Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 47/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015

zloženého z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka (sudca spravodajca), Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnosti , , zastúpeného advokátom

JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, ktorou podľa

Slovenskej republiky namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti

Košice Sever konaných 15. novembra 2014, za účasti , zvoleného starostu

mestskej časti Košice Sever, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom,

Park Angelinum 4, Košice, ako aj za účasti Mestského úradu mestskej časti Košice Sever

a takto

rozhodol:

Sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 14 zo 17. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a nasl. namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice Sever (ďalej len „mestská

časť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté voľby“).

2. Sťažovateľ kandidoval v napadnutých voľbách na post starostu mestskej časti

pod poradovým č. 4 ako nezávislý kandidát. Z celkového počtu 5722 platne odovzdaných

hlasov získal 1365 platných hlasov a zvolený starosta mestskej časti (ďalej len

„odporca“), ktorý kandidoval pod poradovým č. 2 tiež ako nezávislý kandidát, získal

v napadnutých voľbách celkovo 1500 platných hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi

sťažovateľom a odporcom je 135 platných hlasov.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietal sťažovateľ neústavnosť

a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodov

vo fáze prípravy napadnutých volieb, ako aj z dôvodov vyskytujúcich sa v ich priebehu.

3.1 Pokiaľ ide o štádium prípravy napádaných volieb, sťažovateľ poukázal

na nezákonnosť v súvislosti s neuplatnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého ma obec najneskôr 85 dní pred dňom

konania volieb povinnosť zverejniť spôsobom v mieste obvyklým počet obyvateľov obce, od

ktorého závisí počet podpisov v petícii, ktorými musí v zmysle označeného ustanovenia

nezávislý kandidát podporiť svoju kandidatúru. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že

mestská časť si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, v dôsledku čoho porušila § 16 ods. 9

volebného zákona spôsobom, ktorý uviedol do neistoty nezávislých kandidátov majúcich

záujem kandidovať v dotknutých komunálnych voľbách, a to v súvislosti s počtom

potrebných podpisov, ktoré mali na podporu svojej kandidatúry zozbierať v petičných

hárkoch.

Sťažovateľ podotkol, že v súvislosti s nesplnením si označenej zákonnej povinnosti

mestskou časťou sťažovateľ 16. septembra 2014 osobne podal Okresnej prokuratúre Košice I

(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo“) a Ústrednej volebnej komisii podnet so žiadosťou o prijatie účinných

opatrení na odstránenie zmienenej nečinnosti mestskej časti.

3.2 O neústavnosti a nezákonnosti volieb vo fáze ich prípravy svedčí podľa

sťažovateľa aj skutočnosť, že odporca, ktorý bol starostom mestskej časti aj

v predchádzajúcom volebnom období, t. j. aj v čase konania napádaných volieb, mal

na oslovenie voličov využiť údaje, o ktorých sa dozvedel a ku ktorým mal prístup z výkonu

svojej funkcie starostu mestskej časti, keď „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej

kampane...“ mal na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej časti

zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti „... v niekoľko tisícovom náklade (predpoklad

5500)...“ listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými manželkou

odporcu . Sťažovateľ súčasne v tejto súvislosti uviedol, že „Obyvatelia

svoje osobné údaje poskytujú samospráve v súlade so zákonom a tá by s nimi mala aj

v tomto súlade nakladať. Filtrovanie a oslovovanie určitých skupín obyvateľstva sa v zmysle

príslušných zákonných ustanovení považuje za zneužitie osobných údajov. Mám za to, že

tomu bolo tak aj v tomto prípade, pričom došlo zároveň k ich zneužitiu pre súkromné účely

a propagáciu starostu .“.

3.3 Sťažovateľ tiež namietal, že počas napádaných volieb bolo činnosťou odporcu

porušené aj predvolebné moratórium v rozpore s § 30 ods. 2 volebného zákona („Kampaň

sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo

určeného času je zakázané.“), a to tým, že „Zvolený starosta, počas volebnej kampane

na podujatí, ktoré organizoval ako štatutár obce, nedovoleným spôsobom ovplyvňoval vôľu

konkrétnych voličov sympatizantov z radov dôchodcov obce poskytnutím nefinančnej

odmeny v krátkom čase pred konaním volieb.“.

V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že 14. novembra 2014 so začiatkom o 16.00 h

(„15 hodín pred otvorením volebných miestností“) odporca ako v tom čase aktívny starosta

mestskej časti a súčasne kandidát na tento post aj v napádaných voľbách v súčinnosti

s Radou seniorov pôsobiacou v mestskej časti (ďalej len „rada seniorov“) zorganizoval a aj

sa osobne zúčastnil na kultúrnej akcii konanej v jedálňach študentského domova na

ulici Němcovej 1 v Košiciach, na ktorú boli pozvaní všetci seniori prostredníctvom

predsedu rady seniorov, ako aj prostredníctvom oznamu umiestneného na výveske

v Senior dome nachádzajúcom sa v mestskej časti, ktorého členskú základňu tvorí asi

450 registrovaných seniorov z mestskej časti. Predmetného netradičného kultúrneho

podujatia konaného pod názvom „Čaj o štvrtej“ sa malo zúčastniť viac ako 90 seniorov

(dôchodcov), pričom odporca mal osobne 33 členom Senior domu odovzdať ďakovné listy

s jeho podpisom a erbom mestskej časti a na tomto podujatí, na ktorom bola podávaná

strava a občerstvenie, mala vystúpiť ako speváčka aj manželka odporcu .

Na dokreslenie celkových okolností sťažovateľ podotkol, že Senior dom ako súčasť Denného

centra na ulici Obrancov mieru 2 v Košiciach zriadila a prevádzkuje mestská časť zo svojich

rozpočtových finančných prostriedkov.

3.4 Predvolebné moratórium malo byť podľa sťažovateľa porušené aj nezákonnou

aktivitou zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) vo volebnom okrsku

č. 16 , ktorý bol do tejto funkcie menovaný odporcom, ktorý má byť

súčasne jeho blízkym priateľom a v prospech ktorého mal menovaný zapisovateľ agitovať

voličov v deň napádaných volieb, t. j. 15. novembra 2014 pred volebnými miestnosťami

volebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali vedľa seba v budove Základnej

školy Polianka. Podľa sťažovateľa mal menovaný zapisovateľ z volebného okrsku č. 16

v deň volieb postávať pred volebnou miestnosťou „... a agitoval prichádzajúcich voličov

v prospech svojho zamestnávateľa . Agitácia prebiehala spôsobom

pozdravenia, podania ruky a verbálnym odporučením k volebnému aktu“.

3.5 Ďalšou skutočnosťou usvedčujúcou záver o neústavnosti a nezákonnosti

napádaných volieb starostu mestskej časti je vedomé dehonestovanie volebnej kampane

sťažovateľa a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu počas vedenia volebnej

kampane, ktorý v poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním

napádaných volieb, spolu s kontrolórkou mestskej časti mali

oblepiť informačný stánok sťažovateľa oznamom, že „Volebná kampaň na tejto ploche je

nezákonná...“, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ mal mať na využitie tejto plochy

na účely volebnej kampane povolenie udelené mu na obdobie od 13. októbra 2014 –

do 16. novembra 2014 rozhodnutím mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014,

ktorého „pozastavenie platnosti“ mesto Košice oznámilo sťažovateľovi listom

z 10. októbra 2014, ktorý mal byť sťažovateľovi doručený 11. novembra 2014, t. j. už

v čase prebiehajúcej volebnej kampane. V súvislosti s uvedeným konaním odporcu

sťažovateľ 15. novembra 2014 učinil na príslušnom oddelení Policajného zboru k veci

sp. zn. ORP 1286/OPP SEV 2014 ústne oznámenie.

3.6 Napokon podľa sťažovateľa počas napádaných volieb mali pochybiť aj okrskové

volebné komisie pri zisťovaní volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 6, 7, 8, 16, 17

a č. 18, kde mali príslušné okrskové volebné komisie bezdôvodne odoprieť prístup

nezávislým pozorovateľom do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov.

Súčasne podľa sťažovateľa vo volebných okrskoch č. 1, 2 a č. 14 členovia okrskových

volebných komisií „... odmietli po podpísaní zápisnice informovať pozorovateľov o výsledku

volieb“. V príčinnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami, ako aj v príčinnej súvislosti

s konštatovaním nezávislých pozorovateľov, ktorým bol umožnený prístup do volebných

miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých «... s výnimkou okrsku č. 4...

sčítanie jednotlivých volebných lístkov nepodliehalo v mnohých prípadoch opakovanej

kontrole, neprebehlo regulárne sčítanie „do kríža“...», sťažovateľ vyvodzuje záver

o možných pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku, ktoré mohli mať

v konečnom dôsledku vplyv na zistený výsledok volieb, a preto žiadal vykonanie kontroly

prepočítania hlasovacích lístkov.

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu mestskej časti

Košice Sever konané 15. novembra 2014 za neplatné.

II.

5. Ústavný súd si v zmysle výzvou

z 18. decembra 2014 vyžiadal od mestskej časti volebnú dokumentáciu z volebných okrskov

č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 (konkrétne zoznamy voličov z týchto volebných okrskov,

zápisnice okrskových volebných komisií o výsledku volieb a hlasovacie lístky, mená

a adresy členov okrskových volebných komisií, zápisnicu miestnej volebnej komisie

a písomné žiadosti osôb domáhajúcich sa štatútu nezávislého pozorovateľa v označených

volebných okrskoch), ďalej výzvou z 18. decembra 2014 adresovanou právnemu zástupcovi

sťažovateľa ústavný súd vyžiadal informáciu o tom, ako boli vybavené podnety sťažovateľa

podané okresnej prokuratúre, ministerstvu, Ústrednej volebnej komisii, a tiež oznámenie

sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia z 15. novembra 2014, ďalšou výzvou

z 18. decembra 2014 ústavný súd vyzval aj odporcu na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa

a tiež aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a napokon výzvou z 18.

decembra 2014 adresovanou predsedovi rady seniorov ústavný súd žiadal o poskytnutie

informácií o akcii seniorov konanej 14. novembra 2014.

