Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)PL. ÚS 47/2014
PDF · 959.46 KB
No categories available
PL. ÚS 47/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015
zloženého z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra
Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka (sudca spravodajca), Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní
o sťažnosti , , zastúpeného advokátom
JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti
Košice Sever konaných 15. novembra 2014, za účasti , zvoleného starostu
mestskej časti Košice Sever, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom,
Park Angelinum 4, Košice, ako aj za účasti Mestského úradu mestskej časti Košice Sever
a takto
rozhodol:
Sťažnosť z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. PL. ÚS 47/2014 14 zo 17. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice Sever (ďalej len „mestská
časť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté voľby“).
2. Sťažovateľ kandidoval v napadnutých voľbách na post starostu mestskej časti
pod poradovým č. 4 ako nezávislý kandidát. Z celkového počtu 5722 platne odovzdaných
hlasov získal 1365 platných hlasov a zvolený starosta mestskej časti (ďalej len
„odporca“), ktorý kandidoval pod poradovým č. 2 tiež ako nezávislý kandidát, získal
v napadnutých voľbách celkovo 1500 platných hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi
sťažovateľom a odporcom je 135 platných hlasov.
3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietal sťažovateľ neústavnosť
a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodov
vo fáze prípravy napadnutých volieb, ako aj z dôvodov vyskytujúcich sa v ich priebehu.
3.1 Pokiaľ ide o štádium prípravy napádaných volieb, sťažovateľ poukázal
na nezákonnosť v súvislosti s neuplatnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona Slovenskej
národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších
predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého ma obec najneskôr 85 dní pred dňom
konania volieb povinnosť zverejniť spôsobom v mieste obvyklým počet obyvateľov obce, od
ktorého závisí počet podpisov v petícii, ktorými musí v zmysle označeného ustanovenia
nezávislý kandidát podporiť svoju kandidatúru. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že
mestská časť si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, v dôsledku čoho porušila § 16 ods. 9
volebného zákona spôsobom, ktorý uviedol do neistoty nezávislých kandidátov majúcich
záujem kandidovať v dotknutých komunálnych voľbách, a to v súvislosti s počtom
potrebných podpisov, ktoré mali na podporu svojej kandidatúry zozbierať v petičných
hárkoch.
Sťažovateľ podotkol, že v súvislosti s nesplnením si označenej zákonnej povinnosti
mestskou časťou sťažovateľ 16. septembra 2014 osobne podal Okresnej prokuratúre Košice I
(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“) a Ústrednej volebnej komisii podnet so žiadosťou o prijatie účinných
opatrení na odstránenie zmienenej nečinnosti mestskej časti.
3.2 O neústavnosti a nezákonnosti volieb vo fáze ich prípravy svedčí podľa
sťažovateľa aj skutočnosť, že odporca, ktorý bol starostom mestskej časti aj
v predchádzajúcom volebnom období, t. j. aj v čase konania napádaných volieb, mal
na oslovenie voličov využiť údaje, o ktorých sa dozvedel a ku ktorým mal prístup z výkonu
svojej funkcie starostu mestskej časti, keď „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej
kampane...“ mal na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej časti
zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti „... v niekoľko tisícovom náklade (predpoklad
5500)...“ listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými manželkou
odporcu . Sťažovateľ súčasne v tejto súvislosti uviedol, že „Obyvatelia
svoje osobné údaje poskytujú samospráve v súlade so zákonom a tá by s nimi mala aj
v tomto súlade nakladať. Filtrovanie a oslovovanie určitých skupín obyvateľstva sa v zmysle
príslušných zákonných ustanovení považuje za zneužitie osobných údajov. Mám za to, že
tomu bolo tak aj v tomto prípade, pričom došlo zároveň k ich zneužitiu pre súkromné účely
a propagáciu starostu .“.
3.3 Sťažovateľ tiež namietal, že počas napádaných volieb bolo činnosťou odporcu
porušené aj predvolebné moratórium v rozpore s § 30 ods. 2 volebného zákona („Kampaň
sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo
určeného času je zakázané.“), a to tým, že „Zvolený starosta, počas volebnej kampane
na podujatí, ktoré organizoval ako štatutár obce, nedovoleným spôsobom ovplyvňoval vôľu
konkrétnych voličov sympatizantov z radov dôchodcov obce poskytnutím nefinančnej
odmeny v krátkom čase pred konaním volieb.“.
V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že 14. novembra 2014 so začiatkom o 16.00 h
(„15 hodín pred otvorením volebných miestností“) odporca ako v tom čase aktívny starosta
mestskej časti a súčasne kandidát na tento post aj v napádaných voľbách v súčinnosti
s Radou seniorov pôsobiacou v mestskej časti (ďalej len „rada seniorov“) zorganizoval a aj
sa osobne zúčastnil na kultúrnej akcii konanej v jedálňach študentského domova na
ulici Němcovej 1 v Košiciach, na ktorú boli pozvaní všetci seniori prostredníctvom
predsedu rady seniorov, ako aj prostredníctvom oznamu umiestneného na výveske
v Senior dome nachádzajúcom sa v mestskej časti, ktorého členskú základňu tvorí asi
450 registrovaných seniorov z mestskej časti. Predmetného netradičného kultúrneho
podujatia konaného pod názvom „Čaj o štvrtej“ sa malo zúčastniť viac ako 90 seniorov
(dôchodcov), pričom odporca mal osobne 33 členom Senior domu odovzdať ďakovné listy
s jeho podpisom a erbom mestskej časti a na tomto podujatí, na ktorom bola podávaná
strava a občerstvenie, mala vystúpiť ako speváčka aj manželka odporcu .
Na dokreslenie celkových okolností sťažovateľ podotkol, že Senior dom ako súčasť Denného
centra na ulici Obrancov mieru 2 v Košiciach zriadila a prevádzkuje mestská časť zo svojich
rozpočtových finančných prostriedkov.
3.4 Predvolebné moratórium malo byť podľa sťažovateľa porušené aj nezákonnou
aktivitou zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) vo volebnom okrsku
č. 16 , ktorý bol do tejto funkcie menovaný odporcom, ktorý má byť
súčasne jeho blízkym priateľom a v prospech ktorého mal menovaný zapisovateľ agitovať
voličov v deň napádaných volieb, t. j. 15. novembra 2014 pred volebnými miestnosťami
volebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali vedľa seba v budove Základnej
školy Polianka. Podľa sťažovateľa mal menovaný zapisovateľ z volebného okrsku č. 16
v deň volieb postávať pred volebnou miestnosťou „... a agitoval prichádzajúcich voličov
v prospech svojho zamestnávateľa . Agitácia prebiehala spôsobom
pozdravenia, podania ruky a verbálnym odporučením k volebnému aktu“.
3.5 Ďalšou skutočnosťou usvedčujúcou záver o neústavnosti a nezákonnosti
napádaných volieb starostu mestskej časti je vedomé dehonestovanie volebnej kampane
sťažovateľa a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu počas vedenia volebnej
kampane, ktorý v poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním
napádaných volieb, spolu s kontrolórkou mestskej časti mali
oblepiť informačný stánok sťažovateľa oznamom, že „Volebná kampaň na tejto ploche je
nezákonná...“, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ mal mať na využitie tejto plochy
na účely volebnej kampane povolenie udelené mu na obdobie od 13. októbra 2014 –
do 16. novembra 2014 rozhodnutím mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014,
ktorého „pozastavenie platnosti“ mesto Košice oznámilo sťažovateľovi listom
z 10. októbra 2014, ktorý mal byť sťažovateľovi doručený 11. novembra 2014, t. j. už
v čase prebiehajúcej volebnej kampane. V súvislosti s uvedeným konaním odporcu
sťažovateľ 15. novembra 2014 učinil na príslušnom oddelení Policajného zboru k veci
sp. zn. ORP 1286/OPP SEV 2014 ústne oznámenie.
3.6 Napokon podľa sťažovateľa počas napádaných volieb mali pochybiť aj okrskové
volebné komisie pri zisťovaní volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 6, 7, 8, 16, 17
a č. 18, kde mali príslušné okrskové volebné komisie bezdôvodne odoprieť prístup
nezávislým pozorovateľom do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov.
Súčasne podľa sťažovateľa vo volebných okrskoch č. 1, 2 a č. 14 členovia okrskových
volebných komisií „... odmietli po podpísaní zápisnice informovať pozorovateľov o výsledku
volieb“. V príčinnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami, ako aj v príčinnej súvislosti
s konštatovaním nezávislých pozorovateľov, ktorým bol umožnený prístup do volebných
miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých «... s výnimkou okrsku č. 4...
sčítanie jednotlivých volebných lístkov nepodliehalo v mnohých prípadoch opakovanej
kontrole, neprebehlo regulárne sčítanie „do kríža“...», sťažovateľ vyvodzuje záver
o možných pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku, ktoré mohli mať
v konečnom dôsledku vplyv na zistený výsledok volieb, a preto žiadal vykonanie kontroly
prepočítania hlasovacích lístkov.
4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu mestskej časti
Košice Sever konané 15. novembra 2014 za neplatné.
II.
5. Ústavný súd si v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvou
z 18. decembra 2014 vyžiadal od mestskej časti volebnú dokumentáciu z volebných okrskov
č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 (konkrétne zoznamy voličov z týchto volebných okrskov,
zápisnice okrskových volebných komisií o výsledku volieb a hlasovacie lístky, mená
a adresy členov okrskových volebných komisií, zápisnicu miestnej volebnej komisie
a písomné žiadosti osôb domáhajúcich sa štatútu nezávislého pozorovateľa v označených
volebných okrskoch), ďalej výzvou z 18. decembra 2014 adresovanou právnemu zástupcovi
sťažovateľa ústavný súd vyžiadal informáciu o tom, ako boli vybavené podnety sťažovateľa
podané okresnej prokuratúre, ministerstvu, Ústrednej volebnej komisii, a tiež oznámenie
sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia z 15. novembra 2014, ďalšou výzvou
z 18. decembra 2014 ústavný súd vyzval aj odporcu na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa
a tiež aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a napokon výzvou z 18.
decembra 2014 adresovanou predsedovi rady seniorov ústavný súd žiadal o poskytnutie
informácií o akcii seniorov konanej 14. novembra 2014.
