Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 383/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Martinom Jarabicom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 1. augusta

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom

postavení žalovanej stranou konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o predaji bytu, ktoré začalo

24. októbra 2007 podaním žaloby. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 2. júla 2014 žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd uznesením

sp. zn. z 30. júna 2016 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Okresný súd opätovne vo veci rozhodol uznesením o odmietnutí žaloby

č. k. -520 z 24. októbra 2016, proti ktorému podala žalobkyňa 15. novembra

2016 odvolanie. O odvolaní, o ktorom krajský súd rozhoduje v sťažnosťou napadnutom

konaní, nebolo dosiaľ rozhodnuté.

3. Podľa sťažovateľky z uvedeného je zrejmé, že od podania žaloby nebolo v jej veci

právoplatne rozhodnuté viac ako jedenásť rokov. Sťažovateľka je toho názoru, že „V

konaní pod sp. zn. Okresný súd Bratislava IV, v konaní pod sp. zn.

a v konaní pod sp. zn. Krajský súd v Bratislave rozhodne

neposkytli súdnu ochranu a nezabezpečili právnu istotu účastníkov tohto konania, nakoľko

nerozhodli v primeranej lehote bez prieťahov, čím mi zasiahli do môjho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a môjho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.“.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského

súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- eur

(slovom dvadsať dva tisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby konal a to bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

325,42 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Jarabicu, advokáta, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

( ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , ).

8. Ústavný súd preto skúmal, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

11. V súčinnosti s krajským súdom ústavný súd zistil, že napadnuté odvolacie

konanie prebieha od 23. júna 2017, keď mu bol predložený spis okresného súdu

na rozhodnutie o odvolaní, pričom o odvolaní dosiaľ nebolo rozhodnuté. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti poukazuje aj na prieťahy v prvostupňovom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. , prípadne v odvolacom konaní

vedenom krajským súdom pod sp. zn. , teda na prieťahy v konaní ako celku.

V súvislosti s týmito konaniami však porušenie svojich práv v petite sťažnosti nenamieta.

Keďže, ako už bolo uvedené, ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania a osobitne

petitom sťažnosti, možným porušovaním základného práva podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom či krajským súdom v inom označenom

konaní sa nezaoberal. Ústavný súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na to, že konanie pred

ním je ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal

do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

12. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté odvolacie konanie trvalo ku dňu podania

ústavnej sťažnosti 13 mesiacov. Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že iba

samotná dĺžka predmetného odvolacieho konania aj napriek tomu, že krajský súd vo veci

doteraz nerozhodol, sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné

vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konania vedeného krajským

súdom pod sp. zn. zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva

sťažovateľky podľa či práva podľa dohovoru takým

závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m.

).

13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, , , ).

14. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj

pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018