Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 47/2018
PDF · 182.92 KB
No categories available
IV. ÚS 47/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť
a , rod. , obaja ,
zastúpených advokátom Mgr. Ondrejom Bartošovičom, P. Pazmáňa 2020/30, Šaľa, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 5 Er 695/2013 zo 6. novembra 2017 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť a , rod. , p r i j í m a
na ďalšie konanie.
2 . O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn.
5 Er 695/2013 zo 6. novembra 2017 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci samej.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
a , rod. , obaja (ďalej
len „sťažovateľka“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Er 695/2013
zo 6. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Napadnutým uznesením okresný súd ako exekučný súd schválil príklep udelený
súdnym exekútorom (ďalej aj „exekútor“), na dražbe
bytu vo vlastníctve sťažovateľov ako povinných a podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu sťažovateľov k pozemku
(ďalej aj „nehnuteľnosti“) 12. júna 2017 v prospech vydražiteľa ,
ktorá urobila najvyššie podanie vo výške 18 300 €.
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej
exekúcie – uvádzajú, že exekúcia začala na návrh oprávneného – obchodnej spoločnosti
, (ďalej len „oprávnený“),
na vymoženie sumy 2 725,14 € na základe exekučného titulu – vykonateľného platobného
rozkazu okresného súdu sp. zn. 10 Ro 58/2013.
Sťažovatelia po začatí exekučného konania vymáhaný záväzok čiastočne uhradili,
na základe čoho exekútor vydal potvrdenie o čiastočných úhradách z 8. júla 2014, v ktorom
uviedol, že sťažovatelia uhradili sumu 608 €.
Dňa 16. marca 2017 exekútor vydal upovedomenie o exekúcii formou predaja
nehnuteľnosti, v ktorom uviedol, že výška vymáhanej istiny bola 2 067,14 €. Exekúcia
sa týkala predaja bytu vo vlastníctve sťažovateľov a podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu sťažovateľov k pozemku.
Na uvedených nehnuteľnostiach bolo zriadené zákonné záložné právo v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
záložné právo v prospech , na zabezpečenie pohľadávky – úveru
a exekučné záložné právo v prospech oprávneného – správcu bytového a nebytového fondu.
Sťažovatelia poukazujú na to, že exekútor vydal príkaz na zrážky z dôchodku
sťažovateľa v sume 49,22 € mesačne s tým, že v čase schválenia príklepu bola dlžná istina
nižšia ako 2 000 €. Sťažovatelia ďalej namietajú, že znalecký posudok značne podhodnotil
hodnotu bytu, ktorý bol predmetom dražby. V tejto súvislosti uvádzajú:
„Dražobnou vyhláškou zo dňa 04. 05. 2017 určil Exekútor
dátum dražby predaja nehnuteľnosti na deň 12. 06. 2017, napriek tomu,
že exekútor podal návrh na zrážky z dôchodku a oznámenie o zrážkach bol vydaný
02. 05. 2017.
Dražbu vyhlásil bez súhlasu prvých záložných veriteľov, vlastníkov bytov
a nebytových priestorov aj bez súhlasu druhého záložného veriteľa
Ku dňu vyhlásenia dražby bol záväzok žalobcov v časti istina v sume 2 067,14 EUR.
Dňa 16. 06. 2017 prevzal exekútor sumu 49,22 EUR a každý mesiac 16 dňa preberá túto
sumu dodnes. Táto skutočnosť mu bola známa, ktorú pred súdom zatajil. V čase schválenia
príklepu t. j. dňa 06. 11. 2017, sa dlh znížil o ďalších 295,32 EUR, teda na 1 771,82 EUR.
