Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 133/2018
PDF · 262.94 KB
No categories available
I. ÚS 133/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou Mgr. Jaroslavou
Krajčovičovou Šokovou, SNP 10, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 189/2005 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 189/2005
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktoré j e Okresný súd
Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Jaroslavy Krajčovičovej
Šokovej, SNP 10, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 133/2018-13 z 18. apríla 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 T 189/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je stranou napadnutého
trestného konania v procesnom postavení obžalovaného. Obžaloba na sťažovateľa a ďalších
štyroch spoluobvinených bola podaná na okresnom súde 6. decembra 2005 pre trestný čin
lúpeže podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin výtržníctva podľa § 9
ods. 2 k § 202 Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 221
ods. 1 Trestného zákona. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní, ktoré do podania
sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza k prieťahom v dôsledku nečinnosti
a neefektívneho postupu okresného súdu.
3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:
„... Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré Ústavný súd SR zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatujeme, že konanie predstavuje z právneho
hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti
prvostupňových súdov, preto ju nemožno považovať za právne zložitú.
... Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, konštatujeme, že
sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť,
a preto mu nemožno pripísať na ťarchu negatívny podiel na tom, že namietané konanie
nebolo dosiaľ právoplatne skončené. I napriek odročeniu 3 x z dôvodov na strane
sťažovateľa, 26 x sa HP zúčastnil, máme za to, že to neospravedlňuje súd, že koná už viac
ako 12 rokov, pričom poukazujem na skutočnosť, že v čase podania obžaloby bol sťažovateľ
mladistvý, mal 15 rokov, dnes má takmer 29 rokov a vec ešte nie je právoplatne skončená.
S ohľadom na doterajšiu dĺžku konania však toto správanie sťažovateľa nie je možné
vyhodnotiť ako relevantnú príčinu vzniku prieťahov v konaní.
... Napokon Ústavný súd SR posudzuje i postup okresného súdu. V doterajšom
priebehu konania bolo nariadených až 29 hlavných pojednávaní, porušovateľ v podstate
2 x rozhodol rozsudkom, vždy uložil rovnaký trest. Obidva rozsudky boli zrušené Krajským
súdom v Nitre po procesných pochybeniach. Z toho vyplýva neefektívna činnosť
a nesústredená činnosť porušovateľa.
... s ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu je neakceptovateľné a ničím
neospravedlniteľné, aby konanie v trestnej veci nebolo ani po viac ako 12 rokoch trvania
právoplatne skončené.
Je tak potrebné dospieť k záveru, že nečinnosťou okresného súdu, resp. neefektívnou
činnosťou ako i nesústredenou činnosťou v namietanom konaní došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 13.000 €
s poukazom na... dlhotrvajúce porušovanie základných práv a to jednak z hľadiska trvania
samotného poruchového stavu, ako aj z hľadiska rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR
pri rozhodovaní o odškodnení za prieťahy a rovnako aj praxe Európskeho súdu pre ľudské
práva pri priznaní primeraného zadosťučinenia. V neposlednom rade bol sťažovateľ
zbytočne vzatý do väzby, ako mladistvý , pričom toto veľmi zasiahlo do jeho ďalšieho života.
Nečinnosť súdu a najmä jeho neefektívna činnosť (doteraz 29 hlavných pojednávaní)
má vplyv i na jeho zdravotný stav ako i psychický stav. Povaha veci, konanie a prístup súdu
(trestná vec) si od začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť
všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel
konania a odstránený stav právnej neistoty, a to už len s prihliadnutím na to čo je v stávke
(obmedzenie osobnej slobody).“
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez
zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 13 000 €
a náhradu trov konania v sume 325,42 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr 450/18 z 31. mája
2018, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 21. mája
2018.
5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti, ktorého
súčasťou boli aj vyjadrenia zákonných sudcov, ktorí konali a konajú vo veci, ako aj
chronológia procesných úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní, k veci
najmä uviedla:
«Aj keď Ústavný súd SR prijal sťažnosť na ďalšie konanie..., navrhujeme danej
sťažnosti nevyhovieť.
Obžaloba v trestnej veci sťažovateľa bola podaná na okresný súd dňa 06.12.2005
a pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu . Vec bola
riešená väzobne vo vzťahu k obžalovaným , ml.
(sťažovateľovi), aj . Od podania obžaloby súd
rozhodoval o väzbe dňa 13.01.2006, dňa 06.02.2006, dňa 29.03.2006, 28.04.2006,
02.05.2006, 06.06.2006, 07.07.2006, 23.08.2006, 25.10.2006, 17.01.2007.
Vzhľadom na zmenu zákonného sudcu z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie
zákonnému sudcovi , bola vec pridelená dňa 29.06.2006
zákonnej sudkyni a po jej preložení na súd vyššieho stupňa
bola vec pridelená dňa 09.07.2008 zákonnej sudkyni .
Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne
bola dňa 13.01.2009 predmetná trestná vec pridelená zákonnej sudkyni
.
Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne
bola predmetná trestná vec dňa 15.02.2016 pridelená zákonnej sudkyni
.
Poukazujem na to, že poškodený je bezdomovcom. Okresnému súdu sa
opakovane nepodarilo zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní ani jeho
predvedením, pretože podľa šetrení polície sa zdržiava aj prespáva na rôznych miestach,
v čase konania pojednávaní nebol zistený jeho aktuálny pobyt alebo miesto, kde sa
pohybuje. Z týchto dôvodov boli odročené hlavné pojednávania v dňoch 22.02.2006,
10.05.2006, 23.08.2006, 25.10.2006, 06.12.2006, 08.11.2010, 11.04.2011, 30.05.2011,
12.09.2011, 27.04.2016, 30.11.2016, 22.02.2017. Svedkyňa , ktorá je
dôležitou svedkyňou práve vo vzťahu k poškodenému , sa zdržiavala
na neznámom mieste v zahraničí, bolo potrebné zisťovať jej pobyt, aby bola zabezpečená jej
prítomnosť na hlavnom pojednávaní.
Dôvodom neskončenia veci bol tiež fakt, že obžalovaný mal vedené
na okresnom súde ďalšie trestné konanie (sp. zn. 2T/92/2008), vyhýbal sa
trestnému stíhaniu a bol na neho vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol realizovaný dňa
15.10.2008 a bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody v inej veci.
Obžalovaný sa nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 11.04.2011,
nemal doručenie predvolania vykázané, čo bolo tiež dôvodom pre odročenie hlavného
pojednávania.
Dňa 30.05.2011 sa opätovne nedostavili na pojednávanie obžalovaní ,
ani poškodení, bolo potrebné zisťovať pobyt obžalovaného .
Aj hlavné pojednávanie konané dňa 12.09.2011 bolo odročené z dôvodu
neprítomnosti obžalovaných , ,
a poškodených. Termín hlavného pojednávania dňa 11.04.2012 bol zrušený z dôvodu
nedoručenia predvolania obžalovanému , hlavné pojednávanie určené
na 15.11.2012 bolo zrušené, pretože obhajca nezabezpečil
vyjadrenie obžalovaného s obhajobou substituentom a obžalovaný nebol na
pojednávaní prítomný.
Hlavné pojednávanie konané dňa 21.03.2013 bolo odročené pre neprítomnosť
obhajcu sťažovateľa , ktorý termín vzal na vedomie a nedostavil sa,
ani sa neospravedlnil. Hlavné pojednávanie konané dňa 29.05.2018 bolo odročené
z dôvodu, že obžalovaný nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania
a nesúhlasil s jej skrátením.
Hlavné pojednávanie konané dňa 24.03.2015 bolo odročené pre neprítomnosť
sťažovateľa a obžalovaného , opakovane sa na hlavné pojednávania
nedostavovali predvolaní svedkovia -poškodení, svedkovia.
Dňa 17.10.2011 bol zrušený termín hlavného pojednávania určený na 18.10.2011
z vážnych zdravotných dôvodov na strane prísediaceho člena senátu, dňa 14.09.2016 sa
telefonicky ospravedlnila prísediaca členka senátu , čo odôvodnila vážnymi
rodinnými dôvodmi.
Ďalším dôvodom na odročenie hlavných pojednávaní bol nesúhlas obžalovaného
s jeho vykonaním pri nezachovanej lehote na prípravu hlavného
pojednávania dňa 17.06.2009, 29.05.2018, žiadosti obhajcov na zmenu termínu
pojednávania určeného na deň 24.02.2010, žiadosti obhajcu určeného na deň
14.04.2010 z vážnych rodinných dôvodov, neprítomnosť obhajcu na hlavnom
pojednávaní dňa 14.06.2010, ktorý poveril substitučne obhajobou ,
avšak pre kolíziu záujmov medzi obžalovanými, ktorých mal obhajovať,
nebolo možné hlavné pojednávanie vykonať. Obhajca žiadal
o zmenu termínu pojednávania dňa 07.03.2012, obhajcovia a
o zmenu termínu hlavného pojednávania určeného na deň 25.09.2012 z dôvodu
kolízie termínu, obhajca žiadal tiež o zmenu termínu pojednávania konaného
dňa 21.11.2014.
Sťažovateľ zmaril vykonanie hlavného pojednávania dňa 06.12.2006, pretože sa
na toto riadne a včas nedostavil. Na okresný súd sa sťažovateľ dostavil až po jeho odročení,
pričom bez jeho prítomnosti ako mladistvého nebolo možné hlavné pojednávanie vykonať.
