Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 47/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť

a , obaja ,

zastúpených advokátom Mgr. Ondrejom Bartošovičom, P. Pazmáňa 2020/30, Šaľa, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 6. novembra 2017, za účasti

Okresného súdu Komárno, a takto

rozhodol:

1. Základné právo a ,

podľa uznesením Okresného súdu Komárno

sp. zn. zo 6. novembra 2017 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 6. novembra 2017

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý a

, uhradiť trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur

a tridsaťštyri centov) na účet ich advokáta Mgr. Ondreja Bartošoviča, P. Pazmáňa 2020/30,

Šaľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) a

, obaja (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa (ďalej len „“) uznesením

Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 6. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Napadnutým uznesením okresný súd ako exekučný súd schválil príklep udelený

súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom, PhD. (ďalej aj „exekútor“), na dražbe

bytu vo vlastníctve sťažovateľov ako povinných a podielu na spoločných častiach

a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu sťažovateľov k pozemku

(ďalej aj „nehnuteľnosti“) 12. júna 2017 v prospech vydražiteľa , ktorá

urobila najvyššie podanie vo výške 18 300 €.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej

exekúcie – uvádzajú, že exekúcia začala na návrh oprávneného – obchodnej spoločnosti

(ďalej len „oprávnený“),

na vymoženie sumy 2 725,14 € na základe exekučného titulu – vykonateľného platobného

rozkazu okresného súdu sp. zn. .

Sťažovatelia po začatí exekučného konania vymáhaný záväzok čiastočne uhradili,

na základe čoho exekútor vydal potvrdenie o čiastočných úhradách z 8. júla 2014, v ktorom

uviedol, že sťažovatelia uhradili sumu 608 €.

Dňa 16. marca 2017 exekútor vydal upovedomenie o exekúcii formou predaja

nehnuteľnosti, v ktorom uviedol, že výška vymáhanej istiny bola 2 067,14 €. Exekúcia

sa týkala predaja bytu vo vlastníctve sťažovateľov a podielu na spoločných častiach

a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu sťažovateľov k pozemku.

Na uvedených nehnuteľnostiach bolo zriadené zákonné záložné právo v prospech vlastníkov

bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

záložné právo v prospech ., na zabezpečenie pohľadávky – úveru

a exekučné záložné právo v prospech oprávneného – správcu bytového a nebytového fondu.

Sťažovatelia poukazujú na to, že exekútor vydal príkaz na zrážky z dôchodku

sťažovateľa v sume 49,22 € mesačne s tým, že v čase schválenia príklepu bola dlžná istina

nižšia ako 2 000 €. Sťažovatelia ďalej namietajú, že znalecký posudok značne podhodnotil

hodnotu bytu, ktorý bol predmetom dražby. V tejto súvislosti uvádzajú:

„Dražobnou vyhláškou zo dňa 04. 05. 2017 určil Exekútor JUDr. Vojtech Markovič

PhD., dátum dražby predaja nehnuteľnosti na deň 12. 06. 2017, napriek tomu, že exekútor

podal návrh na zrážky z dôchodku a oznámenie o zrážkach bol vydaný 02. 05. 2017.

Dražbu vyhlásil bez súhlasu prvých záložných veriteľov, vlastníkov

bytov a nebytových priestorov aj bez súhlasu druhého záložného veriteľa

Ku dňu vyhlásenia dražby bol záväzok žalobcov v časti istina v sume 2 067,14 EUR.

Dňa 16. 06. 2017 prevzal exekútor sumu 49,22 EUR a každý mesiac 16 dňa preberá túto

sumu dodnes. Táto skutočnosť mu bola známa, ktorú pred súdom zatajil. V čase schválenia

príklepu t. j. dňa 06. 11. 2017, sa dlh znížil o ďalších 295,32 EUR, teda na 1 771,82 EUR.

V čase konania dražby bol dlh blízko hranice 2 000,- EUR, ktorá hranica upravuje

nemožnosť vykonania dražby na nehnuteľnosť v ktorej je hlásené trvalé bydlisko dlžníka

podľa § 63 ods. 2 Exekučného zákona. Vykonanie dražby 2 izbového bytu, prerobeného

na 3 izbový je priemerne v zhodnocovaný za 35 000,- EUR až 45 000,- EUR,

čomu zodpovedá aj východisková hodnota bytu stanovená v Znaleckom posudku č. 86/2017,

ktorý použil exekútor, avšak najnižšie podanie vyhlásil na sumu 18 300,- EUR, čo znalec

značne podhodnotil ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Z východiskovej hodnoty

42 247,66 EUR, znížil na všeobecnú o viac ako 150 %. Avšak aj vyhlásená hodnota bytu

18 300,- EUR k výške dlhu 2 067,14 EUR je v značnom nepomere a je v rozpore s dobrými

mravmi a takéto konanie je podľa absolútne neplatné.“

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej namietajú, že znalecký posudok a dražobná vyhláška

im nebola doručená v lehote ustanovenej zákonom a že jediným exekučným titulom

v exekučnom spise bol špecifikovaný platobný rozkaz. V tejto súvislosti uvádzajú:

„Dražobnou vyhláškou zo dňa 04. 05. 2017 v ktorej uviedol exekútor najnižšie

podanie podľa č. 86/2017, určil aj termín dražby na deň 12. 06. 2017. Pritom

a dražobnú vyhlášku povinnému... osobne priniesol vo večerných hodinách sám exekútor

4 dni pred vykonaním dražby, (08. 06. 2017), bez predchádzajúceho pokusu o jeho

doručenie a to až po našom upozornení o nezákonnom postupe.

