Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)PL. ÚS 104/2011
PDF · 286.52 KB
No categories available
PL. ÚS 104/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jána Auxta, Petra
Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána
Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika
o sťažnostiach Ing. M. V., L., 1670 oprávnených voličov mesta L. a politickej strany S., B.,
zastúpených advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti PaedDr. M. M., L., zastúpeného
advokátom JUDr. R. P., B., ako aj za účasti politických strán... vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta L. konaných 25. júna 2011 podľa čl.
129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto
rozhodol:
Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje z a n e p l a t n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. PL. ÚS 104/2011-52 z 21. septembra 2011 spojil a prijal na ďalšie konanie sťažnosti
Ing. M. V., L. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“, bod A), 1670 oprávnených voličov mesta L.
(ďalej len „sťažovatelia v 2. rade“, bod B) a politickej strany S. [ďalej len „sťažovateľka
v 3. rade“, bod C (spolu ďalej len „sťažovatelia“)], ktorými podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta L. (ďalej aj
„mesto“) konaných 25. júna 2011.
Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb konaných
25. júna 2011 vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade kandidoval na post primátora mesta pod
poradovým č. 2 ako kandidát zoskupenia politických strán..., pričom z celkového počtu
5037 platne odovzdaných hlasov sťažovateľ v 1. rade získal 2516 platných hlasov a víťaz
volieb na post primátora mesta PaedDr. M. M. (ďalej aj „odporca“), ktorý bol kandidátom
zoskupenia politických strán..., získal v uvedených voľbách celkovo 2521 platných hlasov,
t. j. o 5 platných hlasov viac ako získal sťažovateľ v 1. rade.
A. Sťažovateľ v 1. rade namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta
konaných 25. júna 2011 z týchto dôvodov:
A.1. Pochybenia pri sčítavaní hlasovacích lístkov
A.1.1. Podľa sťažovateľa v 1. rade vo volebných okrskoch č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10
došlo k závažným pochybeniam pri sčítavaní hlasovacích lístkov, pretože okrskové volebné
komisie v uvedených volebných okrskoch mali vyhodnotiť za neplatné aj platne upravené
hlasovacie lístky odovzdané v prospech sťažovateľa v 1. rade.
V uvedenej súvislosti sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti tiež uviedol:
«Dokonca ako neplatný bol posúdený okrskovou volebnou komisiou vo volebnom
okrsku č. 6 hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že volič zakrúžkoval moje poradové
číslo, ale vzhľadom na to, že na lístku sa nachádzala „čiarka“ o veľkosti niekoľko mm,
tento hlasovací lístok bol posúdený ako neplatný.»
Na preukázanie tohto svojho tvrdenia sťažovateľ v 1. rade navrhol ako dôkaz
vykonať opätovné prepočítanie hlasovacích lístkov ústavným súdom v ním označených
volebných okrskoch.
A.1.2. Vo volebnom okrsku č. 9 došlo podľa sťažovateľa v 1. rade k viacerým
nezákonným pochybeniam pri sčítaní hlasovacích lístkov, a to:
- konečné sčítanie platných hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech odporcu
uskutočnil člen okrskovej volebnej komisie pán J., ktorý bol za člena volebnej komisie
nominovaný tým istým zoskupením politických strán, ktoré nominovali aj odporcu, pričom
pán J. mal toto sčítanie hlasovacích lístkov uskutočniť sám bez kontroly ostatnými členmi
okrskovej volebnej komisie,
- predseda okrskovej volebnej komisie v tomto volebnom okrsku svojvoľne bez
vyjadrenia sa ostatných členov okrskovej volebnej komisie dodatočne po sčítaní hlasovacích
lístkov prehodnotil platnosť hlasovacích lístkov, ktoré boli pôvodne vyhodnotené ako
neplatné, a to tak, že 3 z týchto 5 neplatných hlasovacích lístkov preradil k platným
hlasovacím lístkom v prospech odporcu,
- pri overovaní celkového počtu obálok (nepoužité + použité) bolo zistené, že
3 obálky chýbajú, pričom následne mal sťažovateľom v 1. rade bližšie neurčený člen
okrskovej volebnej komisie vybrať „... 3 hlasovacie lístky (sťažovateľ v 1. rade neuviedol,
odkiaľ mali byť tieto hlasovacie lístky vybraté, pozn.) a uznal ich v prospech odporcu. Počet
volebných obálok a hlasovacích lístkov tak zrejme nie je rovnaký“,
- počas sčítavania hlasovacích lístkov mali členovia okrskovej volebnej komisie č. 9
na stole položené perá aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa v 1. rade boli poučení, „... že
počas posudzovania a sčítavania hlasovacích lístkov nemajú byť na stole perá“.