Vyžiadaná volebná dokumentácia z mestskej časti, ako aj vyjadrenie sťažovateľa
s predložením vyžiadaných rozhodnutí a tiež vyjadrenie odporcu boli ústavnému súdu
doručené 14. januára 2015 a vyjadrenie predsedu rady seniorov bolo ústavnému súdu
doručené 2. februára 2015.
6. Volebná dokumentácia z komunálnych volieb konaných v mestskej časti
15. novembra 2014 z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 bola doručená
ústavnému súdu v deviatich zapečatených škatuliach, ktorých obsah bol v prítomnosti
uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 povereného
sudcu spravodajcu, ako aj v prítomnosti dvoch poradkýň ústavného súdu a tajomníčky
ústavného súdu prekontrolovaný 19. januára 2015, a to tak, že za prítomnosti označených
osôb boli postupne otvorené všetky zapečatené škatule s volebnou dokumentáciou označené
nápisom „KOMUNÁLNE VOĽBY 2014“, bola vykonaná kontrola obsahu jednotlivých
škatúľ a tiež boli prepočítané platné hlasovacie lístky odovzdané oprávnenými voličmi
v označených volebných okrskoch kandidátom na post starostu mestskej časti s poradovým
č. 2 ( ‒ víťaz volieb) as poradovým č. 4 ( – sťažovateľ).
Zapečatené zápisnice okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18
boli ústavnému súdu doručené osobitne, t. j. nenachádzali sa v škatuliach volebných
okrskov s ostatnou ich volebnou dokumentáciou.
V zapečatených škatuliach všetkých označených volebných okrskov sa nachádzali:
zoznamy voličov pre ten ktorý konkrétny volebný okrsok,
odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu primátora mesta Košice,
odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva
mesta Košice,
odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti,
odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej
časti,
vo voľbách použité a nepoužité obálky.
Pri ústavným súdom vykonanom opakovanom prepočítaní platných, ako aj
neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných sťažovateľovi a odporcovi v označených
volebných okrskoch bolo zistené, že údaj o počte im odovzdaných platných hlasov zistený
prepočtom bol súladný s týmto údajom zapísaným v zápisnici okrskovej volebnej komisie
iba v troch volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch č. 2, 8 a č. 17, v ostatných
kontrolovaných volebných okrskoch boli zistené malé odchýlky oproti údajom uvedeným
v zápisniciach okrskových volebných komisií. Súčasne kontrolou neplatných hlasovacích
lístkov na voľbu starostu mestskej časti v jednotlivých kontrolovaných volebných okrskoch
bolo zistené, že medzi nimi sa nenachádzal ani jeden hlasovací lístok, ktorý by mal byť
zaradený medzi platné hlasovacie lístky, a tieto neplatné hlasovacie lístky boli okrskovými
volebnými komisiami vyhodnotené správne.
Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené:
Údaj
Volebný
Kandidát
zo zápisnice
okrsok
prepočítaním
OVK zistený
č. 2 79 78
č. 1
č. 4 32 33
č. 2 60 60
č. 2
č. 4 65 65
č. 2 91 89 + 2
č. 6
č. 4 70 70
Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta
s poradovým č. 2 zistený jeden neplatný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve
poradové čísla, a to poradové číslo 2 a 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jeden
sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohto
kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.
Údaj
Volebný
Kandidát
zo zápisnice
okrsok
prepočítaním
OVK zistený
č. 2 69 69
č. 7
č. 4 162 161 + 1
Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta
s poradovým č. 4 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo
zakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.
Údaj
Volebný
Kandidát
zo zápisnice
okrsok
prepočítaním
OVK zistený
č. 2 46 46
č. 8
č. 4 102 102
č. 2 77 76
č. 14
č. 4 83 83
č. 2 82 82
č. 16
č. 4 54 55
č. 2 63 63
č. 17
č. 4 76 76
č. 2 103 101 + 1
č. 18
č. 4 66 66
Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta
s poradovým č. 2 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo
zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.
7. Zo sťažovateľom predložených listinných dôkazov ústavný súd v rámci
dokazovania vykonal dôkaz aj oboznámením sa s „Oznámením o počte obyvateľov
mestskej časti Košice Sever“ zo 16. septembra 2014, ďalej s listom ministerstva
sp. zn. SVS OVR 2014/025727 zo 17. septembra 2014, ako aj s listom okresnej
prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802 7 z 10. novembra 2014, a napokon aj s uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej
polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP 4648/SE KE 2014 z 12. decembra 2014
o vybavení trestného oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014.
Z listu ministerstva sp. zn. SVS OVR 2014/025727 zo 17. septembra 2014 vyplýva,
že v súvislosti s podnetom sťažovateľa týkajúceho sa porušenia § 16 ods. 9 volebného
zákona vo veci nezverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti najneskôr 85 dní pre dňom
konania napadnutých volieb ministerstvo upozornilo na túto skutočnosť mestskú časť, ktorá
následne „... bezodkladne uverejnila... údaj o počte obyvateľov mestskej časti na svojom
webovom sídle“, pričom z predloženého „Oznámenia...“ mestskej časti vyplýva, že sa tak
stalo 16. septembra 2014.
V liste č. k. Pd 88/14/8802 7 z 10. novembra 2014 prokurátor okresnej prokuratúry
uviedol: „Mestská časť Košice Sever v lehote do 22.08.2014 nezverejnila počet obyvateľov
obce spôsobom v mieste obvyklým, čím nedodržala zákonný imperatív upravený v
citovanom ustanovení § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb.
Na uvedenú skutočnosť reagovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia
verejnej správy upozornením s tým, aby Mestská časť Košice Sever bezodkladne uverejnila
údaj o počte obyvateľov v mestskej časti na svojom webovom sídle.
Zároveň z dôvodu nesplnenia si povinnosti Mestskou časťou Košice Sever, ktorá jej
vyplývala z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. prednosta Okresného úradu
Košice v zmysle § 57a zákona č. 346/1990 Zb. zverejnil dňa 16.09.2014 počet obyvateľov
mestskej časti Košice Sever, ktorý ku dňu 31.12.2013 bol 20 303 obyvateľov.
Z oznámenia Mestskej časti Košice Sever zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že miestna
volebná komisia v súlade s ustanovením § 17 zákona č. 346/1990 Zb. zaregistrovala
všetkých nezávislých kandidátov na starostu mestskej časti, ako aj všetkých nezávislých
kandidátov do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Sever, z čoho vyplýva, že
žiaden z nezávislých kandidátov neutrpel ujmu z dôvodu neskorého zverejnenia počtu
obyvateľov v mestskej časti Košice Sever.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať porušenie
ustanovenia § 16 ods. 9 veta posledná zákona č. 346/1990 Zb. Mestskou časťou Košice
Sever. ...
V predmetnej veci sa javí byť neúčelným a bez konkrétneho, pozitívneho následku
prijatie prokurátorského opatrenia, ktorým by podľa všetkého mohlo byť upozornenie
prokurátora, ktoré by iba formálne potvrdzovalo upozornenie iného orgánu verejnej správy
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a postup prednostu Okresného úradu Košice.
Neúčelným by prijatie prokurátorského opatrenia bolo i z toho dôvodu, že nemalo by
okrem formálnej deklarácie nezákonného postupu mestskej časti žiaden vplyv na postavenie
niektorého z nezávislých kandidátov, keďže všetci nezávislí kandidáti boli miestnou
volebnou komisiou zaregistrovaní.“
Vyšetrovateľ v uznesení ČVS: ORP 4648/SE KE 2014 z 12. decembra 2014, ktorým
odmietol trestné oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014 vo veci podozrenia
zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, ku ktorému
malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že 14. novembra 2014 vo večerných hodinách mala
neznáma osoba prelepiť sťažovateľovi, ako aj ďalším trom kandidátom na post starostu
mestskej časti ich predvolebné letáky umiestnené na „červenom kontajneri“ na ulici Jána
Mathého v Košiciach prelepom s upozornením o nezákonnosti tejto ich predvolebnej
kampane, uviedol: «Všeobecné záväzné nariadenie Mestskej časti Košice Sever č. 48/2014
v článku 3 ods. 1. uvádza, že miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov
informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom
Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom
„Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že
umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných
priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.
Preverovaním bolo taktiež zistené, že rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604
zo dňa 06.08.2014 o povolení na užívanie miestnych
komunikácii v Košiciach námestie Nádeje na ploche 15 m² z dôvodu propagačnej akcie,
bolo dňa 10.10.2014 na základe petície za zachovanie pôvodného neutrálneho koloritu
námestia J. Mathého a zachovanie jeho estetickej hodnoty pozastavené a uvedené
skutočnosti boli formou podnetu postúpené na Okresný úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie, Komenského 52, Košice, ktorý dňa 17.10.2014 na základe oboznámenia sa
s obsahom podnetu konštatuje, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nezistil
zo strany prvostupňového organu t. j. mesta Košice porušenie zákona, všeobecne záväzného
právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, nakoľko pri preskúmaní
vychádzal správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydávania
rozhodnutia.
Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu,
ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok,
ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných
spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu
práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí
predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má
súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali
orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana celospoločenských
hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou
spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky
trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak
nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti.
Objektívnym posúdením predmetného skutku som teda dospel k záveru, že konaním
osoby, ktorá prelepila resp. dala pokyn na prelepenie volebných plagátov s ohľadom
na vyššie uvedené neboli naplnené všetky pojmové znaky citovaného prečinu, a ani
žiadneho iného a teda nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku, preto bolo vo veci rozhodnuté tak ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohoto uznesenia. Predmetný skutok je s ohľadom na zásadu ultima ratio
potrebné posudzovať v prvom rade ako občiansko právny spor.»