Dražbu exekútor vykonal napriek nášmu upozorneniu, že koná protizákonne.

Upozornenie sme zaslali dňa 08. 06. 2017, kedy sme podali žalobu na súd na ochranu

vlastníka pred vykonaním nezákonnej exekúcie a je vedený na OS v Komárne

pod sp. zn. .

Postup exekútora je v rozpore s exekučným poriadkom a ako exekútor, vedel že koná

protizákonne, napriek tomu predal byt dňa 12. 06. 2017, (pravdepodobne s dopredu

dohodnutým záujemcom), tak aby získal neoprávnený majetkový prospech na škodu

žalobcov, čím seba a iného neoprávnene obohatil.

Po vykonaní dražby nahliadli žalobcovia do spisu a v celom spise sa nenachádzal iný

exekučný titul okrem spomínaného PR. Nachádzajú sa tam síce nejaké prihlásenia

pohľadávok a to z , avšak nie je to právny titul na exekúciu, taktiež sa tam

nachádza prihlásenie z , na sumu 14 351,98 EUR. Taktiež

bez exekučného titulu. Taký ani nemohli priložiť nakoľko ich žalobu na zaviazanie úhrady

Okresný súd v Komárne pod sp. zn. v celom rozsahu zamietol.“

Následne sťažovatelia uvádzajú tieto skutočnosti:

„Exekútor nedoručoval povinné zásielky. Až keď obdržal žalobu

dňa 08. 06. 2017, osobne bežal ku a tam nútil na prevzatie

zásielky. A keďže do vyhlásenia dražby už nebolo ani 15 dní, je vykonaná dražba neplatná.

Návrh na zastavenie exekúcie sťažovateľom v 1. rade však nemohol byť podaný,

keďže sťažovateľovi v 1. rade nebolo riadne doručené ani Upovedomenie o začatí exekúcie.

Rozsah exekúcie bol v poverení určený na sumu 2 725,14 EUR, ktorá sa ku dňu

konania exekúcie znížila na 2 067,14 EUR. Hodnota nehnuteľnosti bola znalcom

ohodnotená na 18 300,- EUR.

Napriek tomu, že exekútor nekonal v súlade so zákonom, dražbu vykonal

dňa 12. 06. 2017. Zápisnicu z priebehu dražby nezaslal povinným. Podali sme žalobu

o neplatnosť dražby, ktorú sme zaslali exekútorovi a požiadali sme ho, aby to považoval

za sťažnosť, resp. námietky a aby tieto predložil súdu.“

Sťažovatelia tiež namietajú, že okresný súd o schválení príklepu rozhodol

bez vypočutia sťažovateľov bez zohľadnenia všetkých podkladov a napadnuté uznesenie

riadne neodôvodnil. V tomto kontexte uvádzajú:

„Okresný súd Komárno rozhodoval o schválení príklepu bez pojednávania a len

na základe podkladov predložených exekútorským úradom. Naše námietky predložené

neboli ani podklady, podľa ktorých by Okresný súd mohol rozhodnúť objektívne podľa

zákona. Okresný súd sa uspokojil len podaním návrhu exekútora. Rozhodovanie však

v tak závažnej veci ako je schválenie príklepu za vydraženie bytu hodnoty minimálnej

45 tisícového, a vydraženého za 18 300,- EUR, keď sa jedná o dlh pri hranici 2 000,- EUR

a ktorý je splácaný zrážkami z dôchodku, je hrubým zásahom do občianskych práv a istôt

občanov. Postupom súdu, ktorý schválil príklep exekútora na vydraženie nášho bytu za dlh

2 000,- EUR (dnes je ten dlh nižší ako 1 600,- EUR splácaný zrážkami dôchodku), ktorý nás

nevyzval k vyjadreniu, nepredvolal na konanie, konal v rozpore s dobrými mravmi,

v rozpore so zásadami a tým sme boli poškodení na našich

právach a právom chránených záujmoch. Postupom súdu bolo porušené naše základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa . ...

Vychádzajúc z uvedeného, všeobecný súd posudzoval podanie návrh exekútora

o schválenie príklepu príliš formalisticky, vo svojom rozhodnutí bližšie neskúmal,

či exekučná dražba je v súlade s exekučným poriadkom, nevyžiadal si názor sťažovateľov,

nevykonal žiadne úkony na zistenie objektívneho záveru z priebehu celej exekúcie.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nekorešponduje presvedčivo a dostatočne

s výrokom rozhodnutia o schválení príklepu. Takto koncipované odôvodnenie súdneho

rozhodnutia nie je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, naopak svedčí

o jeho svojvôli, zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti, čo znamená neakceptovateľnosť

napadnutého súdneho rozhodnutia z hľadiska základného práva podľa ...

Okresný súd mal podľa skutkového stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika

nepriaznivých následkov spôsobených prípadným súdnym rozhodnutím o schválení

udeleného príklepu o to viac, že takéto uznesenie súdu o udelení príklepu nie je

napadnuteľné v riadnom inštančnom opravnom procese. Uznesenie okresného súdu

o schválení udeleného príklepu musí v odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné

dôvody, na základe ktorých je vynesené.“

Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ... uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 06.

novembra 2017 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 3. novembra 2017

(správne 6. novembra 2017, pozn.) zrušuje.

3. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu...

4. Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

4 000 EUR..., ktoré... je Okresný súd v Komárne povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Primerané finančné zadosťučinenie sťažovatelia žiadajú priznať „... za nemajetkovú

ujmu spôsobenú postupom exekútora, ktorý schválil jeho postup a spôsobil... (im) stres

a neisté budúce postavenie v spoločnosti, týkajúce sa... (ich) jediného obydlia“.

Sťažovatelia napokon navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a uložil povinnosť:

„1. Okresnému súdu odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného Uznesenia

sp. zn. zo dňa 06. 11. 2017, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Exekútorskému úradu JUDr. Vojtecha Markoviča, PhD... zdržať sa vykonávania

právoplatného schváleného príklepu z dražby vykonaného príklepom exekútorským úradom

JUDr. Vojtechom Markovičom PhD. dňa 12. 06. 2017 na nehnuteľnosti...

3. Okresnému úradu odboru katastrálnemu v Komárne... nevykonať zápis vkladu

z dražby uskutočnenej dňa 12. 06. 2017 na nehnuteľnosti...

4. Vydražiteľke ... strpieť užívanie a nenakladať

s nehnuteľnosťami...“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 18. januára 2018 prijal

sťažnosť podľa a na ďalšie konanie a odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia zo 6. novembra 2017.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril

k sťažnosti. Predseda okresného súdu a právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s od neho upustil, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr 54/18

zo 14. marca 2018. Predseda okresného súdu k svojmu prípisu priložil vyjadrenie

zákonného sudcu v predmetnej veci s tým, že sa s týmto vyjadrením stotožňuje. Poukázal

na to, že „sťažovatelia nevyužili žiadny riadny opravný prostriedok, ktorým možno mohli

dôvodne zabrániť stavu, v ktorom sa konanie t. č. nachádza...“.

Zákonný sudca okresného súdu v prípise z 2. marca 2018 poukázal na relevantné

ustanovenia Exekučného poriadku a uviedol:

„V tomto prípade sa nejedná o klasický kontradiktórny spor, kde súd postupuje

v zmysle ustanovení o doručovaní žaloby a vyjadrení strán sporu, tzv. replika

a duplika. Preto súd nevyzýval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k priebehu dražby a k udeleniu

príklepu, nenariadil pojednávanie a nevykonával ďalšie dôkazy. Sťažovatelia mali možnosť

sa zúčastniť dražby nehnuteľností (povinná v 2. rade bola osobne prítomná) a vzniesť

do zápisnice námietky proti udeleniu príklepu, o ktorých by následne rozhodol súd.

Zo zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti konanej dňa 12. 6. 2017 vyplýva,

že neboli vznesené žiadne námietky v zmysle § 147 ods. 1 Exekučného poriadku a ani

dodatočne neboli podané žiadne námietky proti udeleniu príklepu.“

Zákonný sudca uviedol, že po preskúmaní exekučného spisu nezistil pochybenia

v postupe súdneho exekútora, preto príklep schválil. Poukázal tiež na to, že sťažovatelia

v priebehu celého konania nevyužili ani jeden právny prostriedok ochrany – osobitne,

napr. odpor proti platobnému rozkazu, námietky proti exekúcii, námietky proti dražbe,

prípadne návrh na odklad alebo zastavenie exekúcie.

K námietke sťažovateľov, že v čase príklepu bola dlžná istina nižšia ako 2 000 €,

preto predaj nehnuteľnosti na dražbe nemohol prebehnúť, zákonný sudca poukázal na § 63

ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodným okamihom pre zohľadnenie výšky

pohľadávky je deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie, pričom tento návrh bol

súdnemu exekútorovi doručený 30. apríla 2013, kedy „výška peňažnej pohľadávky

predstavovala 2.725,14 eur a k tomu prislúchajúce príslušenstvo. Schválenie súdu podľa

§ 63 ods. 3 EP na predaj nehnuteľnosti je potrebný ak výška istiny je menej ako 2.000,- eur

a jedná sa o nehnuteľnosť, v ktorej má povinný trvalý pobyt a sú voči povinnému vedené

viaceré exekúcie a vymáhaná suma prevyšuje 2.000,- eur. Tento odsek sa však nevzťahuje

na exekučné konanie vedené proti sťažovateľom. Súdny exekútor dražobnou vyhláškou

zo dňa 4. 5. 2017 určil dátum dražby nehnuteľnosti na 12. 6. 2017. Sociálna poisťovňa

oznámením zo dňa 2. 5. 2017 oznámila vykonávanie zrážok z dôchodku sťažovateľov

počnúc od 16. 6. 2017, t. j. po dátume vykonania dražby nehnuteľnosti.“.

K námietke sťažovateľov, že súdny znalec podhodnotil hodnotu nehnuteľnosti,

zákonný sudca poukázal na relevantnú právnu úpravu týkajúcu sa znalečnej činnosti, pričom

uviedol, že sťažovatelia svoje námietky v tomto smere nijak nepreukázali, preto „sa jedná

len o subjektívny názor sťažovateľov“.

