Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 133/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Jaroslavou

Krajčovičovou Šokovou, SNP 10, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktoré j e Okresný súd

Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Jaroslavy Krajčovičovej

Šokovej, SNP 10, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 18. apríla 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je stranou napadnutého

trestného konania v procesnom postavení obžalovaného. Obžaloba na sťažovateľa a ďalších

štyroch spoluobvinených bola podaná na okresnom súde 6. decembra 2005 pre trestný čin

lúpeže podľa k , trestný čin výtržníctva podľa

ods. 2 k a trestný čin ublíženia na zdraví podľa k

ods. 1 . Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní, ktoré do podania

sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza k prieťahom v dôsledku nečinnosti

a neefektívneho postupu okresného súdu.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:

„... Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré Ústavný súd SR zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa SR

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatujeme, že konanie predstavuje z právneho

hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti

prvostupňových súdov, preto ju nemožno považovať za právne zložitú.

... Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, konštatujeme, že

sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť,

a preto mu nemožno pripísať na ťarchu negatívny podiel na tom, že namietané konanie

nebolo dosiaľ právoplatne skončené. I napriek odročeniu 3 x z dôvodov na strane

sťažovateľa, 26 x sa HP zúčastnil, máme za to, že to neospravedlňuje súd, že koná už viac

ako 12 rokov, pričom poukazujem na skutočnosť, že v čase podania obžaloby bol sťažovateľ

mladistvý, mal 15 rokov, dnes má takmer 29 rokov a vec ešte nie je právoplatne skončená.

S ohľadom na doterajšiu dĺžku konania však toto správanie sťažovateľa nie je možné

vyhodnotiť ako relevantnú príčinu vzniku prieťahov v konaní.

... Napokon Ústavný súd SR posudzuje i postup okresného súdu. V doterajšom

priebehu konania bolo nariadených až 29 hlavných pojednávaní, porušovateľ v podstate

2 x rozhodol rozsudkom, vždy uložil rovnaký trest. Obidva rozsudky boli zrušené Krajským

súdom v Nitre po procesných pochybeniach. Z toho vyplýva neefektívna činnosť

a nesústredená činnosť porušovateľa.

... s ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu je neakceptovateľné a ničím

neospravedlniteľné, aby konanie v trestnej veci nebolo ani po viac ako 12 rokoch trvania

právoplatne skončené.

Je tak potrebné dospieť k záveru, že nečinnosťou okresného súdu, resp. neefektívnou

činnosťou ako i nesústredenou činnosťou v namietanom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa SR, ako aj jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 13.000 €

s poukazom na... dlhotrvajúce porušovanie základných práv a to jednak z hľadiska trvania

samotného poruchového stavu, ako aj z hľadiska rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR

pri rozhodovaní o odškodnení za prieťahy a rovnako aj praxe Európskeho súdu pre ľudské

práva pri priznaní primeraného zadosťučinenia. V neposlednom rade bol sťažovateľ

zbytočne vzatý do väzby, ako mladistvý , pričom toto veľmi zasiahlo do jeho ďalšieho života.

Nečinnosť súdu a najmä jeho neefektívna činnosť (doteraz 29 hlavných pojednávaní)

má vplyv i na jeho zdravotný stav ako i psychický stav. Povaha veci, konanie a prístup súdu

(trestná vec) si od začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť

všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel

konania a odstránený stav právnej neistoty, a to už len s prihliadnutím na to čo je v stávke

(obmedzenie osobnej slobody).“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 13 000 €

a náhradu trov konania v sume 325,42 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr 450/18 z 31. mája

2018, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 21. mája

2018.

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti, ktorého

súčasťou boli aj vyjadrenia zákonných sudcov, ktorí konali a konajú vo veci, ako aj

chronológia procesných úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní, k veci

najmä uviedla:

«Aj keď Ústavný súd SR prijal sťažnosť na ďalšie konanie..., navrhujeme danej

sťažnosti nevyhovieť.

Obžaloba v trestnej veci sťažovateľa bola podaná na okresný súd dňa 06.12.2005

a pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu . Vec bola

riešená väzobne vo vzťahu k obžalovaným , ml.

(sťažovateľovi), aj . Od podania obžaloby súd

rozhodoval o väzbe dňa 13.01.2006, dňa 06.02.2006, dňa 29.03.2006, 28.04.2006,

02.05.2006, 06.06.2006, 07.07.2006, 23.08.2006, 25.10.2006, 17.01.2007.