8. Ústavný súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s vyjadrením odporcu
k sťažnosti sťažovateľa, ktorý okrem iného tiež uviedol:
«1. Pokiaľ ide o sťažovateľove poukázanie na nezákonnosť v súvislosti s nenaplnením
poslednej vety § 16 ods. 9 zákona č. 349/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon...) uvádzam, že informácia, resp. údaj
o počte obyvateľov mestskej časti Košice Sever bola na webovom sídle mestskej časti
www.kosicesever.sk, teda na mieste obvyklom pre zverejňovanie informácií, prístupná
odo dňa 06.08.2014 a je prístupná dodnes, teda bola a je verejne dostupná. Sťažovateľ mal
k tejto informácii voľný a ničím neobmedzený prístup. Naviac, žiadny z právnych predpisov
výslovne nepredpisuje obsah a formu takejto informácie. Vzor takéhoto oznámenia nebol
nakoniec obsiahnutý ani v Pokyne pre voľby do orgánov samosprávy... .
Naviac, medzi sťažovateľom namietaným porušením volebného zákona a jeho
volebným neúspechom nie je žiadna príčinná súvislosť. Všetci nezávislí kandidáti na funkciu
starostu v mestskej časti boli miestnou volebnou komisiou riadne zaregistrovaní a nikto
z nich z dôvodu uverejnenia či neuverejnenia údaja o počte obyvateľov mestskej časti
(včasného, či oneskoreného) neutrpel ujmu vo vzťahu k výsledku volieb. ...
2. Ďalšia skutočnosť, v ktorej sťažovateľ vidí neústavnosť a nezákonnosť volieb
vo fáze ich prípravy, je rozposielanie listov seniorom dva dni pred začatím oficiálnej
volebnej kampane, ku ktorým bolo priložené CD s piesňami, ktorých interpretkou je moja
manželka . V spájaní predmetného listu, v ktorom nebola ani zmienka o mojej
kandidatúre, o protikandidátoch, resp. absolútne žiadna zmienka o nadchádzajúcich
komunálnych voľbách, ktoré sú napádané sťažnosťou, s vlastným volebným neúspechom
sťažovateľa, považujem za prejav frustrovaného kandidáta neschopného uniesť a prijať
výsledok volieb... .
Tvrdenia o zneužívaní osobných údajov, či ich filtrovaní sú nepodložené a rovnako
nepodložené sú uvedené počty adresátov zmieneného listu. V tejto súvislosti podotýkam,
že je bežnou praxou samospráv oslovovať jubilantov, seniorov, matky novonarodených detí
a ďalšie skupiny obyvateľov s cieľom aktívne vykonávať samosprávne kompetencie tak ako
to bolo i v tomto prípade, keď bola oslovená v priebehu mesiaca úcty k starším skupina
seniorov, podotýkam, bez akéhokoľvek náznaku, súvisu či ovplyvňovania spojených
s napádanými voľbami.
3. Podobne vnímam aj tvrdenia sťažovateľa o ovplyvňovaní voličov, či kupovaní
hlasov na kultúrnom podujatí zorganizovanom Radou seniorov dňa 14.11.2014 s názvom
„Čaj o štvrtej“, na ktoré som bol ako hosť pozvaný. Ako riadne zvolený starosta mestskej
časti som bol a som naďalej povinný kontinuálne zabezpečovať a zodpovedám za plnenie
všetkých úloh obce, medzi ktoré nesporne patrí aj podpora a organizovanie aktivít seniorov
a to bez ohľadu na predvolebné, volebné, či povolebné obdobie. Uvedené podujatie nebolo
v rámci aktivít mestskej časti vo vzťahu k seniorom výnimočné a ojedinelé a preto ani
účelové. Aktivity mestskej časti vo vzťahu k seniorom sa uskutočňovali na báze pravidelnosti
počas celého volebného obdobia a rovnako pravidelná bola moja účasť i starostlivosť
o aktivity seniorov. ...
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivitu sťažovateľa, ktorý v ten istý deň, teda
14.11.2014 od 14.00 organizoval v priestoroch
, „oslavu svojich narodenín“. Hoci deň narodenia sťažovateľa pripadá až
na termín viac ako dva týždne po napádaných voľbách, rozhodol sa oslavovať ich
v predstihu a to práve v čase, kedy sa na mieste osláv mali zdržiavať seniori z mestskej
časti...
... Prostredníctvom hromadne rozosielaných SMS s textom „Príďte osláviť moje
narodeniny už tento piatok od 14.00 do nočných hodín
Ak mi chcete urobiť naozaj radosť nenoste dary ale doneste aspoň dvoch Severanov, ktorí
ma nepoznajú...“, sťažovateľ pozýval na oslavu svojich narodenín známych i neznámych. ...
4. Podľa volebného zákona je nespochybniteľnou právomocou i povinnosťou starostu
menovať zapisovateľov okrskových volebných komisií. Zapisovatelia okrskových volebných
komisií sú v zmysle volebného zákona menovaní spravidla z radov zamestnancov obce. ...
Určujúcim pritom nebolo nikdy plánované, či cielené ovplyvňovanie voličov ale
takpovediac zúročenie znalosti a skúseností z prostredia, v ktorom už jednotliví zamestnanci
zapisovatelia v predchádzajúcich voľbách pôsobili... . Preto tvrdenia o účelovom
menovaní odmietam. Rovnako odmietam ako nepravdivé vyjadrenia o
údajnom jeho chválení sa predo mnou schopnosťou ovplyvňovať voličov verbálnym
odporúčaním k volebnému aktu... . Považujem za prirodzené, slušné a z pohľadu zdvorilosti
a slušného vychovania za nanajvýš žiaduce, pozdraviť sa s rodinnými príslušníkmi,
priateľmi, kamarátmi, ľuďmi, ktorých poznám, resp. s ktorými, alebo popri ktorých som
vyrastal. Spájanie prejavov elementárnej slušnosti pozdravu a podania ruky s
neústavnosťou, či nezákonnosťou preto odmietam. Na druhej strane, hodnotenie mojich
očakávaní a pohnútok pri menovaní zapisovateľov volebných komisií zo strany sťažovateľa
je v nanajvýš špekulatívnej a nepodloženej rovine.
Pre úplnosť musím dodať, že podľa mojich vedomostí žiadny z bezmála tridsiatich
členov okrskových volebných komisií č. 16, 17 a 18 nevzniesol námietky k práci, činnosti či
aktivitám pána počas volieb a teda ani k tvrdenému odporúčaniu k volebnému
aktu. Nikto z členov uvedených komisií, medzi ktorých patrí aj sťažovateľom navrhnutý
svedok, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb v týchto okrskoch...
Naopak, podľa mojich vedomostí boli z okrskových volebných komisií zaznamenané
podnety adresované miestnej volebnej komisii i Policajnému zboru SR, poukazujúce
na skutočnosť, že sťažovateľ počas trvania volieb osobne navštívil všetky volebné miestnosti
vo všetkých osemnástich volebných okrskoch. Takéto konania sťažovateľa a jeho osobnú
prítomnosť vo volebných miestnostiach považujem za neprípustné a spôsobilé ovplyvňovať
vo svoj prospech vôľu voličov.
5. Upozornenie na porušovanie volebného zákona a všeobecne záväzného nariadenia
Mestskej Časti Košice Sever č. 48/2014 nepovažujem v žiadnom ohľade za spôsobilé
dehonestovať volebnú kampaň sťažovateľa a poškodzovať jeho dobré meno. Sťažovateľ sa
opiera o Rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorým mu
na obdobie od 13.10.2014 do 16.11.2014 povolilo užívanie priestranstva na Námestí nádeje
v Košiciach na účely propagačnej akcie, teda nie na účely volebnej kampane. ... S ohľadom
na petíciu občanov, ktorí sa vyslovili proti prítomnosti kontajnerov na námestí, povoľujúci
orgán listom z 10.10.2014 svoje rozhodnutie pozastavil a informoval o tom sťažovateľa.
Sťažovateľ účelovo odmietol tento list pred začiatkom volebnej kampane prevziať
a s vedomím, že povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo pozastavené, umiestnil
proti vôli občanov a vôli povoľujúceho orgánu „volebný kontajner“ na Námestí Jána
Mathého. Volebný zákon vo svojom ustanovení § 30 ods. 10 upravuje, že umiestňovať
plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len
na miestach vyhradených obcou. ... Z uvedených dôvodov považujem preto umiestnenie
„volebného kontajnera“ na námestí a umiestňovanie volebných plagátov na ňom
za porušenie volebného zákona a VZN č. 48/2014, o čom bol sťažovateľ upozornený
umiestnením upozornení o porušení zákona a VZN priamo na kontajneri a to aj
s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sťažovateľ predtým odmietal prevzatie zásielky týkajúcej
sa umiestnenia kontajnera zo strany mestskej polície. Preto, ak sťažovateľ poukazuje na
možné znechutenie voličov v dôsledku rozšírenia informácie o jeho nelegálnej kampani,
zodpovednosť pripadá plne na jeho ťarchu.
6. Priznanie statusu nezávislého pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku
pri voľbách do samosprávy obcí nie je nárokovateľné. Volebná komisia, ktorej jedinej
prináleží právo rozhodnúť o priznaní tohto statusu, nemá povinnosť bezpodmienečne
vyhovieť žiadosti o jeho priznanie. Volebný zákon volebnej komisii neukladá, aby svoje
rozhodnutie zdôvodnila. Nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu nezávislých
pozorovateľov vo volebných okrskoch č. 6,7,8,16,17 a 18 (a to aj napriek odporúčaniu
ÚVK) nemôže viesť k záveru sťažovateľa o neústavnosti či nezákonnosti napádaných volieb,
prípadne, že volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený a nemá s nimi absolútne
žiadnu príčinnú súvislosť. Rovnako vyvodzovanie záveru o pochybeniach v procese
zisťovania volebného výsledku považujem za ničím nepodložené. Podľa mojich vedomostí
žiadny zo 184 členov všetkých osemnástich okrskových volebných komisií a napokon
ani nikto z členov miestnej volebnej komisie, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu
a výsledku volieb a svojim podpisom potvrdil právoplatnosť volebného výsledku.
Na záver uvádzam, že volebný zákon ani iný právny predpis neupravuje povinnosť
členov okrskovej volebnej komisie informovať o výsledku volieb a tiež nepredpisuje
metodiku spôsobu sčítavania hlasov „na kríž“ a je vecou práce, rozhodnutia a konsenzu
členov volebnej komisie, aký postup pri sčítaní hlasov zvolí.»
