Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 104/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jána Auxta, Petra

Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána

Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika

o sťažnostiach Ing. M. V., L., 1670 oprávnených voličov mesta L. a politickej strany S., B.,

zastúpených advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti PaedDr. M. M., L., zastúpeného

advokátom JUDr. R. P., B., ako aj za účasti politických strán... vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta L. konaných 25. júna 2011 podľa čl.

129 ods. 2 takto

rozhodol:

Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje z a n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -52 z 21. septembra 2011 spojil a prijal na ďalšie konanie sťažnosti

Ing. M. V., L. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“, bod A), 1670 oprávnených voličov mesta L.

(ďalej len „sťažovatelia v 2. rade“, bod B) a politickej strany S. [ďalej len „sťažovateľka

v 3. rade“, bod C (spolu ďalej len „sťažovatelia“)], ktorými podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta L. (ďalej aj

„mesto“) konaných 25. júna 2011.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb konaných

25. júna 2011 vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade kandidoval na post primátora mesta pod

poradovým č. 2 ako kandidát zoskupenia politických strán..., pričom z celkového počtu

5037 platne odovzdaných hlasov sťažovateľ v 1. rade získal 2516 platných hlasov a víťaz

volieb na post primátora mesta PaedDr. M. M. (ďalej aj „odporca“), ktorý bol kandidátom

zoskupenia politických strán..., získal v uvedených voľbách celkovo 2521 platných hlasov,

t. j. o 5 platných hlasov viac ako získal sťažovateľ v 1. rade.

A. Sťažovateľ v 1. rade namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta

konaných 25. júna 2011 z týchto dôvodov:

A.1. Pochybenia pri sčítavaní hlasovacích lístkov

A.1.1. Podľa sťažovateľa v 1. rade vo volebných okrskoch č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10

došlo k závažným pochybeniam pri sčítavaní hlasovacích lístkov, pretože okrskové volebné

komisie v uvedených volebných okrskoch mali vyhodnotiť za neplatné aj platne upravené

hlasovacie lístky odovzdané v prospech sťažovateľa v 1. rade.

V uvedenej súvislosti sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti tiež uviedol:

«Dokonca ako neplatný bol posúdený okrskovou volebnou komisiou vo volebnom

okrsku č. 6 hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že volič zakrúžkoval moje poradové

číslo, ale vzhľadom na to, že na lístku sa nachádzala „čiarka“ o veľkosti niekoľko mm,

tento hlasovací lístok bol posúdený ako neplatný.»

Na preukázanie tohto svojho tvrdenia sťažovateľ v 1. rade navrhol ako dôkaz

vykonať opätovné prepočítanie hlasovacích lístkov ústavným súdom v ním označených

volebných okrskoch.

A.1.2. Vo volebnom okrsku č. 9 došlo podľa sťažovateľa v 1. rade k viacerým

nezákonným pochybeniam pri sčítaní hlasovacích lístkov, a to:

- konečné sčítanie platných hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech odporcu

uskutočnil člen okrskovej volebnej komisie pán J., ktorý bol za člena volebnej komisie

nominovaný tým istým zoskupením politických strán, ktoré nominovali aj odporcu, pričom

pán J. mal toto sčítanie hlasovacích lístkov uskutočniť sám bez kontroly ostatnými členmi

okrskovej volebnej komisie,

- predseda okrskovej volebnej komisie v tomto volebnom okrsku svojvoľne bez

vyjadrenia sa ostatných členov okrskovej volebnej komisie dodatočne po sčítaní hlasovacích

lístkov prehodnotil platnosť hlasovacích lístkov, ktoré boli pôvodne vyhodnotené ako

neplatné, a to tak, že 3 z týchto 5 neplatných hlasovacích lístkov preradil k platným

hlasovacím lístkom v prospech odporcu,

- pri overovaní celkového počtu obálok (nepoužité + použité) bolo zistené, že

3 obálky chýbajú, pričom následne mal sťažovateľom v 1. rade bližšie neurčený člen

okrskovej volebnej komisie vybrať „... 3 hlasovacie lístky (sťažovateľ v 1. rade neuviedol,

odkiaľ mali byť tieto hlasovacie lístky vybraté, pozn.) a uznal ich v prospech odporcu. Počet

volebných obálok a hlasovacích lístkov tak zrejme nie je rovnaký“,

- počas sčítavania hlasovacích lístkov mali členovia okrskovej volebnej komisie č. 9

na stole položené perá aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa v 1. rade boli poučení, „... že

počas posudzovania a sčítavania hlasovacích lístkov nemajú byť na stole perá“.

