Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 450/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Pukajom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo

námestie 1661, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa ,

na súdnu ochranu podľa , práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 27. septembra 2017 a jeho postupom, ktorý mu predchádzal, a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. júna 2018 a jeho postupom, ktorý

mu predchádzal, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), jej základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa , na súdnu

ochranu podľa , práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 27. septembra 2017

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a jeho postupom, ktorý mu predchádzal

(ďalej len „napadnutý postup krajského súdu“), a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 21. júna 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) a jeho postupom, ktorý mu predchádzal

(ďalej len „napadnutý postup najvyššieho súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou konania o zapretie

otcovstva v procesnom postavení dieťaťa vedenom na Okresnom súde Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Okresný súd

v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 22. júna 2016 tak, že návrh navrhovateľa

zamietol. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Matka sťažovateľky nespokojná s napadnutým uznesením

krajského súdu podala dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením

tak, že ho odmietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje a poskytuje svoj právny pohľad na vec,

pričom tvrdí, že napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu sú arbitrárne,

porušujúce jej označené základné práva. Podstata argumentácie sťažovateľky v sťažnosti

je založená na nesúhlase s právnym záverom krajského súdu, ktorý konštatoval, že okresný

súd rozhodol predčasne, výlučne v záujme sťažovateľky bez vykonania náležitého

znaleckého dokazovania z odboru genetiky, pričom toto dokazovanie bolo navrhnuté

právnym otcom a existovali vážne pochybnosti, či právny otec sťažovateľky je zároveň

aj jej biologickým otcom. Sťažovateľka tvrdí, že navrhnuté dokazovanie nie je v jej záujme

s poukazom na jej citlivé životné obdobie a môže jej spôsobiť traumu. Taktiež tvrdí,

že návrh bol podaný oneskorene a účelovo s poukazom na ďalšie skutkové tvrdenia uvedené

v sťažnosti. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľka považuje za arbitrárne

a taktiež porušujúce jej označené práva, keďže najvyšší súd neposkytol ochranu jej právam.

4. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv napadnutým postupom

a uznesením krajského súdu, ako aj napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu,

označené uznesenia krajského a najvyššieho súdu zruší, potvrdí rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 22. júna 2016 a zároveň jej prizná náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 1 a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

.

10. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ku ktorému malo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým

uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupmi súdov, ktoré vydaniu označených rozhodnutí

predchádzali.

11. Porušenie označeného základného práva vidí sťažovateľka v namietanej

nesprávnosti právnych záverov v napadnutom uznesení krajského súdu, ktorým

bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru, že vzhľadom

na vykonané dokazovanie bolo potrebné vykonať aj navrhnuté znalecké dokazovanie

a keďže okresný súd rozhodol bez vykonania tohto dôkazu, rozhodol bez náležitého zistenia

skutkového stavu, preto je jeho rozhodnutie predčasné a vecne nesprávne. K záujmu

sťažovateľky ako dieťaťa uviedol, že zahŕňa aj právo poznať svojich biologických rodičov

už len zo zdravotných dôvodov.

15. Ústavný súd konštatuje, že právny názor krajského súdu je v napadnutom

rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. Krajský súd vo svojom

rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť, teda jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne

ani svojvoľné. Krajský súd reagoval aj na argumentáciu matky sťažovateľky, ktorá tvrdila,

že navrhovateľ podal návrh účelovo, keď poukázal na výpoveď matky sťažovateľky,

ktorá sama potvrdila, že navrhovateľa raz podviedla s bývalým priateľom, následne zistila,

že je tehotná a priznala sa navrhovateľovi, pričom v tom čase sa liečila na neplodnosť

a po otehotnení chcela vec riešiť interrupciou. Tieto závery krajského súdu sú podľa názoru

ústavného súdu logické, argumentačne konzistentné, nepopierajú zmysel a účel

aplikovaných noriem platného práva, a preto ich možno za daných skutkových okolností

považovať aj za ústavne konformné.

