Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 350/06
PDF · 206.67 KB
No categories available
I. ÚS 350/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 350/06-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra
2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. v T., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a sťažnosť Ing. I. Š., T., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 v spojení
s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, v obidvoch prípadoch postupom
a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. v T. a Ing. I. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 2. novembra
2006 doručená sťažnosť M. v T. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava”) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a sťažnosť Ing. I. Š., T. (ďalej aj „sťažovateľ“;
spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného
v čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, v obidvoch prípadoch postupom
a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 S 3/2006-44
z 18. októbra 2006 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:
«1. M. v T. rozhodnutím z 15. 10. 2006, číslo: 24/2006-MVK nezaregistrovala
kandidáta P. S., ako kandidáta na voľbu primátora mesta T. s odôvodnením, že ním
predložená petícia neobsahovala požadovaných 200 podpisov voličov, ale iba 167.
2. Okresný súd v Dolnom Kubíne uznesením z 18. 10. 2006, č. k. 5 S 3/2006-44, určil,
že kandidát Bc. P. S. je zaregistrovaný ako nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta
T., pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať 2. 12. 2006.)
Sťažovatelia sa domnievajú - mestská volebná komisia ako účastník súdneho konania
a Ing. I. Š. ako dotknutý kandidát komunálnych volieb - že citovaným uznesením okresného
súdu boli porušené ich základné práva, zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len
„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“)(...), ako aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 ústavy.
Porušenie citovaných základných práv vidia sťažovatelia hlavne v nasledujúcich
skutočnostiach:
1. Súčasťou obsahu práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je, aby orgány majúce
povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie si tieto
povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak
tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa
o funkciu niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (III.
ÚS 75/01).
2. Okresný súd pri závere, že u kandidáta P. S. zákonná požiadavka na voľbu
do funkcie primátora mesta bola splnená, porušil celý rad procesných ustanovení takou
intenzitou, že vybočil z medzí čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, takže je daná
aj právomoc ústavného súdu.
a) Volebný proces vrátane prípravy volieb predstavuje mimoriadne zložitý súbor
vzájomne previazaných fáz a úkonov. Preto je namieste, že zákonodarca využil pri
koncipovaní úpravy volebného procesu také inštitúty, ktoré majú vylúčiť pochybnosť; medzi
ne patrí aj vlastnoručný podpis občana podpisujúceho petíciu a uvedenie presnej trvalej
adresy tohto občana, ktoré okresný súd absolútne nebral do úvahy, keď:
- v rozpore s dôkaznou povinnosťou a dôkazným tvrdením neakceptoval závery
volebnej komisie, ktorá z petície vylúčila isté fyzické osoby, ktoré ju zjavne vlastnoručne
nepodpísali; a že postup komisie bol správny, potvrdzujú jednak odborné závery
znaleckého posudku z odboru písmoznalectva M. N. - ktorý ako prílohu pripájame - a čestné
vyhlásenia ďalších osôb, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pisateľmi podpisov bližšie
identifikovaných v uvedených listinách, tieto osoby vôbec nepodpísali;
- mesto T. sa člení na ulice (nielen jeho časť), ale nevylúčil osoby, u ktorých chýbala
presná adresa, čo v danom prípade znamená nepresnosť a nezrozumiteľnosť zoznamov
osôb, ktorí petíciu podpísali (napr. občan F. F., bytom T., z ktorého je č. 8 orientačné číslo,
pri jeho uvedení ako čísla súpisného na tej istej adrese T., sa už vzťahuje na inú osobu – J.
S. atď.
b) Formalistický a protiprávny výklad, ktorý v danej veci zaujal okresný súd - mal
trvať sám na tom, aby navrhovateľ preukazoval a aj preukázal opak, než ho konštatovala
volebná komisia - svojvoľným výkladom procesných a hmotnoprávnych predpisov
jednoduchého práva, zasiahol do slobodnej súťaže jednotlivých kandidátov, keď
- bezdôvodne nevylúčil z predloženej petície tých voličov, ktorých vylúčila volebná
komisia po dôkladnom prešetrení (zo znaleckého posudku vyplýva záver, že vylúčiť mal
minimálne 16 voličov, resp. ešte ďalších štyroch, ktorí petíciu nepodpísali), čo potvrdzujú aj
pripojené čestné vyhlásenia,
- čím zaregistrovanému kandidátovi uľahčil situáciu v prvej fáze volieb na úkor
ostatných kandidátov, ktorí sa museli a aj sa podriadili inak prísnym formálnym
podmienkam, zákonom stanoveným pre jednotlivých uchádzačov, vrátane sťažovateľa Ing. I.