Na preukázanie uvedených tvrdení sťažovateľ v 1. rade navrhol, aby sa ústavný súd

v rámci dokazovania oboznámil s volebnou dokumentáciou z volebných okrskov č. 1, 3, 5,

6, 8, 9 a 10, aby vypočul členov okrskovej volebnej komisie č. 9 a aby sa oboznámil aj s

písomným záznamom nezávislých pozorovateľov (L. B. a M. F.).

A.1.3. O existencii pochybení pri sčítavaní hlasovacích lístkov má podľa sťažovateľa

v 1. rade svedčiť aj skutočnosť, že obvodná volebná komisia mala znemožniť mestskej

volebnej komisii uplatniť jej oprávnenie dané jej ustanovením § 41 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého miestna volebná komisia

sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní

zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať

od okrskových volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne

vysvetlivky a iné informácie. Sťažovateľ v 1. rade však uviedol, že obvodná volebná

komisia zakázala (aj keď nie písomne) mestskej volebnej komisii, aby si od okrskových

volebných komisií vyžiadala na účely kontroly hlasovacie lístky, pričom „Z uvedeného

dôvodu väčšina členov mestskej volebnej komisie odmietla podpísať zápisnicu, okrem iného

zápisnicu odmietol podpísať aj nominant politického spektra, ktoré kandidovalo odporcu.“.

Na preukázanie uvedených tvrdení sťažovateľ v 1. rade navrhol vypočuť ako

svedkov členov mestskej volebnej komisie.

A.1.4. O nezákonnosti volieb v súvislosti s prepočítaním hlasovacích lístkov svedčí

podľa sťažovateľa v 1. rade aj skutočnosť, že samotný odporca v tlačovine „L.“ uviedol, že

mal aj väčší počet neplatných hlasovacích lístkov ako sťažovateľ v 1. rade, pričom v

súvislosti s uvedeným vyjadrením sťažovateľ v 1. rade kladie otázku, „... ako môže vedieť

odporca, že on - odporca mal oveľa väčší počet neplatných hlasov? Veď neexistuje

kategória neplatných hlasov odovzdaných v prospech toho ktorého kandidáta. To značí, že

tu existuje reálne podozrenie, že niektoré z neplatných hlasov sa pripočítali v prospech

odporcu.“.

Dôkazom o uvedenej skutočnosti má byť podľa sťažovateľa v 1. rade tlačovina „L.“.

A.2. Obmedzovanie prístupu k voľbám

Podľa sťažovateľa v 1. rade o neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb

primátora mesta svedčí aj neprimeraná aktivita príslušníkov Policajného zboru, ktorí podľa

neho v neobvykle vysokom počte („... približne 14 dní pred voľbami bol v meste L. zvýšený

počet príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, a to z bežného tabuľkového

stavu 30 príslušníkov na 94 príslušníkov...“) a nad mieru primeranú obvyklým pomerom vo

volebných okrskoch č. 6 a č. 10 s výskytom voličov prevažne rómskej národnosti

vykonávali v deň volieb technické kontroly osobných motorových vozidiel, v dôsledku čoho

bol výrazne obmedzený prístup voličov v týchto volebných okrskoch k voľbám, pretože

vzhľadom na 5 – 6 km vzdialenosť k miestu volieb boli práve títo voliči odkázaní na

automobilovú prepravu. Podľa sťažovateľa v 1. rade sa príslušníci Policajného zboru pri

uvedených kontrolách neobmedzili iba na kontrolu technického stavu vozidiel, ale

legitimovali aj posádky (nielen vodičov) týchto vozidiel, zaznamenávali si ich údaje a tiež

sa mali voličov pýtať, koho idú voliť.

V uvedenej súvislosti ide podľa sťažovateľa v 1. rade o „... zjavne bezprecedentný

spôsob výkonu úradnej právomoci, ktorý hraničí so šikanou, a to akoby náhodou práve

počas volieb“, v dôsledku čoho sa vo volebných okrskoch č. 6 a č. 10 dopravilo do

volebných miestností menej voličov a mnoho „... voličov sa k výkonu volebného práva

nedostavili“.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Vo svetle mimoriadne tesného rozdielu v počte získaných hlasov sa javí byť

závažnou aktivita príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Na výkon

právomoci príslušníkov PZ SR poukázali niektorí voliči aj prostredníctvom médií. ...