16. V súvislosti so skutočnosťou, že ide o zrušujúce rozhodnutie krajského súdu,

ústavný súd poukazuje aj na to, že základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel )

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,

či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

).

17. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označeného

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,

resp. právo na úspech v konaní (, resp. ), ústavný súd dospel

k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky podľa neexistuje taká príčinná súvislosť,

ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

18. Sťažovateľka tiež namietala, že napadnutým uznesením krajského súdu

bolo porušené jej základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa a jemu korešpondujúce právo

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.

19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého kasačného uznesenia odvolacieho súdu,

vychádzajúc zo záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľka

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a s poukazom na ústavne akceptovateľné závery uvedené v odôvodnení napadnutého

uznesenia, konštatuje, že neexistuje relevantná spojitosť medzi označenými právami

hmotnej povahy a napadnutým uznesením krajského súdu už len z dôvodu, že konanie

vo veci nie je skončené. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v rámci odôvodnenia

svojho napadnutého rozhodnutia poukázal na čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,

keď dospel k záveru, že v záujme dieťaťa je, okrem iného aj poznať svojich biologických

rodičov. Pokiaľ ide o namietaný konflikt medzi záujmom právneho otca a záujmom dieťaťa,

ktorý krajský súd podľa názoru sťažovateľky vyriešil neproporciálne, ústavný súd

v súvislosti s touto námietkou konštatuje, že krajský súd postupoval v súlade s platným

právom a test proporcionality už vykonal samotný zákonodarca pri koncipovaní na vec

vzťahujúcej sa právnej úpravy, ktorá stanovila podmienky a možnosti právneho otca

pre takýto druh konania. Pokiaľ všeobecný súd postupoval v zákonnom rámci zohľadňujúc

potreby a práva všetkých účastníkov konania, nemožno v uvedenom postupe všeobecného

súdu vidieť porušenie označených práv na súkromný a rodinný život. Ústavný súd

tak dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky v časti, ktorou

namietala porušenie týchto označených práv podľa a

ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením krajského súdu, preto ju z tohto

dôvodu podľa odmietol v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti.

20. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd

dovolanie matky sťažovateľky odmietol, ústavný súd po oboznámení sa s jeho obsahom

konštatuje, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že najvyšší súd skúmal, či sú v danej veci

splnené zákonom ustanovené podmienky na podanie dovolania z hľadiska kritérií

ustanovených v (ďalej len „“). Následne

sa zaoberal aj skúmaním eventuálnej existencie tvrdenej vady podľa ,

ktorá má za následok tzv. zmätočnosť konania, ktorá bola dovolateľkou – matkou

sťažovateľky v dovolacom konaní ako jediná uplatnená.

21. Ústavný súd v súvislosti s napadnutým uznesením najvyššieho súdu konštatuje,

že predmetom dovolacieho konania bolo dovolanie matky, a nie sťažovateľky. Inými

slovami, rozhodovalo sa o mimoriadnom opravnom prostriedku iného účastníka konania,

pričom sa vychádzalo z výsledku dovolacieho konania, ktorým bolo dovolanie odmietnuté

z dôvodu, že nejde o konečné rozhodnutie, ktorým by sa vec skončila (krajský súd zrušil

rozhodnutie súdu prvej inštancie, pozn.), teda také, proti ktorému by dovolanie prípustné

bolo podľa . Vychádzajúc z uvedeným skutočností, ústavný súd dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sa nijak nemohlo dotknúť namietaných práv

sťažovateľky. Iba v prípade, že by došlo k zmene právnej pozície sťažovateľky v dôsledku

rozhodnutia o dovolaní, by bolo možné uvažovať o tom, že takýmto rozhodnutím o dovolaní

mohli byť dotknuté práva sťažovateľky ako účastníčky konania o zapretie otcovstva,

čo však nie je jej prípad, pretože dovolanie jej matky bolo odmietnuté ako procesne

neprípustné. Ústavný súd tak dospel k záveru, že neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá

by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky postupom

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Ústavný súd preto

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti v celom rozsahu podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

22. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších

nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018