Zákonný sudca tiež uviedol, že z § 61a ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že

pri exekúcii nehnuteľnosti postačuje, ak súhlas s exekúciou udelí aspoň jeden záložný

veriteľ, pričom oprávnený v „exekučnej veci vedenej pod sp. zn. je záložným

veriteľom a k zriadeniu exekučného záložného práva ako aj s predajom nehnuteľnosti

povinného udelil súhlas svojím podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18. 3. 2017“.

K námietke sťažovateľov o výraznom nepomere medzi hodnotou nehnuteľnosti

(18 300 €) a výškou dlhu (2 067,14 €) zákonný sudca uviedol, že „okrem pohľadávky

oprávneného je tu ešte ďalší záložný veriteľ, a to , ktorá

si prihlásila do dražby pohľadávku vo výške 14.351,98 eur“.

K námietke sťažovateľov o nezákonnom postupe exekútora zákonný sudca uviedol,

že bez preukázania týchto tvrdení môže ísť len o domnienky.

Zákonný sudca tiež uviedol:

„Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že všetky písomnosti boli povinným doručené

a tieto skutočnosti sú preukázané doručenkami... Exekučný poriadok v žiadnom ustanovení

neurčuje súdnemu exekútorovi lehotu, v akej má byť znalecký posudok či dražobná vyhláška

doručená. Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by ukladalo súdnemu

exekútorovi povinnosť doručovať zápisnicu z priebehu dražby povinným...

Sťažovatelia podali dňa 08. 06. 2017 na Okresný súd Komárno žalobu na ochranu

vlastníka pred vykonaním nezákonnej exekúcie. Súdny exekútor toto podanie sťažovateľov

doručil aj do spisu . Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejednalo o návrh

na odklad alebo zastavenie exekúcie, ale o samostatné civilné sporové konanie, súd o tomto

podnete nerozhodoval.

Sťažovatelia podali následne na Okresný súd Komárno žalobu o určenie neplatnosti

dražby. Konanie je vedené pod sp. zn. . K tejto skutočnosti súd uvádza,

že žaloba o určenie neplatnosti dražby je možná len v prípadoch tzv. dobrovoľných dražieb.

Sťažovatelia mali možnosť podať v rámci dražby námietky do zápisnice o príklepe dražby.

Toto právo však nevyužili.

Samotný postup súdneho exekútora v danej exekučnej veci bol preverovaný

aj Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom z Upovedomenia o výsledku štátneho dohľadu

zo dňa 13. 09. 2017 vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti nezistilo v postupe exekútora

porušenie povinností pri výkone exekúcie sp. zn. EX 138/2013.

Tak isto Slovenská komora exekútorov vo svojom stanovisku 373-12286/17,

SKE 3015/17 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľov na postup súdneho exekútora

za neopodstatnenú.“

Zákonný sudca navrhol nepriznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie,

keďže im „žiadna nemajetková ujma spôsobená postupom súdneho exekútora či Okresného

súdu Komárno nevznikla, nakoľko k žiadnemu porušeniu základných práv zaručených

SR zo strany súdu nedošlo...“.

Sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu podali svoje stanovisko

k vyjadreniu predsedu okresného súdu v podaní z 3. apríla 2018, v ktorom uvádzajú, že toto

vyjadrenie je „arbitrárnym, zmätočným, nezrozumiteľným a značne jednostranným,

uchyľujúcim sa až k uvádzaním nepravdivých údajov a skresľovaním skutočností...

Ich vyjadrenia sa úplne vymykajú zásadám sudcovskej etiky...“.

Sťažovatelia uvádzajú, že okrem platobného rozkazu okresného súdu

sp. zn. zo 6. marca 2013, ktorým boli zaviazaní uhradiť oprávnenému

sumu 2 725,14 €, iný exekučný titul neexistoval. Pokiaľ ide o exekučný titul v prospech

, okresný súd „vedel, že taký exekučný titul nemôže existovať,

nakoľko Okresný súd v Komárne pod sp. zn. zo dňa 05. 05. 2017 zamietol

návrh o zaplatenie sumy 14 351,98 EUR. Keďže sudca

schvaľoval príklep exekútora, bol povinný sa oboznámiť aj s týmto spisom“.

Sťažovatelia uvádzajú, že udelením príklepu v dražbe a jeho schválením okresným

súdom, „došlo k vymoženiu celej pohľadávky“. Podľa sťažovateľov „v exekučnom konaní

pri predaji nehnuteľnosti je jedinou obranou sťažnosť pre porušenie základných práv

podľa ...“, ktorú aj podali.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú:

„V prípade, že by súd postupoval v súlade so zákonom, potom by neschválil príklep

exekútora minimálne z týchto dôvodov:

- Poverenie exekútora na vykonanie exekúcie bolo iba na sumu 2 725,14 EUR

a v čase dražby dlh bol iba vo výške 067,14 EUR, čo je na hranici nepripúšťajúcej dražbu

nehnuteľnosti v ktorom majú povinný hlásený trvalé bydlisko.

- Hodnota draženej nehnuteľnosti k dlhu povinných je v značnom nepomere čo robí

také konanie absolútne neplatným,

- stále prebiehala úhrada záväzku zrážkou z dôchodku povinného,

- neboli dodržané povinné zásielky a lehoty pre povinných,

- boli podané návrhy na Okresný súd v Komárne na nezákonné konanie dražby,

- iné nezákonné konanie a postup exekútora...

