Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 476/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Alexandrom Endrödym, Mostná 42, Nitra, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu

podľa a na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

ústredia č. 590 406 6036 0 z 21. decembra 2016, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 21. augusta 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 3. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na primerané hmotné

zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa

(ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „správny orgán“)

z 21. decembra 2016 (ďalej len „rozhodnutie správneho

orgánu“), rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Sa

55/2017 z 21. augusta 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sk

7/2018 z 3. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku,

o ktorom rozhodol v poslednej inštancii správny orgán svojím označeným rozhodnutím tak,

že potvrdil rozhodnutie príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým príslušná pobočka

Sociálnej poisťovne zamietla jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Nespokojný

s rozhodnutím správneho orgánu podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom súdu prvej inštancie tak, že

jeho žalobu zamietol. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal

kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ju ako

neprípustnú odmietol pre jej oneskorenosť.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s označenými

rozhodnutiami správneho orgánu a všeobecných súdov v jeho veci. Tvrdí, že došlo

k porušeniu jeho označených práv bez toho, aby svoje výhrady formuloval v rovine

právnych alebo vecných argumentov.

4. V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho označených práv rozhodnutím správneho orgánu, napadnutým rozsudkom

súdu prvej inštancie a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, označené rozhodnutia

správneho orgánu a všeobecných súdov zrušil, a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie

konanie a priznal náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

2

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Ústavný súd v súvislosti s chýbajúcim odôvodnením sťažnosti (bod 3 odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) poukazuje na svoju stabilnú judikatúru podľa ktorej, absencia

zmysluplného, ústavnoprávneho relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca

sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej zákonom predpísanej náležitosti ustanovenej

v (m. m. , ).

10. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

11. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje,

pričom samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným

dôvodom pre záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne

okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

12. Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že sťažovateľ k svojej sťažnosti

nepripojil kópie rozhodnutí, ktoré svojou sťažnosťou napáda. Sťažovateľ tak nesplnil

náležitosť podľa .

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok

pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

4

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

16. Pretože predmetná sťažnosť neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce relevantné

odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti ani kópie napadnutých rozhodnutí, ústavný

súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa sťažnosť odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

17. Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach

posudzovaného prípadu existovali aj ďalšie dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa,

ktoré by viedli k rovnakému výsledku tohto konania. Pokiaľ ide o namietané rozhodnutie

správneho orgánu a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd mohol sťažnosť

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie s poukazom na princíp

subsidiarity (m. m. , , , ).

Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol kasačnú

sťažnosť sťažovateľa, z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (dostupného

na webovej stránke najvyššieho súdu https://www.nsud.sk/data/att/80017_subor.pdf), ako

aj z formulácie uvedenej sťažovateľom „... a aj Uznesením Najvyššieho súdu SR

pre oneskorené podanie podľa “ vyplýva, že dôvodom odmietnutia kasačnej

sťažnosti sťažovateľa bolo jej oneskorené podanie. Podľa názoru ústavného súdu toto

uznesenie najvyššieho súdu je prima facie riadne odôvodnené, čo by ústavný súd viedlo

k odmietnutiu sťažnosti v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo

bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2018

6