedostatok vytknutý volebnou komisiou. Tu je potrebné tiež zdôrazniť, že

v danom prípade nešlo o ojedinelý nedostatok, ale o nedostatok spôsobujúci

nejednoznačnosť identifikácie osoby podpisujúcej petíciu vo vzťahu k 178 z celkovo 224

podpisov. Bez takejto vady teda bolo v zásade iba 46 podpisov. Pomerne rigorózna, no

zároveň dostatočne jednoznačná a určitá úprava nevyhnutného obsahu petičných hárkov

vyplývajúca najmä z § 16 ods. 9 zákona o voľbách a z § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve

umožňuje záujemcovi o kandidatúru vo voľbách do samosprávy obcí zabezpečiť (napr.

dostatočnou šírkou riadkov v predtlači petície, inštruovaním osôb podpisujúcich petíciu

osobami zbierajúcimi podpisy v prospech kandidáta), aby nim predkladané petičné hárky

obsahovali všetky potrebné údaje, a to v podobe, ktorá nevyvolá pochybnosti o ich

skutočnom obsahu vo vzťahu k identifikácii jednotlivých petentov. Aj s ohľadom na túto

skutočnosť nemožno pri takom rozsahu nejednoznačných údajov ako v prípade petície

predloženej sťažovateľom spravodlivo očakávať, že tieto nedostatky bude odstraňovať

v rámci trojdňovej lehoty v nesporovom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia

volebnej komisie všeobecný súd, a to či už kontextovým výkladom údajov v petícii

uvedených, alebo zisťovaním, či v petícii uvedené osoby sú naozaj obyvateľmi danej

mestskej časti.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho námietkou

týkajúcou sa skutočnosti, že miestna volebná komisia ho v súlade s § 5 ods. 5 zákona

o petičnom práve nevyzvala na odstránenie nedostatkov petície, ústavný súd konštatuje, že

okresný súd sa naozaj s touto námietkou nevysporiadal, avšak s ohľadom na skutočnosť, že

výzva podľa citovaného ustanovenia sa týka odstránenia nedostatkov v údajoch podľa § 5

ods. 1 zákona o petičnom práve, nemala táto skutočnosť s ohľadom na dôvody zamietnutia

návrhu sťažovateľa za následok ústavnoprávne významný zásah do sťažovateľovho

základného práva podľa alebo práva podľa dohovoru.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 30

ods. 1 a 4 . Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 1 II.

časti tohto rozhodnutia, teda vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu

ústavný súd považuje za ústavne konformné, zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej

sťažnosti uviedol, nevyplýva tu žiadna možnosť porušenia uvedených základných práv,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto ústavný súd aj

v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2016