9. Predseda rady seniorov vo svojom vyjadrení okrem uvedenia menného zoznamu
30 seniorov ocenených na podujatí seniorov konanom 14. novembra 2015 tiež uviedol:
„Rada Seniorov dňa 11. novembra 2014, na svojom poslednom zasadnutí Zápisnica
č. 9/2014 rozhodla, že v rámci plánu činnosti pravidelného programu, Posedenie pri čaji
o piatej, usporiadaná pravidelný kultúrno zábavný program, rozšírený o udelenie
koncoročných ocenení seniorom za záslužnú prácu v Senior dome. Zoznam navrhovaných
predložili vedúci krúžkov, sekcii a spoločenských hier pod vedením podpredsedníčky Rady
seniorov . Predseda Rady seniorov požiadal
starostu MČ Košice Sever o účasť na slávnostnom akte a zabezpečenie akcie
úradom MČ Sever Košice. Ocenení členovia boli oboznámení s udelením diplomu
pred konaním akcie a s ním súhlasili.“
10. Napokon v rámci dokazovania uznesením pléna ústavného súdu sp. zn.
Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený sudca spravodajca ústavného súdu
4. februára 2015 v prítomnosti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov vypočul
v priestoroch ústavného súdu 9 predvolaných svedkov [okrem toho dvaja z predvolaných
svedkov ( a ) sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili,
pozn.], a to , , , ,
, , , a
.
10.1 Svedok , predseda rady seniorov, uviedol, že rada seniorov
pravidelne v piatky organizuje pre seniorov organizovaných v Senior dome, ktorý je
v zriaďovacej kompetencii mestskej časti, rôzne aktivity kultúrneho a športového
charakteru, pričom na jej zasadnutí konanom 11. novembra 2014 sa s podpredsedníčkou
rady seniorov pani dohodli, že na najbližší piatok, t. j. 14. novembra 2014
zorganizujú ako poslednú akciu v roku 2014 pre seniorov tradičné koncoročné posedenie,
na ktorom budú ocenení členovia Senior domu, ktorí sa svojimi aktivitami počas celého
roka zaslúžili o jeho rozvoj, pričom v záujme docielenia slávnostného charakteru tohto aktu
oceňovania bolo nápadom svedka pozvať na túto akciu aj odporcu, ktorý bol v tom čase
úradujúcim starostom mestskej časti. V Senior dome je organizovaných celkovo
533 seniorov, z ktorých je 450 obyvateľmi, a teda aj voličmi v mestskej časti, pričom
vedúcimi krúžkov bolo na ocenenie navrhnutých 32 seniorov, z ktorých bolo reálne
ocenených (odovzdaním diplomu) 30 seniorov. Na uvedenom podujatí sa zúčastnil aj
odporca, ktorý oceňovaným seniorom odovzdával diplomy, pričom podľa svedka
na podujatí prítomní ani nemali vedomosť, že je predvolebné obdobie v tom zmysle, že sa
vôbec nehovorilo o voľbách ani vo všeobecnosti, ani o kandidatúre odporcu. Podľa svedka
„... odporca sa zúčastnil na akcii, ale tak ako po iné roky bez toho, aby sa čo i len slovkom
zmienil o prebiehajúcich voľbách a finančné prostriedky, z ktorých sa toto stretnutie čaj
o piatej uskutočnilo sú vopred plánované na bežný kalendárny rok z prostriedkov mestskej
časti Sever. Nespomína si a nemôže ani potvrdiť, že by počas tohto stretnutia došlo
k odovzdávaniu nejakých osobitných vecí bývalým starostom jednotlivým oceneným alebo
členom, ktorí sa zúčastnili tohto posedenia.“. Svedok tiež uviedol, že členovia Senior domu
neboli na predmetné podujatie osobitne pozvaní, pričom o podujatí sa dozvedeli tak ako
tradične, a to z oznamu umiestneného na nástenke v Senior dome, pričom záujemcovia
o účasť na podujatí sa zapisovali do zoznamu, aby mali organizátori prehľad o počte
záujemcov. Napokon svedok tiež uviedol, že 14. novembra 2014 sa v priestoroch bowling
klubu uskutočnilo, tak ako každý druhý piatok, aj stretnutie asi 12 – 13 členov Senior domu,
ktorí hrajú bowling, pričom v tento piatok sa v týchto priestoroch uskutočnila aj oslava
narodenín sťažovateľa, ktorý sa narodil 30. novembra, na ktorej sa malo zúčastniť asi
44 seniorov, avšak bližšie podrobnosti o tejto akcii svedok nevedel uviesť, keďže jej nebol
účastný. Svedok uviedol, že tak, ako sú náklady na všetky akcie Senior domu rozpočtované
z prostriedkov mestskej časti, tak aj bowlingová akcia bola financovaná z rozpočtových
prostriedkov mestskej časti.
10.2 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že bol členom
OVK č. 16, v ktorej bol zapisovateľom , ktorý podľa svedka častejšie
opúšťal volebnú miestnosť a diskutoval s okoloidúcimi, ktorí prichádzali do tejto volebnej
miestnosti, avšak keďže svedok sa zdržiaval vo volebnej miestnosti, nemal vedomosť
o obsahu týchto rozhovorov, t. j. svedok nemohol potvrdiť, „... či niekoho
ovplyvňoval alebo nie“. Podľa svedka bol priebeh volieb korektný, čo mohol porovnať aj
s voľbami v minulosti, keďže členom OVK bol už opakovane (asi 3x), avšak pokiaľ išlo
o činnosť zapisovateľa OVK. č 16 počas napádaných volieb, svedok uviedol,
že v porovnaní so zapisovateľmi počas volieb v minulosti sa oveľa častejšie
a dlhšiu dobu zdržiaval mimo volebnej miestnosti, a to z celkového času trvania volieb
trávil mimo volebnú miestnosť zhruba 40 % času. Svedok konštatoval, že keďže nebýva
v mestskej časti, nevie presne identifikovať, či sa zhováral iba s voličmi OVK
č. 16, 17 a č. 18 alebo aj s inými osobami, a súčasne uviedol, že podľa neho si zapisovateľ
plnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa, a potom mal ešte dosť
času, ktorý trávil podľa svojho uváženia mimo volebnej miestnosti. Napokon svedok
potvrdil, že počas napádaných volieb prišiel do volebnej miestnosti OVK č. 16 aj
sťažovateľ, s ktorým sa pozdravil, pretože sa s ním osobne pozná z rôznych športových
podujatí, pričom nevedel uviesť, či to bolo z dôvodu, že sťažovateľ mal v tomto okrsku voliť,
alebo to bolo z iných dôvodov.
10.3 Svedok , zapisovateľ OVK č. 16 uviedol, že povinnosťou
zapisovateľa je okrem iného aj pripraviť voľby vo volebnej miestnosti a tieto aj technicky
zabezpečiť, čo on aj urobil. Svojej funkcie sa ujal už deň pred voľbami tým, že prevzal kľúče
od volebnej miestnosti a túto priestorovo upravil na voľby a tiež pripravil potrebné
materiály, následne priviezol do volebnej miestnosti predsedu OVK č. 16, ktorému
odovzdal „... cez mestský úrad volebnú dokumentáciu...“, a potom už len technicky
zabezpečoval činnosť volebnej komisie v čase volieb od 7.00 h až do 20.00 h. Následne
po skončení volieb volebnú miestnosť uviedol do pôvodného stavu a kľúče od nej odovzdal
školníkovi školy, kde sa volebná miestnosť nachádzala. V súvislosti s námietkou sťažovateľa
svedok uviedol, že z dôvodu, že v mestskej časti žije už 38 rokov, má v tejto oblasti veľa
známych, ako aj rodinu, s ktorými sa počas volieb iba priateľsky zdravil, pričom nikoho
neovplyvňoval v tom, ako má voliť. Súčasne uviedol, že na pozíciu zapisovateľa OVK bol
menovaný už 4x a nikdy neboli na jeho osobu sťažnosti, jeho činnosť zapisovateľa nebola
negatívne posudzovaná, či už zo strany miestneho úradu alebo zo strany členov volebných
komisií, alebo nadriadených volebných komisií, alebo zo strany voličov. Svedok zdôraznil,
že on sa nemusel nepretržite zdržiavať vo volebnej miestnosti, pretože ako zapisovateľ takú
povinnosť nemá. Podľa svedka OVK č. 16 počas napádaných volieb prijala iba jedno
uznesenie týkajúce sa pozorovateľov. Napokon svedok uviedol, že volebnú miestnosť
volebného okrsku č. 16 navštívil počas volieb aj sťažovateľ, hoci to nebol jeho volebný
okrsok, avšak prišiel tam so žiadosťou o povolenie vstupu pozorovateľov do volebnej
miestnosti, pričom podľa svedka „... s každým členom si podal ruku, čo považuje za
neštandardný postup... “.
10.4 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že ako
bývalý zamestnanec mestského úradu mestskej časti je v súčasnosti účastníkom súdneho
konania o neplatné skončenie pracovného pomeru. Svedok ďalej uviedol, že počas
napádaných volieb sa 2x vyskytol pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 16, a to
z dôvodu, že prvýkrát priniesol do volebnej miestnosti žiadosti o pripustenie nezávislých
pozorovateľov do volebnej miestnosti a druhýkrát sa išiel informovať na dôvod, prečo bola
nezávislá pozorovateľka vykázaná z volebnej miestnosti, „... keďže mal informáciu
od ústrednej volebnej komisie, že každé rozhodnutie musí byť odôvodnené a nesmie byť
svojvoľné“. Počas tejto návštevy volebného okrsku č. 16 svedok započul, ako sa manželský
pár vchádzajúci do volebnej miestnosti opýtal „Marián kandiduje?“
a odpovedal „Áno“ a na nasledujúcu otázku „Máme ho voliť?“
odpovedal „Áno“. Na margo otázok účastníkov konania svedok tiež uviedol, že navštívil
viaceré volebné miestnosti z dôvodu, že volebným komisiám priniesol žiadosti záujemcov
o post nezávislých pozorovateľov, ktoré tieto osoby vlastnoručne podpísali, takže on osobne
už nemusel disponovať aj splnomocneniami od nich na doručenie týchto žiadostí volebným
komisiám, a napokon to nepredpisuje ani žiadny právny predpis. Svedok tiež ozrejmil, že
14. novembra 2014 oslavoval svoje narodeniny (narodený 8. novembra) v bowling klube
spolu so sťažovateľom, avšak oslava sa mala konať výlučne v úzkom rodinnom kruhu,
pričom on nepozýval na túto oslavu iných ľudí, avšak za sťažovateľa to potvrdiť nevie.