Zaujímavé je to, že tieto kontroly boli selektívne vykonávané práve v lokalitách

patriacich do volebných okrskov, v ktorých som získal v minulých aj predminulých voľbách

primátora výraznejšiu podporu. Kontrolovať to isté vozidlo taxislužby opakovane vždy, keď

išlo pri hliadke príslušníkov PZ SR je neodôvodnené. Legitimovať osoby vezúce sa v aute,

bez toho, že by bol uvedený racionálny dôvod takejto kontroly, je neprimerané a

nezlučiteľné s činnosťou polície v demokratickom a právnom štáte. ...

Nezlučiteľné s princípmi moderného konštitucionalizmu je však prípadná

neprimeraná aktivita zložiek výkonnej moci, ktorá sťažuje prístup k voľbám. Práve k takejto

aktivite došlo aj v týchto voľbách.“

Uvedené tvrdenia možno podľa sťažovateľa v 1. rade preukázať výpoveďami ním

navrhovaných 17 svedkov.

A.3. Porušenia počas volebnej kampane

Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o neústavnosti a nezákonnosti volieb je podľa

sťažovateľa v 1. rade aj to, že jeho predvolebné mítingy boli monitorované policajnými

hliadkami aj napriek skutočnosti, že „O žiadnu policajnú asistenciu a ani ochranu... políciu

nežiadal.“.

V súvislosti s uvedeným tvrdením sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti okrem iného

uviedol:

„Pozornosť polície počas mojej volebnej kampane mala nepochybne negatívny vplyv

na efektivitu mojej volebnej kampane. Mojim voličom iste nebolo príjemné, že počas

stretnutí na zhromaždeniach bolo v dohľade auto polície. Nebolo to príjemné ani mne,

pretože to navodzuje atmosféru kampane v krajine, kde absentujú slobodné a demokratické

voľby.“

Na preukázanie uvedeného sťažovateľ v 1. rade navrhol vypočuť 7 svedkov,

vyžiadať policajnú správu a vypočuť príslušníkov polície, ktorí sa zúčastnili na

monitorovaní jeho predvolebnej kampane.

A.4. Porušenie volebného moratória

Sťažovateľ v 1. rade napokon namietal, že v súvislosti s napádanými voľbami

primátora mesta bolo porušené aj predvolebné moratórium, a to v dôsledku aktivity dvoch

členov mestského zastupiteľstva Ing. J. B. a V. G., ktorí sa v deň volieb mali pohybovať

pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 6, 7, 8, 9 a 10, mali z volebných

miestností „vyvolávať“ členov volebných komisií a zapisovateľky a tiež ovplyvňovať

voličov pred volebnými miestnosťami.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Činnosť poslanca mestského zastupiteľstva a ďalšej osoby, ktorí oslovovali voličov

priamo v deň volieb je jasným porušením volebného moratória. Toto porušenie volebného

moratória už hraničí s tzv. volebnou agitáciou, to značí, že intenzita porušenia je vysoká.

Pri tak tesnom rozdiele v počte odovzdaných hlasovacích lístkov porušenie volebného

moratória malo priamy vplyv na výsledok volieb.“

Dokazovanie tohto tvrdenia navrhol sťažovateľ v 1. rade vykonať vypočutím

4 svedkov.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ v 1. rade alternatívnym petitom domáhal, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“

alternatívne

„1. Rozhodnutie mestskej volebnej komisie v meste L., zapísané v zápisnici o

výsledku volieb primátora mesta konaných dňa 25. júna 2011, v časti týkajúcej sa počtu

hlasov odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta L., sa zrušuje.

2. Súčasne sa vyhlasuje Ing. M. V. za riadne zvoleného primátora mesta L.“

B. Sťažovatelia v 2. rade namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora

mesta konaných 25. júna 2011 z identických dôvodov ako sťažovateľ v 1. rade a na ich

preukázanie navrhli vykonať identické dôkazy s tým, že na rozdiel od sťažovateľa v 1. rade,

ktorý v prvom bode navrhuje prepočítanie hlasovacích lístkov iba vo volebných okrskoch

č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10, žiadajú vykonať túto kontrolu ústavným súdom vo všetkých desiatich

volebných okrskoch.

Sťažovatelia v 2. rade navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“

C. Sťažovateľka v 3. rade namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora

mesta konaných 25. júna 2011 z identických dôvodov ako sťažovateľ v 1. rade

a sťažovatelia v 2. rade a na ich preukázanie navrhla vykonať identické dôkazy, pričom aj

sťažovateľka v 3. rade žiadala vykonať kontrolu prepočítania hlasovacích lístkov ústavným

súdom vo všetkých desiatich volebných okrskoch.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka v 3. rade alternatívnym petitom domáhala,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“

alternatívne

„1. Rozhodnutie mestskej volebnej komisie v meste L., zapísané v zápisnici o

výsledku volieb primátora mesta konaných dňa 25. júna 2011, v časti týkajúcej sa počtu

hlasov odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta L., sa zrušuje.

