Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 72/2011
PDF · 238.01 KB
No categories available
PL. ÚS 72/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť S. K. S., zastúpeného advokátom JUDr. R. P., Z., ktorou
namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Sliač konaných 27. novembra
2010, za účasti Ing. D. D. S., a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra
2010 doručená sťažnosť S. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal neústavnosť
a nezákonnosť volieb primátora mesta Sliač konaných 27. novembra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 som
ako kandidát na funkciu primátora mesta Sliač (ďalej aj „voľby“) získal 713 platných
hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov voličov, v dôsledku čoho som v zmysle ustanovenia § 59
ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. aktívne legitimovaný na podanie tejto sťažnosti.
V predmetných voľbách som na funkciu primátora kandidoval spolu s ďalšími
piatimi kandidátmi, pričom do funkcie primátora mesta Sliač bol na základe volebných
výsledkov t. j. po získaní 769 platných hlasov zvolený Ing. D. D...
Voľby do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 v Sliači,
považujem ich v prvom rade za nezákonné, pretože pri ich realizácií boli závažným
spôsobom porušené ustanovenia volebného zákona.
Dňa 26. 11. 2010 (v ranných hodinách) bolo zistené, že v meste Sliač je na verejne
prístupných miestach umiestnených viacero plagátov o rozmeroch 100 x 102 cm týkajúcich
sa mojej osoby. Uvedené plagáty boli prinajmenšom umiestnené na ulici S. (pri Základnej
škole), na ulici Ž. (na autobusovej zastávke a pred železničnou stanicou) ako aj na
informačných tabuliach nachádzajúcich sa pri zastávkach MHD v meste Sliač...
Dňa 26. 11. 2010 bolo tiež zistené, že v meste Sliač boli na nádobách na komunálny
odpad (verejných ako aj pri jednotlivých rodinných domoch) umiestnené samolepiace
nálepky s textom „NEVOĽTE S. K.“. Uvedené nálepky boli umiestnené na nádobách na
uliciach R., T., G., C. a P.
Napokon bolo dňa 27. 11. 2010 zistené, že na všetkých autobusových zastávkach
mesta Sliač sú umiestnené letáky vo formáte A4 týkajúce sa mojej osoby. Tieto letáky boli
okrem toho umiestnené v poštových schránkach obytných domov, a to na uliciach R., T., G.,
C. a P...
K umiestneniu predmetných letákov z časového hľadiska uvádzam, že tieto boli na
spomínaných miestach umiestnené v dňoch tak, ako je uvedené vyššie, t. j. v dňoch 26. -27.
11. 2010. Táto skutočnosť vyplynula z vyjadrení predovšetkým spomínaných svedkov, ktorí
zhodne tvrdia, že pred dňom 26. 11. 2010 predmetné letáky vo formáte A4, samolepiace
nálepky ani plagáty v meste Sliač na verejne prístupných miestach, v poštových schránkach
ani na nádobách na komunálny odpad nezaregistrovali.
Obsahom spomínaných plagátov a letákov, v texte ktorých je uvedené moje meno,
boli nepravdivé informácie, ktoré závažným spôsobom dehonestujú moju osobu a vykresľujú
ma ako človeka, ktorý mal byť zainteresovaný na akomsi nečestnom, či dokonca nelegálnom
narábaní s majetkom mesta Sliač.
Podľa informácií, ktoré som získal od obyvateľov mesta Sliač, predmetné plagáty,
letáky a samolepiace nálepky boli v meste Sliač rozširované Ing. D. D., ktorý bol jedným
z kandidátov na funkciu primátora mesta Sliač a ktorý napokon tieto voľby s rozdielom 56
hlasov vyhral...
Text spomínaných letákov obsahuje v podstate štyri závažné, no zdôrazňujem
absolútne nepravdivé skutkové obvinenia, a to:
A) obvinenie z neekonomického odpredaja akcií mesta v kúpeľoch Sliač za polovicu
ich nominálnej hodnoty bez výberového konania vopred určenému záujemcovi;
B) obvinenie z predaja lukratívnych pozemkov za minimálnu cenu;
C) obvinenie z korupčného správania sa v súvislosti s prenájmom zariadení
tepelného hospodárstva;
D) obvinenie z netransparentného prideľovania sociálnych bytov...