Vyžiadaná volebná dokumentácia z mestskej časti, ako aj vyjadrenie sťažovateľa

s predložením vyžiadaných rozhodnutí a tiež vyjadrenie odporcu boli ústavnému súdu

doručené 14. januára 2015 a vyjadrenie predsedu rady seniorov bolo ústavnému súdu

doručené 2. februára 2015.

6. Volebná dokumentácia z komunálnych volieb konaných v mestskej časti

15. novembra 2014 z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 bola doručená

ústavnému súdu v deviatich zapečatených škatuliach, ktorých obsah bol v prítomnosti

uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 povereného

sudcu spravodajcu, ako aj v prítomnosti dvoch poradkýň ústavného súdu a tajomníčky

ústavného súdu prekontrolovaný 19. januára 2015, a to tak, že za prítomnosti označených

osôb boli postupne otvorené všetky zapečatené škatule s volebnou dokumentáciou označené

nápisom „KOMUNÁLNE VOĽBY 2014“, bola vykonaná kontrola obsahu jednotlivých

škatúľ a tiež boli prepočítané platné hlasovacie lístky odovzdané oprávnenými voličmi

v označených volebných okrskoch kandidátom na post starostu mestskej časti s poradovým

č. 2 ( ‒ víťaz volieb) as poradovým č. 4 ( – sťažovateľ).

Zapečatené zápisnice okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18

boli ústavnému súdu doručené osobitne, t. j. nenachádzali sa v škatuliach volebných

okrskov s ostatnou ich volebnou dokumentáciou.

V zapečatených škatuliach všetkých označených volebných okrskov sa nachádzali:

zoznamy voličov pre ten ktorý konkrétny volebný okrsok,

odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu primátora mesta Košice,

odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva

mesta Košice,

odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti,

odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej

časti,

vo voľbách použité a nepoužité obálky.

Pri ústavným súdom vykonanom opakovanom prepočítaní platných, ako aj

neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných sťažovateľovi a odporcovi v označených

volebných okrskoch bolo zistené, že údaj o počte im odovzdaných platných hlasov zistený

prepočtom bol súladný s týmto údajom zapísaným v zápisnici okrskovej volebnej komisie

iba v troch volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch č. 2, 8 a č. 17, v ostatných

kontrolovaných volebných okrskoch boli zistené malé odchýlky oproti údajom uvedeným

v zápisniciach okrskových volebných komisií. Súčasne kontrolou neplatných hlasovacích

lístkov na voľbu starostu mestskej časti v jednotlivých kontrolovaných volebných okrskoch

bolo zistené, že medzi nimi sa nenachádzal ani jeden hlasovací lístok, ktorý by mal byť

zaradený medzi platné hlasovacie lístky, a tieto neplatné hlasovacie lístky boli okrskovými

volebnými komisiami vyhodnotené správne.

Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené:

Údaj

Volebný

Kandidát

zo zápisnice

okrsok

prepočítaním

OVK zistený

č. 2 79 78

č. 1

č.

č. 2 60 60

č. 2

č. 4 65 65

č. 2 91 89 + 2

č. 6

č. 4 70 70

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta

s poradovým č. 2 zistený jeden neplatný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve

poradové čísla, a to poradové číslo 2 a 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jeden

sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohto

kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Údaj

Volebný

Kandidát

zo zápisnice

okrsok

prepočítaním

OVK zistený

č. 2 69 69

č. 7

č. 4 162 161 + 1

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta

s poradovým č. 4 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo

zakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Údaj

Volebný

Kandidát

zo zápisnice

okrsok

prepočítaním

OVK zistený

č. 2 46 46

č. 8

č. 4 102 102

č. 2 77 76

č. 14

č. 4 83 83

č. 2 82 82

č. 16

č. 4 54 55

č. 2 63 63

č. 17

č. 4 76 76

č. 2 103 101 + 1

č. 18

č. 4 66 66

Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta

s poradovým č. 2 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo

zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

7. Zo sťažovateľom predložených listinných dôkazov ústavný súd v rámci

dokazovania vykonal dôkaz aj oboznámením sa s „Oznámením o počte obyvateľov

mestskej časti Košice Sever“ zo 16. septembra 2014, ďalej s listom ministerstva

sp. zn. SVS OVR 2014/025727 zo 17. septembra 2014, ako aj s listom okresnej

prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802 7 z 10. novembra 2014, a napokon aj s uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej

polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP 4648/SE KE 2014 z 12. decembra 2014

o vybavení trestného oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014.

Z listu ministerstva sp. zn. SVS OVR 2014/025727 zo 17. septembra 2014 vyplýva,

že v súvislosti s podnetom sťažovateľa týkajúceho sa porušenia § 16 ods. 9 volebného

zákona vo veci nezverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti najneskôr 85 dní pre dňom

konania napadnutých volieb ministerstvo upozornilo na túto skutočnosť mestskú časť, ktorá

následne „... bezodkladne uverejnila... údaj o počte obyvateľov mestskej časti na svojom

webovom sídle“, pričom z predloženého „Oznámenia...“ mestskej časti vyplýva, že sa tak

stalo 16. septembra 2014.

V liste č. k. Pd 88/14/8802 7 z 10. novembra 2014 prokurátor okresnej prokuratúry

uviedol: „Mestská časť Košice Sever v lehote do 22.08.2014 nezverejnila počet obyvateľov

obce spôsobom v mieste obvyklým, čím nedodržala zákonný imperatív upravený v

citovanom ustanovení

Na uvedenú skutočnosť reagovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia

verejnej správy upozornením s tým, aby Mestská časť Košice Sever bezodkladne uverejnila

údaj o počte obyvateľov v mestskej časti na svojom webovom sídle.

Zároveň z dôvodu nesplnenia si povinnosti Mestskou časťou Košice Sever, ktorá jej

vyplývala z ustanovenia prednosta Okresného úradu

Košice v zmysle zverejnil dňa 16.09.2014 počet obyvateľov

mestskej časti Košice Sever, ktorý ku dňu 31.12.2013 bol 20 303 obyvateľov.

Z oznámenia Mestskej časti Košice Sever zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že miestna

volebná komisia v súlade s ustanovením zaregistrovala

všetkých nezávislých kandidátov na starostu mestskej časti, ako aj všetkých nezávislých

kandidátov do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Sever, z čoho vyplýva, že

žiaden z nezávislých kandidátov neutrpel ujmu z dôvodu neskorého zverejnenia počtu

obyvateľov v mestskej časti Košice Sever.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať porušenie

ustanovenia veta posledná Mestskou časťou Košice

Sever. ...

V predmetnej veci sa javí byť neúčelným a bez konkrétneho, pozitívneho následku

prijatie prokurátorského opatrenia, ktorým by podľa všetkého mohlo byť upozornenie

prokurátora, ktoré by iba formálne potvrdzovalo upozornenie iného orgánu verejnej správy

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a postup prednostu Okresného úradu Košice.

Neúčelným by prijatie prokurátorského opatrenia bolo i z toho dôvodu, že nemalo by

okrem formálnej deklarácie nezákonného postupu mestskej časti žiaden vplyv na postavenie

niektorého z nezávislých kandidátov, keďže všetci nezávislí kandidáti boli miestnou

volebnou komisiou zaregistrovaní.“

Vyšetrovateľ v uznesení ČVS: ORP 4648/SE KE 2014 z 12. decembra 2014, ktorým

odmietol trestné oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014 vo veci podozrenia

zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa , ku ktorému

malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že 14. novembra 2014 vo večerných hodinách mala

neznáma osoba prelepiť sťažovateľovi, ako aj ďalším trom kandidátom na post starostu

mestskej časti ich predvolebné letáky umiestnené na „červenom kontajneri“ na ulici Jána

Mathého v Košiciach prelepom s upozornením o nezákonnosti tejto ich predvolebnej

kampane, uviedol: «Všeobecné záväzné nariadenie Mestskej časti Košice Sever č. 48/2014

v článku 3 ods. 1. uvádza, že miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov

informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom

Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom

„Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že

umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných

priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.

Preverovaním bolo taktiež zistené, že rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604

zo dňa 06.08.2014 o povolení na užívanie miestnych

komunikácii v Košiciach námestie Nádeje na ploche 15 m² z dôvodu propagačnej akcie,

bolo dňa 10.10.2014 na základe petície za zachovanie pôvodného neutrálneho koloritu

námestia J. Mathého a zachovanie jeho estetickej hodnoty pozastavené a uvedené

skutočnosti boli formou podnetu postúpené na Okresný úrad pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie, Komenského 52, Košice, ktorý dňa 17.10.2014 na základe oboznámenia sa

s obsahom podnetu konštatuje, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nezistil

zo strany prvostupňového organu t. j. mesta Košice porušenie zákona, všeobecne záväzného

právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, nakoľko pri preskúmaní

vychádzal správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydávania

rozhodnutia.

Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu,

ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok,

ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných

spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu

práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí

predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má

súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali

orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana celospoločenských

hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou

spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky

trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak

nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti.

Objektívnym posúdením predmetného skutku som teda dospel k záveru, že konaním

osoby, ktorá prelepila resp. dala pokyn na prelepenie volebných plagátov s ohľadom

na vyššie uvedené neboli naplnené všetky pojmové znaky citovaného prečinu, a ani

žiadneho iného a teda nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §

197 ods. 2 , preto bolo vo veci rozhodnuté tak ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohoto uznesenia. Predmetný skutok je s ohľadom na zásadu ultima ratio

potrebné posudzovať v prvom rade ako občiansko právny spor.»