Vzhľadom na zmenu zákonného sudcu z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie

zákonnému sudcovi , bola vec pridelená dňa 29.06.2006

zákonnej sudkyni a po jej preložení na súd vyššieho stupňa

bola vec pridelená dňa 09.07.2008 zákonnej sudkyni .

Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne

bola dňa 13.01.2009 predmetná trestná vec pridelená zákonnej sudkyni

.

Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne

bola predmetná trestná vec dňa 15.02.2016 pridelená zákonnej sudkyni

.

Poukazujem na to, že poškodený je bezdomovcom. Okresnému súdu sa

opakovane nepodarilo zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní ani jeho

predvedením, pretože podľa šetrení polície sa zdržiava aj prespáva na rôznych miestach,

v čase konania pojednávaní nebol zistený jeho aktuálny pobyt alebo miesto, kde sa

pohybuje. Z týchto dôvodov boli odročené hlavné pojednávania v dňoch 22.02.2006,

10.05.2006, 23.08.2006, 25.10.2006, 06.12.2006, 08.11.2010, 11.04.2011, 30.05.2011,

12.09.2011, 27.04.2016, 30.11.2016, 22.02.2017. Svedkyňa , ktorá je

dôležitou svedkyňou práve vo vzťahu k poškodenému , sa zdržiavala

na neznámom mieste v zahraničí, bolo potrebné zisťovať jej pobyt, aby bola zabezpečená jej

prítomnosť na hlavnom pojednávaní.

Dôvodom neskončenia veci bol tiež fakt, že obžalovaný mal vedené

na okresnom súde ďalšie trestné konanie (sp. zn. ), vyhýbal sa

trestnému stíhaniu a bol na neho vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol realizovaný dňa

15.10.2008 a bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody v inej veci.

Obžalovaný sa nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 11.04.2011,

nemal doručenie predvolania vykázané, čo bolo tiež dôvodom pre odročenie hlavného

pojednávania.

Dňa 30.05.2011 sa opätovne nedostavili na pojednávanie obžalovaní ,

ani poškodení, bolo potrebné zisťovať pobyt obžalovaného .

Aj hlavné pojednávanie konané dňa 12.09.2011 bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti obžalovaných , ,

a poškodených. Termín hlavného pojednávania dňa 11.04.2012 bol zrušený z dôvodu

nedoručenia predvolania obžalovanému , hlavné pojednávanie určené

na 15.11.2012 bolo zrušené, pretože obhajca nezabezpečil

vyjadrenie obžalovaného s obhajobou substituentom a obžalovaný nebol na

pojednávaní prítomný.

Hlavné pojednávanie konané dňa 21.03.2013 bolo odročené pre neprítomnosť

obhajcu sťažovateľa , ktorý termín vzal na vedomie a nedostavil sa,

ani sa neospravedlnil. Hlavné pojednávanie konané dňa 29.05.2018 bolo odročené

z dôvodu, že obžalovaný nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania

a nesúhlasil s jej skrátením.

Hlavné pojednávanie konané dňa 24.03.2015 bolo odročené pre neprítomnosť

sťažovateľa a obžalovaného , opakovane sa na hlavné pojednávania

nedostavovali predvolaní svedkovia -poškodení, svedkovia.

Dňa 17.10.2011 bol zrušený termín hlavného pojednávania určený na 18.10.2011

z vážnych zdravotných dôvodov na strane prísediaceho člena senátu, dňa 14.09.2016 sa

telefonicky ospravedlnila prísediaca členka senátu , čo odôvodnila vážnymi

rodinnými dôvodmi.

Ďalším dôvodom na odročenie hlavných pojednávaní bol nesúhlas obžalovaného

s jeho vykonaním pri nezachovanej lehote na prípravu hlavného

pojednávania dňa 17.06.2009, 29.05.2018, žiadosti obhajcov na zmenu termínu

pojednávania určeného na deň 24.02.2010, žiadosti obhajcu určeného na deň

14.04.2010 z vážnych rodinných dôvodov, neprítomnosť obhajcu na hlavnom

pojednávaní dňa 14.06.2010, ktorý poveril substitučne obhajobou ,

avšak pre kolíziu záujmov medzi obžalovanými, ktorých mal obhajovať,

nebolo možné hlavné pojednávanie vykonať. Obhajca žiadal

o zmenu termínu pojednávania dňa 07.03.2012, obhajcovia a

o zmenu termínu hlavného pojednávania určeného na deň 25.09.2012 z dôvodu

kolízie termínu, obhajca žiadal tiež o zmenu termínu pojednávania konaného

dňa 21.11.2014.