Rovnako tak sťažovateľ zmaril vykonanie hlavného pojednávania dňa 24.03.2015, kedy sa
nedostavil a v jeho neprítomnosti ako mladistvého nebolo možné konať. Následne
sťažovateľ zmaril aj vykonanie hlavného pojednávania dňa 07.05.2015, kedy sa nedostavil
ani nebol predvedený.
Prekážkou vydania rozhodnutia v merite veci bolo zistenie, že vo veci vedenej pod
sp. zn. 2T/88/2012 obžalovaného nebolo rozhodnuté a bolo potrebné
vyčkať na právoplatné rozhodnutie. Až po pripojení tohto spisu mohol byť vyhlásený dňa
03.12.2013 rozsudok.
Ďalšou procesnou prekážkou vydania rozhodnutia v merite veci bolo zistenie, že
sťažovateľ bol odsúdený vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1T/16/2015, bolo
potrebné z dôvodu odvolania podaného sťažovateľom vyčkať na právoplatné rozhodnutie
v uvedenej súvisiacej veci, s ohľadom na rozhodovanie o treste.
Termín hlavného pojednávania určený na deň 21.03.2018 bol zrušený z dôvodu
operácie zákonnej sudkyne a bol súčasne určený nový termín na 29.05.2018. Vykonanie
tohto termínu však zmaril obžalovaný , keď si zásielku s predvolaním
neprevzal riadne a načas a následne nesúhlasil so skrátením lehoty na prípravu
pojednávania.
Aktuálne je určený termín hlavného pojednávania na 28.06.2018, kedy je predpoklad
vyhlásenia rozsudku.
Dovolím si poukázať na to, že sťažovateľ doposiaľ, pred podaním ústavnej sťažnosti,
nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
dotknutého súdu, ktorý tým nemal možnosť reálne uskutočniť nápravu. I keď je zrejmé, že
dané konanie voči sťažovateľovi na okresnom súde prebieha od roku 2005, je potrebné
pripomenúť, že sa jedná o skupinovú vec t.č. štyroch obžalovaných, z toho dvoch
mladistvých, vrátane sťažovateľa, kedy nie je možné vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti. V danej veci z objektívnych dôvodov došlo opakovane k zmene zákonného
sudcu.
Podľa § 219 odsek 2 zákona číslo 141/1961 Zb. (Trestný poriadok), pri pokračovaní
v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho
pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, alebo ak to treba z iného dôvodu, musí
byť hlavné pojednávanie vykonané znovu; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou
prísediaceho v zložení senátu.
Keďže v danom prípade išlo o zmenu predsedu senátu, z objektívnych dôvodov, bolo
nutné vždy vykonať celé dokazovanie znova.
Dovolím si nesúhlasiť s názorom sťažovateľa, že okresný súd konal neefektívne
a nesústredene, pretože na každé pojednávanie boli riadne predvolaní obžalovaní,
svedkovia, svedkovia - poškodení, upovedomení boli obhajcovia, avšak práve z dôvodov
na ich strane, čo jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, boli súdu vytvorené
procesné prekážky, pre ktoré bolo potrebné nariadené pojednávania odročiť.
Máme za to, že práve skutočnosť, že ide o senátnu vec, skupinovú vec, mladistvých
obžalovaných, vec, v ktorej sú obžalovaní zastúpení viacerými obhajcami, vytváranie
prekážok súdu v konaní neprítomnosťou obžalovaných, obhajcov, svedkov, svedkov-
poškodených ako bezdomovcov, tak ako je vyššie rozpísané, pri dodržaní všetkých
procesných práv jednotlivých strán v konaní, robí predmetnú vec zložitou. Predmetná vec
bola pridelená sudcom, ktorí v tejto konali plynule, sústredene.
... Ústava SR v čl. 48 ods. 2 pracuje s termínom „bez zbytočných prieťahov“, z čoho
rezultuje záver, že nie všetky prieťahy v súdnom konaní sú neprípustné, ale neželané sú len
tie prieťahy, ktoré vzniknú zbytočne (neodôvodnene), čo však v prejednávanej veci netýka.
Vyslovujem názor, že ku skončeniu konania v predmetnej veci nedošlo iba z dôvodu
nemožnosti zabezpečenia svedkov, svedkov - poškodených, kolízií obhajcov, správaniu sa
obžalovaných, vrátane sťažovateľa, v skupinovej veci, čomu okresný súd nemal možnosť
účinne zabrániť.
Vychádzajúc z uvedeného, ako i obsahu spisového materiálu máme za to, že v danom
prípade nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní zavinených súdom.