2. Súčasne sa vyhlasuje Ing. M. V. za riadne zvoleného primátora mesta L.“

2. Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení z 25. júla 2011 k sťažnostiam

sťažovateľov, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 3. augusta 2011, okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ namieta, že po skončení hlasovania došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu

platných hlasov a následnému nesprávnemu vyhodnoteniu celkových výsledkov volieb

starostu v L. V prípade, ak došlo k porušeniu volebného zákona po skončení hlasovania

tým, že boli nesprávne vyhodnotené výsledky volieb, môže ústavný súd podľa § 63 ods. 1

písm. c) zákona o organizácii ústavného súdu zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť

za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. ...

V prípade, ak absentuje jednoznačnosť pre určenie hlasovacieho lístka ako platného,

resp. neplatného, konečné rozhodnutie v tejto veci prijíma výhradne okrsková volebná

komisia. Podľa názoru odporcu je však zrejmé, že jednak uplatnenie právomoci ústavného

súdu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o organizácii ústavného súdu z povahy veci

predpokladá možnosť kontroly hlasovacích lístkov ústavným súdom a jednak v prípade

takého tesného výsledku volieb kritériá demokratickej legitimity vyžadujú, aby pochybnosti

o skutočnom výsledku volieb odstránil orgán ochrany ústavnosti, a to prepočítaním a

posúdením všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov. Z uvedeného dôvodu odporca

navrhuje, aby ústavný súd vykonal dokazovanie v rozsahu prepočítania a posúdenia

všetkých hlasovacích lístkov, ktoré boli vo voľbách 25. júna 2011 odovzdané.

V stručnom zhrnutí:

- odporca navrhuje, aby v časti, týkajúcej sa prepočítania hlasovacích lístkov,

ústavný súd toto prepočítanie vykonal a o sťažnostiach rozhodol v súlade s výsledkom tohto

prepočítania,

- vo zvyšku sťažnosti zamietol, nakoľko sťažovateľ neoznačil žiadne ustanovenia

volebných predpisov, ktoré mali byť v priebehu volebného procesu porušené, pričom

zároveň vo vzťahu k údajným porušeniam, ktoré namieta, neustal dôkazné bremeno

spôsobom a v rozsahu, aký ústavný súd konštantne požaduje v analogických skutkových a

právnych kontextoch.“

3. V súvislosti s prvou z námietok sťažovateľov týkajúcou sa možných nedostatkov

pri sčítaní hlasovacích lístkov vo všetkých desiatich volebných okrskoch pri napádaných

voľbách si ústavný súd v zmysle výzvou zo 14. júla 2011

vyžiadal od mesta volebnú dokumentáciu, a to zápisnicu mestskej volebnej komisie, ako aj

zoznamy voličov, hlasovacie lístky a zápisnice okrskových volebných komisií č. 1 až č. 10.

Vyžiadaná volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 20. júla 2011.

Dňa 9. augusta 2011 sudcovia ústavného súdu JUDr. Horváth a JUDr. Luby,

poradcovia ústavného súdu JUDr. D. a JUDr. S. a hlavná referentka ústavného súdu B. G.

v priestoroch ústavného súdu za účasti sťažovateľa č. 1 a zástupcov sťažovateľov v 2. rade

(konkrétne MUDr. I. D., T. C. a K. V.), ako aj v prítomnosti ich právneho zástupcu

a odporcu (zvoleného primátora) uskutočnili prepočítanie platných a neplatných hlasovacích

lístkov na základe návrhu sťažovateľov v 2. rade a sťažovateľky v 3. rade vo všetkých

10 volebných okrskoch.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplynulo, že PaedDr. M. M. (odporca) bol

na hlasovacom lístku uvedený ako kandidát č. 1 na primátora mesta a Ing. M. V.

(sťažovateľ v 1. rade) bol na hlasovacom lístku uvedený ako kandidát č. 2 na primátora

mesta.