Sťažovateľ zmaril vykonanie hlavného pojednávania dňa 06.12.2006, pretože sa

na toto riadne a včas nedostavil. Na okresný súd sa sťažovateľ dostavil až po jeho odročení,

pričom bez jeho prítomnosti ako mladistvého nebolo možné hlavné pojednávanie vykonať.

Rovnako tak sťažovateľ zmaril vykonanie hlavného pojednávania dňa 24.03.2015, kedy sa

nedostavil a v jeho neprítomnosti ako mladistvého nebolo možné konať. Následne

sťažovateľ zmaril aj vykonanie hlavného pojednávania dňa 07.05.2015, kedy sa nedostavil

ani nebol predvedený.

Prekážkou vydania rozhodnutia v merite veci bolo zistenie, že vo veci vedenej pod

sp. zn. obžalovaného nebolo rozhodnuté a bolo potrebné

vyčkať na právoplatné rozhodnutie. Až po pripojení tohto spisu mohol byť vyhlásený dňa

03.12.2013 rozsudok.

Ďalšou procesnou prekážkou vydania rozhodnutia v merite veci bolo zistenie, že

sťažovateľ bol odsúdený vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , bolo

potrebné z dôvodu odvolania podaného sťažovateľom vyčkať na právoplatné rozhodnutie

v uvedenej súvisiacej veci, s ohľadom na rozhodovanie o treste.

Termín hlavného pojednávania určený na deň 21.03.2018 bol zrušený z dôvodu

operácie zákonnej sudkyne a bol súčasne určený nový termín na 29.05.2018. Vykonanie

tohto termínu však zmaril obžalovaný , keď si zásielku s predvolaním

neprevzal riadne a načas a následne nesúhlasil so skrátením lehoty na prípravu

pojednávania.

Aktuálne je určený termín hlavného pojednávania na 28.06.2018, kedy je predpoklad

vyhlásenia rozsudku.

Dovolím si poukázať na to, že sťažovateľ doposiaľ, pred podaním ústavnej sťažnosti,

nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

dotknutého súdu, ktorý tým nemal možnosť reálne uskutočniť nápravu. I keď je zrejmé, že

dané konanie voči sťažovateľovi na okresnom súde prebieha od roku 2005, je potrebné

pripomenúť, že sa jedná o skupinovú vec t.č. štyroch obžalovaných, z toho dvoch

mladistvých, vrátane sťažovateľa, kedy nie je možné vykonať hlavné pojednávanie v jeho

neprítomnosti. V danej veci z objektívnych dôvodov došlo opakovane k zmene zákonného

sudcu.

Podľa zákona číslo (), pri pokračovaní

v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho

pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, alebo ak to treba z iného dôvodu, musí

byť hlavné pojednávanie vykonané znovu; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou

prísediaceho v zložení senátu.

Keďže v danom prípade išlo o zmenu predsedu senátu, z objektívnych dôvodov, bolo

nutné vždy vykonať celé dokazovanie znova.

Dovolím si nesúhlasiť s názorom sťažovateľa, že okresný súd konal neefektívne

a nesústredene, pretože na každé pojednávanie boli riadne predvolaní obžalovaní,

svedkovia, svedkovia - poškodení, upovedomení boli obhajcovia, avšak práve z dôvodov

na ich strane, čo jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, boli súdu vytvorené

procesné prekážky, pre ktoré bolo potrebné nariadené pojednávania odročiť.

Máme za to, že práve skutočnosť, že ide o senátnu vec, skupinovú vec, mladistvých

obžalovaných, vec, v ktorej sú obžalovaní zastúpení viacerými obhajcami, vytváranie

prekážok súdu v konaní neprítomnosťou obžalovaných, obhajcov, svedkov, svedkov-

poškodených ako bezdomovcov, tak ako je vyššie rozpísané, pri dodržaní všetkých

procesných práv jednotlivých strán v konaní, robí predmetnú vec zložitou. Predmetná vec

bola pridelená sudcom, ktorí v tejto konali plynule, sústredene.

... SR v pracuje s termínom „bez zbytočných prieťahov“, z čoho

rezultuje záver, že nie všetky prieťahy v súdnom konaní sú neprípustné, ale neželané sú len

tie prieťahy, ktoré vzniknú zbytočne (neodôvodnene), čo však v prejednávanej veci netýka.

Vyslovujem názor, že ku skončeniu konania v predmetnej veci nedošlo iba z dôvodu

nemožnosti zabezpečenia svedkov, svedkov - poškodených, kolízií obhajcov, správaniu sa

obžalovaných, vrátane sťažovateľa, v skupinovej veci, čomu okresný súd nemal možnosť

účinne zabrániť.