Na preukázanie uvedených tvrdení sťažovateľ v 1. rade navrhol, aby sa ústavný súd
v rámci dokazovania oboznámil s volebnou dokumentáciou z volebných okrskov č. 1, 3, 5,
6, 8, 9 a 10, aby vypočul členov okrskovej volebnej komisie č. 9 a aby sa oboznámil aj s
písomným záznamom nezávislých pozorovateľov (L. B. a M. F.).
A.1.3. O existencii pochybení pri sčítavaní hlasovacích lístkov má podľa sťažovateľa
v 1. rade svedčiť aj skutočnosť, že obvodná volebná komisia mala znemožniť mestskej
volebnej komisii uplatniť jej oprávnenie dané jej ustanovením § 41 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého miestna volebná komisia
sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní
zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať
od okrskových volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne
vysvetlivky a iné informácie. Sťažovateľ v 1. rade však uviedol, že obvodná volebná
komisia zakázala (aj keď nie písomne) mestskej volebnej komisii, aby si od okrskových
volebných komisií vyžiadala na účely kontroly hlasovacie lístky, pričom „Z uvedeného
dôvodu väčšina členov mestskej volebnej komisie odmietla podpísať zápisnicu, okrem iného
zápisnicu odmietol podpísať aj nominant politického spektra, ktoré kandidovalo odporcu.“.
Na preukázanie uvedených tvrdení sťažovateľ v 1. rade navrhol vypočuť ako
svedkov členov mestskej volebnej komisie.
A.1.4. O nezákonnosti volieb v súvislosti s prepočítaním hlasovacích lístkov svedčí
podľa sťažovateľa v 1. rade aj skutočnosť, že samotný odporca v tlačovine „L.“ uviedol, že
mal aj väčší počet neplatných hlasovacích lístkov ako sťažovateľ v 1. rade, pričom v
súvislosti s uvedeným vyjadrením sťažovateľ v 1. rade kladie otázku, „... ako môže vedieť
odporca, že on - odporca mal oveľa väčší počet neplatných hlasov? Veď neexistuje
kategória neplatných hlasov odovzdaných v prospech toho ktorého kandidáta. To značí, že
tu existuje reálne podozrenie, že niektoré z neplatných hlasov sa pripočítali v prospech
odporcu.“.
Dôkazom o uvedenej skutočnosti má byť podľa sťažovateľa v 1. rade tlačovina „L.“.
A.2. Obmedzovanie prístupu k voľbám
Podľa sťažovateľa v 1. rade o neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb
primátora mesta svedčí aj neprimeraná aktivita príslušníkov Policajného zboru, ktorí podľa
neho v neobvykle vysokom počte („... približne 14 dní pred voľbami bol v meste L. zvýšený
počet príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, a to z bežného tabuľkového
stavu 30 príslušníkov na 94 príslušníkov...“) a nad mieru primeranú obvyklým pomerom vo
volebných okrskoch č. 6 a č. 10 s výskytom voličov prevažne rómskej národnosti
vykonávali v deň volieb technické kontroly osobných motorových vozidiel, v dôsledku čoho
bol výrazne obmedzený prístup voličov v týchto volebných okrskoch k voľbám, pretože
vzhľadom na 5 – 6 km vzdialenosť k miestu volieb boli práve títo voliči odkázaní na
automobilovú prepravu. Podľa sťažovateľa v 1. rade sa príslušníci Policajného zboru pri
uvedených kontrolách neobmedzili iba na kontrolu technického stavu vozidiel, ale
legitimovali aj posádky (nielen vodičov) týchto vozidiel, zaznamenávali si ich údaje a tiež
sa mali voličov pýtať, koho idú voliť.
V uvedenej súvislosti ide podľa sťažovateľa v 1. rade o „... zjavne bezprecedentný
spôsob výkonu úradnej právomoci, ktorý hraničí so šikanou, a to akoby náhodou práve
počas volieb“, v dôsledku čoho sa vo volebných okrskoch č. 6 a č. 10 dopravilo do
volebných miestností menej voličov a mnoho „... voličov sa k výkonu volebného práva
nedostavili“.
V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Vo svetle mimoriadne tesného rozdielu v počte získaných hlasov sa javí byť
závažnou aktivita príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Na výkon
právomoci príslušníkov PZ SR poukázali niektorí voliči aj prostredníctvom médií. ...