Zo skutočností uvedených v bodoch A až D vyplýva, že obsah predmetných letákov
a plagátov bol koncipovaný zámerne tak, aby u obyvateľov a predovšetkým voličov mesta
Sliač vyvolal dojem, že S. K. je:
- arogantná osoba, ktorá je zodpovedná za údajné materiálne straty mesta Sliač
obrovských rozmerov,
- osoba, ktorá je zodpovedná za údajný podozrivý odpredaj akcií mesta,
- osoba, ktorá sa „zaslúžila“ o údajný nevýhodný rozpredaj tzv. lukratívnych
pozemkov za minimálnu cenu,
- osoba, ktorá sa mala dopustiť údajnej korupcie v súvislosti s prenájmom zariadení
tepelného hospodárstva;
- osoba, ktorá má zodpovedať za údajné netransparentné prideľovanie sociálnych
bytov.
Obsah uvedených letákov a plagátov navyše informuje voličov mesta Sliač, že
majetkové škody, ktoré údajne mesto utrpelo, budú občania hradiť z ich vlastného vrecka.
Tým, že autor textu predmetného letáku spája moju osobu s „najvypuklejšími
kauzami s podozrivým pozadím“, úmyselne vytvára v očiach potenciálnych voličov hanlivý
obraz mojej osoby ako osoby presadzujúcej vlastné zištné záujmy a nerešpektujúcej záujmy
obyvateľov mesta Sliač.
Je nepochybné, že obsah predmetných letákov a plagátov absolútnym spôsobom
diskredituje moju osobu, a to za jediným účelom ovplyvniť priebeh volieb do orgánov
samosprávy mesta Sliač. Táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z toho, že všetky informácie,
ktoré sú obsahom spomínaných letákov a plagátov sú vo vzťahu k mojej osobe negatívne
a dehonestujúce, ďalej z toho, že autor oslovuje textom voličov mesta Sliač a napokon
z toho, že predmetné letáky a plagáty boli v meste Sliač rozširované počas volebného
moratória, keď je volebná kampaň zo zákona zakázaná…
Aj keď je nemožné objektívne zistiť, koľko voličov sa pod vplyvom uvedených
informácií rozhodlo nedať svoj hlas mne, racionálne zmýšľajúci človek bude určite súhlasiť
s tvrdením, že rozširovanie negatívnych informácii o kandidátovi na funkciu primátora
mesta vždy a za každých okolnosti aspoň časť voličov ovplyvní vtom zmysle, že sa rozhodnú
tohto kandidáta nevoliť…
Uvedené fakty jasne dokazujú, že v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí,
konaných v Sliači dňa 27. 11. 2010 došlo k porušeniu volebného moratória, t. j. k porušeniu
§ 30 ods. 2 volebného zákona. Keďže podstatou zákonnosti volieb do orgánov miestnej
samosprávy je uskutočňovanie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými právnymi
predpismi a dodržiavanie vyššie citovaného zákonného ustanovenia je pre zachovanie
samotnej ústavnosti a zákonnosti volieb nevyhnutnosťou, považujem z tohto hľadiska
predmetné voľby za nezákonné a neústavné.»
Sťažovateľ žiada, aby plénum ústavného súdu vyhlásilo „voľby primátora mesta
Sliač, konané v Sliači dňa 27. 11. 2010 za neplatné“.
Z predloženej kópie zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste
Sliač z 27. novembra 2010 vyplýva, že v piatich volebných okrskoch bolo zapísaných 4 290
voličov, pri volebnom akte bolo vydaných 2 268 volebných obálok. Vo voľbách primátora
bolo odovzdaných 2 242 platných hlasov, pričom D. D. ako kandidát č. 3 získal 769 hlasov
a sťažovateľ ako kandidát č. 5 získal 713 hlasov, čo predstavuje 31,8 % platných hlasov.