V čase konania dražby bol dlh blízko hranice 2 000,- EUR, ktorá hranica upravuje
nemožnosť vykonania dražby na nehnuteľnosť v ktorej je hlásené trvalé bydlisko dlžníka
podľa § 63 ods. 2 Exekučného zákona. Vykonanie dražby 2 izbového bytu, prerobeného
na 3 izbový je priemerne v zhodnocovaný za 35 000,- EUR až 45 000,- EUR,
čomu zodpovedá aj východisková hodnota bytu stanovená v Znaleckom posudku č. 86/2017,
ktorý použil exekútor, avšak najnižšie podanie vyhlásil na sumu 18 300,- EUR, čo znalec
značne podhodnotil ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Z východiskovej hodnoty
42 247,66 EUR, znížil na všeobecnú o viac ako 150 %. Avšak aj vyhlásená hodnota bytu
18 300,- EUR k výške dlhu 2 067,14 EUR je v značnom nepomere a je v rozpore s dobrými
mravmi a takéto konanie je podľa § 39 OZ absolútne neplatné.“
Sťažovatelia v sťažnosti ďalej namietajú, že znalecký posudok a dražobná vyhláška
im nebola doručená v lehote ustanovenej zákonom a že jediným exekučným titulom
v exekučnom spise bol špecifikovaný platobný rozkaz. V tejto súvislosti uvádzajú:
„Dražobnou vyhláškou zo dňa 04. 05. 2017 v ktorej uviedol exekútor najnižšie
podanie podľa ZP č. 86/2017, určil aj termín dražby na deň 12. 06. 2017. Pritom ZP
a dražobnú vyhlášku povinnému... osobne priniesol vo večerných hodinách sám exekútor
4 dni pred vykonaním dražby, (08. 06. 2017), bez predchádzajúceho pokusu o jeho
doručenie a to až po našom upozornení o nezákonnom postupe.
Dražbu exekútor vykonal napriek nášmu upozorneniu, že koná protizákonne.
Upozornenie sme zaslali dňa 08. 06. 2017, kedy sme podali žalobu na súd na ochranu
vlastníka pred vykonaním nezákonnej exekúcie a je vedený na OS v Komárne pod sp. zn.
Postup exekútora je v rozpore s exekučným poriadkom a ako exekútor, vedel že koná
protizákonne, napriek tomu predal byt dňa 12. 06. 2017, (pravdepodobne s dopredu
dohodnutým záujemcom), tak aby získal neoprávnený majetkový prospech na škodu
žalobcov, čím seba a iného neoprávnene obohatil.
Po vykonaní dražby nahliadli žalobcovia do spisu a v celom spise sa nenachádzal iný
exekučný titul okrem spomínaného PR. Nachádzajú sa tam síce nejaké prihlásenia
pohľadávok a to z , avšak nie je to právny titul na exekúciu, taktiež sa tam
nachádza prihlásenie z , na sumu 14 351,98 EUR. Taktiež bez
exekučného titulu. Taký ani nemohli priložiť nakoľko ich žalobu na zaviazanie úhrady
Okresný súd v Komárne pod sp. zn. 6 Csp/77/2016 v celom rozsahu zamietol.“
Následne sťažovatelia uvádzajú tieto skutočnosti:
„Exekútor nedoručoval povinné zásielky. Až keď obdržal žalobu
dňa 08. 06. 2017, osobne bežal ku a tam nútil na prevzatie
zásielky. A keďže do vyhlásenia dražby už nebolo ani 15 dní, je vykonaná dražba neplatná.
Návrh na zastavenie exekúcie sťažovateľom v 1. rade však nemohol byť podaný,
keďže sťažovateľovi v 1. rade nebolo riadne doručené ani Upovedomenie o začatí exekúcie.
Rozsah exekúcie bol v poverení určený na sumu 2 725,14 EUR, ktorá sa ku dňu
konania exekúcie znížila na 2 067,14 EUR. Hodnota nehnuteľnosti bola znalcom
ohodnotená na 18 300,- EUR.