Š.
Najskôr žiadame posúdiť naliehavosť veci, pretože v konaní predchádzajúcom
podaniu tejto sťažnosti bola posudzovaná existencia registrácie kandidáta P. S. pre voľby
do orgánov samosprávy, ktoré sa budú konať dňa 2. 12. 2006, takže meritórne rozhodnutie
ohľadne tejto povinnosti by mohlo ovplyvniť jednak prípravu volieb, ale aj samotné voľby.
Domnievame sa preto, že sú splnené podmienky pre prednostné prerokovanie tejto
sťažnosti.»
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol
týmto nálezom:
„1. Základné právo M. v T. na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní pod
sp. zn. 5 S 3/2006 porušené bolo.
2. Základné právo Ing. I. Š. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa
čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, postupom Okresného súdu v Dolnom
Kubíne v konaní pod sp. zn. 5 S 3/2006 porušené bolo.
3. Uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 18. 10. 2006, č. k. 5 S 3/2006-44
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
4. Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný zaplatiť náhradu trov konania
sťažovateľom v sume 6.500 Sk, ktorú sumu vyplatí do rúk ich právnej zástupkyni JUDr. E.
Ľ. do 1 mesiaca.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že s rozhodnutím okresného súdu
č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky –
M. v T. na spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru (1.), ako aj k porušeniu základného práva sťažovateľa - Ing. I. Š.
na rovnaký prístup k voleným funkciám zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12
ods. 1 a 2 ústavy (2.).
1. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky na spravodlivý
proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný
súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá zásadne oprávnenie
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil
(II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným
súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov,
ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi
ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02). Ústavný súd
vo svojej judikatúre tiež zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého
súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým
predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách
(napr. I. ÚS 13/01).
Otázka posúdenia prípustnosti registrácie na kandidáta na funkciu primátora
je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení
označených práv sťažovateľky (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Z obsahu sťažnosti
vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky so skutkovým a právnym názorom
okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006,
ktorým okresný súd rozhodol, že kandidát Bc. P. S. je zaregistrovaný ako nezávislý
kandidát na funkciu primátora mesta T. pre voľby do orgánov samosprávy obcí.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva, že:
«Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 10. 2006 navrhovateľ žiadal, aby súd
vydal rozhodnutie o jeho zaregistrovaní ako kandidáta na primátora mesta T. vo voľbách
konaných dňa 2. decembra 2006 do kandidátnej listiny. Dňa 16. 10. 2006 mu bolo doručené
rozhodnutie odporcu č. 24/2006 z 15. 10. 2006 o jeho nezaregistrovaní ako kandidáta pre
uvedené voľby, kde ako dôvod nezaregistrovania uviedol, že petícia voličov Mesta T. nie je
v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb. v spojitosti so zákonom č. 85/1990
Zb. o petičnom práve a zákonom č. 253/1998 Z. z. na základe čoho z petície vylúčil celkovo
65 podpisov a z tohto dôvodu petícia neobsahuje potrebných 200 podpisov voličov.
Súd z dokladov predložených odporcom zistil, že odporca na svojom zasadnutí
konanom dňa 13. 10. 2006 o. i. nezaregistroval kandidátnu listinu navrhovateľa ako
nezávislého kandidáta na primátora mesta z dôvodu neúplnej petície... Na svojom ďalšom
zasadnutí dňa 15. 10. 2006 odporca väčšinou hlasov svojich členov „rozhodol
o neregistrácii číslo 24/2006- MVK Bc. P. S.“ ako nezávislého kandidáta na primátora
mesta (...). Uvedené rozhodnutie s odôvodnením bolo navrhovateľovi doručené osobne dňa
16. 10. 2006. Navrhovateľ následne - ešte v ten istý deň podal na tunajší súd predmetný
návrh...