Zaujímavé je to, že tieto kontroly boli selektívne vykonávané práve v lokalitách
patriacich do volebných okrskov, v ktorých som získal v minulých aj predminulých voľbách
primátora výraznejšiu podporu. Kontrolovať to isté vozidlo taxislužby opakovane vždy, keď
išlo pri hliadke príslušníkov PZ SR je neodôvodnené. Legitimovať osoby vezúce sa v aute,
bez toho, že by bol uvedený racionálny dôvod takejto kontroly, je neprimerané a
nezlučiteľné s činnosťou polície v demokratickom a právnom štáte. ...
Nezlučiteľné s princípmi moderného konštitucionalizmu je však prípadná
neprimeraná aktivita zložiek výkonnej moci, ktorá sťažuje prístup k voľbám. Práve k takejto
aktivite došlo aj v týchto voľbách.“
Uvedené tvrdenia možno podľa sťažovateľa v 1. rade preukázať výpoveďami ním
navrhovaných 17 svedkov.
A.3. Porušenia počas volebnej kampane
Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o neústavnosti a nezákonnosti volieb je podľa
sťažovateľa v 1. rade aj to, že jeho predvolebné mítingy boli monitorované policajnými
hliadkami aj napriek skutočnosti, že „O žiadnu policajnú asistenciu a ani ochranu... políciu
nežiadal.“.
V súvislosti s uvedeným tvrdením sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti okrem iného
uviedol:
„Pozornosť polície počas mojej volebnej kampane mala nepochybne negatívny vplyv
na efektivitu mojej volebnej kampane. Mojim voličom iste nebolo príjemné, že počas
stretnutí na zhromaždeniach bolo v dohľade auto polície. Nebolo to príjemné ani mne,
pretože to navodzuje atmosféru kampane v krajine, kde absentujú slobodné a demokratické
voľby.“
Na preukázanie uvedeného sťažovateľ v 1. rade navrhol vypočuť 7 svedkov,
vyžiadať policajnú správu a vypočuť príslušníkov polície, ktorí sa zúčastnili na
monitorovaní jeho predvolebnej kampane.
A.4. Porušenie volebného moratória
Sťažovateľ v 1. rade napokon namietal, že v súvislosti s napádanými voľbami
primátora mesta bolo porušené aj predvolebné moratórium, a to v dôsledku aktivity dvoch
členov mestského zastupiteľstva Ing. J. B. a V. G., ktorí sa v deň volieb mali pohybovať
pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 6, 7, 8, 9 a 10, mali z volebných
miestností „vyvolávať“ členov volebných komisií a zapisovateľky a tiež ovplyvňovať
voličov pred volebnými miestnosťami.
V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Činnosť poslanca mestského zastupiteľstva a ďalšej osoby, ktorí oslovovali voličov
priamo v deň volieb je jasným porušením volebného moratória. Toto porušenie volebného
moratória už hraničí s tzv. volebnou agitáciou, to značí, že intenzita porušenia je vysoká.
Pri tak tesnom rozdiele v počte odovzdaných hlasovacích lístkov porušenie volebného
moratória malo priamy vplyv na výsledok volieb.“
Dokazovanie tohto tvrdenia navrhol sťažovateľ v 1. rade vykonať vypočutím
4 svedkov.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ v 1. rade alternatívnym petitom domáhal, aby
ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“
alternatívne
„1. Rozhodnutie mestskej volebnej komisie v meste L., zapísané v zápisnici o
výsledku volieb primátora mesta konaných dňa 25. júna 2011, v časti týkajúcej sa počtu
hlasov odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta L., sa zrušuje.
2. Súčasne sa vyhlasuje Ing. M. V. za riadne zvoleného primátora mesta L.“
B. Sťažovatelia v 2. rade namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora
mesta konaných 25. júna 2011 z identických dôvodov ako sťažovateľ v 1. rade a na ich
preukázanie navrhli vykonať identické dôkazy s tým, že na rozdiel od sťažovateľa v 1. rade,
ktorý v prvom bode navrhuje prepočítanie hlasovacích lístkov iba vo volebných okrskoch
č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10, žiadajú vykonať túto kontrolu ústavným súdom vo všetkých desiatich
volebných okrskoch.
Sťažovatelia v 2. rade navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“
C. Sťažovateľka v 3. rade namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora
mesta konaných 25. júna 2011 z identických dôvodov ako sťažovateľ v 1. rade
a sťažovatelia v 2. rade a na ich preukázanie navrhla vykonať identické dôkazy, pričom aj
sťažovateľka v 3. rade žiadala vykonať kontrolu prepočítania hlasovacích lístkov ústavným
súdom vo všetkých desiatich volebných okrskoch.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka v 3. rade alternatívnym petitom domáhala,
aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“
alternatívne
„1. Rozhodnutie mestskej volebnej komisie v meste L., zapísané v zápisnici o
výsledku volieb primátora mesta konaných dňa 25. júna 2011, v časti týkajúcej sa počtu
hlasov odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta L., sa zrušuje.