Pri dôkladnom a zodpovednom preštudovaní spisu, asi len náhodou ušlo zákonnému

sudcovi že:

- poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom..., na základe ktorej

exekútor vedie exekučné konanie...v r. 2013 na sumu 2 725,14 EUR), v čase dražby

dňa 12. 06. 2017, bola suma dlhu 2 067,14 EUR,

- v spise sa nachádza oznámenie Sociálnej poisťovni zo dňa 02. 05. 2017 o tom,

že Exekútorský úrad Komárno vydal dňa 20. 03. 2017 číslo EX 138/2013 príkaz na začatie

exekúcie zrážkami z dôchodku sťažovateľa... pre oprávneného

na pohľadávku 2 067,14 EUR, ktorú začne sociálna poisťovňa zrážať od 16. 06. 2017

mesačne v sume 49,22 EUR. Túto sumu doposiaľ zráža, poukazuje na účet exekútorského

úradu a exekútor ich prijíma (K 16. 04. 2018 t. j. 11 mesiacov x 49,22 EUR = 541,42 EUR,

2067,14 - 541,42 = 1 525,72 EUR). Ku dňu udelenia príklepu Okresným súdom v Komárne

dňa 06. 11. 2017 bolo splatených 5 zrážok po 49,22 EUR = 246,10 EUR, 2067,14 - 246,10

= 1 821,04 EUR ku dňu udelenia príklepu Okresným súdom v Komárne.

- Účasť na dražbe absolvovala iba pani . sa jej

nezúčastnil. Zápisnicu z priebehu dražby doposiaľ neobdržali. Námietky proti nedoručenej

zápisnici o priebehu dražby sa asi podať nedá.

- Dodatočne podané námietky boli o čom predkladáme meilové oznámenie

exekútorovi, pomenované ako sťažnosť. O žiadnych námietkach exekútor nehovoril, položil

otázku pani či podá sťažnosť. Jej odpoveď bola, že ju podá

po obdržaní zápisnice. Sťažnosť bola podaná napriek tomu, že zápisnicu doposiaľ

neobdržal ani jeden zo sťažovateľov. Keďže pán nebol prítomný na dražbe, ani

mu nebola dražobná vyhláška riadne a včas doručená nemohol sa dražby zúčastniť a teda

ani vzniesť námietky...

- Znalecký posudok nebol doručený.

... Dňa 07. 06. 2017, teda ešte pred začatím dražby, bola na Okresnom súde

v Komárne podaná žaloba na ochranu vlastníka pred vykonaním nezákonnej exekúcie

a je vedená pod sp. zn. . Dňa 20. 11. 2017 bol podaný návrh na Okresný súd

v Komárne na vydanie neodkladného opatrenia a je vedený pod sp. zn. .

A napokon bola podaná sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorá je vedená pod sp. zn.

. Zákon ani nepripúšťa inú možnosť...

2) Sudca uvádza, že prevzal dražobnú vyhlášku a dňa 08. 06. 2017,

teda 4 dni pred konaním dražby. Uvádza, že nie sú určené lehoty na ich doručovanie.

Keďže voči sa dá podať sťažnosť v lehote 15 dni, tak minimálne táto lehota musí byť

dodržaná. A keďže o doručovaní dražobnej vyhlášky nie je lehota stanovená v exekútorskom

zákone, tak je nutné pridržiavať sa lehôt určených v správnom poriadku.

3) Klamstvom tohto sudcu je aj to, že sa s postupom exekútora zaoberalo

Ministerstvo spravodlivosti. Sťažnosťou sa zaoberala iba komora exekútorov, čo je

podstatný rozdiel.“

Sťažovatelia poukazujú na to, že vydražiteľka na nich „vytvára neúmerný nátlak...,

aby vypratali svoj byt.

Z takého postupu sú sťažovatelia, ktorých vek je 70 rokov v takej depresii,

že už pomýšľajú na samovraždu. Porušením základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu je ich nemajetková ujma značne zvýšená“, preto žiadajú o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia každému v sume po 10 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom

interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. ).

Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť

preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a

).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov bolo úlohou ústavného súdu posúdiť

námietky sťažovateľov uplatnené v sťažnosti, v ktorej argumentujú, že napadnutým

uznesením okresného súdu zo 6. novembra 2017 malo dôjsť k porušeniu základného práva

podľa .

Okresný súd napadnutým uznesením zo 6. novembra 2017 schválil príklep udelený

exekútorom na dražbe nehnuteľností 12. júna 2017 v prospech vydražiteľky. V odôvodnení

napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:

„4. Zo súdneho spisu sp. zn. a z exekučného spisu č. EX 138/2013 súd

zistil, že oprávnený dňa 08. 03. 2017 udelil súhlas s výkonom exekúcie predajom

nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných v 1/ rade a v 2/ rade a zároveň navrhol zriadenie

exekučného záložného práva. Cena draženej nehnuteľnosti bola určená podľa znaleckého

posudku..., zapísaného v znaleckom denníku pod č. 86/2017 na sumu 18.300,- eur.

5. Súdny exekútor dňa 09. 03. 2017 vydal upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúcie, ktoré doručil povinnému v 1. rade dňa 24. 03. 2017, povinnej v 2. rade

dňa 24. 03. 2017 a oprávnenému dňa 21. 03. 2017, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti

predkupné alebo iné vecné práva - , Daňový úrad Komárno, Mestský úrad

Komárno, Okresný úrad Komárno - katastrálny odbor, Okresný úrad Komárno, Úrad

vládneho auditu. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie neboli podané námietky.