4.1. Ústavnému súdu bolo 23. augusta 2011 doručené vyjadrenie právneho zástupca

odporcu, v ktorom okrem iného uviedol:

«... V zmysle zákonnej úpravy je teda neplatným každý hlasovací lístok, označený

inak ako tak, že je na ňom zakrúžkované poradové číslo kandidáta. A contrario platí, že

platným je práve a len taký hlasovací lístok, kde je vôľa hlasovať za konkrétneho kandidáta

vyjadrená zakrúžkovaním jeho poradového čísla.

Uznanie inak označeného hlasovacieho lístku za platný niektorou z volebných

komisií je postup, ktorý ako odporujúci zákonným pravidlám vyžaduje nápravu práve od

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Umožniť volebným

komisiám na mieste a „od stola“ rozhodovať o tom, aké iné úpravy než tie podľa § 31 ods.

4 volebného zákona (zakrúžkovanie poradového čísla kandidáta) by totiž neznamenalo len

nahradenie rozhodnutia zákonodarcu rozhodnutím dočasne vytvoreného orgánu bez

akéhokoľvek normotvorného mandátu; čo je podstatne dôležitejšie, znamenalo by to

vytvorenie priestoru pre nejednotné, nepredvídateľné a vo svojej podstate svojvoľné

rozhodovanie o tom, aká iná úprava hlasovacieho ešte môže byť uznaná za platnú a aká už

nie. Inými slovami, rovnaký prístup k voleným funkciám podľa dokáže

zabezpečiť len taký výklad volebných pravidiel, aký nie je založený na „pohyblivej“ ad hoc

tvorbe kritérií platnosti hlasovacích lístkov...»

4.2. Ústavnému súdu bolo 4. októbra 2011 doručené faxom vyjadrenie právneho

zástupca sťažovateľov, v ktorom okrem iného uviedol:

«Dokazovaním, ktoré bolo doposiaľ v tejto veci vykonané, sa preukázalo, že

v skutočnosti získal Ing. M. V. o 5 platných hlasov viac a PaedDr. M. M. získal o 3 platné

hlasy menej, čo znamená, že volebný výsledok je taký, že Ing. M. V. získal celkovo o 3 platné

hlasy viac ako PaedDr. M. M., a teda je víťazom volieb primátora mesta L., ktoré sa konali

dňa 25. júna 2011. ...

Pokiaľ je poradové číslo kandidáta zakrúžkované, tak je hlasovací lístok platný bez

ohľadu na to, či volič ešte niektorého z kandidátov prečiarkol alebo podčiarkol, alebo či

ešte niečo dopísal na hlasovací lístok. Volič svoju vôľu jasne a nezameniteľným spôsobom

prejavil a nemá opodstatnenie „trestať“ ho neplatnosťou hlasovacieho lístka za to, že na

hlasovací lístok niečo dokreslil alebo dopísal, alebo niekoho podčiarkol alebo prečiarkol. ...

Sprísňovanie kritérií na označovanie hlasovacích lístkov by mohlo viesť v konečnom

dôsledku ku skresleniu skutočnej vôle voličov.

Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že v konaní vo volebných veciach je

určujúcim záujem na tom, aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak

zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , ). Inými slovami, nie každé porušenie

volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný

súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného

zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré

už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či

skutočnosti namietané sťažovateľmi v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo, alebo

spoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom

dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb.

V súvislosti s námietkou sťažovateľov o možných pochybeniach pri prepočítaní

hlasovacích lístkov vykonal ústavný súd sťažovateľmi, ako aj odporcom navrhované

dokazovanie a skontroloval volebnú dokumentáciu zo všetkých desiatich volebných

okrskov vrátene prepočítania platných, ako aj neplatných hlasovacích lístkov a následne

tieto prepočítaním zistené počty porovnal s údajmi o počte platných a neplatných

hlasovacích lístkov pre voľbu primátora mesta vyplývajúcimi zo zápisníc okrskových

volebných komisií č. 1 až 10.

Podľa relevantnej časti § 31 ods. 4 volebného zákona po prevzatí obálky

a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov.

V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok... pre voľby starostu obce

(primátora). ... Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním

poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku... neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na

funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného

kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 38 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na

jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti

hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr.

, ), že zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho

lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona)

neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým

znením ustanovenia § 38 volebného zákona, ale najmä s odkazom v ods. 1 písm. b)

na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 taký lístok, ktorý nie je označený

zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti

nemôže nič zmeniť skutočnosť, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne

benevolentnejšie u všetkých kandidátov.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. ,

), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave

hlasovacieho lístka pri voľbách bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle

smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že zákonným spôsobom

(zakrúžkovaním poradového čísla) označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý

prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj

dodržiavanie princípov právneho štátu.

