Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 350/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. v T., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a sťažnosť Ing. I. Š., T., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 v spojení

s a 2 , v obidvoch prípadoch postupom

a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -44 z 18. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. v T. a Ing. I. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 2. novembra

2006 doručená sťažnosť M. v T. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva zaručeného v ods. l (ďalej len

„ústava”) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a sťažnosť Ing. I. Š., T. (ďalej aj „sťažovateľ“;

spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného

v v spojení s a 2 , v obidvoch prípadoch postupom

a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -44

z 18. októbra 2006 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

«1. M. v T. rozhodnutím z 15. 10. 2006, číslo: 24/2006-MVK nezaregistrovala

kandidáta P. S., ako kandidáta na voľbu primátora mesta T. s odôvodnením, že ním

predložená petícia neobsahovala požadovaných 200 podpisov voličov, ale iba 167.

2. Okresný súd v Dolnom Kubíne uznesením z 18. 10. 2006, č. k. -44, určil,

že kandidát Bc. P. S. je zaregistrovaný ako nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta

T., pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať 2. 12. 2006.)

Sťažovatelia sa domnievajú - mestská volebná komisia ako účastník súdneho konania

a Ing. I. Š. ako dotknutý kandidát komunálnych volieb - že citovaným uznesením okresného

súdu boli porušené ich základné práva, zakotvené v SR (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“)(...), ako aj v spojení s , 2 .

Porušenie citovaných základných práv vidia sťažovatelia hlavne v nasledujúcich

skutočnostiach:

1. Súčasťou obsahu práva podľa je, aby orgány majúce

povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie si tieto

povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak

tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa

o funkciu niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa (III.

ÚS 75/01).

2. Okresný súd pri závere, že u kandidáta P. S. zákonná požiadavka na voľbu

do funkcie primátora mesta bola splnená, porušil celý rad procesných ustanovení takou

intenzitou, že vybočil z medzí a Dohovoru, takže je daná

aj právomoc ústavného súdu.

a) Volebný proces vrátane prípravy volieb predstavuje mimoriadne zložitý súbor

vzájomne previazaných fáz a úkonov. Preto je namieste, že zákonodarca využil pri

koncipovaní úpravy volebného procesu také inštitúty, ktoré majú vylúčiť pochybnosť; medzi

ne patrí aj vlastnoručný podpis občana podpisujúceho petíciu a uvedenie presnej trvalej

adresy tohto občana, ktoré okresný súd absolútne nebral do úvahy, keď:

- v rozpore s dôkaznou povinnosťou a dôkazným tvrdením neakceptoval závery

volebnej komisie, ktorá z petície vylúčila isté fyzické osoby, ktoré ju zjavne vlastnoručne

nepodpísali; a že postup komisie bol správny, potvrdzujú jednak odborné závery

znaleckého posudku z odboru písmoznalectva M. N. - ktorý ako prílohu pripájame - a čestné

vyhlásenia ďalších osôb, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pisateľmi podpisov bližšie

identifikovaných v uvedených listinách, tieto osoby vôbec nepodpísali;

- mesto T. sa člení na ulice (nielen jeho časť), ale nevylúčil osoby, u ktorých chýbala

presná adresa, čo v danom prípade znamená nepresnosť a nezrozumiteľnosť zoznamov

osôb, ktorí petíciu podpísali (napr. občan F. F., bytom T., z ktorého je č. 8 orientačné číslo,

pri jeho uvedení ako čísla súpisného na tej istej adrese T., sa už vzťahuje na inú osobu – J.

S. atď.

b) Formalistický a protiprávny výklad, ktorý v danej veci zaujal okresný súd - mal

trvať sám na tom, aby navrhovateľ preukazoval a aj preukázal opak, než ho konštatovala

volebná komisia - svojvoľným výkladom procesných a hmotnoprávnych predpisov

jednoduchého práva, zasiahol do slobodnej súťaže jednotlivých kandidátov, keď

- bezdôvodne nevylúčil z predloženej petície tých voličov, ktorých vylúčila volebná

komisia po dôkladnom prešetrení (zo znaleckého posudku vyplýva záver, že vylúčiť mal

minimálne 16 voličov, resp. ešte ďalších štyroch, ktorí petíciu nepodpísali), čo potvrdzujú aj

pripojené čestné vyhlásenia,

- čím zaregistrovanému kandidátovi uľahčil situáciu v prvej fáze volieb na úkor

ostatných kandidátov, ktorí sa museli a aj sa podriadili inak prísnym formálnym

podmienkam, zákonom stanoveným pre jednotlivých uchádzačov, vrátane sťažovateľa Ing. I.