Tieto skutočnosti sú v súlade s údajmi uvedenými v sťažnosti.
II.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné
náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ preukázal, že vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 bol
kandidátom na primátora mesta Sliač, pričom podľa predložených výsledkov volieb
mestskej volebnej komisie dostal sťažovateľ 713 platných hlasov, čo predstavuje 31,8 %
voličov, teda viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 2, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom
súde], teda sťažovateľ má v konaní pred ústavným súdom procesnú legitimáciu na podanie
sťažnosti podľa § 59 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť bola sťažovateľom podaná na pošte 8. decembra 2010 a ústavnému súdu
doručená 9. decembra 2010, to znamená v lehote do desiatich dní po oznámení výsledku
volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), t. j. aktívneho a pasívneho
volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená
právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli vekovú hranicu (18 rokov), jednak
svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo)
a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov
(pasívne volebné právo). Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí (a do samosprávy
vyšších územných celkov), majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť
volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal
rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS
82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej
súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením
ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS
18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07).
Podľa § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)
volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta,
prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej
politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy
prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných
informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín
pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas
volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom
okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých
kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo
obrazom.
Podľa § 26 ods. 1 zákona o voľbách voľby sa konajú v určený deň od 7.00 do 20.00
hodiny. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok volieb na skoršiu
hodinu.
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má
priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom
fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS
82/07).
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na
uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS
64/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva
nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje
materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy
uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť
len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré
odôvodnenie vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posudzoval, či tvrdenia
uvedené v sťažnosti v prípade ich preukázania môžu byť či už jednotlivo, alebo spoločne
ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení zákona o voľbách.
Podstatou sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľa, že vo volebnom obvode došlo
k rozširovaniu plagátov a letákov s obsahom štyroch informácií.
A. K obvineniu z neekonomického odpredaja akcií mesta v kúpeľoch Sliač za
polovicu ich nominálnej hodnoty bez výberového konania vopred určenému záujemcovi
sťažovateľ uviedol:
„Mesto Sliač bolo od roku 1994 jedným z minoritných akcionárov akciovej
spoločnosti K. a. s. so sídlom S., pričom ako akcionár vlastnilo Mesto Sliač akcie v
celkovom počte 19 944 kusov v nominálnej hodnote 33,193 Eur (1.000.-Sk) za kus.
S ohľadom na celkový počet akcií emitovaných v tej dobe spoločnosťou K. a. s. a s
ohľadom na počet akcií, ktoré vlastnilo Mesto Sliač, bolo Mesto Sliač minoritným
akcionárom s 8 % akcionárskym podielom. Z toho vyplýva, že postavenie Mesta Sliač ako
akcionára bolo prakticky bezvýznamné a samo Mesto Sliač nebolo ako akcionár schopné