10.5 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 16, uviedol, že členom
volebnej komisie bol už aj v minulosti, pričom napádané voľby podľa neho prebiehali
„normálne“, nevyskytli sa žiadne mimoriadne udalosti, okrem prerokúvania žiadosti
nezávislého pozorovateľa – o ktorej on nehlasoval, pretože v čase hlasovania členov OVK č.
16 sa z dôvodu hygienickej prestávky zdržiaval mimo volebnej miestnosti a tiež okrem
príchodu polície po skončení hlasovania v súvislosti s nepripustením pozorovateľov.
Podľa svedka sa zapisovateľ OVK č. 16 z celkového času trvania volieb asi 50 %
z tohto času zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pričom ho videl na chodbe, ale nevedel
uviesť, či ovplyvňoval nejakých voličov, iba podotkol, že „... nezaznamenal
žiadne výčitky k zapisovateľovi zo strany členov volebnej komisie, či zo strany voličov ani
nevybadal, že by došlo k ovplyvňovaniu voličov a podľa jeho vedomostí zápisnicu podpísali
všetci členovia volebnej komisie“.
10.6 Svedkyňa , náhodne vybraná členka OVK č. 16, uviedla,
že už aj v minulosti bola členkou volebnej komisie, pričom podľa jej názoru možno
napádané voľby považovať za najrušnejšie voľby, ktoré doteraz zažila, pretože «... sa
vyskytli rôzne „trmy vrmy“, prišli aj policajti, ale pokiaľ si mala niečo negatívne všimnúť
v činnosti , nemôže potvrdiť, pretože si jeho prácu a činnosť nevšímala, mala
dosť práce s voličmi, ktorí chodili konkrétne ku nej a hlasovali», a svedkyňa nemá
vedomosť, či vo vzťahu k činnosti zapisovateľa ich volebnej komisie bola podaná nejaká
sťažnosť, či už zo strany voličov alebo členov OVK. Svedkyňa nevedela vyjadriť
percentuálne, koľko času z celkového času trvania volieb sa zapisovateľ zdržiaval mimo
volebnej miestnosti, pretože ako zdôraznila, ona si ho nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, že
pokiaľ ide o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti, o tejto otázke
členovia OVK nediskutovali, ani svoje názory nijako nezdôvodňovali a každý člen OVK
svoj názor na túto otázku vyjadril iba hlasovaním, ktorého výsledok rozhodol. Podľa
svedkyne „... neprítomnosť pozorovateľov vôbec neovplyvnila správnosť sčítavania hlasov
vo volebnej komisii, mám za to, že tam bolo dosť skúsených členov volebnej komisie, ktorí
túto úlohu zvládli“.
10.7 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 17, uviedol, že
pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa činnosti pri ovplyvňovaní
voličov, on „... z toho nič nevie ani vyvrátiť ani potvrdiť, pretože on sedel vo volebnej
miestnosti a venoval sa vyslovene len voľbám“.
10.8 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 18, uviedol, že
počas volieb videl na chodbe, avšak „... k jeho činnosti sa nevie vyjadriť,
pretože z osobných dôvodov ho vôbec nesledoval a vôbec nemá vedomosť ako pôsobil počas
volieb 15.11.2014“.
10.9 Svedkyňa , kontrolórka mestskej časti, uviedla, že ako
kontrolórka mestskej časti konala na základe podnetu od okresného úradu o tom, že
sťažovateľ si v rozpore so všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „nariadenie“)
mestskej časti umiestnil predvolebné plagáty na verejnom priestranstve, kde to bolo
zakázané, pričom v tejto súvislosti na túto skutočnosť upozornila sťažovateľa ešte v čase
moratória 14. novembra 2014 s tým, aby tieto plagáty odstránil. Svedkyňa uviedla, že
realizáciu predmetného upozornenia na odstránenie predvolebných plagátov sťažovateľa už
sama nerealizovala a bola len „... informovaná, že vo večerných hodinách bol plagát
stiahnutý z objektu verejného priestranstva“. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,
že „... existuje nejaké rozhodnutie mestskej časti o tom, že sťažovateľ mal právo svoju
kampaň realizovať aj na predmetnom objekte, na ktorý boli upozornení zo strany okresného
úradu, že je tam označený nezákonne. Rovnako nemá vedomosť o tom, kto označil túto
plochu, že je nezákonne uvedená na tomto verejnom priestranstve a ploche.“. V súvislosti
s včasným neoznámením počtu obyvateľov mestskej časti podľa § 16 ods. 9 volebného
zákona svedkyňa uviedla, že „... vedela o tom, že do stanoveného termínu 22.8.2014
mestská časť neoznámila na mieste obvyklom počet obyvateľov miestnej časti, ale keďže to
neurobila mestská časť, ale urobil to podľa zákona okresný úrad, žiadne konzekvencie
vo vzťahu k zodpovednému zamestnancovi mestskej časti neuplatnila“.
V súvislosti s výpoveďou svedkyne (10.9) prítomný zástupca mestskej časti
dodal, že „... mestská časť Košice Sever ani nemá kompetenciu vydávať
povolenie na umiestnenie propagačného materiálu. Čiže také rozhodnutie ani ňou nemohlo
byť vydané. Takéto rozhodnutie vydáva mesto Košice o zaujatí verejného priestranstva.
A pokiaľ má vedomosť, tak tento priestor bol výlučne mestom Košice vyhradený iba
na propagačné účely.“.
11. V súvislosti s vykonaným výsluchom svedkov právny zástupca odporcu
vo svojom písomnom vyjadrení z 8. februára 2015 okrem iného tiež uviedol:
«Z výpovedí svedkov je zrejmé, že počas volieb nedošlo k porušeniu, ktoré by malo
vplyv na výsledok volieb.
Sťažovateľom navrhnutý svedok prezentoval výsledok volieb ako korektný,
a podľa tohto svedka si zapisovateľ ( ) plnil svoje povinnosti, ktoré mu
vyplynuli z funkcie zapisovateľa.
Svedok podrobne ozrejmil, ako prebiehala akcia organizovaná
Radou seniorov, ktorej je svedok predsedom. Ozrejmil aj to, kto rozhodol o tom, kedy sa
akcia bude konať. Tým, kto rozhodol o dátume konania akcie, bola rada seniorov. Na akcii
sa ani len slovkom nezmienil o prebiehajúcich voľbách. sa tejto akcie zúčastnil
z titulu svojej funkcie, lebo rada seniorov chcela, aby mala akcia slávnostnejší charakter. ...
Pokiaľ ide o svedka , tento svedok je v súčasnosti v súdnom spore
s Mestskou časťou Košice Sever. ...
Namietame dôveryhodnosť tejto výpovede, lebo je vôbec otázne, čo tento svedok
skutočne počul a ako skreslene. Ako sme už uviedli, svedok nemôže vedieť, či ide
o manželov, či obaja boli voliči alebo len jeden z nich a druhý ho sprevádzal. Nie je zrejmé,
ktorá z osôb, čo hovorila a tiež, kto na to reagoval. ...
Poukázať treba aj na to, že ak sú volebné lístky spočítané správne, tak účasť či
neúčasť pozorovateľov nemá na výsledok volieb žiadny vplyv.
... V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je si istý, že zapisovateľ ovplyvnil množstvo
voličov, no neoznačil žiadneho, ktorý by to potvrdil. Ide tak len o ničím nepodložené
tvrdenie. už hovorí o jednom manželskom páre, ktorý však tiež nevie
označiť a neuviedol ani približne, kedy sa predmetný manželský pár „srdečne zvítal“
s .»
12. K vykonanému výsluchu svedkov, ako aj k vyjadreniu odporcu k sťažnosti, ktoré
bolo krátkou cestou sťažovateľovi doručené pri výsluchu svedkov, sťažovateľ zaujal
stanovisko vo svojom podaní z 8. februára 2015, v ktorom okrem iného tiež uviedol:
«Nie je pravdou, že Mestská časť Košice Sever (ďalej len MČ) zverejnila údaj
(06.08.2014) o počte obyvateľov v zmysle zákona, tak ako porušovateľ uvádza vo vyjadrení,
ale aj počas výsluchu kontrolórky MČ (č.9 výsluchu). K zverejneniu
informácie na stránke MČ došlo až na základe rozhodnutia prednostu OU v Košiciach dňa
16.09.2014. ...
Je zavádzajúce tvrdenie o tom, že sťažovateľ mal možnosť, právnu neistotu rozptýliť
dopytom na Mestskú časť Košice Sever (ďalej len MČ). Požadovanie informácií respektíve
dopytov z MČ nie je chronicky a dlhodobo možné, nakoľko porušovateľ odmieta odpovedať
sťažovateľovi na emaily, na otázky, ako aj vydáva fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení
informácií v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čim znemožňuje prístup
k existujúcim informáciám. ...
Tvrdenia porušovateľa o nepodložení dôkazov zo strany sťažovateľa, ako
i nepodloženom filtrovaní osobných údajov s cieľom doručiť vecný dar seniorom,
porušovateľ ospravedlňuje výrokom: „že sa jedná o bežnú prax samosprávy oslovovať,
takýmto spôsobom seniorov.“ čo nemožno akceptovať. ...
... K týmto údajom ostatní kandidáti, ale ani verejnosť v zmysle zákona 253/1998 Zb.
o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
nemá prístup.
... porušovateľ, starosta využil svoju funkciu na získavanie informácií o obyvateľoch
vo svoj prospech, aby obdaroval seniorov žijúcich v MČ súkromným darom v počte
cca 5500 ks (CD s piesňami manželky). ...
