Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 56/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2018

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany

Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Klimom,

Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti

volieb starostu obce Bartošova Lehôtka konaných 10. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. novembra 2018 doručená sťažnosť (podaná na poštovú prepravu 20. novembra 2018)

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom

Klimom, za účasti (ďalej aj „zvolená starostka“ alebo „odporkyňa“)

podaná v zmysle (ďalej len „“) pre

namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Bartošova Lehôtka konaných

10. novembra 2018.

2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako úradujúci starosta

kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy obce konaných 10. novembra 2018

za starostu obce Bartošova Lehôtka. Podľa volebných výsledkov bol sťažovateľ

neúspešným kandidátom, pretože získal 95 hlasov, kým úspešná kandidátka

získala 117 hlasov. Sťažovateľ tvrdí, že úspešná kandidátka porušila volebné

moratórium podľa o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“) a tiež a .

2.2 Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním z 3. decembra 2018, ktoré označil

ako opravu pisárskej chyby a doplnenie o zoznam všetkých oprávnených voličov v obci,

v ktorom opravil dátum narodenia sťažovateľa, opravil priezvisko odporkyne a doplnil jej

dátum narodenia. K podaniu priložil zoznam všetkých oprávnených voličov v obci.

3.1 Prvé porušenie spočíva podľa sťažovateľa v tom, že vo voľbách úspešná

kandidátka (odporkyňa) 7. novembra 2018 tesne pred začiatkom volebného moratória ako

členka návrhovej komisie viedla zasadnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova

Lehôtka v rovnakej budove, v ktorej bola 10. novembra 2018 volebná miestnosť. Na tomto

zasadnutí mala odporkyňa podľa sťažovateľa predložiť „proti sťažovateľovi“ na schválenie

uznesenia č. 52/2018, č. 57/2018 a č. 58/2018, ktorými obecné zastupiteľstvo uložilo

hlavnej kontrolórke obce podať podnet na okresnej prokuratúre na konanie starostu obce

Bartošova Lehôtka. Sťažovateľ tvrdí, že týmto konaním odporkyňa ako poslankyňa

obecného zastupiteľstva zneužila svoje postavenie, čo malo za následok porušenie rovnosti

volebného práva.

3.2 Druhé porušenie spočíva podľa sťažovateľa v tom, že v čase volebného moratória

8. novembra 2018 odporkyňa zabezpečila doručenie letákov s názvom „Skutočnosť alebo

fikcia“ do schránok občanov obce Bartošova Lehôtka s cieľom ovplyvniť voľby vo svoj

prospech. Predmetný leták podľa sťažovateľa obsahoval nepravdivé skutočnosti

o sťažovateľovi a bol spôsobilý ovplyvniť obyvateľov obce pri voľbách starostu obce. Ako

dôkaz pripojil sťažovateľ samotný leták a 26 čestných prehlásení obyvateľov obce.

4. Sťažovateľ ešte uviedol, že rozdiel hlasov medzi ním a víťaznou kandidátkou

(odporkyňou) bol nepatrný (95 ku 117), a to pri volebnej účasti 72,9 %, ktorá klesla oproti

predchádzajúcim dvom volebným obdobiam o 6,7 %, a taktiež, že sťažovateľ vykonával

funkciu starostu obce viac ako 16 rokov.

5. Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a nálezom vyhlásil voľby starostu obce Bartošova Lehôtka konané 10. novembra 2018

za neplatné, najmä z dôvodu porušenia volebného moratória a porušenia rovného volebného

práva a slobodnej súťaže zúčastnených kandidátov.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

7. Ústavný súd podľa a v spojení s

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí pléna bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi a sú

unikátnym zdrojom legitimity zvolených verejných činiteľov. Voľbami sa realizuje kľúčový

princíp slobodného demokratického štátu, princíp vlády na čas. Voľby sa vyznačujú tým, že

sú jedinečnou udalosťou, ktorej predchádza istá spoločenská mobilizácia celoštátna aj

lokálna. Z týchto dôvodov je možné súdne zasahovať do výsledku volieb len zo závažných

dôvodov. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za

neplatné podľa sa teda uplatní len vtedy, ak k porušeniu

zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo

závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb (napr. , , ).