8. Ústavný súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s vyjadrením odporcu

k sťažnosti sťažovateľa, ktorý okrem iného tiež uviedol:

«1. Pokiaľ ide o sťažovateľove poukázanie na nezákonnosť v súvislosti s nenaplnením

poslednej vety o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon...) uvádzam, že informácia, resp. údaj

o počte obyvateľov mestskej časti Košice Sever bola na webovom sídle mestskej časti

www.kosicesever.sk, teda na mieste obvyklom pre zverejňovanie informácií, prístupná

odo dňa 06.08.2014 a je prístupná dodnes, teda bola a je verejne dostupná. Sťažovateľ mal

k tejto informácii voľný a ničím neobmedzený prístup. Naviac, žiadny z právnych predpisov

výslovne nepredpisuje obsah a formu takejto informácie. Vzor takéhoto oznámenia nebol

nakoniec obsiahnutý ani v Pokyne pre voľby do orgánov samosprávy... .

Naviac, medzi sťažovateľom namietaným porušením volebného zákona a jeho

volebným neúspechom nie je žiadna príčinná súvislosť. Všetci nezávislí kandidáti na funkciu

starostu v mestskej časti boli miestnou volebnou komisiou riadne zaregistrovaní a nikto

z nich z dôvodu uverejnenia či neuverejnenia údaja o počte obyvateľov mestskej časti

(včasného, či oneskoreného) neutrpel ujmu vo vzťahu k výsledku volieb. ...

2. Ďalšia skutočnosť, v ktorej sťažovateľ vidí neústavnosť a nezákonnosť volieb

vo fáze ich prípravy, je rozposielanie listov seniorom dva dni pred začatím oficiálnej

volebnej kampane, ku ktorým bolo priložené CD s piesňami, ktorých interpretkou je moja

manželka . V spájaní predmetného listu, v ktorom nebola ani zmienka o mojej

kandidatúre, o protikandidátoch, resp. absolútne žiadna zmienka o nadchádzajúcich

komunálnych voľbách, ktoré sú napádané sťažnosťou, s vlastným volebným neúspechom

sťažovateľa, považujem za prejav frustrovaného kandidáta neschopného uniesť a prijať

výsledok volieb... .

Tvrdenia o zneužívaní osobných údajov, či ich filtrovaní sú nepodložené a rovnako

nepodložené sú uvedené počty adresátov zmieneného listu. V tejto súvislosti podotýkam,

že je bežnou praxou samospráv oslovovať jubilantov, seniorov, matky novonarodených detí

a ďalšie skupiny obyvateľov s cieľom aktívne vykonávať samosprávne kompetencie tak ako

to bolo i v tomto prípade, keď bola oslovená v priebehu mesiaca úcty k starším skupina

seniorov, podotýkam, bez akéhokoľvek náznaku, súvisu či ovplyvňovania spojených

s napádanými voľbami.

3. Podobne vnímam aj tvrdenia sťažovateľa o ovplyvňovaní voličov, či kupovaní

hlasov na kultúrnom podujatí zorganizovanom Radou seniorov dňa 14.11.2014 s názvom

„Čaj o štvrtej“, na ktoré som bol ako hosť pozvaný. Ako riadne zvolený starosta mestskej

časti som bol a som naďalej povinný kontinuálne zabezpečovať a zodpovedám za plnenie

všetkých úloh obce, medzi ktoré nesporne patrí aj podpora a organizovanie aktivít seniorov

a to bez ohľadu na predvolebné, volebné, či povolebné obdobie. Uvedené podujatie nebolo

v rámci aktivít mestskej časti vo vzťahu k seniorom výnimočné a ojedinelé a preto ani

účelové. Aktivity mestskej časti vo vzťahu k seniorom sa uskutočňovali na báze pravidelnosti

počas celého volebného obdobia a rovnako pravidelná bola moja účasť i starostlivosť

o aktivity seniorov. ...

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivitu sťažovateľa, ktorý v ten istý deň, teda

14.11.2014 od 14.00 organizoval v priestoroch

, „oslavu svojich narodenín“. Hoci deň narodenia sťažovateľa pripadá až

na termín viac ako dva týždne po napádaných voľbách, rozhodol sa oslavovať ich

v predstihu a to práve v čase, kedy sa na mieste osláv mali zdržiavať seniori z mestskej

časti...

... Prostredníctvom hromadne rozosielaných SMS s textom „Príďte osláviť moje

narodeniny už tento piatok od 14.00 do nočných hodín

Ak mi chcete urobiť naozaj radosť nenoste dary ale doneste aspoň dvoch Severanov, ktorí

ma nepoznajú...“, sťažovateľ pozýval na oslavu svojich narodenín známych i neznámych. ...

4. Podľa volebného zákona je nespochybniteľnou právomocou i povinnosťou starostu

menovať zapisovateľov okrskových volebných komisií. Zapisovatelia okrskových volebných

komisií sú v zmysle volebného zákona menovaní spravidla z radov zamestnancov obce. ...

Určujúcim pritom nebolo nikdy plánované, či cielené ovplyvňovanie voličov ale

takpovediac zúročenie znalosti a skúseností z prostredia, v ktorom už jednotliví zamestnanci

zapisovatelia v predchádzajúcich voľbách pôsobili... . Preto tvrdenia o účelovom

menovaní odmietam. Rovnako odmietam ako nepravdivé vyjadrenia o

údajnom jeho chválení sa predo mnou schopnosťou ovplyvňovať voličov verbálnym

odporúčaním k volebnému aktu... . Považujem za prirodzené, slušné a z pohľadu zdvorilosti

a slušného vychovania za nanajvýš žiaduce, pozdraviť sa s rodinnými príslušníkmi,

priateľmi, kamarátmi, ľuďmi, ktorých poznám, resp. s ktorými, alebo popri ktorých som

vyrastal. Spájanie prejavov elementárnej slušnosti pozdravu a podania ruky s

neústavnosťou, či nezákonnosťou preto odmietam. Na druhej strane, hodnotenie mojich

očakávaní a pohnútok pri menovaní zapisovateľov volebných komisií zo strany sťažovateľa

je v nanajvýš špekulatívnej a nepodloženej rovine.

Pre úplnosť musím dodať, že podľa mojich vedomostí žiadny z bezmála tridsiatich

členov okrskových volebných komisií č. 16, 17 a 18 nevzniesol námietky k práci, činnosti či

aktivitám pána počas volieb a teda ani k tvrdenému odporúčaniu k volebnému

aktu. Nikto z členov uvedených komisií, medzi ktorých patrí aj sťažovateľom navrhnutý

svedok, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb v týchto okrskoch...

Naopak, podľa mojich vedomostí boli z okrskových volebných komisií zaznamenané

podnety adresované miestnej volebnej komisii i Policajnému zboru SR, poukazujúce

na skutočnosť, že sťažovateľ počas trvania volieb osobne navštívil všetky volebné miestnosti

vo všetkých osemnástich volebných okrskoch. Takéto konania sťažovateľa a jeho osobnú

prítomnosť vo volebných miestnostiach považujem za neprípustné a spôsobilé ovplyvňovať

vo svoj prospech vôľu voličov.

5. Upozornenie na porušovanie volebného zákona a všeobecne záväzného nariadenia

Mestskej Časti Košice Sever č. 48/2014 nepovažujem v žiadnom ohľade za spôsobilé

dehonestovať volebnú kampaň sťažovateľa a poškodzovať jeho dobré meno. Sťažovateľ sa

opiera o Rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorým mu

na obdobie od 13.10.2014 do 16.11.2014 povolilo užívanie priestranstva na Námestí nádeje

v Košiciach na účely propagačnej akcie, teda nie na účely volebnej kampane. ... S ohľadom

na petíciu občanov, ktorí sa vyslovili proti prítomnosti kontajnerov na námestí, povoľujúci

orgán listom z 10.10.2014 svoje rozhodnutie pozastavil a informoval o tom sťažovateľa.

Sťažovateľ účelovo odmietol tento list pred začiatkom volebnej kampane prevziať

a s vedomím, že povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo pozastavené, umiestnil

proti vôli občanov a vôli povoľujúceho orgánu „volebný kontajner“ na Námestí Jána

Mathého. Volebný zákon vo svojom ustanovení § 30 ods. 10 upravuje, že umiestňovať

plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len

na miestach vyhradených obcou. ... Z uvedených dôvodov považujem preto umiestnenie

„volebného kontajnera“ na námestí a umiestňovanie volebných plagátov na ňom

za porušenie volebného , o čom bol sťažovateľ upozornený

umiestnením upozornení o porušení zákona a VZN priamo na kontajneri a to aj

s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sťažovateľ predtým odmietal prevzatie zásielky týkajúcej

sa umiestnenia kontajnera zo strany mestskej polície. Preto, ak sťažovateľ poukazuje na

možné znechutenie voličov v dôsledku rozšírenia informácie o jeho nelegálnej kampani,

zodpovednosť pripadá plne na jeho ťarchu.

6. Priznanie statusu nezávislého pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku

pri voľbách do samosprávy obcí nie je nárokovateľné. Volebná komisia, ktorej jedinej

prináleží právo rozhodnúť o priznaní tohto statusu, nemá povinnosť bezpodmienečne

vyhovieť žiadosti o jeho priznanie. Volebný zákon volebnej komisii neukladá, aby svoje

rozhodnutie zdôvodnila. Nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu nezávislých

pozorovateľov vo volebných okrskoch č. 6,7,8,16,17 a 18 (a to aj napriek odporúčaniu

ÚVK) nemôže viesť k záveru sťažovateľa o neústavnosti či nezákonnosti napádaných volieb,

prípadne, že volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený a nemá s nimi absolútne

žiadnu príčinnú súvislosť. Rovnako vyvodzovanie záveru o pochybeniach v procese

zisťovania volebného výsledku považujem za ničím nepodložené. Podľa mojich vedomostí

žiadny zo 184 členov všetkých osemnástich okrskových volebných komisií a napokon

ani nikto z členov miestnej volebnej komisie, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu

a výsledku volieb a svojim podpisom potvrdil právoplatnosť volebného výsledku.

Na záver uvádzam, že volebný zákon ani iný právny predpis neupravuje povinnosť

členov okrskovej volebnej komisie informovať o výsledku volieb a tiež nepredpisuje

metodiku spôsobu sčítavania hlasov „na kríž“ a je vecou práce, rozhodnutia a konsenzu

členov volebnej komisie, aký postup pri sčítaní hlasov zvolí.»