Vychádzajúc z uvedeného, ako i obsahu spisového materiálu máme za to, že v danom

prípade nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní zavinených súdom.

Opierajúc sa o vyššie popísané dôvody podľa nášho názoru, konaním okresného

súdu neboli porušené základné práva sťažovateľa v rozsahu ním označených článkov

a dohovoru, ktorých ochrany sa svojou sťažnosťou domáha. Vzhľadom na to považujeme

predmetnú sťažnosť za neopodstatnenú.»

Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 25. mája 2018 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom

a súhlasí s jeho upustením.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

).

12. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom

obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok

ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa

oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota

na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

(napr. , ). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného

trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní

a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že

orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

15. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie nebolo po právnej stránke zložité. Podľa názoru

ústavného súdu však vec sťažovateľa vykazovala určitý stupeň faktickej zložitosti, ktorý

súvisel s väčším počtom obžalovaných (5), z ktorých štyria obžalovaní boli stíhaní väzobne

a okresný súd opakovane rozhodoval o ich žiadostiach o prepustenie z väzby. Dvaja

obžalovaní sú mladiství, v neprítomnosti ktorých nie je možné konať hlavné pojednávanie

( ). Plynulému postupu súdu bránila aj nemožnosť

zabezpečenia svedkov – poškodených z dôvodu ich neznámeho pobytu, okresný súd

zisťoval pobyt svedkyne prostredníctvom dožiadania do Českej republiky.

V súvislosti s rozhodovaním o treste okresný súd musel vyčkať na právoplatné rozhodnutie

v inej súvisiacej trestnej veci sťažovateľa. Vo veci bol pribratý aj znalec pre účel posúdenia

zranení poškodeného. Ústavný súd však poznamenáva, že ani skutková zložitosť veci

nemôže ospravedlniť neúmernú celkovú dĺžku trestného konania.

16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní,

ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ čiastočne prispel svojím správaním k celkovej dĺžke

napadnutého konania, na čo poukázala aj predsedníčka okresného súdu. Z dôvodov

na strane sťažovateľa došlo v troch prípadoch k odročeniu hlavného pojednávania

a v jednom prípade z dôvodu na strane jeho obhajcu. Na uvedené skutočnosti ústavný súd

prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom pri

hodnotení jeho postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov v danej

veci spracovaný a predložený okresným súdom. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého

trestného konania ústavný súd nepovažoval za potrebné podrobne skúmať postup okresného

súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia trestná vec musí byť po takej dlhej dobe

právoplatne skončená, ináč dochádza k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Okresný súd síce dvakrát meritórne rozhodol,

jeho rozsudky však boli na základe opravných prostriedkov odvolacím súdom zrušené, čo

svedčí o jeho neefektívnej činnosti. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné,

že predmetné konanie trvá už 12 a pol roka, a aj keď okresný súd o obžalobe meritórne

rozhodol (v poradí tretím rozsudkom z 28. júna 2018, pozn.), napadnuté konanie nie je

dosiaľ právoplatne skončené z dôvodu podaných odvolaní. Uvedenú dobu treba

z ústavnoprávneho hľadiska považovať za neakceptovateľnú a ničím neospravedlniteľnú.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len zložitosťou veci

či správaním sťažovateľa, ale najmä nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu.

19. Obranu predsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala na tzv. objektívne dôvody

nekonania okresného súdu, nebolo možné akceptovať. Podľa právneho názoru ústavného

súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. otázky množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či

došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis , ).

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania (pozri napr. ). Pokiaľ ide o zabezpečenie účasti strán a svedkov, je

potrebné uviesť, že všeobecný súd zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje, vrátane opatrení zamedzujúcich

sťažovaniu postupu konania ( a ).

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

21. Vzhľadom na to, že 28. júna 2018 okresný súd v napadnutom konaní vyhlásil

meritórny rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

22. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ

žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 000 € poukazujúc

na „dlhotrvajúce porušovanie základných práv a to jednak z hľadiska trvania samotného

poruchového stavu, ako aj z hľadiska rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR pri

rozhodovaní o odškodnení za prieťahy a rovnako aj praxe Európskeho súdu pre ľudské

práva“.

23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, jeho zložitosť, ako aj čiastočný podiel sťažovateľa na jeho celkovej dĺžke považuje

za primerané v sume 2 500 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

24. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Jaroslavou

Krajčovičovou Šokovou, a s poukazom na výsledok konania podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania

v ním uplatnenej sume 325,42 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

) podľa bodu 3 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to

neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 28. novembra 2018