9. Voľby môžu byť v zmysle judikatúry () ústavného súdu (a tiež podľa

teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo

k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu

(úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo

k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže

a použitých prostriedkov volebnej kampane).

10. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri

predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie

zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb

alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom

skutočnej vôle voličov (rôznosť intenzity kampane sa už v spôsobe rozhodovania

ústavného súdu prejavila napr. vo veciach sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , v ktorých ústavný súd nepovažoval vady za také, ktoré by mohli

ovplyvniť výsledok volieb, naopak, nálezom sp. zn. ústavný súd zrušil

výsledok volieb, pretože spôsob vedenia kampane počas volebného moratória presiahol

únosnú mieru).

11. V predmetnej sťažnosti sťažovateľ namietal konanie odporkyne, ktorá počas jeho

neprítomnosti viedla zasadnutie obecného zastupiteľstva deň pred začiatkom volebného

moratória a v nasledujúci deň už počas volebného moratória mala údajne zabezpečiť

doručenie predvolebného letáku do schránok občanov obce.

12.1 Podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani volebná kampaň na účely tohto

zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán

a politických hnutí, kandidátov a tretích strán podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada,

smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu na účely získania funkcie volenej

podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov

podľa prvej vety.

12.2 Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani volebná kampaň začína dňom

uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí

48 hodín predo dňom konania volieb.

12.3 Podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani zverejňovať informácie

o kandidujúcich politických stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán,

kandidátoch na prezidenta a kandidátoch na funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich

prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci

audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách,

neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín pred začiatkom

volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.

12.4 Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame

a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

12.5 Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

12.6 Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

13. Sťažovateľom namietané zneužitie postavenia odporkyne pri vedení obecného

zastupiteľstva 7. novembra 2018 (bod 3.1) možno podľa ústavného súdu považovať

za bežný výkon právomoci, resp. činnosť spojenú s výkonom funkcie poslankyne obecného

zastupiteľstva alebo členky návrhovej komisie obecného zastupiteľstva. Výkon funkcie

poslankyne obecného zastupiteľstva nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s nezákonným

a manipulujúcim konaním. Samotný obsah uznesení č. 52/2018, č. 57/2018 a č. 58/2018,

na ktoré poukázal sťažovateľ, v tomto prípade nie je relevantný, pretože tieto boli prijaté

obecným zastupiteľstvom, a nie samotnou odporkyňou. Taktiež skutočnosť, že predmetné

zasadnutie obecného zastupiteľstva bolo v budove, v ktorej bola o niekoľko dní neskôr

zriadená volebná miestnosť, nemá žiadnu príčinnú súvislosť s volebným moratóriom alebo

rovnosťou volebného práva.

14. Rovnosť volebného práva sa všeobecne chápe nielen ako požiadavka, aby každý

občan mal pri výkone volebného práva rovnaké postavenie, teda aby každému občanovi pri

rozhodovaní patril jeden hlas a tento hlas mal rovnakú váhu voči ostatným hlasom voličov,

ale tiež, aby sa každý občan mohol za rovnakých podmienok uchádzať o zvolenie a mal

rovnakú šancu (). Iba na základe subjektívnych pocitov v konečnom dôsledku

neúspešného kandidáta nemožno bežný výkon právomoci alebo činnosť spojenú s výkonom

funkcie, či už poslankyne obecného zastupiteľstva, alebo starostu obce, považovať

za spochybnenie rovnosti jeho aktívneho alebo pasívneho volebného práva.

15.1 K sťažovateľom namietanému porušeniu volebného moratória volebným

letákom (bod 3.2) ústavný súd poukazuje na to, že podstatou volebného moratória (obdobie

48 hodín pred začatím volieb) je, aby kandidát neprípustnou agitáciou neovplyvňoval

a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné

rozhodovanie (napr. ). Pri posudzovaní volebných nedostatkov, ku ktorým

malo dôjsť počas volebnej kampane, ale nemožno podceňovať voliča. Len veľmi agresívny

a ofenzívny tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebným

nedostatkom, ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb (m. m. ,

, ). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda

zisťovanie intenzity týchto volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie

voličov a najmä na výsledok volieb. Nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane

a nie každé porušenie volebného moratória musia vyvolať právne dôsledky

(). Vo vzťahu k rozširovaniu volebných letákov v čase moratória je dôležité,

aby ústavný súd posudzoval námietky sťažovateľa s primeranou mierou zdržanlivosti, o to

viac, že volebný leták v obci, ktorá má 299 oprávnených voličov, ktorí sa navzájom

vo veľkej miere poznajú, spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo

ovplyvniť rozhodovanie voličov (m. m. ).