ovplyvniť chod spoločnosti, deľbu zisku a podobne. Okrem toho výsledkom hospodárenia
spoločnosti K. S. a. s. bolo vykazovanie neustálej straty čoho dôsledkom bola jednak hrozba
vstupu spoločnosti do konkurzu, no najmä skutočnosť, že Mestu Sliač ako jednému
z akcionárov nebol nikdy vyplatený podiel na zisku spoločnosti (dividenda). To znamená, že
účasť Mesta Sliač v spomínanej akciovej spoločnosti neprinášala mestu Sliač
z ekonomického hľadiska absolútne žiadny osoh, čo pochopiteľne ovplyvňovalo hodnotu
akcií. Tieto dôvody viedli k rozhodnutiu odpredať akcie v spomínanej spoločnosti tretej
osobe. Z predaja spomínaných akcií získalo mesto finančný obnos vo výške viac ako
10 miliónov Sk, ktorý použilo na rozvoj infraštruktúry mesta. Ak ma autor letáku obviňuje
z toho, že akcie boli odpredané vopred určenému záujemcovi, tak zavádza a klame, pretože
ponuka na odpredaj predmetných akcií bola uverejnená na internetovej stránke mesta Sliač
a nadobúdateľ akcií bol jediným záujemcom o ne. Podotýkam, že odpredaj akcií bol
jednohlasne odsúhlasený poslancami mestského zastupiteľstva na zasadnutí konanom dňa
26. 06. 2007. Taktiež podotýkam, že Ing. D. D., ktorý bol v čase prijímania uznesenia
mestského zastupiteľstva číslo 26/2007 jeho poslancom a s predmetným uznesením
schvaľujúcim odpredaj akcií súhlasil.“
B. K obvineniu z predaja lukratívnych pozemkov za minimálnu cenu sťažovateľ
uviedol:
«Pokiaľ ide o obvinenie z predaja tzv. „lukratívnych pozemkov“ za minimálnu cenu,
a to pozemku parcely KN 238/239 o výmere 16.015 m2 nachádzajúceho v KÚ H.,
zapísaného na LV č. 92/8, vedeného na Katastrálnom úrade B., Správa katastra Z. (ďalej aj
„predmetná nehnuteľnosť“), opätovne ide o obvinenie lživé, pretože predmetná
nehnuteľnosť bola odpredaná za cenu, za akú sa porovnateľný pozemok v danom mieste
a čase dal odpredať. Napokon nešlo o lukratívny pozemok, pretože tento sa nachádzal
v extraviláne mesta Sliač.
Aj v tomto prípade platí, že tento odpredaj bol rovnako schválený uznesením
mestského zastupiteľstva č. 25/2007, pričom Ing. D. D. nevzniesol proti odpredaju
predmetnej nehnuteľnosti žiadne výhrady.»
C. K obvineniu z korupčného správania v súvislosti s prenájmom zariadení tepelného
hospodárstva sťažovateľ uviedol:
«Pokiaľ ide o obvinenie z korupčného správania sa v súvislosti s prenájmom
zariadení tepelného hospodárstva uvádzam, že hlavný dôvod, pre ktorý mesto Sliač ako
prenajímateľ vstúpilo do zmluvného vzťahu so spoločnosťou I., s. r. o. ako nájomcom, bol
záväzok nájomcu znížiť cenu tepla pre obyvateľov mesta Sliač ako aj preinvestovať do
predmetu nájmu sumu vo výške 60 miliónov Eur. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch
bodoch, aj uzatvorenie predmetnej nájomnej zmluvy bolo schválené mestským
zastupiteľstvom, ktorého poslancom bol aj Ing. D. D.
V súvislosti s prenájmom zariadení tepelného hospodárstva som sa nedopustil
ničoho, čo by mohlo čo len okrajovo pripomínať korupciu, a preto považujem obvinenia
typu: „skorumpované tepelné hospodárstvo“ za bezočivosť.»
D. K obvineniu z netransparentného prideľovania sociálnych bytov sťažovateľ
uviedol:
„Čo sa týka obvinenia z netransparentného prideľovania sociálnych bytov, toto
obvinenie je rovnako absurdné ako všetky predchádzajúce, keďže mesto Sliač sociálnymi
bytmi nedisponuje. Niečo čo neexistuje potom pochopiteľne nemôže byť predmetom
netransparentného prideľovania. Mesto Sliač disponuje jedine mestskými bytmi, o prenájme
ktorých rozhoduje komisia mesta, ktorej nie som ani členom a ktorej zloženie nemám ako
ovplyvniť. Keďže je táto skutočnosť Ing. D. D. veľmi dobre známa, považujem spájanie
mojej osoby s akýmsi netransparentným prideľovaním bytov za absurdnosť.“
Z vyžiadaného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, Úradu
justičnej a kriminálnej polície Zvolen sp. zn. ORP-895/OVK-ZV-2010 vyplýva, že
sťažovateľ 26. novembra 2010 podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu
ohovárania podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona.
V spise sa okrem výpovede sťažovateľa (oznamovateľa) nachádzajú doklady, ktoré
predložil aj ústavnému súdu, dotýkajúce sa odpredaja a prenájmu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom letákov a plagátov.
