Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 301/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku o sťažnosti , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Petko, PhD., pre namietané porušenie

jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života

podľa , na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné práva na ochranu pred neoprávneným zásahom

do rodinného života podľa a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet

Advokátskej kancelárie Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 7. augusta 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života

podľa (ďalej len „“), na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“). Ústavný súd sťažnosť vo zvyšnej časti (konania vedeného

pred okresným súdom pod sp. zn. ) odmietol pre nedostatok právomoci

na jej prejednanie.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 13. novembra 2013 sťažovateľ podal na okresnom súde

návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností maloletých detí na čas

po rozvode.

3. Sťažovateľ okrem podrobného opisu doterajšieho priebehu napadnutého konania

a argumentácie, ktorou poukázal na prieťahy v konaní, ktoré podľa jeho názoru postupom

v napadnutom konaní spôsobil okresný súd, uviedol, že ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené, a preto navrhuje,

aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli

porušené základné práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života

podľa (ďalej len „“) a jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň tiež

požadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov

a priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € a úhradu trov konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 102/2018 doručeným ústavnému súdu 13. septembra 2018, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„V konaní vedenom pod sp. zn. bola na základe podanej sťažnosti

konštatovaná nečinnosť tunajšieho súdu v období od 24.11.2015 do 11.08.2016,

od 22.09.2014 do 11.08.2015 a v období od 05.08.2016 do 05.09.2017. Spis bol pridelený

po tomto období novému zákonnému sudcovi. Je však nutné skonštatovať, že prieťahy

v danej veci boli spôsobené predovšetkým konaním (nekonaním) matky maloletého dieťaťa,

ktorá bránila vypočutiu maloletého dieťaťa, kedy súd navrhoval rôzne prijateľné spôsoby

vypočutia maloletej, nakoľko to považoval vo veci za nevyhnutné a bolo potrebné využívať

poriadkové opatrenia voči matke. Následne boli zo strany súdu úkony vykonávané

s primeranými časovým odstupmi.

Vo veci vedenej pod sp. zn. bol zo strany predsedu súdu taktiež

prešetrovaný stav konania na základe podanej sťažnosti, avšak v uvedenom konaní neboli

zistené prieťahy z dôvodu nečinnosti súdu.

V oboch uvedených konaniach je nutné poukázať na jednoznačne obštrukčné

správanie sa matky dieťaťa s úmyslom znemožniť znalecké dokazovanie a výsluch

maloletého dieťaťa, čím následne dochádzalo k predlžovaniu konania. Jednotlivé úkony

sú zrejmé z oboch spisov tunajšieho súdu a pravdepodobne je nutné nahliadnutie

do uvedených spisov.

Vo veci sp. zn. bol dňa 01.06.2018 vyhlásený rozsudok a taktiež

v konaní vedenom pod zn. bolo dňa 10.05.2018 meritórne rozhodnuté.

V oboch konaniach boli proti rozhodnutiam tunajšieho súdu podané opravné prostriedky.“

5. Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujal nasledujúce stanovisko:

„K stanovisku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. 9. 2018 považujeme

za potrebné uviesť, že sťažovateľ sa stotožňuje s názorom Okresného súdu Bratislava II,

týkajúcim sa obštrukčného správania matky v konaní, v ktorom došlo k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľ sa však domnieva, že právny poriadok súdu umožňuje vykonať také

procesné opatrenia a úkony voči účastníkom konania, aby k zbytočným prieťahom

nedochádzalo. Tieto Okresný súd Bratislava II nevyužil, resp. ich využil po neprimerane

dlhej dobe, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Tým porušil základné právo

sťažovateľa garantované ČI. 19 ods. 2 a základné právo

sťažovateľa garantované ČI. 48 ods. 2 .“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

- 13. november 2013 – okresnému súdu bol doručený návrh na rozvod manželstva

a úpravu rodičovských práv a povinností maloletých detí na čas po rozvode (sťažovateľ

je v procesnom postavení navrhovateľa), ku ktorému bolo okresnému súdu 20. decembra

2013 doručené vyjadrenie odporkyne so 16 prílohami;

- 10. január 2014 – okresný súd uznesením ustanovil maloletej

kolízneho opatrovníka;

- 23. január 2014 – sťažovateľ v podaní okresnému súdu predložil dôkazy, okrem

iného aj fotokópiu ním podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 22. januára

2014, ktoré bolo pojednávané pod sp. zn. . Súčasťou predložených dôkazov

bol aj originál znaleckého posudku klinického psychológa vypracovaného na sťažovateľa

v konaní vedenom pod sp. zn. ;

- 24. január 2014 – do napadnutého konania vstúpil okresný prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresný prokurátor“);

- 27. január 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie a bolo odročené na 17. február 2014;

- 11. február 2014 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa

v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. spolu s fotokópiou uznesenia

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 17. decembra 2013, ktorým

krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2013 tak, že sťažovateľovi

až do rozhodnutia o veci samej sa „zakazuje styk s maloletou “.