15.2 Z predmetného predvolebného letáku, ktorý priložil sťažovateľ k svojej

sťažnosti, je zrejmé, že ide o zjavnú antikampaň. Aj s poukazom na už artikulovaný apel na

nepodceňovanie voliča ústavný súd konštatuje, že voliči na Slovensku sú už žiaľ

vo všeobecnosti zvyknutí aj na antikampaň, preto jej bez iných súvislostí nemožno

pripisovať prehnaný význam pri ovplyvňovaní rozhodovania voličov. Tvrdenie, že

distribúciu predvolebného letáku po obci zabezpečovala odporkyňa, je len domnienkou

sťažovateľa, ktorá je implicitne podložená iba všeobecnou skutočnosťou, že leták smeroval

proti sťažovateľovi. Uvedená skutočnosť ale sama osebe nemôže byť automaticky

považovaná vo vzťahu k odporkyni za „usvedčujúcu“. Rovnako napriek početným čestným

prehláseniam, ktoré pripojil sťažovateľ k volebnej sťažnosti, nemožno bez akýchkoľvek

pochybností uzavrieť, že tieto predvolebné letáky boli distribuované až počas volebného

moratória. V predmetných čestných prehláseniach (ktoré majú všetky vrátane rovnakých

gramatických chýb úplne totožnú formuláciu okrem mena a podpisu, pozn.) sa síce uvádza,

že konkrétny podpísaný obyvateľ našiel vo svojej poštovej schránke 8. novembra 2018

leták, ktorý tam deň predtým nebol, ale to je tiež iba nepreukázateľnou domnienkou, pretože

predmetný leták mohol byť vhodený do schránok už vo večerných hodinách

7. novembra 2018. Aj ústavný súd už v minulosti konštatoval, že v tejto súvislosti nie je

podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť oboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy

sa táto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu. Z hľadiska volebného

moratória nie je podstatné, kedy si volič vybral zo schránky predvolebný leták (podporujúci

alebo poškodzujúci povesť niektorého z kandidátov) a oboznámil sa s ním, ale podstatné je,

kedy mu bol tento leták objektívne do schránky vhodený (,

). Čestné prehlásenia predložené sťažovateľom preto samostatne neboli

spôsobilé preukázať ani porušenie volebného moratória.

15.3 Navyše formulácia uvedená v predmetných prehláseniach, teda „... mám

vedomosť, že práve tento leták ovplyvnil zmýšľanie a vôľu občanov voliť...“, neobstojí ani

logicky, pretože konkrétna osoba môže osvedčiť iba svoje vlastné zmýšľanie (a vôľu voliť),

a nie zmýšľanie, resp. rozhodovanie iných ľudí. Význam sťažovateľom predložených

čestných prehlásení znižuje aj skutočnosť, že tieto prehlásenia na podporu volebnej

sťažnosti sťažovateľa s veľkou pravdepodobnosťou neposkytli voliči zvolenej starostky, ale

voliči, resp. podporovatelia sťažovateľa ako neúspešného kandidáta na starostu, a preto

volebné rozhodovanie práve obyvateľov obce, ktorí podpísali zrejme niekým už dopredu

pripravené čestné prehlásenie, paradoxne nemohlo byť v konečnom dôsledku bezprostredne

a priamo ovplyvnené ani predmetným letákom. Z uvedených dôvodov v tomto prípade ani

nie je možné konštatovať, že predmetný leták by bol spôsobilý ovplyvniť správanie voličov,

aj keby bol vhodený do schránok počas volebného moratória.

15.4 Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v predmetnej veci nie je

možné dospieť k záveru o porušení volebného moratória v miere, ktorá by viedla

k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania voličov.

16. Sťažovateľom uvedené skutočnosti a predložené dôkazy nemajú taký charakter,

aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a aby následne vyhlásil voľby starostu obce Bartošova Lehôtka za neplatné, čo je

pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť (porov. , , ). Na tomto

základe preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2018