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, ku ktorému sme získali dôkazy až
po podaní ústavnej sťažnosti a to že:
V dňoch od 10. 13.11.2014 (starosta a kandidát) doručil riaditeľom
a rodičom detí materských škôl sídliacich v mestskej časti Košice Sever listovú zásielku,
ktorá bola distribuovaná rodičom prostredníctvom detí navštevujúcich jednotlivé školské
zariadenia. V listovej zásielke sa nachádzala politická reklama, čím došlo k porušeniu §
151 zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, z dôvodu politickej činnosti a propagácie kandidáta na starostu
v školskom zariadení. ...
Porušovateľ hrubo zavádza, ak tvrdí, že uvedené podujatie „Čaj o piatej“ konané
15 hodín pred otvorením volebných miestností nebolo ničím výnimočné, ojedinelé a ani
účelové.
Výnimočné bolo preto, že sa konalo v externom prostredí (Školská jedáleň
Technickej univerzity, Němcovej 1).
Prenájom veľkých priestorov mimo Senior domu sa využíva iba pri výnimočných
príležitostiach jeden krát v roku a to počas konania už rokmi zaužívanej každoročnej
Katarínskej zábavy, ktorá sa koná na konci mesiaca november pre seniorov žijúcich v MČ
a slúži aj ako priestor na oceňovanie aktívnych členov Senior domu. Žiadna iná pravidelná
aktivita seniorov nevyžaduje z dôvodu kapacity externé priestory a v danom prípade
ponúkané služby. Svedok (č. 2 výsluchu) uviedol, že na bežné kultúrne vyžitie si
seniori nosia vlastné produkty, harmoniku a hudbu. V prípade tejto akcie to nebolo nutné
ani možné, nakoľko súčasťou tejto výnimočnej aktivity organizovanej starostom bolo
zabezpečené pohostenie formou večere, občerstvenia, ako aj alkoholických nápojov
s kultúrnym programom a ceremónie s odovzdávaním ocenení (diplomy). ...
Ojedinelé toto podujatie bolo preto, lebo sa konalo mimo pravidelných termínov
konania aktivity „Čaj o piatej“ a teda sa konalo iba pod zásterkou menovanej akcie. ...
Aktivita „Čaj o piatej“ sa prvýkrát v rekonštruovaných suterénnych priestoroch
Senior domu konala 19.9.2014 a nie ako klamlivo uviedol svedok (č. 2
výsluchu) cit. „zhruba od letných mesiacov.“ ... Svedok zároveň uviedol, že až
11.11.2014 (teda tri dni pred podujatím) zasadala Rada Seniorov, kde sa dohodli, že v
piatok toho týždňa bude slávnostné posedenie pri čaji, kde by sa rozdávali rôzne
vyznamenania alebo ocenenia. Pritom rezervácia priestoru jedálne v školských internátoch
TUKE (miestnosť sa využíva aj na svadby) MČ zarezervovala 2 týždne vopred koncom
októbra, priamo u vedúcej jedálne . Svedok zavádzal aj v tvrdení, že
akcia čaj o piatej bola poslednou akciou v danom roku, nakoľko 27.11.2014 sa uskutočnilo
každoročne organizované podujatie s názvom Katarínska zábava, na ktorej sa zúčastnil. ...
Účelovým bolo podujatie z dôvodu jeho uskutočnenia. Svedok (č. 2
výsluchu) ako dôvod jeho konania uviedol každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní
starostu členom Senior domu v tomto čase. Uvedené tvrdenie svedka je zavádzajúce.
Každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní členom Senior domu z rúk starostu
porušovateľa, prebiehalo vždy v rámci akcie katarínska zábava (seniorov). Táto sa
uskutočňovala vždy počas Adventných trhov... . Presunutím tejto aktivity na novovytvorené
účelové podujatie v období predvolebného moratória považujeme zo strany porušovateľa
a za spoluúčasti svedka ako predsedu RS a kandidáta na poslanca za
účelové. ...
Porušovateľ nehovorí pravdu, ak tvrdí, že bol na podujatí iba ako pozvaný hosť,
pretože bol objednávateľom celého podujatia, ako aj priestorov a stravy pre podujatie.
Porušovateľ bol organizátorom v celom rozsahu podujatia. ...
Označenie volieb za dobrú príležitosť na oprášenie resp. oživenie starých vzťahov
z pohľadu zapisovateľa okrsku č. 16 považujeme za argument, ktorý nemá žiadnu oporu
v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a slúži len ako pokus o vyhováranie sa.
Oprášenie resp. oživenie starých vzťahov slúži len ako vhodná zámienka k vyhľadávaniu
kontaktov s cieľom aktívne „poradiť“ prichádzajúcim voličom.
Výpovede svedkov ( , , ) potvrdili, že zapisovateľ
sa zdržiaval mimo volebnej miestnosti cca 6 hodín z celkových 13 hodín (voľby sa konali
od 7:00 20:00) pričom sa zdržiaval na chodbe pred volebnou miestnosťou. Je len logickým
vyjadrením svedkov, že nemajú vedomosť o činnosti zapisovateľa na chodbe pred volebnými
miestnosťami č. 16,17,18 nakoľko na rozdiel od neho sa zdržiavali vo volebných
miestnostiach a plnili si tak svoje povinnosti. Svedok (č. 4 výsluchu)
detailne opísal vo svojej výpovedi, že videl a počul akým spôsobom zapisovateľ exaktne
pred volebnou miestnosťou usmerňuje a nabáda v rámci priateľských rozhovorov voličov
k voľbe konkrétneho kandidáta. ...
... Svedkyňa zamestnankyňa MČ (č. 9 výsluchu) ako aj
porušovateľ zavádzajú súd tvrdeniami „sťažovateľ si umiestnil plagát na verejnom
priestranstve v rozpore s VZN MČ“. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadne
volebné plagáty neboli umiestňované na verejných priestranstvách. Moje volebné aktivity
som sústredil do hnuteľného objektu (kontajner), ktorý bol zložený na námestí Jána
Mátheho a je v majetku súkromnej spoločnosti, ktorá mi ho prenajala. Povolenie na
zaujatie verejného priestranstva som dostal od mesta Košice na základe legitímnej žiadosti,
v ktorej som uviedol pravdivý účel využitia predvolebná kampaň. Predmetné verejné
priestranstvo je v majetku mesta Košice a nie v majetku MČ. ...
Na Námestí Jána Mátheho sa nachádzalo niekoľko súkromných objektov (stánok
PNS, reklamný valec, bilboardové plochy), ktoré v čase volieb boli nosičmi rôznej politickej
reklamy rôznych kandidátov. Považujeme za účelové, svojvoľné a vedome ak štatutár obce
si úmyselne naplánuje v deň pred konaním volieb prelepiť súkromný majetok veľkoplošnou
nálepkou „Upozornenie“ týkajúcich sa volieb len jednému z kandidátov. Taktiež
porušovateľ odmieta vysvetliť, prečo ako orgán verejnej správy, nezačal správne a ani iné
priestupkové konanie vo veci porušovaniu VZN voči sťažovateľovi, ak je presvedčený
o správnosti svojho rozhodnutia. Svedkyňa potvrdila, že žiadne konanie voči
sťažovateľovi MČ (porušovateľ) nevedie. ...
... Svedkyňa vo svojej výpovedi pred ÚS ako aj porušovateľ vo vypočutí vyšetrovateľa
(sťažnosť ORP 4648/SE KE 2014) spoločne uviedli, že podnet na konanie voči
porušovateľovi, o ktorý sa opiera MČ bol podaný telefonicky z Okresného úradu
v Košiciach. K uvedenej skutočnosti prikladám dôkaz z Okresného úradu Košice č. OU KE
OVVS 2015/005004, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že na OU Košice sa nenachádza
žiadny spisový materiál týkajúci sa upozornenia adresovaného Mestskej časti Košice
Sever vo veci porušovania zákonov a VZN mesta Košice, vo veci volieb do orgánov
samosprávy obcí zo dňa 14.11.2014 o ktorý som požiadal v zmysle info. zákona. ...
... V uznesení Ústrednej volebnej komisie z 15.11.2014 je exaktne uvedené, že
rozhodnutia o prítomnosti pozorovateľov nesmú byť svojvoľné. Z daného vyplýva nárok
na zdôvodnenie rozhodnutia o neprítomnosti pozorovateľov. Rozhodnutia komisií
považujeme za svojvoľné resp. založené na zlej interpretácií uznesenia ÚVK.»
III.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
13. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k
porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však
vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).
Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť
volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada
pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými
štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie
volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či
skutočnosti namietané sťažovateľom v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo alebo
spoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom
dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb starostu mestskej časti.
14. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľa, podľa ktorej mal mať na výsledok
volieb starostu mestskej časti bezprostredný vplyv postup mestskej časti, ktorá včas, t. j.
v zákonom ustanovenej lehote podľa § 16 ods. 9 volebného zákona neuverejnila počet
obyvateľov mestskej časti, v dôsledku čoho mali byť nezávislí kandidáti (vrátane
sťažovateľa) na post starostu mestskej časti uvedení do neistoty v tom, podpismi koľkých
voličov majú podporiť svoju kandidatúru, ústavný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva aj
zo samotnej sťažnosti, sťažovateľ sa domohol zjednania uvedenej nezákonnosti inými
dostupnými právnymi prostriedkami, a to podnetmi podanými ministerstvu, Ústrednej
volebnej komisii a okresnej prokuratúre. V tejto súvislosti je podstatné poznamenať, že
využitie označených prostriedkov nápravy sťažovateľom nebolo samoúčelné
resp. bez odozvy, pretože ich účinky sa prejavili včas, t. j. v dobe, keď ešte žiadnemu
z nezávislých kandidátov uchádzajúcich sa o registráciu kandidáta pre voľbu starostu
mestskej časti nemohla vzniknúť ujma v príčinnej súvislosti s jeho registráciou (pozri list
okresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802 7 z 10. novembra 2014, podľa ktorého všetci
nezávislí kandidáti boli zaregistrovaní ako kandidáti na voľbu starostu mestskej časti, pozn.)
v dôsledku oneskoreného zverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti, takže sťažovateľom
využité prostriedky nápravy boli zvolené efektívne, účelne a v relevantnej dobe.