2. Súčasne sa vyhlasuje Ing. M. V. za riadne zvoleného primátora mesta L.“
2. Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení z 25. júla 2011 k sťažnostiam
sťažovateľov, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 3. augusta 2011, okrem iného uviedol:
„Sťažovateľ namieta, že po skončení hlasovania došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu
platných hlasov a následnému nesprávnemu vyhodnoteniu celkových výsledkov volieb
starostu v L. V prípade, ak došlo k porušeniu volebného zákona po skončení hlasovania
tým, že boli nesprávne vyhodnotené výsledky volieb, môže ústavný súd podľa § 63 ods. 1
písm. c) zákona o organizácii ústavného súdu zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť
za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. ...
V prípade, ak absentuje jednoznačnosť pre určenie hlasovacieho lístka ako platného,
resp. neplatného, konečné rozhodnutie v tejto veci prijíma výhradne okrsková volebná
komisia. Podľa názoru odporcu je však zrejmé, že jednak uplatnenie právomoci ústavného
súdu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o organizácii ústavného súdu z povahy veci
predpokladá možnosť kontroly hlasovacích lístkov ústavným súdom a jednak v prípade
takého tesného výsledku volieb kritériá demokratickej legitimity vyžadujú, aby pochybnosti
o skutočnom výsledku volieb odstránil orgán ochrany ústavnosti, a to prepočítaním a
posúdením všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov. Z uvedeného dôvodu odporca
navrhuje, aby ústavný súd vykonal dokazovanie v rozsahu prepočítania a posúdenia
všetkých hlasovacích lístkov, ktoré boli vo voľbách 25. júna 2011 odovzdané.
V stručnom zhrnutí:
- odporca navrhuje, aby v časti, týkajúcej sa prepočítania hlasovacích lístkov,
ústavný súd toto prepočítanie vykonal a o sťažnostiach rozhodol v súlade s výsledkom tohto
prepočítania,
- vo zvyšku sťažnosti zamietol, nakoľko sťažovateľ neoznačil žiadne ustanovenia
volebných predpisov, ktoré mali byť v priebehu volebného procesu porušené, pričom
zároveň vo vzťahu k údajným porušeniam, ktoré namieta, neustal dôkazné bremeno
spôsobom a v rozsahu, aký ústavný súd konštantne požaduje v analogických skutkových a
právnych kontextoch.“
3. V súvislosti s prvou z námietok sťažovateľov týkajúcou sa možných nedostatkov
pri sčítaní hlasovacích lístkov vo všetkých desiatich volebných okrskoch pri napádaných
voľbách si ústavný súd v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvou zo 14. júla 2011
vyžiadal od mesta volebnú dokumentáciu, a to zápisnicu mestskej volebnej komisie, ako aj
zoznamy voličov, hlasovacie lístky a zápisnice okrskových volebných komisií č. 1 až č. 10.
Vyžiadaná volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 20. júla 2011.
Dňa 9. augusta 2011 sudcovia ústavného súdu JUDr. Horváth a JUDr. Luby,
poradcovia ústavného súdu JUDr. D. a JUDr. S. a hlavná referentka ústavného súdu B. G.
v priestoroch ústavného súdu za účasti sťažovateľa č. 1 a zástupcov sťažovateľov v 2. rade
(konkrétne MUDr. I. D., T. C. a K. V.), ako aj v prítomnosti ich právneho zástupcu
a odporcu (zvoleného primátora) uskutočnili prepočítanie platných a neplatných hlasovacích
lístkov na základe návrhu sťažovateľov v 2. rade a sťažovateľky v 3. rade vo všetkých
10 volebných okrskoch.
Zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplynulo, že PaedDr. M. M. (odporca) bol
na hlasovacom lístku uvedený ako kandidát č. 1 na primátora mesta a Ing. M. V.
(sťažovateľ v 1. rade) bol na hlasovacom lístku uvedený ako kandidát č. 2 na primátora
mesta.
4.1. Ústavnému súdu bolo 23. augusta 2011 doručené vyjadrenie právneho zástupca
odporcu, v ktorom okrem iného uviedol:
«... V zmysle zákonnej úpravy je teda neplatným každý hlasovací lístok, označený
inak ako tak, že je na ňom zakrúžkované poradové číslo kandidáta. A contrario platí, že
platným je práve a len taký hlasovací lístok, kde je vôľa hlasovať za konkrétneho kandidáta
vyjadrená zakrúžkovaním jeho poradového čísla.