9. Predseda rady seniorov vo svojom vyjadrení okrem uvedenia menného zoznamu

30 seniorov ocenených na podujatí seniorov konanom 14. novembra 2015 tiež uviedol:

„Rada Seniorov dňa 11. novembra 2014, na svojom poslednom zasadnutí Zápisnica

č. 9/2014 rozhodla, že v rámci plánu činnosti pravidelného programu, Posedenie pri čaji

o piatej, usporiadaná pravidelný kultúrno zábavný program, rozšírený o udelenie

koncoročných ocenení seniorom za záslužnú prácu v Senior dome. Zoznam navrhovaných

predložili vedúci krúžkov, sekcii a spoločenských hier pod vedením podpredsedníčky Rady

seniorov . Predseda Rady seniorov požiadal

starostu MČ Košice Sever o účasť na slávnostnom akte a zabezpečenie akcie

úradom MČ Sever Košice. Ocenení členovia boli oboznámení s udelením diplomu

pred konaním akcie a s ním súhlasili.“

10. Napokon v rámci dokazovania uznesením pléna ústavného súdu sp. zn.

Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený sudca spravodajca ústavného súdu

4. februára 2015 v prítomnosti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov vypočul

v priestoroch ústavného súdu 9 predvolaných svedkov [okrem toho dvaja z predvolaných

svedkov ( a ) sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili,

pozn.], a to , , , ,

, , , a

.

10.1 Svedok , predseda rady seniorov, uviedol, že rada seniorov

pravidelne v piatky organizuje pre seniorov organizovaných v Senior dome, ktorý je

v zriaďovacej kompetencii mestskej časti, rôzne aktivity kultúrneho a športového

charakteru, pričom na jej zasadnutí konanom 11. novembra 2014 sa s podpredsedníčkou

rady seniorov pani dohodli, že na najbližší piatok, t. j. 14. novembra 2014

zorganizujú ako poslednú akciu v roku 2014 pre seniorov tradičné koncoročné posedenie,

na ktorom budú ocenení členovia Senior domu, ktorí sa svojimi aktivitami počas celého

roka zaslúžili o jeho rozvoj, pričom v záujme docielenia slávnostného charakteru tohto aktu

oceňovania bolo nápadom svedka pozvať na túto akciu aj odporcu, ktorý bol v tom čase

úradujúcim starostom mestskej časti. V Senior dome je organizovaných celkovo

533 seniorov, z ktorých je 450 obyvateľmi, a teda aj voličmi v mestskej časti, pričom

vedúcimi krúžkov bolo na ocenenie navrhnutých 32 seniorov, z ktorých bolo reálne

ocenených (odovzdaním diplomu) 30 seniorov. Na uvedenom podujatí sa zúčastnil aj

odporca, ktorý oceňovaným seniorom odovzdával diplomy, pričom podľa svedka

na podujatí prítomní ani nemali vedomosť, že je predvolebné obdobie v tom zmysle, že sa

vôbec nehovorilo o voľbách ani vo všeobecnosti, ani o kandidatúre odporcu. Podľa svedka

„... odporca sa zúčastnil na akcii, ale tak ako po iné roky bez toho, aby sa čo i len slovkom

zmienil o prebiehajúcich voľbách a finančné prostriedky, z ktorých sa toto stretnutie čaj

o piatej uskutočnilo sú vopred plánované na bežný kalendárny rok z prostriedkov mestskej

časti Sever. Nespomína si a nemôže ani potvrdiť, že by počas tohto stretnutia došlo

k odovzdávaniu nejakých osobitných vecí bývalým starostom jednotlivým oceneným alebo

členom, ktorí sa zúčastnili tohto posedenia.“. Svedok tiež uviedol, že členovia Senior domu

neboli na predmetné podujatie osobitne pozvaní, pričom o podujatí sa dozvedeli tak ako

tradične, a to z oznamu umiestneného na nástenke v Senior dome, pričom záujemcovia

o účasť na podujatí sa zapisovali do zoznamu, aby mali organizátori prehľad o počte

záujemcov. Napokon svedok tiež uviedol, že 14. novembra 2014 sa v priestoroch bowling

klubu uskutočnilo, tak ako každý druhý piatok, aj stretnutie asi 12 – 13 členov Senior domu,

ktorí hrajú bowling, pričom v tento piatok sa v týchto priestoroch uskutočnila aj oslava

narodenín sťažovateľa, ktorý sa narodil 30. novembra, na ktorej sa malo zúčastniť asi

44 seniorov, avšak bližšie podrobnosti o tejto akcii svedok nevedel uviesť, keďže jej nebol

účastný. Svedok uviedol, že tak, ako sú náklady na všetky akcie Senior domu rozpočtované

z prostriedkov mestskej časti, tak aj bowlingová akcia bola financovaná z rozpočtových

prostriedkov mestskej časti.

10.2 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že bol členom

OVK č. 16, v ktorej bol zapisovateľom , ktorý podľa svedka častejšie

opúšťal volebnú miestnosť a diskutoval s okoloidúcimi, ktorí prichádzali do tejto volebnej

miestnosti, avšak keďže svedok sa zdržiaval vo volebnej miestnosti, nemal vedomosť

o obsahu týchto rozhovorov, t. j. svedok nemohol potvrdiť, „... či niekoho

ovplyvňoval alebo nie“. Podľa svedka bol priebeh volieb korektný, čo mohol porovnať aj

s voľbami v minulosti, keďže členom OVK bol už opakovane (asi 3x), avšak pokiaľ išlo

o činnosť zapisovateľa OVK. č 16 počas napádaných volieb, svedok uviedol,

že v porovnaní so zapisovateľmi počas volieb v minulosti sa oveľa častejšie

a dlhšiu dobu zdržiaval mimo volebnej miestnosti, a to z celkového času trvania volieb

trávil mimo volebnú miestnosť zhruba 40 % času. Svedok konštatoval, že keďže nebýva

v mestskej časti, nevie presne identifikovať, či sa zhováral iba s voličmi OVK

č. 16, 17 a č. 18 alebo aj s inými osobami, a súčasne uviedol, že podľa neho si zapisovateľ

plnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa, a potom mal ešte dosť

času, ktorý trávil podľa svojho uváženia mimo volebnej miestnosti. Napokon svedok

potvrdil, že počas napádaných volieb prišiel do volebnej miestnosti OVK č. 16 aj

sťažovateľ, s ktorým sa pozdravil, pretože sa s ním osobne pozná z rôznych športových

podujatí, pričom nevedel uviesť, či to bolo z dôvodu, že sťažovateľ mal v tomto okrsku voliť,

alebo to bolo z iných dôvodov.

10.3 Svedok , zapisovateľ OVK č. 16 uviedol, že povinnosťou

zapisovateľa je okrem iného aj pripraviť voľby vo volebnej miestnosti a tieto aj technicky

zabezpečiť, čo on aj urobil. Svojej funkcie sa ujal už deň pred voľbami tým, že prevzal kľúče

od volebnej miestnosti a túto priestorovo upravil na voľby a tiež pripravil potrebné

materiály, následne priviezol do volebnej miestnosti predsedu OVK č. 16, ktorému

odovzdal „... cez mestský úrad volebnú dokumentáciu...“, a potom už len technicky

zabezpečoval činnosť volebnej komisie v čase volieb od 7.00 h až do 20.00 h. Následne

po skončení volieb volebnú miestnosť uviedol do pôvodného stavu a kľúče od nej odovzdal

školníkovi školy, kde sa volebná miestnosť nachádzala. V súvislosti s námietkou sťažovateľa

svedok uviedol, že z dôvodu, že v mestskej časti žije už 38 rokov, má v tejto oblasti veľa

známych, ako aj rodinu, s ktorými sa počas volieb iba priateľsky zdravil, pričom nikoho

neovplyvňoval v tom, ako má voliť. Súčasne uviedol, že na pozíciu zapisovateľa OVK bol

menovaný už 4x a nikdy neboli na jeho osobu sťažnosti, jeho činnosť zapisovateľa nebola

negatívne posudzovaná, či už zo strany miestneho úradu alebo zo strany členov volebných

komisií, alebo nadriadených volebných komisií, alebo zo strany voličov. Svedok zdôraznil,

že on sa nemusel nepretržite zdržiavať vo volebnej miestnosti, pretože ako zapisovateľ takú

povinnosť nemá. Podľa svedka OVK č. 16 počas napádaných volieb prijala iba jedno

uznesenie týkajúce sa pozorovateľov. Napokon svedok uviedol, že volebnú miestnosť

volebného okrsku č. 16 navštívil počas volieb aj sťažovateľ, hoci to nebol jeho volebný

okrsok, avšak prišiel tam so žiadosťou o povolenie vstupu pozorovateľov do volebnej

miestnosti, pričom podľa svedka „... s každým členom si podal ruku, čo považuje za

neštandardný postup... “.

10.4 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že ako

bývalý zamestnanec mestského úradu mestskej časti je v súčasnosti účastníkom súdneho

konania o neplatné skončenie pracovného pomeru. Svedok ďalej uviedol, že počas

napádaných volieb sa 2x vyskytol pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 16, a to

z dôvodu, že prvýkrát priniesol do volebnej miestnosti žiadosti o pripustenie nezávislých

pozorovateľov do volebnej miestnosti a druhýkrát sa išiel informovať na dôvod, prečo bola

nezávislá pozorovateľka vykázaná z volebnej miestnosti, „... keďže mal informáciu

od ústrednej volebnej komisie, že každé rozhodnutie musí byť odôvodnené a nesmie byť

svojvoľné“. Počas tejto návštevy volebného okrsku č. 16 svedok započul, ako sa manželský

pár vchádzajúci do volebnej miestnosti opýtal „Marián kandiduje?“

a odpovedal „Áno“ a na nasledujúcu otázku „Máme ho voliť?“

odpovedal „Áno“. Na margo otázok účastníkov konania svedok tiež uviedol, že navštívil

viaceré volebné miestnosti z dôvodu, že volebným komisiám priniesol žiadosti záujemcov

o post nezávislých pozorovateľov, ktoré tieto osoby vlastnoručne podpísali, takže on osobne

už nemusel disponovať aj splnomocneniami od nich na doručenie týchto žiadostí volebným

komisiám, a napokon to nepredpisuje ani žiadny právny predpis. Svedok tiež ozrejmil, že

14. novembra 2014 oslavoval svoje narodeniny (narodený 8. novembra) v bowling klube

spolu so sťažovateľom, avšak oslava sa mala konať výlučne v úzkom rodinnom kruhu,

pričom on nepozýval na túto oslavu iných ľudí, avšak za sťažovateľa to potvrdiť nevie.