Š.

Najskôr žiadame posúdiť naliehavosť veci, pretože v konaní predchádzajúcom

podaniu tejto sťažnosti bola posudzovaná existencia registrácie kandidáta P. S. pre voľby

do orgánov samosprávy, ktoré sa budú konať dňa 2. 12. 2006, takže meritórne rozhodnutie

ohľadne tejto povinnosti by mohlo ovplyvniť jednak prípravu volieb, ale aj samotné voľby.

Domnievame sa preto, že sú splnené podmienky pre prednostné prerokovanie tejto

sťažnosti.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo M. v T. na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní pod

sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo Ing. I. Š. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa

v spojení s a 2 , postupom Okresného súdu v Dolnom

Kubíne v konaní pod sp. zn. porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 18. 10. 2006, č. k. -44

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný zaplatiť náhradu trov konania

sťažovateľom v sume 6.500 Sk, ktorú sumu vyplatí do rúk ich právnej zástupkyni JUDr. E.

Ľ. do 1 mesiaca.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že s rozhodnutím okresného súdu

č. k. -44 z 18. októbra 2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky –

M. v T. na spravodlivý proces zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru (1.), ako aj k porušeniu základného práva sťažovateľa - Ing. I. Š.

na rovnaký prístup k voleným funkciám zaručeného v v spojení s

ods. 1 a 2 (2.).

1. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky na spravodlivý

proces zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru ústavný

súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov,

ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ). Ústavný súd

vo svojej judikatúre tiež zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého

súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. ).

Otázka posúdenia prípustnosti registrácie na kandidáta na funkciu primátora

je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení

označených práv sťažovateľky (mutatis mutandis ). Z obsahu sťažnosti

vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky so skutkovým a právnym názorom

okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení č. k. -44 z 18. októbra 2006,

ktorým okresný súd rozhodol, že kandidát Bc. P. S. je zaregistrovaný ako nezávislý

kandidát na funkciu primátora mesta T. pre voľby do orgánov samosprávy obcí.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva, že:

«Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 10. 2006 navrhovateľ žiadal, aby súd

vydal rozhodnutie o jeho zaregistrovaní ako kandidáta na primátora mesta T. vo voľbách

konaných dňa 2. decembra 2006 do kandidátnej listiny. Dňa 16. 10. 2006 mu bolo doručené

rozhodnutie odporcu č. 24/2006 z 15. 10. 2006 o jeho nezaregistrovaní ako kandidáta pre

uvedené voľby, kde ako dôvod nezaregistrovania uviedol, že petícia voličov Mesta T. nie je

v súlade s ustanovením v spojitosti so

Zb. o petičnom práve a na základe čoho z petície vylúčil celkovo

65 podpisov a z tohto dôvodu petícia neobsahuje potrebných 200 podpisov voličov.

Súd z dokladov predložených odporcom zistil, že odporca na svojom zasadnutí

konanom dňa 13. 10. 2006 o. i. nezaregistroval kandidátnu listinu navrhovateľa ako

nezávislého kandidáta na primátora mesta z dôvodu neúplnej petície... Na svojom ďalšom

zasadnutí dňa 15. 10. 2006 odporca väčšinou hlasov svojich členov „rozhodol

o neregistrácii číslo 24/2006- MVK Bc. P. S.“ ako nezávislého kandidáta na primátora

mesta (...). Uvedené rozhodnutie s odôvodnením bolo navrhovateľovi doručené osobne dňa

16. 10. 2006. Navrhovateľ následne - ešte v ten istý deň podal na tunajší súd predmetný

návrh...