Uznanie inak označeného hlasovacieho lístku za platný niektorou z volebných
komisií je postup, ktorý ako odporujúci zákonným pravidlám vyžaduje nápravu práve od
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Umožniť volebným
komisiám na mieste a „od stola“ rozhodovať o tom, aké iné úpravy než tie podľa § 31 ods.
4 volebného zákona (zakrúžkovanie poradového čísla kandidáta) by totiž neznamenalo len
nahradenie rozhodnutia zákonodarcu rozhodnutím dočasne vytvoreného orgánu bez
akéhokoľvek normotvorného mandátu; čo je podstatne dôležitejšie, znamenalo by to
vytvorenie priestoru pre nejednotné, nepredvídateľné a vo svojej podstate svojvoľné
rozhodovanie o tom, aká iná úprava hlasovacieho ešte môže byť uznaná za platnú a aká už
nie. Inými slovami, rovnaký prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy dokáže
zabezpečiť len taký výklad volebných pravidiel, aký nie je založený na „pohyblivej“ ad hoc
tvorbe kritérií platnosti hlasovacích lístkov...»
4.2. Ústavnému súdu bolo 4. októbra 2011 doručené faxom vyjadrenie právneho
zástupca sťažovateľov, v ktorom okrem iného uviedol:
«Dokazovaním, ktoré bolo doposiaľ v tejto veci vykonané, sa preukázalo, že
v skutočnosti získal Ing. M. V. o 5 platných hlasov viac a PaedDr. M. M. získal o 3 platné
hlasy menej, čo znamená, že volebný výsledok je taký, že Ing. M. V. získal celkovo o 3 platné
hlasy viac ako PaedDr. M. M., a teda je víťazom volieb primátora mesta L., ktoré sa konali
dňa 25. júna 2011. ...
Pokiaľ je poradové číslo kandidáta zakrúžkované, tak je hlasovací lístok platný bez
ohľadu na to, či volič ešte niektorého z kandidátov prečiarkol alebo podčiarkol, alebo či
ešte niečo dopísal na hlasovací lístok. Volič svoju vôľu jasne a nezameniteľným spôsobom
prejavil a nemá opodstatnenie „trestať“ ho neplatnosťou hlasovacieho lístka za to, že na
hlasovací lístok niečo dokreslil alebo dopísal, alebo niekoho podčiarkol alebo prečiarkol. ...
Sprísňovanie kritérií na označovanie hlasovacích lístkov by mohlo viesť v konečnom
dôsledku ku skresleniu skutočnej vôle voličov.
Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že v konaní vo volebných veciach je
určujúcim záujem na tom, aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak
zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu.»
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1
písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie
volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný
súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného
zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré
už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či
skutočnosti namietané sťažovateľmi v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo, alebo
spoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom
dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb.
V súvislosti s námietkou sťažovateľov o možných pochybeniach pri prepočítaní
hlasovacích lístkov vykonal ústavný súd sťažovateľmi, ako aj odporcom navrhované
dokazovanie a skontroloval volebnú dokumentáciu zo všetkých desiatich volebných
okrskov vrátene prepočítania platných, ako aj neplatných hlasovacích lístkov a následne
tieto prepočítaním zistené počty porovnal s údajmi o počte platných a neplatných
hlasovacích lístkov pre voľbu primátora mesta vyplývajúcimi zo zápisníc okrskových
volebných komisií č. 1 až 10.
Podľa relevantnej časti § 31 ods. 4 volebného zákona po prevzatí obálky
a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov.
V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok... pre voľby starostu obce
(primátora). ... Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním
poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.
Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok,
a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,
b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,
c) ak volič na hlasovacom lístku... neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na
funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného
kandidáta na takúto funkciu.
Podľa § 38 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na
jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada.
Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti
hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr.
PL. ÚS 21/99, PL. ÚS 81/07), že zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho
lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona)
neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým
znením ustanovenia § 38 volebného zákona, ale najmä s odkazom v ods. 1 písm. b)
na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 taký lístok, ktorý nie je označený
zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti
nemôže nič zmeniť skutočnosť, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne
benevolentnejšie u všetkých kandidátov.
V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. PL. ÚS 8/08,
PL. ÚS 11/2011), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave
hlasovacieho lístka pri voľbách bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle
smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že zákonným spôsobom
(zakrúžkovaním poradového čísla) označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý
prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj
dodržiavanie princípov právneho štátu.