10.5 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 16, uviedol, že členom

volebnej komisie bol už aj v minulosti, pričom napádané voľby podľa neho prebiehali

„normálne“, nevyskytli sa žiadne mimoriadne udalosti, okrem prerokúvania žiadosti

nezávislého pozorovateľa – o ktorej on nehlasoval, pretože v čase hlasovania členov OVK č.

16 sa z dôvodu hygienickej prestávky zdržiaval mimo volebnej miestnosti a tiež okrem

príchodu polície po skončení hlasovania v súvislosti s nepripustením pozorovateľov.

Podľa svedka sa zapisovateľ OVK č. 16 z celkového času trvania volieb asi 50 %

z tohto času zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pričom ho videl na chodbe, ale nevedel

uviesť, či ovplyvňoval nejakých voličov, iba podotkol, že „... nezaznamenal

žiadne výčitky k zapisovateľovi zo strany členov volebnej komisie, či zo strany voličov ani

nevybadal, že by došlo k ovplyvňovaniu voličov a podľa jeho vedomostí zápisnicu podpísali

všetci členovia volebnej komisie“.

10.6 Svedkyňa , náhodne vybraná členka OVK č. 16, uviedla,

že už aj v minulosti bola členkou volebnej komisie, pričom podľa jej názoru možno

napádané voľby považovať za najrušnejšie voľby, ktoré doteraz zažila, pretože «... sa

vyskytli rôzne „trmy vrmy“, prišli aj policajti, ale pokiaľ si mala niečo negatívne všimnúť

v činnosti , nemôže potvrdiť, pretože si jeho prácu a činnosť nevšímala, mala

dosť práce s voličmi, ktorí chodili konkrétne ku nej a hlasovali», a svedkyňa nemá

vedomosť, či vo vzťahu k činnosti zapisovateľa ich volebnej komisie bola podaná nejaká

sťažnosť, či už zo strany voličov alebo členov OVK. Svedkyňa nevedela vyjadriť

percentuálne, koľko času z celkového času trvania volieb sa zapisovateľ zdržiaval mimo

volebnej miestnosti, pretože ako zdôraznila, ona si ho nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, že

pokiaľ ide o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti, o tejto otázke

členovia OVK nediskutovali, ani svoje názory nijako nezdôvodňovali a každý člen OVK

svoj názor na túto otázku vyjadril iba hlasovaním, ktorého výsledok rozhodol. Podľa

svedkyne „... neprítomnosť pozorovateľov vôbec neovplyvnila správnosť sčítavania hlasov

vo volebnej komisii, mám za to, že tam bolo dosť skúsených členov volebnej komisie, ktorí

túto úlohu zvládli“.

10.7 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 17, uviedol, že

pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa činnosti pri ovplyvňovaní

voličov, on „... z toho nič nevie ani vyvrátiť ani potvrdiť, pretože on sedel vo volebnej

miestnosti a venoval sa vyslovene len voľbám“.

10.8 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 18, uviedol, že

počas volieb videl na chodbe, avšak „... k jeho činnosti sa nevie vyjadriť,

pretože z osobných dôvodov ho vôbec nesledoval a vôbec nemá vedomosť ako pôsobil počas

volieb 15.11.2014“.

10.9 Svedkyňa , kontrolórka mestskej časti, uviedla, že ako

kontrolórka mestskej časti konala na základe podnetu od okresného úradu o tom, že

sťažovateľ si v rozpore so všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „nariadenie“)

mestskej časti umiestnil predvolebné plagáty na verejnom priestranstve, kde to bolo

zakázané, pričom v tejto súvislosti na túto skutočnosť upozornila sťažovateľa ešte v čase

moratória 14. novembra 2014 s tým, aby tieto plagáty odstránil. Svedkyňa uviedla, že

realizáciu predmetného upozornenia na odstránenie predvolebných plagátov sťažovateľa už

sama nerealizovala a bola len „... informovaná, že vo večerných hodinách bol plagát

stiahnutý z objektu verejného priestranstva“. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,

že „... existuje nejaké rozhodnutie mestskej časti o tom, že sťažovateľ mal právo svoju

kampaň realizovať aj na predmetnom objekte, na ktorý boli upozornení zo strany okresného

úradu, že je tam označený nezákonne. Rovnako nemá vedomosť o tom, kto označil túto

plochu, že je nezákonne uvedená na tomto verejnom priestranstve a ploche.“. V súvislosti

s včasným neoznámením počtu obyvateľov mestskej časti podľa § 16 ods. 9 volebného

zákona svedkyňa uviedla, že „... vedela o tom, že do stanoveného termínu 22.8.2014

mestská časť neoznámila na mieste obvyklom počet obyvateľov miestnej časti, ale keďže to

neurobila mestská časť, ale urobil to podľa zákona okresný úrad, žiadne konzekvencie

vo vzťahu k zodpovednému zamestnancovi mestskej časti neuplatnila“.

V súvislosti s výpoveďou svedkyne (10.9) prítomný zástupca mestskej časti

dodal, že „... mestská časť Košice Sever ani nemá kompetenciu vydávať

povolenie na umiestnenie propagačného materiálu. Čiže také rozhodnutie ani ňou nemohlo

byť vydané. Takéto rozhodnutie vydáva mesto Košice o zaujatí verejného priestranstva.

A pokiaľ má vedomosť, tak tento priestor bol výlučne mestom Košice vyhradený iba

na propagačné účely.“.

11. V súvislosti s vykonaným výsluchom svedkov právny zástupca odporcu

vo svojom písomnom vyjadrení z 8. februára 2015 okrem iného tiež uviedol:

«Z výpovedí svedkov je zrejmé, že počas volieb nedošlo k porušeniu, ktoré by malo

vplyv na výsledok volieb.

Sťažovateľom navrhnutý svedok prezentoval výsledok volieb ako korektný,

a podľa tohto svedka si zapisovateľ ( ) plnil svoje povinnosti, ktoré mu

vyplynuli z funkcie zapisovateľa.

Svedok podrobne ozrejmil, ako prebiehala akcia organizovaná

Radou seniorov, ktorej je svedok predsedom. Ozrejmil aj to, kto rozhodol o tom, kedy sa

akcia bude konať. Tým, kto rozhodol o dátume konania akcie, bola rada seniorov. Na akcii

sa ani len slovkom nezmienil o prebiehajúcich voľbách. sa tejto akcie zúčastnil

z titulu svojej funkcie, lebo rada seniorov chcela, aby mala akcia slávnostnejší charakter. ...

Pokiaľ ide o svedka , tento svedok je v súčasnosti v súdnom spore

s Mestskou časťou Košice Sever. ...

Namietame dôveryhodnosť tejto výpovede, lebo je vôbec otázne, čo tento svedok

skutočne počul a ako skreslene. Ako sme už uviedli, svedok nemôže vedieť, či ide

o manželov, či obaja boli voliči alebo len jeden z nich a druhý ho sprevádzal. Nie je zrejmé,

ktorá z osôb, čo hovorila a tiež, kto na to reagoval. ...

Poukázať treba aj na to, že ak sú volebné lístky spočítané správne, tak účasť či

neúčasť pozorovateľov nemá na výsledok volieb žiadny vplyv.

... V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je si istý, že zapisovateľ ovplyvnil množstvo

voličov, no neoznačil žiadneho, ktorý by to potvrdil. Ide tak len o ničím nepodložené

tvrdenie. už hovorí o jednom manželskom páre, ktorý však tiež nevie

označiť a neuviedol ani približne, kedy sa predmetný manželský pár „srdečne zvítal“

s .»

12. K vykonanému výsluchu svedkov, ako aj k vyjadreniu odporcu k sťažnosti, ktoré

bolo krátkou cestou sťažovateľovi doručené pri výsluchu svedkov, sťažovateľ zaujal

stanovisko vo svojom podaní z 8. februára 2015, v ktorom okrem iného tiež uviedol:

«Nie je pravdou, že Mestská časť Košice Sever (ďalej len MČ) zverejnila údaj

(06.08.2014) o počte obyvateľov v zmysle zákona, tak ako porušovateľ uvádza vo vyjadrení,

ale aj počas výsluchu kontrolórky MČ (č.9 výsluchu). K zverejneniu

informácie na stránke MČ došlo až na základe rozhodnutia prednostu OU v Košiciach dňa

16.09.2014. ...

Je zavádzajúce tvrdenie o tom, že sťažovateľ mal možnosť, právnu neistotu rozptýliť

dopytom na Mestskú časť Košice Sever (ďalej len MČ). Požadovanie informácií respektíve

dopytov z MČ nie je chronicky a dlhodobo možné, nakoľko porušovateľ odmieta odpovedať

sťažovateľovi na emaily, na otázky, ako aj vydáva fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení

informácií v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čim znemožňuje prístup

k existujúcim informáciám. ...

Tvrdenia porušovateľa o nepodložení dôkazov zo strany sťažovateľa, ako

i nepodloženom filtrovaní osobných údajov s cieľom doručiť vecný dar seniorom,

porušovateľ ospravedlňuje výrokom: „že sa jedná o bežnú prax samosprávy oslovovať,

takýmto spôsobom seniorov.“ čo nemožno akceptovať. ...

... K týmto údajom ostatní kandidáti, ale ani verejnosť v zmysle zákona

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

nemá prístup.

... porušovateľ, starosta využil svoju funkciu na získavanie informácií o obyvateľoch

vo svoj prospech, aby obdaroval seniorov žijúcich v MČ súkromným darom v počte

cca 5500 ks (CD s piesňami manželky). ...