V danom prípade „jediným“ dôvodom nezaregistrovania navrhovateľa ako
nezávislého kandidáta na primátora mesta T. mala byť podľa rozhodnutia odporcu
„neúplná petícia“, nakoľko odporca z celkového počtu podpísaných voličov 232 na petícii
neuznal (vylúčil) 65 podpísaných voličov a to v 19-ich prípadoch pre nezodpovedajúce
podpisy, ktorých hodnovernosť podľa odporcu bola vylúčená a v 46 prípadoch pre
nedostatky v neúplných adresách. Odporcom akceptovaných bolo teda 167 podpisov,
čo nespĺňalo minimálny počet podpisov voličov podporujúcich kandidatúru navrhovateľa
ako nezávislého kandidáta pre voľby primátora mesta, ktorý stanovuje v počte 200 podpisov
(pre obce s počtom obyvateľov od 2001 do 20000 kam spadá aj mesto T.) príloha zákona
SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v teraz účinnom znení (ďalej
len „zákon“).
S ohľadom na dôvody neregistrácie navrhovateľa, ktoré podľa rozhodnutia odporcu
mali spočívať výlučne v nedostatkoch petície [dôvod uvedený v § 22 ods. 1 písm. c) zákona]
- konkrétne v nedostatočnom počte osôb, ktoré ju podpísali po tom ako odporca vylúčil 65
podpisov voličov, sa súd zaoberal opodstatnenosťou postupu odporcu. Za tým účelom
sa oboznámil aj s abecedným zoznamom voličov v meste T. podľa jednotlivých častí
s dátumom 13. 10. 2006, ktorý mal k dispozícii odporca.
Jednoznačnú oprávnenosť vylúčenia podpisov súd zistil ohľadne M. Š., V. Š. (u nich
chýba uvedenie čísla domu či už súpisného alebo orientačného, ohľadne K. H. (osoba
s adresou uvedenou v petícii - ulicou a číslom domu nie je zapísaná v zozname voličov), C.
L. (nie je uvedený celý názov ulice a ani akékoľvek číslo domu), M. M. (takáto osoba
na adrese uvedenej v petícii –T., s číslom domu 119 nemá trvalý pobyt), M. P. (pri ňom
nezodpovedá v petícii uvedené súpisné a evidenčné číslo, súpisnému a evidenčnému číslu
podľa zoznamu voličov), D. „H.“ (v zozname voličov sa s takým menom a adresou – T.,
nachádza osoba s priezviskom H., u ktorej však nesedí ani v petícií uvedené číslo domu), V.
B. a J. B. (u ktorých nezodpovedá v petícii uvedené číslo domu), J. K. (osoba s takýmto
menom a priezviskom, ktorá by mala mať trvalý pobyt v m. č. K., nie je zapísaná v zozname
voličov). V uvedených desiatich prípadoch totiž nie je vôbec zistiteľné, či osoba, ktorá
podpísala petíciu je voličom, oprávňujúcim podporiť kandidatúru navrhovateľa a preto ak
na podpisy u týchto osôb odporca pri posudzovaní úplnosti petície neprihliadal a tieto
neakceptoval, postupoval správne.
Ak mal mať odporca o pravosti niektorých podpisov pochybnosti, mal za tým účelom
vykonať potrebné dokazovanie (napr. najjednoduchšie by to bolo vykonaním dopytu
na dotknutú osobu s prípadným vyžiadaním si jej aktuálneho podpisu a pod.). V prípade,
že nebola preukázaná na základe prípadných pochybností odporcu ohľadne pravosti
niektorých podpisov na petícii, že skutočne išlo o nepravé podpisy tam uvedených osôb,
odporca nemal dôvod takéto podpisy nezohľadňovať.
Súd teda nemal preukázanú opodstatnenosť neuznania podpisov na petícii
v uvedených 19 prípadoch zo strany odporcu, ktoré naviac odporca vo svojom rozhodnutí
ani dostatočne nezdôvodnil, prečo bolo jeho rozhodnutie v dotknutej časti (jeho záver
o nepravosti podpisov) nepreskúmateľné.
Súd od členky M., K. Š. zistil, že Mesto T. sa člení na ulice, okrem, jeho miestnej časti
M. ktorá a to jej časť tvoriaca sídlisko sa nečlení na ulice a zvyšná - čo do počtu obyvateľov
menšia časť M. sa člení na ulice. Ide svojim spôsobom o neobvyklý stav, pričom zákon
predpokladá, že dotyčná obec sa ako celok člení alebo nečlení na ulice.