V danom prípade „jediným“ dôvodom nezaregistrovania navrhovateľa ako

nezávislého kandidáta na primátora mesta T. mala byť podľa rozhodnutia odporcu

„neúplná petícia“, nakoľko odporca z celkového počtu podpísaných voličov 232 na petícii

neuznal (vylúčil) 65 podpísaných voličov a to v 19-ich prípadoch pre nezodpovedajúce

podpisy, ktorých hodnovernosť podľa odporcu bola vylúčená a v 46 prípadoch pre

nedostatky v neúplných adresách. Odporcom akceptovaných bolo teda 167 podpisov,

čo nespĺňalo minimálny počet podpisov voličov podporujúcich kandidatúru navrhovateľa

ako nezávislého kandidáta pre voľby primátora mesta, ktorý stanovuje v počte 200 podpisov

(pre obce s počtom obyvateľov od 2001 do 20000 kam spadá aj mesto T.) príloha zákona

SNR č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v teraz účinnom znení (ďalej

len „zákon“).

S ohľadom na dôvody neregistrácie navrhovateľa, ktoré podľa rozhodnutia odporcu

mali spočívať výlučne v nedostatkoch petície [dôvod uvedený v § 22 ods. 1 písm. c) zákona]

- konkrétne v nedostatočnom počte osôb, ktoré ju podpísali po tom ako odporca vylúčil 65

podpisov voličov, sa súd zaoberal opodstatnenosťou postupu odporcu. Za tým účelom

sa oboznámil aj s abecedným zoznamom voličov v meste T. podľa jednotlivých častí

s dátumom 13. 10. 2006, ktorý mal k dispozícii odporca.

Jednoznačnú oprávnenosť vylúčenia podpisov súd zistil ohľadne M. Š., V. Š. (u nich

chýba uvedenie čísla domu či už súpisného alebo orientačného, ohľadne K. H. (osoba

s adresou uvedenou v petícii - ulicou a číslom domu nie je zapísaná v zozname voličov), C.

L. (nie je uvedený celý názov ulice a ani akékoľvek číslo domu), M. M. (takáto osoba

na adrese uvedenej v petícii –T., s číslom domu 119 nemá trvalý pobyt), M. P. (pri ňom

nezodpovedá v petícii uvedené súpisné a evidenčné číslo, súpisnému a evidenčnému číslu

podľa zoznamu voličov), D. „H.“ (v zozname voličov sa s takým menom a adresou – T.,

nachádza osoba s priezviskom H., u ktorej však nesedí ani v petícií uvedené číslo domu), V.

B. a J. B. (u ktorých nezodpovedá v petícii uvedené číslo domu), J. K. (osoba s takýmto

menom a priezviskom, ktorá by mala mať trvalý pobyt v m. č. K., nie je zapísaná v zozname

voličov). V uvedených desiatich prípadoch totiž nie je vôbec zistiteľné, či osoba, ktorá

podpísala petíciu je voličom, oprávňujúcim podporiť kandidatúru navrhovateľa a preto ak

na podpisy u týchto osôb odporca pri posudzovaní úplnosti petície neprihliadal a tieto

neakceptoval, postupoval správne.

Ak mal mať odporca o pravosti niektorých podpisov pochybnosti, mal za tým účelom

vykonať potrebné dokazovanie (napr. najjednoduchšie by to bolo vykonaním dopytu

na dotknutú osobu s prípadným vyžiadaním si jej aktuálneho podpisu a pod.). V prípade,

že nebola preukázaná na základe prípadných pochybností odporcu ohľadne pravosti

niektorých podpisov na petícii, že skutočne išlo o nepravé podpisy tam uvedených osôb,

odporca nemal dôvod takéto podpisy nezohľadňovať.

Súd teda nemal preukázanú opodstatnenosť neuznania podpisov na petícii

v uvedených 19 prípadoch zo strany odporcu, ktoré naviac odporca vo svojom rozhodnutí

ani dostatočne nezdôvodnil, prečo bolo jeho rozhodnutie v dotknutej časti (jeho záver

o nepravosti podpisov) nepreskúmateľné.

Súd od členky M., K. Š. zistil, že Mesto T. sa člení na ulice, okrem, jeho miestnej časti

M. ktorá a to jej časť tvoriaca sídlisko sa nečlení na ulice a zvyšná - čo do počtu obyvateľov

menšia časť M. sa člení na ulice. Ide svojim spôsobom o neobvyklý stav, pričom zákon

predpokladá, že dotyčná obec sa ako celok člení alebo nečlení na ulice.