Z citovaných ustanovení volebného zákona vyplýva, že na posúdenie hlasovacieho

lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča volebný zákon vyžaduje, aby

volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na

starostu obce (primátora).

Ústavný súd prekontroloval hlasovacie lístky, ktoré okrskové volebné komisie č. 1 až

č. 10 v meste L. posúdili ako neplatné, ale aj sporné hlasovacie lístky, t. j. tie, ktoré

okrskové volebné komisie vyhodnotili ako platné v prospech toho-ktorého kandidáta, avšak

z rôznych dôvodov boli podľa názoru ústavného súdu ešte hodné uváženia.

Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1

v spojení s § 38 ods. 3 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byť

v prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslo

kandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za primátora mesta, pričom v tejto

súvislosti ústavný súd rovnako ako aj v minulosti (napr. ) vyhodnotil ako platné

aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označil zakrúžkovaním poradového čísla svojho

kandidáta, aj keď súčasne prečiarkol meno protikandidáta (§ 38 ods. 3 volebného zákona),

pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho volič volil, teda

komu dal svoj hlas. Obdobne aj v minulosti ústavný súd považoval za označený zákonom

ustanoveným spôsobom, a teda za platný aj hlasovací lístok, na ktorom volič okrem

poradového čísla ním zvoleného kandidáta súčasne zakrúžkoval aj jeho meno, poprípade ak

okrem toho navyše prečiarkol ešte aj mená protikandidátov (napr. ).

A contrario ústavný súd už v minulosti ustálil (napr. ), že za platne,

a teda v súlade s volebným zákonom upravený nemožno považovať hlasovací lístok, na

ktorom volič zakrúžkuje poradové číslo ním zvoleného kandidáta a súčasne označí krúžkom

aj poradové číslo iného kandidáta, pričom tento krúžok je následne prečiarknutý krížikom

(tu by síce mohlo ísť o prípad, keď sa volič pri úprave hlasovacieho lístka pomýlil, takže

svoju chybnú voľbu vyznačenú zakrúžkovaním poradového čísla neželaného kandidáta

prečiarkol a následne zakrúžkoval poradové číslo iného kandidáta, avšak v takomto prípade

volebný zákon v § 31 ods. 3 predpokladá, že na požiadanie voliča mu okrsková volebná

komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné), za platne upravený nemožno

považovať ani hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkuje iba meno zvoleného kandidáta

bez poradového čísla alebo na ktorom volič označí kandidáta iba krížikom na jeho

poradovom čísle (napr. ), prípadne na ktorom volič nakreslí krúžok mimo

poradového čísla kandidáta, resp. na hlasovacom lístku urobí inú úpravu, napr. dopíše rôzny

text bez toho, aby zakrúžkoval aj poradové číslo kandidáta (napr. ).

Avšak, tak ako už bolo uvedené, ústavný súd posudzuje každý prípad individuálne

s prihliadnutím na dané okolnosti, čo v prípade volebných vecí znamená, že ústavný súd pri

daných konkrétnych voľbách skúma konzistentnosť postupu volebných komisií pri

posudzovaní platnosti a neplatnosti hlasovacích lístkov. Inými slovami, aj v prípade, že by

bol hlasovací lístok upravený spôsobom, o ktorom už v minulosti ústavný súd konštatoval,

že ho možno považovať za zákonne akceptovateľný, t. j. za platný hlasovací lístok (napr.

keď volič na hlasovacom lístku spolu s poradovým číslom zakrúžkuje aj meno kandidáta),

avšak volebná komisia by ho vyhodnotila za neplatný, pričom takýto spôsob vyhodnotenia

by volebná komisia zvolila nediskriminačne v prípade všetkých kandidátov (t. j. vo

všetkých prípadoch by postupovala rovnako), pre ústavný súd by bol v tomto prípade takýto

postup volebnej komisie určujúci aj napriek tomu, že za iných okolností (napr. toto

stanovisko volebnej komisie by ňou nebolo uplatňované pri všetkých kandidátoch rovnako)

by posúdenie platnosti týchto hlasovacích lístkov ústavným súdom mohlo privodiť aj iné

ako volebnou komisiou vyslovené závery (rovnako napr. ).

Pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov ústavný súd na základe argumentu

a simili (keďže volebný zákon túto otázku explicitne nerieši, ale ide o podobnú situáciu)

zohľadnil ustanovenie § 38 ods. 3 volebného zákona aj v súvislosti s posudzovaním

hlasovacích lístkov, na ktorých volič okrem zákonom predpokladanej platnej úpravy

hlasovacieho lístka spočívajúcej v zakrúžkovaní poradového čísla kandidáta urobil navyše

ešte aj inú úpravu spočívajúcu v dokreslení akejkoľvek kresby na hlasovacom lístku (napr.

kvietka alebo ďalšieho krúžka mimo poradových čísel kandidátov, prípadne číslice alebo

čiary mimo poradových čísel kandidátov), ako aj prípad, keď volič okrem zakrúžkovania

poradového čísla ním zvoleného kandidáta podčiarkol súčasne aj meno tohto kandidáta.

Volebný zákon síce uvedenými spôsobmi upravené hlasovacie lístky neuznáva za platné, ale

na druhej strane hlasovací lístok, na ktorom je v súlade so zákonom nielen zakrúžkované

poradové číslo kandidáta, ale okrem toho napr. podčiarknuté aj jeho meno alebo na ktorom

je dokreslená nejaká kresba, neoznačuje apriori za neplatný. Ak sa navyše podľa volebného

zákona na prečiarknuté alebo dopísané mená akéhokoľvek druhu neprihliada, na základe

argumentu podobnosti možno tiež dospieť k záveru, že sa neprihliada napr. ani na súčasné

podčiarknutie mena inak riadne zakrúžkovaného kandidáta na hlasovacom lístku. Skúškou

správnosti takéhoto prístupu je materiálne chápanie zákonnosti a ústavnosti volieb do

orgánov samosprávy. Aplikované materiálne chápanie pri posudzovaní platnosti

hlasovacieho lístka vedie k celkom jednoznačnému záveru o platnosti aj takto upravených

hlasovacích lístkov.

Vykonaním prepočítania hlasovacích lístkov bolo okrem iného zistené, že vo

volebnom okrsku č. 9 počet vo voľbách vrátených obálok je zhodný s počtom uvedeným

v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 9, t. j. 590 obálok. Tiež bola zistená zhoda v počte

vydaných obálok, t. j. 592 obálok. Tento počet vydaných obálok však súhlasil iba so

záznamami v jednej kópii zoznamu oprávnených voličov, v ktorej bolo zaznačené, že voliť

bolo 592 voličov, avšak z druhej identickej kópie zoznamu voličov vyplývalo, že voliť bolo

594 voličov, pričom porovnaním obidvoch kópií zoznamov voličov boli zistené tieto

nedostatky – pri poradovom č... S. M... – v jednej kópii zoznamu voličov je začiarknutá

a v druhej nie je, č... – T. J... – v jednej kópii zoznamu voličov začiarknutý a potom

vyčiarknutý a v druhej nie je začiarknutý vôbec, č... – T. J... v jednej kópii zoznamu voličov

je začiarknutý a v druhej nie je.

Vzhľadom na uvedené zistenia nesúhlasí celkový súčet 591 platných a neplatných

hlasov s údajom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 9 o celkovom počte

pri voľbách odovzdaných obálok (590 obálok).

Vykonaním prepočítavania vo volebnom okrsku č. 10 bolo zistené, že aj v tomto

prípade, rovnako ako vo volebnom okrsku č. 9, nastala situácia, že nesúhlasí celkový súčet

410 platných a neplatných hlasov s údajom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej

komisie č. 10 o celkovom počte pri voľbách odovzdaných obálok (409 obálok).

V súvislosti s kontrolou hlasovacích lístkov ústavný súd konštatuje, že okrskové

volebné komisie č. 1 až č. 10 nepostupovali pri ich vyhodnocovaní jednotne. Podľa zistenia

ústavného súdu napr. okrskové volebné komisie č. 1 a č. 5 vyhodnotili ako neplatný

hlasovací lístok, na ktorom bolo spolu s poradovým číslom kandidáta zakrúžkované aj jeho

meno, zatiaľ čo napr. okrsková volebná komisia č. 2 takýmto spôsobom upravený hlasovací

lístok uznala za platný. Obdobne napr. okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 vyhodnotili ako

platný hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta a súčasne

prečiarknuté poradové číslo druhého kandidáta, zatiaľ čo rovnako upravený hlasovací lístok

vyhodnotila napr. okrsková volebná komisia č. 8 ako neplatný. Vzhľadom na uvedený

nekonzistentný postup jednotlivých okrskových volebných komisií pri vyhodnocovaní

platnosti hlasovacích lístkov bol ústavný súd nútený nahradiť posúdenie ich platnosti

vlastným úsudkom, a to v zmysle už uvedených kritérií (v danom prípade ústavný súd

uvedené úpravy hlasovacích lístkov považoval za platné).