V prevažnej väčšine zvyšných prípadov u osôb, ktoré podpísali petíciu a bývali
v miestnej časti T. a to na sídlisku, ktoré sa nečlení na ulice, bol dôvodom vylúčenia
(neakceptovania) podpisov na petícii to, že nebolo uvedené súpisné číslo, hoci bola pri
jednotlivých podpisoch s menami a priezviskami, uvedená v kolónke trvalý pobyt miestna
časť „M.“ a tiež boli uvedené evidenčné čísla bytových domov a naviac boli uvedené
aj číslo bytov dotyčných osôb v bytovom dome. Išlo menovite o F. F., J. M. (uvedeného
na strane 3 petície, 17-teho v poradí), J. F., E. H., J. H. st., J. H. ml., M. H., S. H., J. L., Ľ.
L., M. D., L. P., Ľ. B., D. F., D. K., J. K., J. D., E. S., P. S., J. L., Ľ. L. (20 podpisov
s ohľadom na už odporcom neuznaný jeden podpis pri J. H. st. a J. H. ml. u ktorých
odporca v rozhodnutí uviedol, že ich oboch podpísala jedna osoba prečo možno uznať len
jeden podpis). Pritom v miestnej časti M. - sídlisko sú na jednotlivých bytových domoch
zvýraznené práve orientačné čísla jednotlivých bytových domov. Plne zodpovedá ust. - § 21
ods. 2 posledná veta zákona (požadujúceho, aby sa pri každom podpise uviedlo pokiaľ ide
o trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo
domu) to, keď v prípade týchto osôb bývajúcich v miestnej časti T., tej jej časti, ktorá sa
nečlení na ulice boli u vyššie uvedených osôb uvádzané orientačné čísla (len orientačné
čísla) bytových domov, naviac zvýraznené uvedením aj čísiel bytov, v ktorých uvedené
osoby bývajú.
Vychádzajúc z už uvedeného, po zohľadnení toho, že v celkovo 39 prípadoch odporcu
nič neoprávňovalo na neakceptáciu podpisov na petícii (aspoň takýto zákonný dôvod
z preskúmavaného rozhodnutia odporcu nevyplýva), je zrejmé, že petícia navrhovateľa
obsahuje minimálne 206 platných podpisov (167 odporcom nespochybnených podpisov +
19 + 20), teda zákonom predpokladaný potrebný počet.
Pretože celkový počet akceptovateľných podpisov na petícii podporujúcej
kandidatúru navrhovateľa na primátora T. vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré
sa budú konať 2. decembra 2006 presahuje zákonom stanovený minimálny počet podpisov
(a to aj v prípade neakceptovania tých podpisov oprávnených voličov, kde nebola uvedená
ulica v prípade že daná mestská časť má ulice), keď dôvodom neregistrácie navrhovateľa
napadnutým rozhodnutím bol výlučne odporcom uvádzaný „nedostatočný“ počet podpisov,
musel súd rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»
Z citovaného uznesenia vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie zaregistrovať
kandidáta Bc. P. S., na funkciu primátora mesta T. pre voľby do orgánov samosprávy obcí,
ako aj svoj postup, ktorý rozhodnutiu predchádzal zdôvodnil dostatočnými skutkovými
i právnymi argumentmi, ktoré netrpia vnútornými rozpormi. Ústavný súd súčasne
konštatuje, že v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadnu takú skutočnosť, na základe
ktorej by bolo možné usudzovať, že závery okresného súdu vyslovené v napadnutom
uznesení sú zjavne neodôvodnené, svojvoľné, protichodné. Závery okresného súdu v danej
veci nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, či inak ich účinky za
nezlúčiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv a základných slobôd, a preto
bolo potrebné sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.
2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4
ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom
na skutočnosti uvedené v 1. bode II. časti tohto rozhodnutia, teda vzhľadom
na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu ústavný súd považuje za ústavne konformné,
zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť
porušenia uvedeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie, preto ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú.
Ústavný súd sa pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu
v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zaoberal jeho sťažnosťou len v rozsahu,
v akom predmet konania vymedzila jeho právna zástupkyňa pri špecifikácii petitu sťažnosti
(namietaný čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy), t. j. ústavný súd
sa vo vzťahu k sťažovateľovi už nezaoberal skúmaním porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru, pričom vychádzal aj z toho (a zrejme to nemohla opomenúť ani právna
zástupkyňa sťažovateľa), že sťažovateľ ani nebol účastníkom napadnutého konania.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.