Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 727/2016
PDF · 195.86 KB
No categories available
III. ÚS 727/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2016
prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 37 S 1/2014
z 2. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, základného práva
na prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
37 S 1/2014 z 2. októbra 2014 (ďalej len „namietané uznesenie“).
Sťažovateľ uviedol, že sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 37 S
1/2014 domáhal vydania rozhodnutia „o zaregistrovaní kandidáta pre voľby poslanca
mestskej časti Košice – Ťahanovce“.
Sťažovateľ ako nezávislý kandidát na podporu svojej kandidatúry „vyzbieral
od občanov mestskej časti Košice - Ťahanovce spolu 224 podpisov, ktoré som
na predpísanom tlačive odovzdal na príslušnej miestnej volebnej komisii v mestskej časti
Košice - Ťahanovce“.
Rozhodnutím miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice - Ťahanovce (ďalej
len „miestna volebná komisia“) z 25. septembra 2014 sťažovateľ nebol zaregistrovaný
na kandidátnej listine pre voľby poslanca mestskej časti Košice - Ťahanovce.
Ako dôvod bol uvedený nedostatočný počet podpisov uvedených v petícii.
Sťažovateľ k tomu uvádza:
«Petícia mala obsahovať podporu od aspoň 200 voličov. Moja petícia bola
podpísaná 224 voličmi. Ako dôvod neuznania podpisov bola uvedená skutočnosť, že
na petičných hárkoch chýba názov obce u 178 podpísaných voličov, keďže údaj „KE“ nie je
možné považovať za názov obce. Všetci podpísaní voliči uviedli správne svoje meno,
priezvisko, dátum narodenia, ulicu, popisné číslo, názov obce a všetci boli vlastnoručne
podpísaní. Všetky údaje preto boli vierohodné.
Pri uvedení názvu obce sa stalo u niektorých voličov, že namiesto údaju „Košice“
napísali skratku mesta v tvare „KE“, ktorá sa vo všeobecnosti skutočne používa. Dôvodom
bola skutočnosť, že niektorým voličom sa do riadku petičného hárku nezmestila celá adresa
vrátane úplného názvu obce Košice, preto použili všeobecne uznávanú, poznanú
a akceptovanú skratku „KE“. Vzhľadom na skutočnosť, že som bol toho názoru, že
zo strany miestnej volebnej komisie došlo k porušeniu ust. §5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb.,
nakoľko som bol mal byť miestnou volebnou komisiou bezodkladne vyzvaný na odstránenie
formálnych nedostatkov, k čomu však nedošlo, pričom som sa rovnako nestotožňoval
so závermi miestnej volebnej komisie a rozhodnutím o mojom nezaregistrovaní
na kandidáta, využil som svoje zákonné právo a proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie
mestskej časti Košice - Ťahanovce som podal na Okresný súd Košice I v zákonnej lehote
návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta pre voľby poslanca mestskej časti
Košice - Ťahanovce.
Návrhom zo dňa 29.09.2014 som sa v súlade s ust. §17 ods. 4 zákona o voľbách
domáhal, aby Okresný súd Košice I po vykonaní potrebného dokazovania uznesením
rozhodol o mojom zaregistrovaní ako nezávislého kandidáta na kandidátnej listine
pre voľby poslanca mestskej časti Košice - Ťahanovce.
Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 37S/1/2014 zo dňa 02.10.2014 rozhodol tak,
že môj návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní
spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru Okresného
súdu Košice I odporca (Miestna volebná komisia v mestskej časti Košice - Ťahanovce)
správne zistil skutkový stav a vyvodil správny záver, keď v súlade s §17 ods. 1 písm. f)
zákona č. 346/1990 Zb. ma nezaregistroval ako nezávislého kandidáta na poslanca
na kandidátnej listine pre voľby poslanca mestskej časti Košice - Ťahanovce.»
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia
porušil „zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej súdnej ochrany“, keď
nezohľadnil skutočnosť, že každého jedného voliča v petičnom hárku bolo možné
„spoľahlivo a bez rozporov identifikovať podľa mena, priezviska, dátumu narodenia
a uvedenia ulice spolu s číslom domu“.
Ako prejav prílišného formalizmu zo strany súdu sťažovateľ vníma skutočnosť, že
okresný súd «opomenul a neakceptoval fakt, že v záhlaví každého petičného hárku bolo
výslovne uvedené, že jedná o petíciu podpísanú voličmi mestskej časti Košice - Ťahanovce,
preto argument, že u 178 voličov absentoval údaj o trvalom pobyte neobstojí, nakoľko by sa
jednalo de facto o duplicitu v uvádzaní miesta trvalého pobytu a aj bez tejto náležitosti,
resp. za použitie všeobecne známej a uznávanej skratky „KE“ mala možnosť miestna
volebná komisia, no nakoniec práve Okresný súd Košice I ako ochranca princípov
spravodlivého procesu pri kontrole jednotlivých petičných hárkov dospieť k názoru, že
u všetkých voličov sa jedná o obyvateľov mesta Košice, konkrétne mestskej časti
Ťahanovce.»