Z citovaných ustanovení volebného zákona vyplýva, že na posúdenie hlasovacieho
lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča volebný zákon vyžaduje, aby
volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na
starostu obce (primátora).
Ústavný súd prekontroloval hlasovacie lístky, ktoré okrskové volebné komisie č. 1 až
č. 10 v meste L. posúdili ako neplatné, ale aj sporné hlasovacie lístky, t. j. tie, ktoré
okrskové volebné komisie vyhodnotili ako platné v prospech toho-ktorého kandidáta, avšak
z rôznych dôvodov boli podľa názoru ústavného súdu ešte hodné uváženia.
Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1
v spojení s § 38 ods. 3 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byť
v prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslo
kandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za primátora mesta, pričom v tejto
súvislosti ústavný súd rovnako ako aj v minulosti (napr. PL. ÚS 8/08) vyhodnotil ako platné
aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označil zakrúžkovaním poradového čísla svojho
kandidáta, aj keď súčasne prečiarkol meno protikandidáta (§ 38 ods. 3 volebného zákona),
pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho volič volil, teda
komu dal svoj hlas. Obdobne aj v minulosti ústavný súd považoval za označený zákonom
ustanoveným spôsobom, a teda za platný aj hlasovací lístok, na ktorom volič okrem
poradového čísla ním zvoleného kandidáta súčasne zakrúžkoval aj jeho meno, poprípade ak
okrem toho navyše prečiarkol ešte aj mená protikandidátov (napr. PL. ÚS 11/2011).
A contrario ústavný súd už v minulosti ustálil (napr. PL. ÚS 11/2011), že za platne,
a teda v súlade s volebným zákonom upravený nemožno považovať hlasovací lístok, na
ktorom volič zakrúžkuje poradové číslo ním zvoleného kandidáta a súčasne označí krúžkom
aj poradové číslo iného kandidáta, pričom tento krúžok je následne prečiarknutý krížikom
(tu by síce mohlo ísť o prípad, keď sa volič pri úprave hlasovacieho lístka pomýlil, takže
svoju chybnú voľbu vyznačenú zakrúžkovaním poradového čísla neželaného kandidáta
prečiarkol a následne zakrúžkoval poradové číslo iného kandidáta, avšak v takomto prípade
volebný zákon v § 31 ods. 3 predpokladá, že na požiadanie voliča mu okrsková volebná
komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné), za platne upravený nemožno
považovať ani hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkuje iba meno zvoleného kandidáta
bez poradového čísla alebo na ktorom volič označí kandidáta iba krížikom na jeho
poradovom čísle (napr. PL. ÚS 11/2011), prípadne na ktorom volič nakreslí krúžok mimo
poradového čísla kandidáta, resp. na hlasovacom lístku urobí inú úpravu, napr. dopíše rôzny
text bez toho, aby zakrúžkoval aj poradové číslo kandidáta (napr. PL. ÚS 17/09).
Avšak, tak ako už bolo uvedené, ústavný súd posudzuje každý prípad individuálne
s prihliadnutím na dané okolnosti, čo v prípade volebných vecí znamená, že ústavný súd pri
daných konkrétnych voľbách skúma konzistentnosť postupu volebných komisií pri
posudzovaní platnosti a neplatnosti hlasovacích lístkov. Inými slovami, aj v prípade, že by
bol hlasovací lístok upravený spôsobom, o ktorom už v minulosti ústavný súd konštatoval,
že ho možno považovať za zákonne akceptovateľný, t. j. za platný hlasovací lístok (napr.
keď volič na hlasovacom lístku spolu s poradovým číslom zakrúžkuje aj meno kandidáta),
avšak volebná komisia by ho vyhodnotila za neplatný, pričom takýto spôsob vyhodnotenia
by volebná komisia zvolila nediskriminačne v prípade všetkých kandidátov (t. j. vo
všetkých prípadoch by postupovala rovnako), pre ústavný súd by bol v tomto prípade takýto
postup volebnej komisie určujúci aj napriek tomu, že za iných okolností (napr. toto
stanovisko volebnej komisie by ňou nebolo uplatňované pri všetkých kandidátoch rovnako)
by posúdenie platnosti týchto hlasovacích lístkov ústavným súdom mohlo privodiť aj iné
ako volebnou komisiou vyslovené závery (rovnako napr. PL. ÚS 10/07).
Pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov ústavný súd na základe argumentu
a simili (keďže volebný zákon túto otázku explicitne nerieši, ale ide o podobnú situáciu)
zohľadnil ustanovenie § 38 ods. 3 volebného zákona aj v súvislosti s posudzovaním
hlasovacích lístkov, na ktorých volič okrem zákonom predpokladanej platnej úpravy
hlasovacieho lístka spočívajúcej v zakrúžkovaní poradového čísla kandidáta urobil navyše
ešte aj inú úpravu spočívajúcu v dokreslení akejkoľvek kresby na hlasovacom lístku (napr.
kvietka alebo ďalšieho krúžka mimo poradových čísel kandidátov, prípadne číslice alebo
čiary mimo poradových čísel kandidátov), ako aj prípad, keď volič okrem zakrúžkovania
poradového čísla ním zvoleného kandidáta podčiarkol súčasne aj meno tohto kandidáta.
Volebný zákon síce uvedenými spôsobmi upravené hlasovacie lístky neuznáva za platné, ale
na druhej strane hlasovací lístok, na ktorom je v súlade so zákonom nielen zakrúžkované
poradové číslo kandidáta, ale okrem toho napr. podčiarknuté aj jeho meno alebo na ktorom
je dokreslená nejaká kresba, neoznačuje apriori za neplatný. Ak sa navyše podľa volebného
zákona na prečiarknuté alebo dopísané mená akéhokoľvek druhu neprihliada, na základe
argumentu podobnosti možno tiež dospieť k záveru, že sa neprihliada napr. ani na súčasné
podčiarknutie mena inak riadne zakrúžkovaného kandidáta na hlasovacom lístku. Skúškou
správnosti takéhoto prístupu je materiálne chápanie zákonnosti a ústavnosti volieb do
orgánov samosprávy. Aplikované materiálne chápanie pri posudzovaní platnosti
hlasovacieho lístka vedie k celkom jednoznačnému záveru o platnosti aj takto upravených
hlasovacích lístkov.
Vykonaním prepočítania hlasovacích lístkov bolo okrem iného zistené, že vo
volebnom okrsku č. 9 počet vo voľbách vrátených obálok je zhodný s počtom uvedeným
v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 9, t. j. 590 obálok. Tiež bola zistená zhoda v počte
vydaných obálok, t. j. 592 obálok. Tento počet vydaných obálok však súhlasil iba so
záznamami v jednej kópii zoznamu oprávnených voličov, v ktorej bolo zaznačené, že voliť
bolo 592 voličov, avšak z druhej identickej kópie zoznamu voličov vyplývalo, že voliť bolo
594 voličov, pričom porovnaním obidvoch kópií zoznamov voličov boli zistené tieto
nedostatky – pri poradovom č... S. M... – v jednej kópii zoznamu voličov je začiarknutá
a v druhej nie je, č... – T. J... – v jednej kópii zoznamu voličov začiarknutý a potom
vyčiarknutý a v druhej nie je začiarknutý vôbec, č... – T. J... v jednej kópii zoznamu voličov
je začiarknutý a v druhej nie je.
Vzhľadom na uvedené zistenia nesúhlasí celkový súčet 591 platných a neplatných
hlasov s údajom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 9 o celkovom počte
pri voľbách odovzdaných obálok (590 obálok).
Vykonaním prepočítavania vo volebnom okrsku č. 10 bolo zistené, že aj v tomto
prípade, rovnako ako vo volebnom okrsku č. 9, nastala situácia, že nesúhlasí celkový súčet
410 platných a neplatných hlasov s údajom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej
komisie č. 10 o celkovom počte pri voľbách odovzdaných obálok (409 obálok).
V súvislosti s kontrolou hlasovacích lístkov ústavný súd konštatuje, že okrskové
volebné komisie č. 1 až č. 10 nepostupovali pri ich vyhodnocovaní jednotne. Podľa zistenia
ústavného súdu napr. okrskové volebné komisie č. 1 a č. 5 vyhodnotili ako neplatný
hlasovací lístok, na ktorom bolo spolu s poradovým číslom kandidáta zakrúžkované aj jeho
meno, zatiaľ čo napr. okrsková volebná komisia č. 2 takýmto spôsobom upravený hlasovací
lístok uznala za platný. Obdobne napr. okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 vyhodnotili ako
platný hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta a súčasne
prečiarknuté poradové číslo druhého kandidáta, zatiaľ čo rovnako upravený hlasovací lístok
vyhodnotila napr. okrsková volebná komisia č. 8 ako neplatný. Vzhľadom na uvedený
nekonzistentný postup jednotlivých okrskových volebných komisií pri vyhodnocovaní
platnosti hlasovacích lístkov bol ústavný súd nútený nahradiť posúdenie ich platnosti
vlastným úsudkom, a to v zmysle už uvedených kritérií (v danom prípade ústavný súd
uvedené úpravy hlasovacích lístkov považoval za platné).