6. Dňa 20. 03. 2017 súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie

predajom vyššie uvedených nehnuteľností, ktorý v zmysle § 137 ods. 2 Exekučného poriadku

doručil povinnému v 1. rade dňa 24. 03. 2017, povinnej v 2. rade dňa 24. 03. 2017

a oprávnenému dňa 21. 03. 2017, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné

vecné práva - , Daňový úrad Komárno, Mestský úrad Komárno, Okresný

úrad Komárno - katastrálny odbor, Okresný úrad Komárno, Úrad vládneho auditu...

8. V zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor

zaobstaral znalecký posudok na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností. Znalkyňa

v znaleckom posudku č. 86/2017 zo dňa 21. 04. 2017 určil

všeobecnú hodnotu nehnuteľností v súlade s ustanovením § 139 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku vo výške 18.300,- eur. Súdny exekútor doručil znalecký posudok oprávnenému dňa

09. 05. 2017, povinnému v 1. rade dňa 08. 06. 2017, povinnej v 2. rade dňa 10. 05. 2017

a dňa 08. 06. 2017.

9. Súdny exekútor v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami Exekučného

poriadku vyhlásil dražbu vyššie uvedených nehnuteľností na deň 12. 06. 2017 o 13.00 hod,

v sídle Exekútorského úradu...

10. Dražobná vyhláška bola súdny exekútorom doručená oprávnenému

dňa 09. 05. 2017, povinnému v 1. rade dňa 08. 06. 2017, povinnej v 2. rade dňa

10. 05. 2017, a ďalším osobám v zmysle § 141 Exekučného poriadku - ,

Daňový úrad Komárno, Mestský úrad Komárno, Okresný úrad Komárno - katastrálny

odbor, Okresný úrad Komárno, Úrad vládneho auditu, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s.,

Union Zdravotná poisťovňa, a. s., Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Dňa 04. 05. 2017 súdny exekútor požiadal Mestský úrad Komárno o vyvesenie dražobnej

vyhlášky zo dňa 04. 05. 2017 na úradnej tabuli v meste Komárno. V Obchodnom vestníku

bola dražobná vyhláška zverejnená dňa 10. 05. 2017. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti

bola určená v súlade so znaleckým posudkom vo výške 18.300.- eur.

11. Na základe zápisnice zo dňa 12. 06. 2017 sa dražba uskutočnila dňa 12. 06. 2017

na Exekútorského úradu v Komárne, Bratislavská cesta 4303. Z osôb, ktorým sa dražobná

vyhláška doručila, sa zúčastnil zástupca Mesta Komárno a povinná v 2/ rade.

12. Na dražbu ako vydražiteľ sa prihlásili a dražby sa zúčastnili ...,

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu , a ... Obaja

záujemcovia o dražbu zložili dražobnú zábezpeku. Súdny exekútor udelil príklep dražiteľovi

..., ktorá ako jediná dražila nehnuteľnosti a druhý dražiteľ,

, nedražil. Dražobná zábezpeka bola , ktorá sa dražby zúčastnila

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu , uhradená na účet súdneho

exekútora vo výške 9.150,- eur pred začatím dražby dňa 12. 06. 2017. Najvyšším podaním

bola suma vo výške 18.300,- eur v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 Exekučného poriadku.

Námietky proti udeleniu príklepu neboli vznesené.

13. Súd preskúmaním exekučného spisu... č. EX 138/2013 dospel k záveru,

že pri uskutočnení dražby bol dodržaný zákonom stanovený procesný postup a nebol

porušený zákon, ktorý mohol mať za následok vecnú nesprávnosť príklepu, a preto príklep

daný exekútorom vydražiteľovi schválil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia. Vydražiteľ sa týmto stáva vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu

v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“

V rámci preskúmania opodstatnenosti námietok sťažovateľov ústavný súd považoval

za relevantné, že v sťažnosti poukazujú na ich podanie zo 7. júna 2017 označené ako

„Žaloba na ochranu vlastníka pred vykonaním nezákonnej exekúcie“. Predmetné podanie

doručili sťažovatelia aj exekútorovi, ktorý ho 12. júna 2017 predložil okresnému súdu

ako exekučnému súdu s návrhom, aby okresný súd „podanie posúdil a vo veci rozhodol“.

Na prípise exekútora je rukou napísaný úradný záznam:

„Podanie č. l. 12 je samostatným podaním vo veci samej dňa 8. 6. 2017 pod sp. zn.

.“

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,

návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

V podaní zo 7. júna 2017 sťažovatelia poukazujú na okolnosti vykonávania exekúcie

a uvádzajú, že exekútor vedie aj exekúciu zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, pričom

„Sociálna poisťovňa zahájila výkon exekúcie zrážkami z našich dôchodkov

a to zo žalobcovho č. 1 mesačne v sume 49,22 EUR...

Na požiadanie žalobkyne v 2. rade jej Exekútorský úrad oznámil výšku dlhu. Z tohto

oznámenia zo dňa 09. 03. 2017 je vidieť, že k tomuto dňu je dlh na istine v sume

2 067,14 EUR.

Napriek tomu, že v prospech oprávnenému sa vykonáva výkon formou zrážok

z dôchodku, žalovaný oznámil iba žalobkyni v 2. rade, že vykoná aj predaj nášho bytu

formou dražby.“.