Opierajúc sa o vyššie popísané dôvody podľa nášho názoru, konaním okresného
súdu neboli porušené základné práva sťažovateľa v rozsahu ním označených článkov ústavy
a dohovoru, ktorých ochrany sa svojou sťažnosťou domáha. Vzhľadom na to považujeme
predmetnú sťažnosť za neopodstatnenú.»
Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom.
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 25. mája 2018 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom
a súhlasí s jeho upustením.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 189/2005 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
12. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom
obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje
strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol
príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok
ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa
oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota
na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných
práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie
(napr. II. ÚS 32/03, I. ÚS 11/08). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného
trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní
a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že
orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil
stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.
15. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel
k záveru, že preskúmavané konanie nebolo po právnej stránke zložité. Podľa názoru
ústavného súdu však vec sťažovateľa vykazovala určitý stupeň faktickej zložitosti, ktorý
súvisel s väčším počtom obžalovaných (5), z ktorých štyria obžalovaní boli stíhaní väzobne
a okresný súd opakovane rozhodoval o ich žiadostiach o prepustenie z väzby. Dvaja
obžalovaní sú mladiství, v neprítomnosti ktorých nie je možné konať hlavné pojednávanie
(§ 343 ods. 1 Trestného poriadku). Plynulému postupu súdu bránila aj nemožnosť
zabezpečenia svedkov – poškodených z dôvodu ich neznámeho pobytu, okresný súd
zisťoval pobyt svedkyne prostredníctvom dožiadania do Českej republiky.
V súvislosti s rozhodovaním o treste okresný súd musel vyčkať na právoplatné rozhodnutie
v inej súvisiacej trestnej veci sťažovateľa. Vo veci bol pribratý aj znalec pre účel posúdenia
zranení poškodeného. Ústavný súd však poznamenáva, že ani skutková zložitosť veci
nemôže ospravedlniť neúmernú celkovú dĺžku trestného konania.
16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní,
ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ čiastočne prispel svojím správaním k celkovej dĺžke
napadnutého konania, na čo poukázala aj predsedníčka okresného súdu. Z dôvodov
na strane sťažovateľa došlo v troch prípadoch k odročeniu hlavného pojednávania
a v jednom prípade z dôvodu na strane jeho obhajcu. Na uvedené skutočnosti ústavný súd
prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom pri
hodnotení jeho postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov v danej
veci spracovaný a predložený okresným súdom. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého
trestného konania ústavný súd nepovažoval za potrebné podrobne skúmať postup okresného
súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia trestná vec musí byť po takej dlhej dobe
právoplatne skončená, ináč dochádza k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd síce dvakrát meritórne rozhodol,
jeho rozsudky však boli na základe opravných prostriedkov odvolacím súdom zrušené, čo
svedčí o jeho neefektívnej činnosti. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné,
že predmetné konanie trvá už 12 a pol roka, a aj keď okresný súd o obžalobe meritórne
rozhodol (v poradí tretím rozsudkom z 28. júna 2018, pozn.), napadnuté konanie nie je
dosiaľ právoplatne skončené z dôvodu podaných odvolaní. Uvedenú dobu treba
z ústavnoprávneho hľadiska považovať za neakceptovateľnú a ničím neospravedlniteľnú.
18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len zložitosťou veci
či správaním sťažovateľa, ale najmä nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu.
19. Obranu predsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala na tzv. objektívne dôvody
nekonania okresného súdu, nebolo možné akceptovať. Podľa právneho názoru ústavného
súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 otázky množstva vecí, personálne
a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či
došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez
zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho
konania (pozri napr. I. ÚS 119/03). Pokiaľ ide o zabezpečenie účasti strán a svedkov, je
potrebné uviesť, že všeobecný súd zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných
prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje, vrátane opatrení zamedzujúcich
sťažovaniu postupu konania (§ 128 a § 70 Trestného poriadku).
20. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
21. Vzhľadom na to, že 28. júna 2018 okresný súd v napadnutom konaní vyhlásil
meritórny rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
22. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ
žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 000 € poukazujúc
na „dlhotrvajúce porušovanie základných práv a to jednak z hľadiska trvania samotného
poruchového stavu, ako aj z hľadiska rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR pri
rozhodovaní o odškodnení za prieťahy a rovnako aj praxe Európskeho súdu pre ľudské
práva“.
23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na doterajšiu dĺžku napadnutého
konania, jeho zložitosť, ako aj čiastočný podiel sťažovateľa na jeho celkovej dĺžke považuje
za primerané v sume 2 500 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
24. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Jaroslavou
Krajčovičovou Šokovou, a s poukazom na výsledok konania podľa § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania
v ním uplatnenej sume 325,42 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018
(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a
ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1
Civilného sporového poriadku) podľa bodu 3 výroku tohto rozhodnutia.
25. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to
neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 28. novembra 2018