Ústavný súd už v minulosti konštatoval (PL. ÚS 98/07), že ak by istý nedostatok
v označení hlasovacieho lístku spôsoboval u jedného kandidáta neplatnosť hlasovacieho
lístku, ale u protikandidáta by bol prehliadnutý, ústavný súd by musel nahradiť posúdenie
platnosti vlastným úsudkom.
V rámci predbežného prerokovania spojených volebných sťažností sťažovateľov
považoval ústavný súd za preukázané, že v prípade minimálne troch hlasov došlo
ku skresleniu hlasov získaných kandidátmi na funkciu primátora mesta. Tieto tri hlasy boli
príslušnou okrskovou volebnou komisiou (chybne) priradené v prospech odporcu. Už na
základe tohto zistenia, keďže rozdiel hlasov medzi sťažovateľom v 1. rade a odporcom bol
päť hlasov, bolo potrebné vyhovieť sťažnosti sťažovateľov. Riadiac sa princípom
sebaobmedzenia a zdržanlivosti (m. m. PL. ÚS 3/09, PL. ÚS 95/2011) nebolo preto
nevyhnutné podrobiť ústavnému prieskumu ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy. Inak
povedané, ústavný prieskum ďalších prípadných pochybení v rámci uskutočnených volieb
sa javil ako neúčelný, keďže už na základe preukázanej disproporcie v troch volebných
lístkoch bolo potrebné uskutočnené voľby považovať za neústavné. Napriek uvedenému
ústavný súd zistil pri prepočítaní všetkých hlasovacích lístkov ďalšie volebné nedostatky
spochybňujúce platnosť ďalších hlasovacích lístkov (najmä v súvislosti s rozdielnym
posudzovaním viacerých ne/platných hlasovacích lístkov vykazujúcich zhodu/podobnosť
okrskovými volebnými komisiami), a preto nebolo vhodné postupovať podľa § 63 ods. 1
písm. c) zákona o ústavnom súde, ale naopak bolo potrebné postupovať podľa § 63 ods. 1
písm. a) zákona o ústavnom súde a vyhlásiť voľby za neplatné.
O neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb svedčia nielen uvedené závery
zistené v súvislosti s kontrolou, resp. prehodnocovaním platnosti, resp. neplatnosti
hlasovacích lístkov, ale aj samotné zistenie o nezhode reálneho, prepočtom zisteného počtu
„archivovaných“ platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre toho-ktorého kandidáta na
post primátora mesta s ich počtom vyplývajúcim zo zápisníc okrskovej volebnej komisie
č. 5, okrskovej volebnej komisie č. 9 a okrskovej volebnej komisie č. 10, čo vedie ústavný
súd k záveru, že ide o taký závažný nedostatok pri zisťovaní volebného výsledku, ktorý
mohol mať v konečnom dôsledku dopad aj na celkový počet platných hlasovacích lístkov
odovzdaných jednotlivým kandidátom na primátora mesta, a teda mohol mať reálny vplyv
na výsledok napadnutých volieb, resp. v jeho dôsledku vzniká dôvodná pochybnosť, že
výsledok napadnutých volieb neodráža skutočnú vôľu voličov. O pochybeniach pri sčítavaní
hlasovacích lístkov, t. j. pri zisťovaní volebného výsledku, svedčia napokon aj zistenia
o nezrovnalostiach v záznamoch voličov v okrskovej volebnej komisii č. 9.
Ústavným súdom zistené niekoľkonásobné porušenia volebného zákona [opakované
(3x) zistenie nesprávneho počtu odovzdaných hlasovacích lístkov a taktiež opakované
zistenie nesprávneho vyhodnotenia platnosti hlasovacích lístkov, ako aj nedostatky
v zoznamoch voličov] na základe ním vykonaného dokazovania majú takú intenzitu, že vo
svojom súhrne reálne spochybňujú dosiahnutý výsledok volieb, a preto boli dôvodom na to,
aby ústavný súd v súlade so všeobecnými východiskami, ktoré uplatňuje pri svojom
rozhodovaní o volebných sťažnostiach, uplatnil svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a)
zákona o ústavnom súde a vyhlásil voľby primátora mesta konané 25. júna 2011 za
neplatné.
Podľa názoru ústavného súdu už uvedené zistenia, bez nutnosti zaoberať sa,
resp. vyhodnocovať aj ďalšie námietky sťažovateľov, sú vzhľadom na ich reálny a možný
vplyv na výsledok napadnutých volieb dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného
súdu o vyhlásení napadnutých volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom
súde], tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné
stanovisko sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Ľubomíra Dobríka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011