Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 476/2018
PDF · 134.23 KB
No categories available
III. ÚS 476/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Alexandrom Endrödym, Mostná 42, Nitra, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu
podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredia č. 590 406 6036 0 z 21. decembra 2016, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
23 Sa 55/2017 z 21. augusta 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9 Sk 7/2018 z 3. júla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na primerané hmotné
zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „správny orgán“)
z 21. decembra 2016 (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“), rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Sa
55/2017 z 21. augusta 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie“)
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sk
7/2018 z 3. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku,
o ktorom rozhodol v poslednej inštancii správny orgán svojím označeným rozhodnutím tak,
že potvrdil rozhodnutie príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým príslušná pobočka
Sociálnej poisťovne zamietla jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Nespokojný
s rozhodnutím správneho orgánu podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom súdu prvej inštancie tak, že
jeho žalobu zamietol. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal
kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ju ako
neprípustnú odmietol pre jej oneskorenosť.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s označenými
rozhodnutiami správneho orgánu a všeobecných súdov v jeho veci. Tvrdí, že došlo
k porušeniu jeho označených práv bez toho, aby svoje výhrady formuloval v rovine
právnych alebo vecných argumentov.
4. V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho označených práv rozhodnutím správneho orgánu, napadnutým rozsudkom
súdu prvej inštancie a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, označené rozhodnutia
správneho orgánu a všeobecných súdov zrušil, a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie a priznal náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
2
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
9. Ústavný súd v súvislosti s chýbajúcim odôvodnením sťažnosti (bod 3 odôvodnenia
tohto rozhodnutia, pozn.) poukazuje na svoju stabilnú judikatúru podľa ktorej, absencia
zmysluplného, ústavnoprávneho relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca
sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej zákonom predpísanej náležitosti ustanovenej
v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 241/2013, III. ÚS 313/2016).
10. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby
medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1
písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia
porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich
konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých
dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
11. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné
dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,
z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem
opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne
argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania
ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa
čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich
v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd
rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou
konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej
samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje,
pričom samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným
dôvodom pre záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne
okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
12. Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že sťažovateľ k svojej sťažnosti
nepripojil kópie rozhodnutí, ktoré svojou sťažnosťou napáda. Sťažovateľ tak nesplnil
náležitosť podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok
pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje
(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
4
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
16. Pretože predmetná sťažnosť neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie
právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce relevantné
odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti ani kópie napadnutých rozhodnutí, ústavný
súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa sťažnosť odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
17. Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach
posudzovaného prípadu existovali aj ďalšie dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa,
ktoré by viedli k rovnakému výsledku tohto konania. Pokiaľ ide o namietané rozhodnutie
správneho orgánu a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd mohol sťažnosť
v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie s poukazom na princíp
subsidiarity (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).
Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol kasačnú
sťažnosť sťažovateľa, z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (dostupného
na webovej stránke najvyššieho súdu https://www.nsud.sk/data/att/80017_subor.pdf), ako
aj z formulácie uvedenej sťažovateľom „... a aj Uznesením Najvyššieho súdu SR
pre oneskorené podanie podľa § 459 SSP“ vyplýva, že dôvodom odmietnutia kasačnej
sťažnosti sťažovateľa bolo jej oneskorené podanie. Podľa názoru ústavného súdu toto
uznesenie najvyššieho súdu je prima facie riadne odôvodnené, čo by ústavný súd viedlo
k odmietnutiu sťažnosti v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo
bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. decembra 2018
6