Napriek tomu, že exekútor nekonal v súlade so zákonom, dražbu vykonal dňa
12. 06. 2017. Zápisnicu z priebehu dražby nezaslal povinným. Podali sme žalobu
o neplatnosť dražby, ktorú sme zaslali exekútorovi a požiadali sme ho, aby to považoval
za sťažnosť, resp. námietky a aby tieto predložil súdu.“
Sťažovatelia tiež namietajú, že okresný súd o schválení príklepu rozhodol
bez vypočutia sťažovateľov bez zohľadnenia všetkých podkladov a napadnuté uznesenie
riadne neodôvodnil. V tomto kontexte uvádzajú:
„Okresný súd Komárno rozhodoval o schválení príklepu bez pojednávania
a len na základe podkladov predložených exekútorským úradom. Naše námietky predložené
neboli ani podklady, podľa ktorých by Okresný súd mohol rozhodnúť objektívne podľa
zákona. Okresný súd sa uspokojil len podaním návrhu exekútora. Rozhodovanie však v tak
závažnej veci ako je schválenie príklepu za vydraženie bytu hodnoty minimálnej
45 tisícového, a vydraženého za 18 300,- EUR, keď sa jedná o dlh pri hranici 2 000,- EUR
a ktorý je splácaný zrážkami z dôchodku, je hrubým zásahom do občianskych práv a istôt
občanov. Postupom súdu, ktorý schválil príklep exekútora na vydraženie nášho bytu za dlh
2 000,- EUR (dnes je ten dlh nižší ako 1 600,- EUR splácaný zrážkami dôchodku), ktorý
nás nevyzval k vyjadreniu, nepredvolal na konanie, konal v rozpore s dobrými mravmi,
v rozpore so zásadami Civilného sporového poriadku a tým sme boli poškodení na našich
právach a právom chránených záujmoch. Postupom súdu bolo porušené naše základné
právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1. Ústavy...
Vychádzajúc z uvedeného, všeobecný súd posudzoval podanie návrh exekútora
o schválenie príklepu príliš formalisticky, vo svojom rozhodnutí bližšie neskúmal,
či exekučná dražba je v súlade s exekučným poriadkom, nevyžiadal si názor sťažovateľov,
nevykonal žiadne úkony na zistenie objektívneho záveru z priebehu celej exekúcie.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nekorešponduje presvedčivo a dostatočne
s výrokom rozhodnutia o schválení príklepu. Takto koncipované odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nie je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, naopak svedčí
o jeho svojvôli, zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti, čo znamená neakceptovateľnosť
napadnutého súdneho rozhodnutia z hľadiska základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy...
Okresný súd mal podľa skutkového stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika
nepriaznivých následkov spôsobených prípadným súdnym rozhodnutím o schválení
udeleného príklepu o to viac, že takéto uznesenie súdu o udelení príklepu
nie je napadnuteľné v riadnom inštančnom opravnom procese. Uznesenie okresného súdu
o schválení udeleného príklepu musí v odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné
dôvody, na základe ktorých je vynesené.“
Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 5 Er/695/2013
zo 06. novembra 2017 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5 Er/695/2013 zo 3. novembra 2017
(správne 6. novembra 2017, pozn.) zrušuje.
3. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu...
4. Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
4 000 EUR..., ktoré... je Okresný súd v Komárne povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Primerané finančné zadosťučinenie sťažovatelia žiadajú priznať „... za nemajetkovú
ujmu spôsobenú postupom exekútora, ktorý schválil jeho postup a spôsobil... (im) stres
a neisté budúce postavenie v spoločnosti, týkajúce sa... (ich) jediného obydlia“.
Sťažovatelia napokon navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení
podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uložil povinnosť:
„1. Okresnému súdu odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného Uznesenia
sp. zn. 5 Er/695/2013 zo dňa 06. 11. 2017, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Exekútorskému úradu .. zdržať sa vykonávania
právoplatného schváleného príklepu z dražby vykonaného príklepom exekútorským úradom
. dňa 12. 06. 2017 na nehnuteľnosti...
3. Okresnému úradu odboru katastrálnemu v ... nevykonať zápis vkladu
z dražby uskutočnenej dňa 12. 06. 2017 na nehnuteľnosti...
4. Vydražiteľke ... strpieť užívanie a nenakladať
s nehnuteľnosťami...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
II.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť predbežne
prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť spĺňa ústavou a zákonom
o ústavnom súde ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto podľa
§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť prijal na ďalšie konanie
(bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K návrhu na vydanie dočasného opatrenia
Sťažovatelia sa tiež domáhajú, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil
vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 Er 695/2013 zo 6. novembra 2017
vzhľadom na dôsledky jeho vykonania.
Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným
záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu
neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení
vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo
slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia
im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom
zrušení.
Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez
návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.
Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľov na odloženie vykonateľnosti
právoplatného uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 Er 695/2013 zo 6. novembra 2017
a dospel k záveru, že tento návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa
aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol
tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia (m. m. IV. ÚS 8/2013,
II. ÚS 867/2014 a II. ÚS 153/2015).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2018