Vyšetrovateľ Policajného zboru začal 17. januára 2011 podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku trestné stíhanie za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dosiaľ nezistený páchateľ «v presnejšie nezistenej
dobe do 7.45 hod. dňa 26. 11. 2010 verejne ohovoril formou letákov vylepených po meste
Sliač S. K., nakoľko v obsahu letáku znevažuje a osočuje prácu vedenia mesta Sliač a zo
vzniknutých „problémov“ obviňuje práve primátora».
Dosiaľ nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a neboli zabezpečené ani dôkazy,
ktoré by smerovali k zisteniu, že na týchto aktivitách sa podieľal zvolený primátor.
Pri výklade § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách ústavný súd už konštatoval, že 48
hodín pred voľbami a počas volieb je zakázaná volebná kampaň, ktorá musí predstavovať
činnosť, teda súhrn viacerých aktivít zameraných na podporu alebo slúžiacich na prospech
kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta. Nie je pritom potrebné ani
preukázať konkrétny vplyv či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého
alebo zjavného zamerania (mutatis mutandis PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 15/07). Ústavný súd tiež
vyslovil, že zákaz volebnej kampane podľa § 30 zákona o voľbách predstavuje zásah
zákonodarcu do slobody prejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením
zákazu podľa § 30 zákona o voľbách sa nastolila rovnováha záujmov medzi osobami
uplatňujúcimi práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy.
V rozpore s § 30 zákona o voľbách nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje
sloboda prejavu alebo právo na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie
informácií súvisiacich s voľbami, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá
by v čase moratória zmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého
kandidáta (mutatis mutandis PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03).
Použitie letákov a plagátov s obsahom dotýkajúcim sa najmä otázok hospodárenia
s mestským majetkom mesta Sliač ústavný súd hodnotí ako súčasť volebnej kampane
v zmysle § 30 ods. 1 zákona o voľbách, pretože išlo o činnosť, ktorá sa snažila poukázať na
problémy pri správe verejného majetku v súvislosti s prebiehajúcou súťažou politických síl
a jednotlivcov o funkciu primátora mesta Sliač.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampane
v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom volieb podľa § 30 ods. 2 v spojení s § 30
ods. 11 zákona o voľbách tým, že boli vylepené plagáty a rozoslané letáky, ústavný súd
konštatuje, čo potvrdzujú aj pripojené doklady, že v čase moratória tieto prostriedky
kampane použité boli. Išlo však o všeobecne známe informácie, ktoré sa stali počas
volebného obdobia a bolo len na úvahe voličov, aké vnútorné konzekvencie z nich vyvodili
pre svoju účasť vo voľbách a využitie svojho práva prejaviť svoju vôľu v prospech
niektorého kandidáta. Informácie uvedené v plagátoch a letákoch boli všeobecne prístupné,
tvorili bežnú agendu mestského úradu a prešli verejným rokovaním mestského
zastupiteľstva. Neboli teda občanom mesta neprístupné, šokujúce ani jednostranne
zamerané tak, aby mohli vážne poškodiť a ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl.
Ústavný súd na základe sťažnosti a jej príloh zistil, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ
spájal s narušením moratória a ovplyvnením slobodnej súťaže politických síl vo voľbe
primátora mesta Sliač, nemajú taký charakter, že by predstavovali dostatočné dôvody na to,
aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne aby zrušil výsledok volieb
mesta Sliač konaných 27. novembra 2010, čoho sa sťažovateľ svojou sťažnosťou domáhal.
Aj keď nemožno vylúčiť (čo z predloženého spisu vyšetrovateľa nevyplýva), že tieto
informácie boli použité aj v čase moratória, a teda, že mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia
§ 30 ods. 2 zákona o voľbách, ústavný súd sa musel zaoberať intenzitou tohto porušenia vo
vzťahu k volebnej súťaži, pričom zistil, že nedošlo k takému porušeniu zákona o voľbách,
ktoré by malo na následok porušenie ústavného práva zaručeného čl. 31 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez ďalšieho právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými viažucimi sa na úspech v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2011