Z fotokópie uznesenia krajského súdu z 23. apríla 2014 vyplýva, že krajský súd zamietol

návrh sťažovateľa na zrušenie predloženého opatrenia;

- 17. február 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie a bolo odročené

na neurčito na účel ďalšieho dokazovania,

- 26. február 2014 – okresný súd uznesením zamietol návrh odporkyne na prerušenie

konania;

- 10. marec 2014 – prípisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II

bol do súdneho spisu predložený originál znaleckého posudku z 15. januára 2014

na sťažovateľa, vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie;

- 11. marec 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. apríl

2014;

- 2. júl 2014 – do súdneho spisu bola založená fotokópia uznesenia Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie

sťažovateľa, ktoré prebiehalo v súvislosti s trestným oznámením podaným odporkyňou;

proti predmetnému uzneseniu bola podaná sťažnosť;

- 17. júl 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. september 2014, ktoré

sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito s tým, že súd nariadi znalecké dokazovanie;

- 22. september 2014 – okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca z odvetvia

klinickej psychológie, aby v lehote 60 dní vypracoval a predložil znalecký posudok;

- 24. október 2014 – okresnému súdu boli doručené námietky odporkyne proti

uzneseniu o ustanovení súdneho znalca;

- 1. apríl 2015 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým

navrhuje, aby odporkyni (matke mal. dieťaťa) bola uložená poriadková pokuta za

opakované nedostavenie sa k znalcovi, ktorý má vypracovať znalecký posudok;

- 2. jún 2015 – okresný súd odporkyni uložil poriadkovú pokutu v sume 200 €, proti

uzneseniu však odporkyňa podala odvolanie 30. júna 2015 a súdny spis bol krajskému súdu

predložený 23. júla 2015;

- 20. november 2015 – krajský súd uznesením uznesenie okresného súdu o uložení

poriadkovej pokuty 200 € potvrdil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2015);

- 15. január 2016 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na zrušenie

znaleckého dokazovania;

- 4. apríl 2016 – okresný súd uznesením nepripustil zastúpenie odporkyne

v napadnutom konaní občianskym združením ;

4. máj 2016 – okresný súd uznesením rozhodol, že súdny znalec nie je vylúčený

z vypracovania znaleckého posudku;

- 13. júl 2016 – krajskému súdu okresný súd predložil súdny spis na rozhodnutie;

- 5. august 2016 – krajský súd uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia

okresného súdu (nepripustenie zastupovania odporkyne občianskym združením

potvrdenie povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti

proti ustanovenému znalcovi);

- 2. september 2016 – ustanovený súdny znalec oznamuje okresnému súdu, že

stanovil termín na vyšetrenie maloletej na 29. september 2016;

- 29. september 2016 – odporkyňa okresnému súdu oznámila dôvody, pre ktoré

sa nemôže s maloletou dostaviť na vyšetrenie k súdnemu znalcovi;

- 3. február 2017 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu

sťažovateľa na zverenie maloletej do jeho náhradnej starostlivosti;

- 20. marec 2017 – odporkyňa okresnému súdu opätovne oznámila dôvody, pre ktoré

sa nemôže s maloletou dostaviť na vyšetrenie k súdnemu znalcovi ani v ďalšom termíne

nariadenom na 9. marec 2017;

- 26. máj 2017 – okresný prokurátor prípisom okresný súd vyzval, aby

pre „nespoluprácu matky pri znaleckom dokazovaní“ nariadil termín pojednávania

v čo najkratšom termíne;

- 5. september 2017 – okresný súd uznesením uložil odporkyni (matke) maloletej

pokutu v sume 2 000 € z dôvodu nerešpektovania povinnosti dostaviť sa na vyšetrenie

k znalcovi aj s maloletým dieťaťom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. septembra

2017;

- 6. september 2017 – okresný súd nariadil výsluch dieťaťa vo vestibule súdu;

- 3. október 2017 – okresná prokurátorka prípisom z 2. októbra 2017 opätovne

vyzvala okresný súd, aby v čo najkratšom čase nariadil pojednávanie vo veci;

- 22. január 2018 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2018,

ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 21. marec 2018;

- 16. marec 2018 – okresnému súdu bolo doručené záverečné vyjadrenie odporkyne

ku skutkovej a právnej stránke veci;

- 21. marec 2018 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok s tým, že súd

manželstvo účastníkov rozviedol a maloletú zveril na čas po rozvode

do osobnej starostlivosti matke;

- 1. jún 2018 – písomné vyhotovenie rozsudku bolo účastníkom konania odoslané.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti rozsudku okresného súdu z 21. marca

2018 bolo doručené 25. júna 2018 odvolanie sťažovateľa.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáha aj vyslovenia porušenia svojho

základného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života podľa čl. 9

ods. 2 .

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

15. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke

právnej ako zložité, čo sa vzťahuje aj na napadnuté konanie. Ústavný súd v súvislosti

s nutnosťou nariadeného znaleckého dokazovania pripúšťa určitý stupeň skutkovej

zložitosti, ktorou však nie je možné ospravedlniť aktuálny stav konania.

18. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré

by v súvislosti s prieťahmi bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa. Napokon

nepoukazoval na to ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti.

19. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

20. Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na citlivosť konaní

vo veciach starostlivosti o maloletých v súvislosti s rozvodom manželstva je potrebné,

aby všeobecné súdy pristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu, efektívnosti a najmä

rýchlosti týchto konaní s mimoriadnou zodpovednosťou. Uvedené sa týka aj predmetnej

veci.

21. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu a sťažnosti zistil,

že v priebehu napadnutého konania bol okresný súd úplne nečinný v obdobiach

od 22. septembra 2014 do 2. júna 2015 a v období od 5. augusta 2016 do 5. septembra

2017.Nečinnosť priznal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

22. Vzhľadom na náročnosť nastavených kritérií na posudzovanie konaní o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností ústavný súd okrem uvedenej nečinnosti vyhodnotil

aj postup okresného súdu v napadnutom konaní ako nie dostatočne efektívny. Ústavný súd

postup okresného súdu vo vzťahu k matke maloletého dieťaťa vyhodnotil ako nedostatočne

razantný v súvislosti s nespoluprácou matky pri znaleckom dokazovaní. V súvislosti

s postupom okresného súdu v danej veci poukazuje aj na to, že okresný prokurátor písomne

2x vyzval okresný súd, aby vo veci začal neodkladne konať.

23. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa .

25. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa aj napriek tomu, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol

rozsudkom z 21. marca 2018, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože nie je vylúčené, že označená vec na základe

odvolania podaného 25. júla 2018 bude vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

(bod 2 výroku nálezu).

26. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej žiada aj vyslovenie porušenia svojho základného

práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

, ktoré odôvodnil tým, že «Sudca okresného súdu sa v konaní o rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu (ďalej aj „ÚPP") na čas po rozvode (spis.

zn. ) nemôže spoliehať na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o ÚPP v inom

konaní totožného súdu (spis. zn. ), aby následne tieto zohľadnil vo svojom

rozhodnutí. Je preto zrejmé, že súd mal v konaní o rozvod a ÚPP na čas po rozvode (spis.

zn. ) vykonávať obdobné dokazovanie, ako v konaní o ÚPP na čas do rozvodu

(spis. zn. ) tak, aby spravodlivo a v čo najkratšom čase rozhodol a nahradil

tak povahou dočasné rozhodnutie o zákaze styku sťažovateľa s maloletou. Vzhľadom k

tomu, že tak súd neurobil, vážne tým zasiahol do práva sťažovateľa na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Akýkoľvek rodičovský

vzťah sťažovateľa s jeho dcérou je po štvorročnom odlúčení vážne poškodený, najmä

z ohľadom na nízky vek maloletej.».

27. pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Pretože základné

práva a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (,

), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliada aj na

príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 dohovoru. Ochrana súkromného života

musí teda do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi

blížnymi a vonkajším svetom (rozsudok Niemietz zo 16. decembra 1992, § 29).

28. Nedostatočná rýchlosť postupu štátnych orgánov v konaní o úprave práv

a povinností k deťom, najmä však čo sa týka otázky zverenia do starostlivosti a úpravy

styku rodičov k deťom, môže okrem vyslovenia porušenia práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote vyústiť aj do porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života (Bergmann proti Českej republike z 27. 10. 2011, § 62, Koudelka proti Českej

republike z 20. júla 2006, § 68, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, § 107 a pod.)

29. Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá

základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel

obmedzovaného základného práva alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením

na dosiahnutie ustanoveného cieľa ().

30. Nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov, ako aj všeobecných súdov

zabezpečiť – poskytnúť účinnú ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote,

možno považovať za neoprávnený zásah do rodinného života podľa

vtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku existencie meritórneho rozhodnutia,

ktorým by boli upravené práva a povinnosti rodiča k maloletému, sa zhoršuje postavenie

dotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, resp. obnova vzťahu dotknutého rodiča

so svojím dieťaťom je v súvislosti s uplynulým časom podstatne sťažená.

31. Ústavný súd, vychádzajúc z vysloveného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho intenzity,

dospel k názoru, že dĺžka trvania právnej neistoty sťažovateľa v okolnostiach prípadu

v spojitosti s obmedzenou možnosťou styku otca s maloletým dieťaťom zasiahla do práva

sťažovateľa na rodinný život v takej miere, ktorá odôvodňuje vyslovenie porušenia tohto

jeho základného práva už aj s ohľadom na skutočnosť, že následky takéhoto zásahu

sú nezvratné a ťažko reparovateľné, preto ústavný súd konštatuje, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na ochranu

pred neoprávneným zásahom do rodinného života podľa (bod 1 výroku

nálezu).

IV.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

25 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie

sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava. Podľa § 36

ods. 2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola

vo výške 884 €.

39. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 predstavuje

spolu s režijným paušálom (2 × 8,84 €) sumu 312,34 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa

je platiteľkou dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], a tak uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 374,80 €.

40. Priznanú úhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd spoločne

a nerozdielne povinné zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej

v bode 4 výroku tohto nálezu.

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2018