Inými slovami, ústavný súd sa v tomto bode síce stotožňuje s názorom sťažovateľa,
že mestská časť svojím postupom pri zverejňovaní počtu obyvateľov mestskej časti na účely
komunálnych volieb porušila ustanovenie § 16 ods. 9 volebného zákona, tak, ako to
napokon konštatovalo aj ministerstvo a okresná prokuratúra, avšak vzhľadom na včasné
zjednanie nápravy tejto nezákonnosti ústavný súd súčasne podotýka, že táto skutočnosť
napokon nemala a ani nemohla mať reálny a objektívny vplyv na výsledok napádaných
komunálnych volieb, v príčinnej súvislosti s ktorým ústavný súd túto námietku sťažovateľa
považoval za irelevantnú.
15. V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej mal odporca už
„... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ na základe selekcie v databáze
osobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti
listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými jeho manželkou, ústavný
súd v prvom rade v záujme identifikácie času, keď malo k uvedenej aktivite dochádzať,
upriamuje pozornosť na prvú vetu § 30 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorej „Kampaň sa
začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb“.
Vzhľadom na to, že napádané komunálne voľby sa konali 15. novembra 2014
(pozri rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/2014 Z. z.
o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí zo 7. júla 2014, pozn.), predvolebná
kampaň pri týchto voľbách sa začala ešte 17 dní pred týmto dňom, t. j. začala sa ešte v
októbri 2014, pričom mesiac október je vo všeobecnosti známy, resp. je všeobecne
zaužívané jeho označenie ako „mesiac úcty k starším“. Skutočnosť, že dotknuté listové
zásielky odporca zasielal seniorom mestskej časti ešte v októbri 2014, potvrdzuje nepriamo
aj sám sťažovateľ, ktorý tvrdí, že sa tak malo diať „... dva dni pred začatím oficiálnej
volebnej kampane...“.
Zo samotného obsahu dotknutého listu, ktorý ako dôkaz predložil sám sťažovateľ
a ktorý mal odporca zasielať v uvedenom čase seniorom mestskej časti, vyplýva, že jeho
účelom bolo skutočne iba úradujúcim starostom mestskej časti osloviť seniorov
pri príležitosti mesiaca úcty k starším bez toho, aby v tomto liste bola čo i len zmienka
o predvolebnej agitácii odporcu alebo o komunálnych voľbách všeobecne.
V uvedených súvislostiach ústavný súd vo všeobecnej rovine podotýka, že činnosť
úradujúceho starostu/primátora v tom ktorom konkrétnom prípade, resp. výsledky jeho
pôsobenia počas celého jeho funkčného obdobia, možno tiež v určitom slova zmysle
považovať za akúsi nepriamu „predvolebnú kampaň“, pretože každý starosta či primátor sa
vo svojej podstate snaží už výsledkami svojej činnosti v úrade počas celého funkčného
obdobia osloviť a zapôsobiť na svojho potencionálneho voliča, a „bojovať“ tak o jeho
priazeň pre nasledujúce komunálne voľby. Vzhľadom na to podľa ústavného súdu bežný
výkon právomocí, resp. bežnú činnosť spojenú s výkonom funkcie starostu/primátora, ktorá
je adresne nasmerovaná k jeho potencionálnym voličom, nie je možné bez ďalšieho
stotožňovať s nezákonným a manipulujúcim konaním.
Ústavný súd však podotýka, že ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca akýmkoľvek
spôsobom počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia pri výkone svojej právomoci
starostu mestskej časti konal nezákonne, čím by zneužil svoje postavenie a právomoci
zverené mu ako verejnému činiteľovi zákonom, má možnosť obrátiť sa v tomto smere
so svojím podnetom na príslušné orgány činné v trestnom konaní, pretože právomoc
ústavného súdu v tomto smere nie je kreovaná.
Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd pri skúmaní danosti príčinnej súvislosti
medzi touto námietkou sťažovateľa na jednej strane a výsledkami napádaných komunálnych
volieb na strane druhej dospel k záveru o jej neopodstatnenosti.
16. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampane
v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom napádaných komunálnych volieb podľa § 30
ods. 2 volebného zákona tým, že odporca sa 15 hodín pred začatím napádaných volieb
14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, zúčastnil spoločensko kultúrneho podujatia
seniorov, na ktorom odovzdaním čestného diplomu oceňoval aktívnych seniorov
podieľajúcich sa na rozvoji aktivít seniorov v mestskej časti, ústavný súd upriamuje
pozornosť na svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), podľa ktorej je to
predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb znáša dôkazné
bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj
doložiť exaktnými dôkazmi.
V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom
dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných
volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces
V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ v rámci dokazovania navrhol iba
oboznámenie sa s ním predloženými listinnými dôkazmi, a to so Štatútom Senior domu,
s prevádzkovým poriadkom Denného centra Senior domu a s dôvodovou správou k bodu
č. 12 na XXI. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Sever, z ktorých
považoval ústavný súd za preukázané iba to, že Denné centrum Senior domu je
v zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, pričom ide o subjekt bez právnej subjektivity,
ktorý poskytuje služby približne 450 registrovaným seniorom mestskej časti, ktorý je
finančne napojený na rozpočet mestskej časti, teda prostriedky na jeho aktivity sú
rozpočtované a vyčlenené z prostriedkov mestskej časti. Uvedeným sťažovateľom
navrhovaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že by sa 14. novembra 2014 vôbec
konalo sťažovateľom zmieňované kultúrne podujatie seniorov mestskej časti, na ktorom by
odporca agitoval prítomných seniorov, aby ho v napádaných komunálnych voľbách volili.
Sťažovateľ v tejto súvislosti na preukázanie svojich tvrdení o predvolebnej aktivite odporcu
v čase moratória totiž nenavrhol vykonať žiadne iné relevantné dôkazy (napr. výsluch
svedkov, ktorý by verifikoval predvolebnú agitáciu odporcu na označenom podujatí a pod.,
pozn.).
Ústavný súd však v záujme zistenia materiálnej pravdy si v rámci právomoci
zverenej mu § 62 zákona o ústavnom súde sám v rámci dokazovania vyžiadal od predsedu
Senior domu písomné stanovisko k tejto námietke sťažovateľa, ktorého tiež v prítomnosti
sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov aj vypočul. Týmto dokazovaním považoval
ústavný súd za preukázané, že 14. novembra 2014 sa skutočne konalo kultúrno spoločenské
posedenie seniorov, ktorého dátum konania určili samotní seniori, resp. ich predseda
s podpredsedníčkou a ktoré bolo jedným z radu periodicky sa opakujúcich piatkových
stretnutí seniorov financovaných, tak ako všetky podujatia tohto zariadenia z prostriedkov
jeho zriaďovateľa, ktorým je mestská časť a ktorého sa na pozvanie seniorov pri príležitosti
koncoročného tradičného (organizovaného aj po minulé roky) oceňovania aktívnych
seniorov zúčastnil aj odporca ako v tom čase úradujúci starosta mestskej časti, avšak týmto
dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca na tomto podujatí okrem odovzdania
čestných diplomov 30 oceneným seniorom vykonával aj predvolebnú agitáciu, resp. aby sa
akýmkoľvek spôsobom zmieňoval na tému nastávajúcich komunálnych volieb, a tak, ako už
bolo uvedené, v tomto smere ani sťažovateľ žiadne dôkazy nenavrhol.
V uvedených súvislostiach ústavný súd už aj v minulosti judikoval
(m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 72/2011), že v rozpore s § 30 volebného zákona
nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo
na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, ak
obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória zmenila
rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.
Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatím
volieb, nemožno striktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na post
starostu/primátora alebo na post poslanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počas
tohto obdobia moratória musí absolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiť
akékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorý
treba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto období
kandidát kandidujúci v komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňoval
a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné
rozhodovanie. A contrario za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek
spoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorá
má nepochybne znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho
konania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok
ovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.
Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca
na zmieňovanom kultúrno spoločenskom podujatí seniorov vykonával činnosť, ktorú by
bolo možné považovať za protiprávnu predvolebnú agitáciu, ústavný súd vo vzťahu
k možnému ovplyvneniu volebného výsledku touto aktivitou odporcu považoval aj túto
námietku sťažovateľa za irelevantnú.
17. Vykonaným dokazovaním ústavného súdu nebola preukázaná ani pravdivosť
ďalšej námietky sťažovateľa, podľa ktorej zapisovateľ OVK č. 16 v deň
napádaných komunálnych volieb pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17
a č. 18, ktoré sa nachádzali v jednej budove vedľa seba, mal agitovať voličov v prospech
odporcu.
Vypočutím tak sťažovateľom navrhovaných svedkov ( , ),
ako aj svedkov náhodne vybratých ústavným súdom spomedzi členov OVK č. 16, 17
a č. 18, ústavný súd síce zistil, že zapisovateľ OVK č. 16 sa v deň volieb
síce nachádzal častejšie mimo priestoru volebnej miestnosti volebného okrsku, ako v tejto
miestnosti, avšak v konečnom dôsledku si všetky svoje povinnosti zapisovateľa riadne
a bez výhrad či už členov OVK č. 16 alebo voličov splnil. Vzhľadom na volebný výsledok,
podľa ktorého bol medzi sťažovateľom na jednej strane a odporcom na strane druhej zistený
rozdiel 135 platných hlasov, na uvedenom závere nič nemení ani zistenie z výpovede
svedka , ktorý mal začuť rozhovor na tému volieb iba s dvoma voličmi,
pričom ostatní vypočutí svedkovia ovplyvňovanie svedkov nevedeli potvrdiť a sťažovateľ
iné dôkazy nenavrhol.
V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že už aj v minulosti (PL. ÚS 39/95)
konštatoval, že bežný rozhovor aj na tému „voľby“ s dvomi, tromi občanmi nemožno
bez ďalšieho považovať za agitáciu v zmysle volebného zákona.
18. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, podľa ktorej má o nezákonnosti
napádaných komunálnych volieb svedčiť aj vedomé dehonestovanie jeho volebnej kampane
a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu, ktorý v poobedňajších hodinách
14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním napádaných volieb, spolu s kontrolórkou
mestskej časti mali oblepiť informačný stánok sťažovateľa
oznamom o nezákonnosti tejto jeho kampane, ústavný súd vykonal dokazovanie v prvom
rade sťažovateľom predloženými listinnými dôkazmi a tiež výsluchom svedkyne
.
Zo žiadosti sťažovateľa z 18. júla 2014, ktorou žiadal mesto Košice (ďalej len
„mesto“) o povolenie využívať verejné priestranstvo na Námestí J. Mathého v Košiciach,
síce vyplýva, že tak žiadal na účely „... umiestnenia informačného stánku z dôvodu volieb
do orgánov samosprávy obcí (15.11.2014)“, avšak z rozhodnutia mesta o tejto žiadosti
č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorého sa sťažovateľ argumentačne dovoláva,
vyplýva, že sťažovateľovi bolo udelené povolenie na účely v tomto rozhodnutí bližšie
neidentifikovanej propagačnej akcie, a to na verejnom priestranstve – Námestie Nádeje,
a nie na Námestí J. Mathého, na ktorom sťažovateľ v skutočnosti uskutočnil vylepenie
svojich propagačných predvolebných plagátov.
Podľa § 30 ods. 10 volebného zákona umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií
na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou.
Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých
kandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí
obec svojím všeobecne záväzným nariadením.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mestská časť svojím nariadením určila, že
«... miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená
časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej
komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie
volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov
a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto
podľa tohto VZN sa zakazuje.».
Z uvedených zistení teda vyplýva, že mestská časť v súlade s citovaným ustanovením
volebného zákona určila svojím nariadením verejné priestranstvo na účely predvolebnej
kampane komunálnych volieb konaných 15. novembra 2014, pričom sťažovateľ konal
v rozpore s týmto nariadením, keď svoje predvolebné plagáty umiestnil na verejnom
priestranstve na Námestí J. Mathého v Košiciach, o využitie ktorého na tento účel síce
žiadal, avšak povolenie mu rozhodnutím mesta č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014
v skutočnosti na tento účel dané nebolo, pričom z tohto dôvodu toto rozhodnutie sťažovateľ
nenapadol odvolaním. Vzhľadom na uvedené tak postup odporcu ako úradujúceho starostu
mestskej časti a kontrolórky mestskej časti, keď zakročili proti porušeniu nariadenia
mestskej časti, nemožno ponímať ako nezákonné alebo účelovo namierené proti
sťažovateľovi s cieľom dehonestovať jeho alebo jeho predvolebnú kampaň.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa o poškodzovaní jeho predvolebnej kampane
odporcom s negatívnym dopadom (rozumej v jeho neprospech, pozn.) na voličov ústavný
súd iba na margo uvedeného podotýka, že aj keď boli predvolebné plagáty sťažovateľa
umiestnené na verejnom priestranstve, na využitie ktorého v skutočnosti nemal žiadne
oprávnenie, resp. povolenie, v skutočnosti táto jeho predvolebná kampaň splnila svoj účel,
pretože k jej prelepu oznamom o jej nezákonnosti, ako tvrdí sám sťažovateľ, malo dôjsť až
v neskorých poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, keď už aj
tak vedenie akejkoľvek predvolebnej kampane bolo zákonom zakázané. Okrem toho
v kontexte zisteného neobstojí ani obranná argumentácia sťažovateľa, že svoje predvolebné
letáky nevylepil na verejnom priestranstve, ale na kontajner, ktorý bol v súkromnom
vlastníctve, a nie vo vlastníctve mesta, takže na tento počin ani žiadne povolenie nemusel
mať, pretože táto argumentácia sama osebe spochybňuje konanie sťažovateľa, ktorý sám aj
napriek uvedenému svojmu presvedčeniu o povolenie žiadal, a uvedeným konaním
v každom prípade, t. j. aj v prípade stotožnenia sa s jeho presvedčením, že vylepenie
plagátov realizoval na súkromnom majetku, sťažovateľ týmto svojím počinom porušil nielen
nariadenie mestskej časti, ale aj citované ustanovenie § 30 ods. 10 volebného zákona.
Ústavný súd tiež podotýka, že ak sa sťažovateľ konaním odporcu cíti byť poškodený
na svojich osobnostných právach, mal a má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
podaním občianskoprávnej žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
19. Napokon sťažovateľ v poslednej zo svojich námietok proti napádaným
komunálnym voľbám starostu mestskej časti spochybnil postup okrskových volebných
komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 pri zisťovaní volebného výsledku, a to z dôvodu
nesprávneho prepočítania hlasovacích lístkov (prepočítanie nie „na kríž“, pozn.), ako aj
z dôvodu bezdôvodného nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri procese sčítavania
hlasovacích lístkov, a napokon aj z dôvodu neoznámenia výsledku volieb nezávislým
pozorovateľom po skončení prepočítania hlasovacích lístkov.
V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uskutočnil
prepočítanie hlasovacích lístkov v označených volebných okrskoch a zo záverov tohto
dokazovania zistil, že zatiaľ čo podľa údajov zo zápisníc OVK č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17
a č. 18 o výsledkoch volieb starostu mestskej časti malo byť sťažovateľovi ako kandidátovi
s poradovým č. 4 odovzdaných 710 platných hlasov, v skutočnosti podľa prepočítania mu
bolo odovzdaných 711 platných hlasov (t. j. o 1 platný hlas viac, ako to vyplývalo
zo zápisníc označených OVK, pozn.) a odporcovi ako kandidátovi s poradovým č. 2 malo
byť podľa zápisníc označených OVK odovzdaných 670 platných hlasov, avšak podľa
prepočítania mu bolo odovzdaných 665 platných hlasov (t. j. o 5 platných hlasov menej, ako
to vyplývalo zo zápisníc označených OVK, pozn.).
Ústavný súd pri prepočítaní platných hlasovacích lístkov odovzdaných v označených
volebných okrskoch tak sťažovateľovi, ako aj odporcovi zistil 4 sporné hlasovacie lístky,
a to dva hlasovacie lístky vo volebnom okrsku č. 6 a po jednom hlasovacom lístku
vo volebných okrskoch č. 7 a č. 18, pričom za sporné považoval ústavný súd tie hlasovacie
lístky, ktoré neboli upravené spôsobom podľa § 31 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého
„volič na hlasovacom lístku pre voľby starostu zakrúžkovaním poradového čísla označí
kandidáta, pre ktorého hlasuje“.
Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta
s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve
poradové čísla, a to poradové číslo kandidáta č. 2 a č. 7, a tiež bol medzi týmto lístkami
zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno
kandidáta č. 2 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.
Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta
s poradovým č. 4 (sťažovateľ) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo
zakrúžkované iba meno kandidáta č. 4 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.
Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta
s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo
zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je
upravený podľa citovaného § 31 ods. 4 volebného zákona.
Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti
hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr.
PL. ÚS 21/99, PL. ÚS 81/07, PL. ÚS 104/2011), že zverenie právomoci rozhodnúť
o platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38
ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho
lístka. V kontexte § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona v spojení s § 31 ods. 4 volebného
zákona taký hlasovací lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla
kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že
posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.
V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. PL. ÚS 8/08,
PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 104/2011), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať
k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho
vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že zákonným spôsobom
(zakrúžkovaním poradového čísla) označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý
prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj
dodržiavanie princípov právneho štátu.
Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1
v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byť
v prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslo
kandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu mestskej časti, pričom v tejto
súvislosti ústavný súd rovnako, ako aj v minulosti (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011,
PL. ÚS 104/2011) vyhodnotil ako platné aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označil
svojho kandidáta nielen zakrúžkovaním jeho poradového čísla, ale súčasne zakrúžkoval aj
jeho meno, pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho volič
volil, teda komu dal svoj hlas.
V intenciách uvedeného tak ústavný súd v danom prípade zo 4 uvedených sporných
hlasovacích lístkov uznal za platný iba hlasovací lístok vo volebnom okrsku č. 18,
na ktorom bolo okrem poradového čísla kandidáta č. 2 zakrúžkované aj jeho meno a údaje
o ňom. Po zohľadnení uvedených zistení ústavného súdu z prepočítania platných
hlasovacích lístkov pre sťažovateľa a pre odporcu vo volebných okrskoch č. 1, 2, 6, 7, 8, 14,
16, 17 a č. 18 do celkového výsledku volieb potom sťažovateľ dostal celkový počet
1366 platných hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku
volieb dostal 1365 platných hlasov, pozn.) a odporca dostal celkový počet 1495 platných
hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb dostal
1500 platných hlasov, pozn.), takže rozdiel hlasov je 129 platných hlasov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže sa pri prepočítaní
hlasovacích lístkov nepodarilo preukázať také pochybenia sťažovateľom spochybnených
okrskových volebných komisií, ktoré by ovplyvnili vyhlásený výsledok volieb starostu
mestskej časti, je ústavne žiaduce rešpektovať ich výsledok, ktorý je odzrkadlením
všeobecného, rovného a priameho volebného práva voličov vyjadreného tajným
hlasovaním.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o pochybení okrskových volebných komisií
týkajúcu sa nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri prepočítaní hlasovacích lístkov,
ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (PL. ÚS 9/07), podľa ktorej keďže
priznanie statusu pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku nie je podľa § 36
volebného zákona nárokovateľné, ako aj vzhľadom na to, že označené ustanovenie
volebného zákona neukladá OVK povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti
o priznanie statusu pozorovateľa a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti neukladá
OVK, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byť
svojvoľné), ako aj s prihliadnutím na zabezpečenie objektívnosti volieb prostredníctvom
spôsobu kreovania OVK (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona), ústavný súd
dospel k záveru, že nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu pozorovateľa nemôže
samo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok je
nesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený.
20. Na základe uvedených záverov k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súd
jeho sťažnosť zamietol, pretože neboli preukázané také porušenia ústavy alebo volebného
zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb.
Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015