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, ku ktorému sme získali dôkazy až

po podaní ústavnej sťažnosti a to že:

V dňoch od 10. 13.11.2014 (starosta a kandidát) doručil riaditeľom

a rodičom detí materských škôl sídliacich v mestskej časti Košice Sever listovú zásielku,

ktorá bola distribuovaná rodičom prostredníctvom detí navštevujúcich jednotlivé školské

zariadenia. V listovej zásielke sa nachádzala politická reklama, čím došlo k porušeniu §

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, z dôvodu politickej činnosti a propagácie kandidáta na starostu

v školskom zariadení. ...

Porušovateľ hrubo zavádza, ak tvrdí, že uvedené podujatie „Čaj o piatej“ konané

15 hodín pred otvorením volebných miestností nebolo ničím výnimočné, ojedinelé a ani

účelové.

Výnimočné bolo preto, že sa konalo v externom prostredí (Školská jedáleň

Technickej univerzity, Němcovej 1).

Prenájom veľkých priestorov mimo Senior domu sa využíva iba pri výnimočných

príležitostiach jeden krát v roku a to počas konania už rokmi zaužívanej každoročnej

Katarínskej zábavy, ktorá sa koná na konci mesiaca november pre seniorov žijúcich v MČ

a slúži aj ako priestor na oceňovanie aktívnych členov Senior domu. Žiadna iná pravidelná

aktivita seniorov nevyžaduje z dôvodu kapacity externé priestory a v danom prípade

ponúkané služby. Svedok (č. 2 výsluchu) uviedol, že na bežné kultúrne vyžitie si

seniori nosia vlastné produkty, harmoniku a hudbu. V prípade tejto akcie to nebolo nutné

ani možné, nakoľko súčasťou tejto výnimočnej aktivity organizovanej starostom bolo

zabezpečené pohostenie formou večere, občerstvenia, ako aj alkoholických nápojov

s kultúrnym programom a ceremónie s odovzdávaním ocenení (diplomy). ...

Ojedinelé toto podujatie bolo preto, lebo sa konalo mimo pravidelných termínov

konania aktivity „Čaj o piatej“ a teda sa konalo iba pod zásterkou menovanej akcie. ...

Aktivita „Čaj o piatej“ sa prvýkrát v rekonštruovaných suterénnych priestoroch

Senior domu konala 19.9.2014 a nie ako klamlivo uviedol svedok (č. 2

výsluchu) cit. „zhruba od letných mesiacov.“ ... Svedok zároveň uviedol, že až

11.11.2014 (teda tri dni pred podujatím) zasadala Rada Seniorov, kde sa dohodli, že v

piatok toho týždňa bude slávnostné posedenie pri čaji, kde by sa rozdávali rôzne

vyznamenania alebo ocenenia. Pritom rezervácia priestoru jedálne v školských internátoch

TUKE (miestnosť sa využíva aj na svadby) MČ zarezervovala 2 týždne vopred koncom

októbra, priamo u vedúcej jedálne . Svedok zavádzal aj v tvrdení, že

akcia čaj o piatej bola poslednou akciou v danom roku, nakoľko 27.11.2014 sa uskutočnilo

každoročne organizované podujatie s názvom Katarínska zábava, na ktorej sa zúčastnil. ...

Účelovým bolo podujatie z dôvodu jeho uskutočnenia. Svedok (č. 2

výsluchu) ako dôvod jeho konania uviedol každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní

starostu členom Senior domu v tomto čase. Uvedené tvrdenie svedka je zavádzajúce.

Každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní členom Senior domu z rúk starostu

porušovateľa, prebiehalo vždy v rámci akcie katarínska zábava (seniorov). Táto sa

uskutočňovala vždy počas Adventných trhov... . Presunutím tejto aktivity na novovytvorené

účelové podujatie v období predvolebného moratória považujeme zo strany porušovateľa

a za spoluúčasti svedka ako predsedu RS a kandidáta na poslanca za

účelové. ...

Porušovateľ nehovorí pravdu, ak tvrdí, že bol na podujatí iba ako pozvaný hosť,

pretože bol objednávateľom celého podujatia, ako aj priestorov a stravy pre podujatie.

Porušovateľ bol organizátorom v celom rozsahu podujatia. ...

Označenie volieb za dobrú príležitosť na oprášenie resp. oživenie starých vzťahov

z pohľadu zapisovateľa okrsku č. 16 považujeme za argument, ktorý nemá žiadnu oporu

v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a slúži len ako pokus o vyhováranie sa.

Oprášenie resp. oživenie starých vzťahov slúži len ako vhodná zámienka k vyhľadávaniu

kontaktov s cieľom aktívne „poradiť“ prichádzajúcim voličom.

Výpovede svedkov ( , , ) potvrdili, že zapisovateľ

sa zdržiaval mimo volebnej miestnosti cca 6 hodín z celkových 13 hodín (voľby sa konali

od ) pričom sa zdržiaval na chodbe pred volebnou miestnosťou. Je len logickým

vyjadrením svedkov, že nemajú vedomosť o činnosti zapisovateľa na chodbe pred volebnými

miestnosťami č. 16,17,18 nakoľko na rozdiel od neho sa zdržiavali vo volebných

miestnostiach a plnili si tak svoje povinnosti. Svedok (č. 4 výsluchu)

detailne opísal vo svojej výpovedi, že videl a počul akým spôsobom zapisovateľ exaktne

pred volebnou miestnosťou usmerňuje a nabáda v rámci priateľských rozhovorov voličov

k voľbe konkrétneho kandidáta. ...

... Svedkyňa zamestnankyňa MČ (č. 9 výsluchu) ako aj

porušovateľ zavádzajú súd tvrdeniami „sťažovateľ si umiestnil plagát na verejnom

priestranstve v rozpore s VZN MČ“. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadne

volebné plagáty neboli umiestňované na verejných priestranstvách. Moje volebné aktivity

som sústredil do hnuteľného objektu (kontajner), ktorý bol zložený na námestí Jána

Mátheho a je v majetku súkromnej spoločnosti, ktorá mi ho prenajala. Povolenie na

zaujatie verejného priestranstva som dostal od mesta Košice na základe legitímnej žiadosti,

v ktorej som uviedol pravdivý účel využitia predvolebná kampaň. Predmetné verejné

priestranstvo je v majetku mesta Košice a nie v majetku MČ. ...

Na Námestí Jána Mátheho sa nachádzalo niekoľko súkromných objektov (stánok

PNS, reklamný valec, bilboardové plochy), ktoré v čase volieb boli nosičmi rôznej politickej

reklamy rôznych kandidátov. Považujeme za účelové, svojvoľné a vedome ak štatutár obce

si úmyselne naplánuje v deň pred konaním volieb prelepiť súkromný majetok veľkoplošnou

nálepkou „Upozornenie“ týkajúcich sa volieb len jednému z kandidátov. Taktiež

porušovateľ odmieta vysvetliť, prečo ako orgán verejnej správy, nezačal správne a ani iné

priestupkové konanie vo veci porušovaniu VZN voči sťažovateľovi, ak je presvedčený

o správnosti svojho rozhodnutia. Svedkyňa potvrdila, že žiadne konanie voči

sťažovateľovi MČ (porušovateľ) nevedie. ...

... Svedkyňa vo svojej výpovedi pred ÚS ako aj porušovateľ vo vypočutí vyšetrovateľa

(sťažnosť ORP 4648/SE KE 2014) spoločne uviedli, že podnet na konanie voči

porušovateľovi, o ktorý sa opiera MČ bol podaný telefonicky z Okresného úradu

v Košiciach. K uvedenej skutočnosti prikladám dôkaz z Okresného úradu Košice č. OU KE

OVVS 2015/005004, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že na OU Košice sa nenachádza

žiadny spisový materiál týkajúci sa upozornenia adresovaného Mestskej časti Košice

Sever vo veci porušovania zákonov a VZN mesta Košice, vo veci volieb do orgánov

samosprávy obcí zo dňa 14.11.2014 o ktorý som požiadal v zmysle info. zákona. ...

... V uznesení Ústrednej volebnej komisie z 15.11.2014 je exaktne uvedené, že

rozhodnutia o prítomnosti pozorovateľov nesmú byť svojvoľné. Z daného vyplýva nárok

na zdôvodnenie rozhodnutia o neprítomnosti pozorovateľov. Rozhodnutia komisií

považujeme za svojvoľné resp. založené na zlej interpretácií uznesenia ÚVK.»

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

13. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa až c) sa uplatní len vtedy, ak k

porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však

vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť

volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada

pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými

štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie

volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či

skutočnosti namietané sťažovateľom v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo alebo

spoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom

dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb starostu mestskej časti.

14. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľa, podľa ktorej mal mať na výsledok

volieb starostu mestskej časti bezprostredný vplyv postup mestskej časti, ktorá včas, t. j.

v zákonom ustanovenej lehote podľa § 16 ods. 9 volebného zákona neuverejnila počet

obyvateľov mestskej časti, v dôsledku čoho mali byť nezávislí kandidáti (vrátane

sťažovateľa) na post starostu mestskej časti uvedení do neistoty v tom, podpismi koľkých

voličov majú podporiť svoju kandidatúru, ústavný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva aj

zo samotnej sťažnosti, sťažovateľ sa domohol zjednania uvedenej nezákonnosti inými

dostupnými právnymi prostriedkami, a to podnetmi podanými ministerstvu, Ústrednej

volebnej komisii a okresnej prokuratúre. V tejto súvislosti je podstatné poznamenať, že

využitie označených prostriedkov nápravy sťažovateľom nebolo samoúčelné

resp. bez odozvy, pretože ich účinky sa prejavili včas, t. j. v dobe, keď ešte žiadnemu

z nezávislých kandidátov uchádzajúcich sa o registráciu kandidáta pre voľbu starostu

mestskej časti nemohla vzniknúť ujma v príčinnej súvislosti s jeho registráciou (pozri list

okresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802 7 z 10. novembra 2014, podľa ktorého všetci

nezávislí kandidáti boli zaregistrovaní ako kandidáti na voľbu starostu mestskej časti, pozn.)

v dôsledku oneskoreného zverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti, takže sťažovateľom

využité prostriedky nápravy boli zvolené efektívne, účelne a v relevantnej dobe.