K obsahu namietaného uznesenia sťažovateľ uviedol, že okresný súd sa v jeho
odôvodnení „obmedzil popri citácii príslušných zákonných ustanovení upravujúcich inštitút
volieb do orgánov samosprávy a registrácie kandidátnych listín iba na parafrázovanie
záverov, ktoré vo svojom rozhodnutí zaujala miestna volebná komisia mestskej časti Košice
-Ťahanovce, pričom okresný súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedoplnil o žiadny
vlastný právny názor, ktorým by podporil svoje rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia. Takýto postup, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie,
jednoznačne vykazuje znaky arbitrárnosti, nakoľko okresný súd neskúmal a nedal ústavne
konformné odpovede na moje právne a skutkovo relevantné námietky uvedené v návrhu.“.
Sťažovateľ tiež v rámci argumentácie poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov
v obdobných sporoch, keď tieto „zaujali diametrálne odlišné stanovisko a podľa ich
právneho názoru, uvedené tzv. formálne nedostatky nemohli mať za následok
nezaregistrovanie jednotlivých kandidátov na kandidátne listiny pre voľby. Jedná sa najmä
o uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 22S/2/2010 zo dňa 14.10.2010, ďalej uznesenie
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12S/1/2010 zo dňa 13.10.2010 alebo uznesenie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7S/1/2010zo dňa 18.10.2010.“.
Namietaný „formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách
do orgánov samosprávy obcí a zákona o petičnom práve, vo vzťahu k posúdeniu úplnosti
petície na podporu mojej kandidatúry ako nezávislého kandidáta“ zo strany miestnej
volebnej komisie, ako aj okresného súdu mal podľa sťažovateľa za následok znemožnenie
výkonu jeho „ústavou garantovaného práva byť volený do orgánov verejnej moci“.
Ďalším dôsledkom „ústavne nekonformného napadnutého rozhodnutia“ je podľa
sťažovateľa aj skutočnosť, že s prihliadnutím na počet obyvateľov, ktorí podporili jeho
kandidatúru ako nezávislého kandidáta na poslanca miestneho zastupiteľstva v mestskej
časti Košice - Ťahanovce, napadnutým rozhodnutím došlo de facto k znemožneniu
realizácie ich práva ako obyvateľov voliť sťažovateľa ako kandidáta na poslanca miestneho
zastupiteľstva.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vysloviť porušenie
ním označených základných práv a práva, napadnuté uznesenie zrušiť a prikázať okresnému
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Navrhol tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 € a náhradu trov konania.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým rozhodnutím okresného
súdu sp. zn. 37 S 1/2014 z 2. októbra 2014 došlo k porušeniu jeho základného práva
na spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva zúčastňovať sa
na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, základného práva na prístup k voleným
funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
1. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý
proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá zásadne
oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil
(II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným
súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale
chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi
ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej
právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho
úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách (napr. I. ÚS 13/01).
Otázka posúdenia prípustnosti registrácie kandidáta na poslanca mestskej časti je
otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených
práv sťažovateľa (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02, I. ÚS 350/06). Z obsahu sťažnosti
vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa so skutkovým a právnym názorom
okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení, ktorým okresný súd zamietol návrh
sťažovateľa na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta podľa § 250zb OSP.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva:
«Účelom konania vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávy obcí podľa ustanovenia § 250zb O.s.p. je ochrana kandidátov pre voľby
do orgánov samosprávy miest a obcí pred nezákonnými rozhodnutiami volebných komisii
o zaregistrovaní kandidátov, alebo o nezaregistrovaní kandidátov. Predmetom konania je
preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí a prípadná náprava nezákonného rozhodnutia
volebnej komisie. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odporca vo svojom rozhodnutí správne zistil skutkový stav a vyvodil správny záver, keď
v súlade s § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/1990 Zb. nezaregistroval nezávislého
kandidáta na poslanca (navrhovateľa) na kandidátnej listine pre voľby poslanca mestskej
časti Košice - Ťahanovce. Pri svojom rozhodnutí bol pritom viazaný ustanovením § 17
ods. 1 písm. f) v nadväznosti na ust. § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb., podľa ktorého
v petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča
a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo
domu.