V prevažnej väčšine zvyšných prípadov u osôb, ktoré podpísali petíciu a bývali

v miestnej časti T. a to na sídlisku, ktoré sa nečlení na ulice, bol dôvodom vylúčenia

(neakceptovania) podpisov na petícii to, že nebolo uvedené súpisné číslo, hoci bola pri

jednotlivých podpisoch s menami a priezviskami, uvedená v kolónke trvalý pobyt miestna

časť „M.“ a tiež boli uvedené evidenčné čísla bytových domov a naviac boli uvedené

aj číslo bytov dotyčných osôb v bytovom dome. Išlo menovite o F. F., J. M. (uvedeného

na strane 3 petície, 17-teho v poradí), J. F., E. H., J. H. st., J. H. ml., M. H., S. H., J. L., Ľ.

L., M. D., L. P., Ľ. B., D. F., D. K., J. K., J. D., E. S., P. S., J. L., Ľ. L. (20 podpisov

s ohľadom na už odporcom neuznaný jeden podpis pri J. H. st. a J. H. ml. u ktorých

odporca v rozhodnutí uviedol, že ich oboch podpísala jedna osoba prečo možno uznať len

jeden podpis). Pritom v miestnej časti M. - sídlisko sú na jednotlivých bytových domoch

zvýraznené práve orientačné čísla jednotlivých bytových domov. Plne zodpovedá ust. - § 21

ods. 2 posledná veta zákona (požadujúceho, aby sa pri každom podpise uviedlo pokiaľ ide

o trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo

domu) to, keď v prípade týchto osôb bývajúcich v miestnej časti T., tej jej časti, ktorá sa

nečlení na ulice boli u vyššie uvedených osôb uvádzané orientačné čísla (len orientačné

čísla) bytových domov, naviac zvýraznené uvedením aj čísiel bytov, v ktorých uvedené

osoby bývajú.

Vychádzajúc z už uvedeného, po zohľadnení toho, že v celkovo 39 prípadoch odporcu

nič neoprávňovalo na neakceptáciu podpisov na petícii (aspoň takýto zákonný dôvod

z preskúmavaného rozhodnutia odporcu nevyplýva), je zrejmé, že petícia navrhovateľa

obsahuje minimálne 206 platných podpisov (167 odporcom nespochybnených podpisov +

19 + 20), teda zákonom predpokladaný potrebný počet.

Pretože celkový počet akceptovateľných podpisov na petícii podporujúcej

kandidatúru navrhovateľa na primátora T. vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré

sa budú konať 2. decembra 2006 presahuje zákonom stanovený minimálny počet podpisov

(a to aj v prípade neakceptovania tých podpisov oprávnených voličov, kde nebola uvedená

ulica v prípade že daná mestská časť má ulice), keď dôvodom neregistrácie navrhovateľa

napadnutým rozhodnutím bol výlučne odporcom uvádzaný „nedostatočný“ počet podpisov,

musel súd rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»

Z citovaného uznesenia vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie zaregistrovať

kandidáta Bc. P. S., na funkciu primátora mesta T. pre voľby do orgánov samosprávy obcí,

ako aj svoj postup, ktorý rozhodnutiu predchádzal zdôvodnil dostatočnými skutkovými

i právnymi argumentmi, ktoré netrpia vnútornými rozpormi. Ústavný súd súčasne

konštatuje, že v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadnu takú skutočnosť, na základe

ktorej by bolo možné usudzovať, že závery okresného súdu vyslovené v napadnutom

uznesení sú zjavne neodôvodnené, svojvoľné, protichodné. Závery okresného súdu v danej

veci nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, či inak ich účinky za

nezlúčiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv a základných slobôd, a preto

bolo potrebné sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.

2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4

v spojení s a 2 . Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na skutočnosti uvedené v 1. bode II. časti tohto rozhodnutia, teda vzhľadom

na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu ústavný súd považuje za ústavne konformné,

zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť

porušenia uvedeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, preto ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd sa pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu

v zmysle , zaoberal jeho sťažnosťou len v rozsahu,

v akom predmet konania vymedzila jeho právna zástupkyňa pri špecifikácii petitu sťažnosti

(namietaný v spojení s a 2 ), t. j. ústavný súd

sa vo vzťahu k sťažovateľovi už nezaoberal skúmaním porušenia a

ods. 1 dohovoru, pričom vychádzal aj z toho (a zrejme to nemohla opomenúť ani právna

zástupkyňa sťažovateľa), že sťažovateľ ani nebol účastníkom napadnutého konania.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.