Inými slovami, ústavný súd sa v tomto bode síce stotožňuje s názorom sťažovateľa,

že mestská časť svojím postupom pri zverejňovaní počtu obyvateľov mestskej časti na účely

komunálnych volieb porušila ustanovenie § 16 ods. 9 volebného zákona, tak, ako to

napokon konštatovalo aj ministerstvo a okresná prokuratúra, avšak vzhľadom na včasné

zjednanie nápravy tejto nezákonnosti ústavný súd súčasne podotýka, že táto skutočnosť

napokon nemala a ani nemohla mať reálny a objektívny vplyv na výsledok napádaných

komunálnych volieb, v príčinnej súvislosti s ktorým ústavný súd túto námietku sťažovateľa

považoval za irelevantnú.

15. V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej mal odporca už

„... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ na základe selekcie v databáze

osobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti

listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými jeho manželkou, ústavný

súd v prvom rade v záujme identifikácie času, keď malo k uvedenej aktivite dochádzať,

upriamuje pozornosť na prvú vetu § 30 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorej „Kampaň sa

začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb“.

Vzhľadom na to, že napádané komunálne voľby sa konali 15. novembra 2014

(pozri rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č.

o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí zo 7. júla 2014, pozn.), predvolebná

kampaň pri týchto voľbách sa začala ešte 17 dní pred týmto dňom, t. j. začala sa ešte v

októbri 2014, pričom mesiac október je vo všeobecnosti známy, resp. je všeobecne

zaužívané jeho označenie ako „mesiac úcty k starším“. Skutočnosť, že dotknuté listové

zásielky odporca zasielal seniorom mestskej časti ešte v októbri 2014, potvrdzuje nepriamo

aj sám sťažovateľ, ktorý tvrdí, že sa tak malo diať „... dva dni pred začatím oficiálnej

volebnej kampane...“.

Zo samotného obsahu dotknutého listu, ktorý ako dôkaz predložil sám sťažovateľ

a ktorý mal odporca zasielať v uvedenom čase seniorom mestskej časti, vyplýva, že jeho

účelom bolo skutočne iba úradujúcim starostom mestskej časti osloviť seniorov

pri príležitosti mesiaca úcty k starším bez toho, aby v tomto liste bola čo i len zmienka

o predvolebnej agitácii odporcu alebo o komunálnych voľbách všeobecne.

V uvedených súvislostiach ústavný súd vo všeobecnej rovine podotýka, že činnosť

úradujúceho starostu/primátora v tom ktorom konkrétnom prípade, resp. výsledky jeho

pôsobenia počas celého jeho funkčného obdobia, možno tiež v určitom slova zmysle

považovať za akúsi nepriamu „predvolebnú kampaň“, pretože každý starosta či primátor sa

vo svojej podstate snaží už výsledkami svojej činnosti v úrade počas celého funkčného

obdobia osloviť a zapôsobiť na svojho potencionálneho voliča, a „bojovať“ tak o jeho

priazeň pre nasledujúce komunálne voľby. Vzhľadom na to podľa ústavného súdu bežný

výkon právomocí, resp. bežnú činnosť spojenú s výkonom funkcie starostu/primátora, ktorá

je adresne nasmerovaná k jeho potencionálnym voličom, nie je možné bez ďalšieho

stotožňovať s nezákonným a manipulujúcim konaním.

Ústavný súd však podotýka, že ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca akýmkoľvek

spôsobom počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia pri výkone svojej právomoci

starostu mestskej časti konal nezákonne, čím by zneužil svoje postavenie a právomoci

zverené mu ako verejnému činiteľovi zákonom, má možnosť obrátiť sa v tomto smere

so svojím podnetom na príslušné orgány činné v trestnom konaní, pretože právomoc

ústavného súdu v tomto smere nie je kreovaná.

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd pri skúmaní danosti príčinnej súvislosti

medzi touto námietkou sťažovateľa na jednej strane a výsledkami napádaných komunálnych

volieb na strane druhej dospel k záveru o jej neopodstatnenosti.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampane

v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom napádaných komunálnych volieb podľa § 30

ods. 2 volebného zákona tým, že odporca sa 15 hodín pred začatím napádaných volieb

14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, zúčastnil spoločensko kultúrneho podujatia

seniorov, na ktorom odovzdaním čestného diplomu oceňoval aktívnych seniorov

podieľajúcich sa na rozvoji aktivít seniorov v mestskej časti, ústavný súd upriamuje

pozornosť na svoju judikatúru (m. m. , ), podľa ktorej je to

predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb znáša dôkazné

bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj

doložiť exaktnými dôkazmi.

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu

ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom

dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných

volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces

().

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ v rámci dokazovania navrhol iba

oboznámenie sa s ním predloženými listinnými dôkazmi, a to so Štatútom Senior domu,

s prevádzkovým poriadkom Denného centra Senior domu a s dôvodovou správou k bodu

č. 12 na XXI. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Sever, z ktorých

považoval ústavný súd za preukázané iba to, že Denné centrum Senior domu je

v zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, pričom ide o subjekt bez právnej subjektivity,

ktorý poskytuje služby približne 450 registrovaným seniorom mestskej časti, ktorý je

finančne napojený na rozpočet mestskej časti, teda prostriedky na jeho aktivity sú

rozpočtované a vyčlenené z prostriedkov mestskej časti. Uvedeným sťažovateľom

navrhovaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že by sa 14. novembra 2014 vôbec

konalo sťažovateľom zmieňované kultúrne podujatie seniorov mestskej časti, na ktorom by

odporca agitoval prítomných seniorov, aby ho v napádaných komunálnych voľbách volili.

Sťažovateľ v tejto súvislosti na preukázanie svojich tvrdení o predvolebnej aktivite odporcu

v čase moratória totiž nenavrhol vykonať žiadne iné relevantné dôkazy (napr. výsluch

svedkov, ktorý by verifikoval predvolebnú agitáciu odporcu na označenom podujatí a pod.,

pozn.).

Ústavný súd však v záujme zistenia materiálnej pravdy si v rámci právomoci

zverenej mu sám v rámci dokazovania vyžiadal od predsedu

Senior domu písomné stanovisko k tejto námietke sťažovateľa, ktorého tiež v prítomnosti

sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov aj vypočul. Týmto dokazovaním považoval

ústavný súd za preukázané, že 14. novembra 2014 sa skutočne konalo kultúrno spoločenské

posedenie seniorov, ktorého dátum konania určili samotní seniori, resp. ich predseda

s podpredsedníčkou a ktoré bolo jedným z radu periodicky sa opakujúcich piatkových

stretnutí seniorov financovaných, tak ako všetky podujatia tohto zariadenia z prostriedkov

jeho zriaďovateľa, ktorým je mestská časť a ktorého sa na pozvanie seniorov pri príležitosti

koncoročného tradičného (organizovaného aj po minulé roky) oceňovania aktívnych

seniorov zúčastnil aj odporca ako v tom čase úradujúci starosta mestskej časti, avšak týmto

dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca na tomto podujatí okrem odovzdania

čestných diplomov 30 oceneným seniorom vykonával aj predvolebnú agitáciu, resp. aby sa

akýmkoľvek spôsobom zmieňoval na tému nastávajúcich komunálnych volieb, a tak, ako už

bolo uvedené, v tomto smere ani sťažovateľ žiadne dôkazy nenavrhol.

V uvedených súvislostiach ústavný súd už aj v minulosti judikoval

(m. m. , , ), že v rozpore s § 30 volebného zákona

nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo

na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, ak

obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória zmenila

rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.

Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatím

volieb, nemožno striktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na post

starostu/primátora alebo na post poslanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počas

tohto obdobia moratória musí absolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiť

akékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorý

treba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto období

kandidát kandidujúci v komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňoval

a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné

rozhodovanie. A contrario za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek

spoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorá

má nepochybne znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho

konania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok

ovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca

na zmieňovanom kultúrno spoločenskom podujatí seniorov vykonával činnosť, ktorú by

bolo možné považovať za protiprávnu predvolebnú agitáciu, ústavný súd vo vzťahu

k možnému ovplyvneniu volebného výsledku touto aktivitou odporcu považoval aj túto

námietku sťažovateľa za irelevantnú.

17. Vykonaným dokazovaním ústavného súdu nebola preukázaná ani pravdivosť

ďalšej námietky sťažovateľa, podľa ktorej zapisovateľ OVK č. 16 v deň

napádaných komunálnych volieb pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17

a č. 18, ktoré sa nachádzali v jednej budove vedľa seba, mal agitovať voličov v prospech

odporcu.

Vypočutím tak sťažovateľom navrhovaných svedkov ( , ),

ako aj svedkov náhodne vybratých ústavným súdom spomedzi členov OVK č. 16, 17

a č. 18, ústavný súd síce zistil, že zapisovateľ OVK č. 16 sa v deň volieb

síce nachádzal častejšie mimo priestoru volebnej miestnosti volebného okrsku, ako v tejto

miestnosti, avšak v konečnom dôsledku si všetky svoje povinnosti zapisovateľa riadne

a bez výhrad či už členov OVK č. 16 alebo voličov splnil. Vzhľadom na volebný výsledok,

podľa ktorého bol medzi sťažovateľom na jednej strane a odporcom na strane druhej zistený

rozdiel 135 platných hlasov, na uvedenom závere nič nemení ani zistenie z výpovede

svedka , ktorý mal začuť rozhovor na tému volieb iba s dvoma voličmi,

pričom ostatní vypočutí svedkovia ovplyvňovanie svedkov nevedeli potvrdiť a sťažovateľ

iné dôkazy nenavrhol.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že už aj v minulosti ()

konštatoval, že bežný rozhovor aj na tému „voľby“ s dvomi, tromi občanmi nemožno

bez ďalšieho považovať za agitáciu v zmysle volebného zákona.

18. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, podľa ktorej má o nezákonnosti

napádaných komunálnych volieb svedčiť aj vedomé dehonestovanie jeho volebnej kampane

a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu, ktorý v poobedňajších hodinách

14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním napádaných volieb, spolu s kontrolórkou

mestskej časti mali oblepiť informačný stánok sťažovateľa

oznamom o nezákonnosti tejto jeho kampane, ústavný súd vykonal dokazovanie v prvom

rade sťažovateľom predloženými listinnými dôkazmi a tiež výsluchom svedkyne

.

Zo žiadosti sťažovateľa z 18. júla 2014, ktorou žiadal mesto Košice (ďalej len

„mesto“) o povolenie využívať verejné priestranstvo na Námestí J. Mathého v Košiciach,

síce vyplýva, že tak žiadal na účely „... umiestnenia informačného stánku z dôvodu volieb

do orgánov samosprávy obcí (15.11.2014)“, avšak z rozhodnutia mesta o tejto žiadosti

č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorého sa sťažovateľ argumentačne dovoláva,

vyplýva, že sťažovateľovi bolo udelené povolenie na účely v tomto rozhodnutí bližšie

neidentifikovanej propagačnej akcie, a to na verejnom priestranstve – Námestie Nádeje,

a nie na Námestí J. Mathého, na ktorom sťažovateľ v skutočnosti uskutočnil vylepenie

svojich propagačných predvolebných plagátov.

Podľa § 30 ods. 10 volebného zákona umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií

na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou.

Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých

kandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí

obec svojím všeobecne záväzným nariadením.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mestská časť svojím nariadením určila, že

«... miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená

časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej

komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie

volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov

a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto

podľa tohto VZN sa zakazuje.».

Z uvedených zistení teda vyplýva, že mestská časť v súlade s citovaným ustanovením

volebného zákona určila svojím nariadením verejné priestranstvo na účely predvolebnej

kampane komunálnych volieb konaných 15. novembra 2014, pričom sťažovateľ konal

v rozpore s týmto nariadením, keď svoje predvolebné plagáty umiestnil na verejnom

priestranstve na Námestí J. Mathého v Košiciach, o využitie ktorého na tento účel síce

žiadal, avšak povolenie mu rozhodnutím mesta č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014

v skutočnosti na tento účel dané nebolo, pričom z tohto dôvodu toto rozhodnutie sťažovateľ

nenapadol odvolaním. Vzhľadom na uvedené tak postup odporcu ako úradujúceho starostu

mestskej časti a kontrolórky mestskej časti, keď zakročili proti porušeniu nariadenia

mestskej časti, nemožno ponímať ako nezákonné alebo účelovo namierené proti

sťažovateľovi s cieľom dehonestovať jeho alebo jeho predvolebnú kampaň.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa o poškodzovaní jeho predvolebnej kampane

odporcom s negatívnym dopadom (rozumej v jeho neprospech, pozn.) na voličov ústavný

súd iba na margo uvedeného podotýka, že aj keď boli predvolebné plagáty sťažovateľa

umiestnené na verejnom priestranstve, na využitie ktorého v skutočnosti nemal žiadne

oprávnenie, resp. povolenie, v skutočnosti táto jeho predvolebná kampaň splnila svoj účel,

pretože k jej prelepu oznamom o jej nezákonnosti, ako tvrdí sám sťažovateľ, malo dôjsť až

v neskorých poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, keď už aj

tak vedenie akejkoľvek predvolebnej kampane bolo zákonom zakázané. Okrem toho

v kontexte zisteného neobstojí ani obranná argumentácia sťažovateľa, že svoje predvolebné

letáky nevylepil na verejnom priestranstve, ale na kontajner, ktorý bol v súkromnom

vlastníctve, a nie vo vlastníctve mesta, takže na tento počin ani žiadne povolenie nemusel

mať, pretože táto argumentácia sama osebe spochybňuje konanie sťažovateľa, ktorý sám aj

napriek uvedenému svojmu presvedčeniu o povolenie žiadal, a uvedeným konaním

v každom prípade, t. j. aj v prípade stotožnenia sa s jeho presvedčením, že vylepenie

plagátov realizoval na súkromnom majetku, sťažovateľ týmto svojím počinom porušil nielen

nariadenie mestskej časti, ale aj citované ustanovenie § 30 ods. 10 volebného zákona.

Ústavný súd tiež podotýka, že ak sa sťažovateľ konaním odporcu cíti byť poškodený

na svojich osobnostných právach, mal a má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv

podaním občianskoprávnej žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

19. Napokon sťažovateľ v poslednej zo svojich námietok proti napádaným

komunálnym voľbám starostu mestskej časti spochybnil postup okrskových volebných

komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 pri zisťovaní volebného výsledku, a to z dôvodu

nesprávneho prepočítania hlasovacích lístkov (prepočítanie nie „na kríž“, pozn.), ako aj

z dôvodu bezdôvodného nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri procese sčítavania

hlasovacích lístkov, a napokon aj z dôvodu neoznámenia výsledku volieb nezávislým

pozorovateľom po skončení prepočítania hlasovacích lístkov.

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uskutočnil

prepočítanie hlasovacích lístkov v označených volebných okrskoch a zo záverov tohto

dokazovania zistil, že zatiaľ čo podľa údajov zo zápisníc OVK č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17

a č. 18 o výsledkoch volieb starostu mestskej časti malo byť sťažovateľovi ako kandidátovi

s poradovým č. 4 odovzdaných 710 platných hlasov, v skutočnosti podľa prepočítania mu

bolo odovzdaných 711 platných hlasov (t. j. o 1 platný hlas viac, ako to vyplývalo

zo zápisníc označených OVK, pozn.) a odporcovi ako kandidátovi s poradovým č. 2 malo

byť podľa zápisníc označených OVK odovzdaných 670 platných hlasov, avšak podľa

prepočítania mu bolo odovzdaných 665 platných hlasov (t. j. o 5 platných hlasov menej, ako

to vyplývalo zo zápisníc označených OVK, pozn.).

Ústavný súd pri prepočítaní platných hlasovacích lístkov odovzdaných v označených

volebných okrskoch tak sťažovateľovi, ako aj odporcovi zistil 4 sporné hlasovacie lístky,

a to dva hlasovacie lístky vo volebnom okrsku č. 6 a po jednom hlasovacom lístku

vo volebných okrskoch č. 7 a č. 18, pričom za sporné považoval ústavný súd tie hlasovacie

lístky, ktoré neboli upravené spôsobom podľa § 31 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého

„volič na hlasovacom lístku pre voľby starostu zakrúžkovaním poradového čísla označí

kandidáta, pre ktorého hlasuje“.

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta

s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve

poradové čísla, a to poradové číslo kandidáta č. 2 a č. 7, a tiež bol medzi týmto lístkami

zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno

kandidáta č. 2 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta

s poradovým č. 4 (sťažovateľ) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo

zakrúžkované iba meno kandidáta č. 4 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta

s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo

zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je

upravený podľa citovaného § 31 ods. 4 volebného zákona.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti

hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr.

, , ), že zverenie právomoci rozhodnúť

o platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38

ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho

lístka. V kontexte § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona v spojení s § 31 ods. 4 volebného

zákona taký hlasovací lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla

kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že

posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. ,

, ), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať

k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho

vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že zákonným spôsobom

(zakrúžkovaním poradového čísla) označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý

prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj

dodržiavanie princípov právneho štátu.

Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1

v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byť

v prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslo

kandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu mestskej časti, pričom v tejto

súvislosti ústavný súd rovnako, ako aj v minulosti (napr. , ,

) vyhodnotil ako platné aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označil

svojho kandidáta nielen zakrúžkovaním jeho poradového čísla, ale súčasne zakrúžkoval aj

jeho meno, pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho volič

volil, teda komu dal svoj hlas.

V intenciách uvedeného tak ústavný súd v danom prípade zo 4 uvedených sporných

hlasovacích lístkov uznal za platný iba hlasovací lístok vo volebnom okrsku č. 18,

na ktorom bolo okrem poradového čísla kandidáta č. 2 zakrúžkované aj jeho meno a údaje

o ňom. Po zohľadnení uvedených zistení ústavného súdu z prepočítania platných

hlasovacích lístkov pre sťažovateľa a pre odporcu vo volebných okrskoch č. 1, 2, 6, 7, 8, 14,

16, 17 a č. 18 do celkového výsledku volieb potom sťažovateľ dostal celkový počet

1366 platných hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku

volieb dostal 1365 platných hlasov, pozn.) a odporca dostal celkový počet 1495 platných

hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb dostal

1500 platných hlasov, pozn.), takže rozdiel hlasov je 129 platných hlasov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže sa pri prepočítaní

hlasovacích lístkov nepodarilo preukázať také pochybenia sťažovateľom spochybnených

okrskových volebných komisií, ktoré by ovplyvnili vyhlásený výsledok volieb starostu

mestskej časti, je ústavne žiaduce rešpektovať ich výsledok, ktorý je odzrkadlením

všeobecného, rovného a priameho volebného práva voličov vyjadreného tajným

hlasovaním.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o pochybení okrskových volebných komisií

týkajúcu sa nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri prepočítaní hlasovacích lístkov,

ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (), podľa ktorej keďže

priznanie statusu pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku nie je podľa § 36

volebného zákona nárokovateľné, ako aj vzhľadom na to, že označené ustanovenie

volebného zákona neukladá OVK povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti

o priznanie statusu pozorovateľa a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti neukladá

OVK, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byť

svojvoľné), ako aj s prihliadnutím na zabezpečenie objektívnosti volieb prostredníctvom

spôsobu kreovania OVK (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona), ústavný súd

dospel k záveru, že nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu pozorovateľa nemôže

samo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok je

nesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený.

20. Na základe uvedených záverov k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súd

jeho sťažnosť zamietol, pretože neboli preukázané také porušenia alebo volebného

zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb.

Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015