Ústavný súd už v minulosti konštatoval (), že ak by istý nedostatok

v označení hlasovacieho lístku spôsoboval u jedného kandidáta neplatnosť hlasovacieho

lístku, ale u protikandidáta by bol prehliadnutý, ústavný súd by musel nahradiť posúdenie

platnosti vlastným úsudkom.

V rámci predbežného prerokovania spojených volebných sťažností sťažovateľov

považoval ústavný súd za preukázané, že v prípade minimálne troch hlasov došlo

ku skresleniu hlasov získaných kandidátmi na funkciu primátora mesta. Tieto tri hlasy boli

príslušnou okrskovou volebnou komisiou (chybne) priradené v prospech odporcu. Už na

základe tohto zistenia, keďže rozdiel hlasov medzi sťažovateľom v 1. rade a odporcom bol

päť hlasov, bolo potrebné vyhovieť sťažnosti sťažovateľov. Riadiac sa princípom

sebaobmedzenia a zdržanlivosti (m. m. , ) nebolo preto

nevyhnutné podrobiť ústavnému prieskumu ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy. Inak

povedané, ústavný prieskum ďalších prípadných pochybení v rámci uskutočnených volieb

sa javil ako neúčelný, keďže už na základe preukázanej disproporcie v troch volebných

lístkoch bolo potrebné uskutočnené voľby považovať za neústavné. Napriek uvedenému

ústavný súd zistil pri prepočítaní všetkých hlasovacích lístkov ďalšie volebné nedostatky

spochybňujúce platnosť ďalších hlasovacích lístkov (najmä v súvislosti s rozdielnym

posudzovaním viacerých ne/platných hlasovacích lístkov vykazujúcich zhodu/podobnosť

okrskovými volebnými komisiami), a preto nebolo vhodné postupovať podľa § 63 ods. 1

písm. c) , ale naopak bolo potrebné postupovať podľa

písm. a) a vyhlásiť voľby za neplatné.

O neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb svedčia nielen uvedené závery

zistené v súvislosti s kontrolou, resp. prehodnocovaním platnosti, resp. neplatnosti

hlasovacích lístkov, ale aj samotné zistenie o nezhode reálneho, prepočtom zisteného počtu

„archivovaných“ platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre toho-ktorého kandidáta na

post primátora mesta s ich počtom vyplývajúcim zo zápisníc okrskovej volebnej komisie

č. 5, okrskovej volebnej komisie č. 9 a okrskovej volebnej komisie č. 10, čo vedie ústavný

súd k záveru, že ide o taký závažný nedostatok pri zisťovaní volebného výsledku, ktorý

mohol mať v konečnom dôsledku dopad aj na celkový počet platných hlasovacích lístkov

odovzdaných jednotlivým kandidátom na primátora mesta, a teda mohol mať reálny vplyv

na výsledok napadnutých volieb, resp. v jeho dôsledku vzniká dôvodná pochybnosť, že

výsledok napadnutých volieb neodráža skutočnú vôľu voličov. O pochybeniach pri sčítavaní

hlasovacích lístkov, t. j. pri zisťovaní volebného výsledku, svedčia napokon aj zistenia

o nezrovnalostiach v záznamoch voličov v okrskovej volebnej komisii č. 9.

Ústavným súdom zistené niekoľkonásobné porušenia volebného zákona [opakované

(3x) zistenie nesprávneho počtu odovzdaných hlasovacích lístkov a taktiež opakované

zistenie nesprávneho vyhodnotenia platnosti hlasovacích lístkov, ako aj nedostatky

v zoznamoch voličov] na základe ním vykonaného dokazovania majú takú intenzitu, že vo

svojom súhrne reálne spochybňujú dosiahnutý výsledok volieb, a preto boli dôvodom na to,

aby ústavný súd v súlade so všeobecnými východiskami, ktoré uplatňuje pri svojom

rozhodovaní o volebných sťažnostiach, uplatnil svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a)

a vyhlásil voľby primátora mesta konané 25. júna 2011 za

neplatné.

Podľa názoru ústavného súdu už uvedené zistenia, bez nutnosti zaoberať sa,

resp. vyhodnocovať aj ďalšie námietky sťažovateľov, sú vzhľadom na ich reálny a možný

vplyv na výsledok napadnutých volieb dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného

súdu o vyhlásení napadnutých volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom

súde], tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Ľubomíra Dobríka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011