Následne sťažovatelia v podaní odkazujú na § 141, § 61k, § 61q, § 61r, § 63 ods. 2

a 3, § 64 a § 134 ods. 1 Exekučného poriadku a uvádzajú:

„Nakoľko žalovaný v 1. rade (exekútor, pozn.) porušuje zákonné ustanovenie a snaží

sa realizovať výkon formou dražby hoci prebieha exekučné konanie zrážkami z dôchodku

a výška zaisťovacej istiny je k dnešnému dňu už menej ako 2 000,- EUR ako aj skutočnosť,

že sa jedná o zjavný nepomer vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku

povinného je postup žalovaných v 1. rade aj v 2. rade nezákonný.“

Okresný súd ako exekučný súd bol povinný posudzovať každé podanie podľa jeho

obsahu ( ), zároveň bol povinný pojem žaloba podľa povahy veci vykladať

ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie

a návrh na odklad exekúcie (§ 9a ods. 3 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z uvedených

ustanovení, právny záver okresného súdu – vyjadrený v rukou napísanom úradnom zázname

– že ide o samostatné podanie vo veci samej, vedené okresným súdom pod sp. zn.

, je arbitrárny (svojvoľný). V kontexte s touto skutočnosťou nemožno

za ústavne súladný považovať ani ďalší postup okresného súdu, ktorý v napadnutom

uznesení rozhodoval o schválení príklepu udeleného na dražbe konanej 12. júna 2017

bez toho, aby najskôr rozhodol o podaní sťažovateľov ako povinných.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že v čase doručenia návrhu na vykonanie

exekúcie, t. j. 30. apríla 2013, bola výška vymáhanej istiny 2 725,14 € s príslušenstvom.

Okresný súd udelil exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej istiny 2 725,14 €

s príslušenstvom. Z argumentácie sťažovateľov a tiež zo spisu okresného súdu vyplýva,

že exekútor viedol exekúciu zrážkami zo mzdy a z iných príjmov [§ 63 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku] a tiež predajom nehnuteľnosti [§ 63 ods. 1 písm. e) Exekučného

poriadku]. Exekútor vydal 16. marca 2017 upovedomenie o začatí exekúcie formou predaja

nehnuteľnosti, pričom z argumentácie sťažovateľov vyplýva, že v tom čase bola výška

istiny 2 067,14 € v dôsledku čiastočnej úhrady v sume 608 €.

Podľa § 63 ods. 2 Exekučného poriadku ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie

exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len ,,drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať

predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým

nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky

na výživnom.

Podľa § 63 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej

má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať

výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie,

v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže,

že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie

predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí

na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu

aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento

zákon neustanovuje inak (§ 167 a § 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak,

aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného

zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom

exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej

povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní

dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho

žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

Ústavný súd konštatuje, že aj citované ustanovenia Exekučného poriadku je potrebné

vykladať predovšetkým materiálne, t. j. s ohľadom na ich zmysel a účel. Každé ustanovenie

je potrebné vykladať aj v spojení s inými ustanoveniami Exekučného poriadku a tiež

s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové okolnosti veci. V tomto smere je potrebné

zdôrazniť povinnosť exekútora určiť taký spôsob vykonania exekúcie, ktorý bude primeraný

vymáhanej povinnosti, a prihliadnuť na ekvivalenciu hodnoty zabezpečeného majetku

a hodnoty vymáhanej povinnosti (§ 64 Exekučného poriadku).

V prerokúvanej veci sťažovatelia po začatí konania vymáhanú povinnosť čiastočne

uhradili – podľa potvrdenia exekútora o čiastočných úhradách z 8. júla 2014 vo výške

608 €. Exekútor v uvedenom potvrdení okrem iných uviedol, že sťažovatelia „platia dlžnú

sumu po splátkach vo výške 100 Eur mesačne“. Okrem toho exekútor nariadil

20. marca 2017 aj exekúciu zrážkami zo mzdy a z iných príjmov – pričom sa mala zrážať

suma 49,22 € mesačne z dôchodku sťažovateľa. Z predložených podkladov a podaní

exekútora doručených okresnému súdu nemožno jednoznačne určiť, kedy Sociálna

poisťovňa začala zrážať uvedenú sumu z dôchodku sťažovateľa. V podaní z 12. júna 2017

(č. l. 11 súdneho spisu) súdny exekútor uviedol, že „Soc. Poisťovňa začala zrážky

z dôchodku povinného až 09. 06. 2017 a to vo výške 49,22 Eur. Samotné financie

sa nachádzajú stále v depozite Soc. Poisťovne a až prijatím na účet sa považuje pohľadávka

za uhradenú.“. V žiadosti o schválenie príklepu z 18. júla 2017 exekútor uviedol,

že k exekúcii predajom nehnuteľnosti pristúpil „v čase, keď obaja povinní porušili

splátkový kalendár a s novým splátkovým kalendárom už oprávnený nesúhlasil. V čase

vykonania dražby, teda dňa 12. 06. 2017 istina na vymoženie predstavovala sumu

2 029,14 Eur, nie menšiu (povinní zrejme nevedeli spočítať a prehliadli dátum odkedy

Soc. Poisťovňa začne vykonávať zrážky z dôchodku – až od 16. 06. 2017).“. Sťažovatelia

predložili ako prílohu sťažnosti list Sociálnej poisťovne č. 470 403 7420 z 2. mája 2017,

v ktorom Sociálna poisťovňa uviedla, že exekútor vydal 20. marca 2017 príkaz na začatie

exekúcie zrážkami z dôchodku sťažovateľa s tým, že na „úhradu vymáhanej pohľadávky

začneme zrážať od 16. júna 2017 predbežne do 15. júla 2023 49,22 EUR mesačne“.