Z pripojených petičných hárkov je zrejmé, že predmetná petícia je neúplná, keďže v nej nie
sú uvedené všetky zákonom predpísané údaje voličov podporujúcich kandidatúru
navrhovateľa a to v časti uvedenia ich trvalého pobytu - názvu obce. Súd sa stotožňuje
s argumentáciou odporcu, že celkovo u 178 podpísaných voličov chýba údaj názvu obce,
v ktorej majú trvalý pobyt, keďže údaj „KE“ uvedený pri týchto voličoch, nie je možné
považovať za názov obce, keďže obec pod takýmto názvom sa nenachádza v zozname obcí
tvoriacich prílohu nariadenia vlády č. 258/1996 Z.z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a
vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy. Odporca teda nezaregistroval kandidáta
z dôvodu nedostatočného počtu podpisov uvedených na priloženej petícii, keďže petícia ku
kandidátnej listine neobsahovala podporu od aspoň 200 voličov.»
Z citovaného uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie
o zamietnutí návrhu sťažovateľa zdôvodnil síce stručne, ale s ohľadom na vymedzenie
predmetu prieskumu dostatočne zrozumiteľne z hľadiska skutkového aj právneho. Závery
okresného súdu netrpia vnútornými rozpormi a nepôsobia arbitrárne. Ústavný súd súčasne
konštatuje, že v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadnu takú skutočnosť, na základe
ktorej by bolo možné usudzovať, že závery okresného súdu vyslovené v napadnutom
uznesení sú zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné. Závery okresného súdu v danej veci
nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, či inak ich účinky
za nezlučiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd v súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa nepopiera, že
rozhodovacia prax všeobecných súdov v obdobných konaniach poukazuje často na potrebu
eliminácie prísne formalistického prístupu pri výklade súvisiacich ustanovení zákona
č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o petičnom
práve“) alebo zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov
samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Na druhej
strane je však potrebné v každom individuálnom prípade brať na zreteľ skutočnosť, že
konanie podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase
rozhodovania okresného súdu (ďalej len „OSP“) je súčasťou prieskumu v správnom
súdnictve, ktorého predmetom je prieskum zákonnosti rozhodnutia volebnej komisie, a nie
rozhodovanie sporu o právo ako v bežnom občianskom sporovom konaní. Okresný súd
limitovaný trojdňovou lehotou na rozhodnutie podľa § 250zb ods. 3 OSP mal iba značne
obmedzené možnosti na to, aby po skutkovej stránke preveril platnosť všetkých podpisov,
ktorých sa týkal nedostatok vytknutý volebnou komisiou. Tu je potrebné tiež zdôrazniť, že
v danom prípade nešlo o ojedinelý nedostatok, ale o nedostatok spôsobujúci
nejednoznačnosť identifikácie osoby podpisujúcej petíciu vo vzťahu k 178 z celkovo 224
podpisov. Bez takejto vady teda bolo v zásade iba 46 podpisov. Pomerne rigorózna, no
zároveň dostatočne jednoznačná a určitá úprava nevyhnutného obsahu petičných hárkov
vyplývajúca najmä z § 16 ods. 9 zákona o voľbách a z § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve
umožňuje záujemcovi o kandidatúru vo voľbách do samosprávy obcí zabezpečiť (napr.
dostatočnou šírkou riadkov v predtlači petície, inštruovaním osôb podpisujúcich petíciu
osobami zbierajúcimi podpisy v prospech kandidáta), aby nim predkladané petičné hárky
obsahovali všetky potrebné údaje, a to v podobe, ktorá nevyvolá pochybnosti o ich
skutočnom obsahu vo vzťahu k identifikácii jednotlivých petentov. Aj s ohľadom na túto
skutočnosť nemožno pri takom rozsahu nejednoznačných údajov ako v prípade petície
predloženej sťažovateľom spravodlivo očakávať, že tieto nedostatky bude odstraňovať
v rámci trojdňovej lehoty v nesporovom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia
volebnej komisie všeobecný súd, a to či už kontextovým výkladom údajov v petícii
uvedených, alebo zisťovaním, či v petícii uvedené osoby sú naozaj obyvateľmi danej
mestskej časti.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho námietkou
týkajúcou sa skutočnosti, že miestna volebná komisia ho v súlade s § 5 ods. 5 zákona
o petičnom práve nevyzvala na odstránenie nedostatkov petície, ústavný súd konštatuje, že
okresný súd sa naozaj s touto námietkou nevysporiadal, avšak s ohľadom na skutočnosť, že
výzva podľa citovaného ustanovenia sa týka odstránenia nedostatkov v údajoch podľa § 5
ods. 1 zákona o petičnom práve, nemala táto skutočnosť s ohľadom na dôvody zamietnutia
návrhu sťažovateľa za následok ústavnoprávne významný zásah do sťažovateľovho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 30
ods. 1 a 4 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 1 II.
časti tohto rozhodnutia, teda vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu
ústavný súd považuje za ústavne konformné, zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej
sťažnosti uviedol, nevyplýva tu žiadna možnosť porušenia uvedených základných práv,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto ústavný súd aj
v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.
Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2016