Z uvedeného je zrejmé, že exekútor viedol aj exekúciu zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

čo indikuje, že v rámci šetrenia pomerov sťažovateľov ako povinných v exekučnom konaní

exekútor zistil, že sťažovateľ mal príjem z dôchodku, pričom možno z tohto príjmu

zrážať určitú sumu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z podania sťažovateľov

zo 7. júna 2017.

Sťažovatelia v podaní zo 7. júna 2017 namietali neprimeranosť exekúcie predajom

nehnuteľnosti k vymáhanej povinnosti.

Okresný súd vo vyjadrení zákonného sudcu uviedol, že ,

si ako záložný veriteľ prihlásila do dražby pohľadávku vo výške 14 351,98 € a z podaní

exekútora tiež vyplýva, že oprávnený si prihlásil ďalšiu pohľadávku vo výške 6 511,83 €.

V kontexte s uvedenými skutočnosťami sa javí byť relevantné, že z dostupných

podkladov možno urobiť záver, že ďalšie prihlásené pohľadávky neboli judikované,

neexistoval právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Uvedená skutočnosť nebráni

prihláseniu pohľadávky do exekučného konania a ani zaradeniu takejto pohľadávky

do rozvrhu. „Exekučný poriadok neustanovuje ako podmienku zaradenia pohľadávky

do rozvrhu, aby pohľadávka bola vykonateľná, t. j. priznaná exekučným titulom. Opačný

právny názor vyjadrený v spomenutom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. považujeme za nesprávny, nemá oporu v žiadnom ustanovení

právneho predpisu. Do rozvrhu možno prihlásiť každú splatnú pohľadávku. Ak sa povinný

alebo veriteľ povinného domnieva, že prihlásená pohľadávka neexistuje, má možnosť

obrany formou zapretia pohľadávky (§ 162 EP).“ (Števček, M., Ficová, S., Tomašovič, M.,

Kotrecová, A. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck,

2015, komentár k § 157 Exekučného poriadku, citované z www.beck-online.cz, pozn.).

Sťažovatelia k sťažnosti priložili rozsudok okresného súdu č. k. -102

z 5. mája 2017, ktorým žalobu , o zaplatenie sumy 14 351,98 €

s príslušenstvom proti sťažovateľom zamietol. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd

podotýka, že požiadavka podľa § 64 Exekučného poriadku by mala byť podľa možnosti

naplnená v každej fáze vykonávania exekúcie.

V týchto súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru týkajúcu

sa interpretácie právnych predpisov. Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné

(porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia

všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy

interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného

formalizmu (, , , ,

, podobne aj Ústavný súd Českej republiky, napr. ). Rovnako

tak k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu

zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý,

ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (, ,

m. m. ).

V prerokúvanej veci – vychádzajúc z uvedených skutočností – ústavný súd dospel

k záveru, že okresný súd postupom pri posúdení podania sťažovateľov zo 7. júna 2017

nepostupoval podľa Exekučného poriadku a , čím rezignoval

na poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu okresného súdu bolo odopretie súdneho preskúmania námietok sťažovateľov, a tým

odopretie im súdnej ochrany, ktorá je ústavnoprávnou garanciou ochrany základných práv

a slobôd zakotvených v ústave. V kontexte s uvedeným postupom okresného súdu nemožno

za ústavne akceptovateľné považovať ani napadnuté uznesenie okresného súdu

zo 6. novembra 2017 o schválení príklepu exekútora udeleného na dražbe 12. júna 2017,

do ktorého okresný súd tento ústavnoprávny rozmer ochrany základných práv a slobôd

nepremietol. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd napadnutým uznesením

zo 6. novembra 2017 porušil základné právo sťažovateľov podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec

vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Keďže okresný súd napadnutým uznesením sp. zn.

zo 6. novembra 2017 porušil základné právo sťažovateľov podľa ,

ústavný súd zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

(bod 2 výroku tohto nálezu). Povinnosťou okresného súdu bude riadiť sa právnym názorom

ústavného súdu.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci – s prihliadnutím na skutočnosť,

že došlo k odkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a následne týmto

nálezom k zrušeniu napadnutého uznesenia ‒ústavný súd dospel k záveru, že vyslovenie

porušenia základného práva podľa a zrušenie napadnutého uznesenia

okresného súdu je dostatočným pre ochranu základného práva, ktorého porušenie

sťažovatelia namietajú. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľov

v časti, v ktorej žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (bod 4 výroku

tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovatelia si uplatnili úhradu trov konania, pričom výšku trov právneho zastúpenia

nešpecifikovali.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov úhradu trov konania v sume

312,34 € (bod 3 výroku nálezu) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za dva úkony

právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd

vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2017

v sume 147,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), ktorú v súlade

s § 13 ods. 2 vyhlášky znížil o 50 % (73,665 €), a náhrady hotových výdavkov (režijný

paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,84 € (1/100 výpočtového základu

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 312,34 € (2 x 73,665 € + 2 x

73,665 € + 2 x 8,84 €).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2018