Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 72/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. K. S., zastúpeného advokátom JUDr. R. P., Z., ktorou

namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Sliač konaných 27. novembra

2010, za účasti Ing. D. D. S., a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2010 doručená sťažnosť S. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal neústavnosť

a nezákonnosť volieb primátora mesta Sliač konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 som

ako kandidát na funkciu primátora mesta Sliač (ďalej aj „voľby“) získal 713 platných

hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov voličov, v dôsledku čoho som v zmysle ustanovenia § 59

ods. 1 aktívne legitimovaný na podanie tejto sťažnosti.

V predmetných voľbách som na funkciu primátora kandidoval spolu s ďalšími

piatimi kandidátmi, pričom do funkcie primátora mesta Sliač bol na základe volebných

výsledkov t. j. po získaní 769 platných hlasov zvolený Ing. D. D...

Voľby do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 v Sliači,

považujem ich v prvom rade za nezákonné, pretože pri ich realizácií boli závažným

spôsobom porušené ustanovenia volebného zákona.

Dňa 26. 11. 2010 (v ranných hodinách) bolo zistené, že v meste Sliač je na verejne

prístupných miestach umiestnených viacero plagátov o rozmeroch 100 x 102 cm týkajúcich

sa mojej osoby. Uvedené plagáty boli prinajmenšom umiestnené na ulici S. (pri Základnej

škole), na ulici Ž. (na autobusovej zastávke a pred železničnou stanicou) ako aj na

informačných tabuliach nachádzajúcich sa pri zastávkach MHD v meste Sliač...

Dňa 26. 11. 2010 bolo tiež zistené, že v meste Sliač boli na nádobách na komunálny

odpad (verejných ako aj pri jednotlivých rodinných domoch) umiestnené samolepiace

nálepky s textom „NEVOĽTE S. K.“. Uvedené nálepky boli umiestnené na nádobách na

uliciach R., T., G., C. a P.

Napokon bolo dňa 27. 11. 2010 zistené, že na všetkých autobusových zastávkach

mesta Sliač sú umiestnené letáky vo formáte A4 týkajúce sa mojej osoby. Tieto letáky boli

okrem toho umiestnené v poštových schránkach obytných domov, a to na uliciach R., T., G.,

C. a P...

K umiestneniu predmetných letákov z časového hľadiska uvádzam, že tieto boli na

spomínaných miestach umiestnené v dňoch tak, ako je uvedené vyššie, t. j. v dňoch 26. -27.

11. 2010. Táto skutočnosť vyplynula z vyjadrení predovšetkým spomínaných svedkov, ktorí

zhodne tvrdia, že pred dňom 26. 11. 2010 predmetné letáky vo formáte A4, samolepiace

nálepky ani plagáty v meste Sliač na verejne prístupných miestach, v poštových schránkach

ani na nádobách na komunálny odpad nezaregistrovali.

Obsahom spomínaných plagátov a letákov, v texte ktorých je uvedené moje meno,

boli nepravdivé informácie, ktoré závažným spôsobom dehonestujú moju osobu a vykresľujú

ma ako človeka, ktorý mal byť zainteresovaný na akomsi nečestnom, či dokonca nelegálnom

narábaní s majetkom mesta Sliač.

Podľa informácií, ktoré som získal od obyvateľov mesta Sliač, predmetné plagáty,

letáky a samolepiace nálepky boli v meste Sliač rozširované Ing. D. D., ktorý bol jedným

z kandidátov na funkciu primátora mesta Sliač a ktorý napokon tieto voľby s rozdielom 56

hlasov vyhral...

Text spomínaných letákov obsahuje v podstate štyri závažné, no zdôrazňujem

absolútne nepravdivé skutkové obvinenia, a to:

A) obvinenie z neekonomického odpredaja akcií mesta v kúpeľoch Sliač za polovicu

ich nominálnej hodnoty bez výberového konania vopred určenému záujemcovi;

B) obvinenie z predaja lukratívnych pozemkov za minimálnu cenu;

C) obvinenie z korupčného správania sa v súvislosti s prenájmom zariadení

tepelného hospodárstva;

D) obvinenie z netransparentného prideľovania sociálnych bytov...

Zo skutočností uvedených v bodoch A až D vyplýva, že obsah predmetných letákov

a plagátov bol koncipovaný zámerne tak, aby u obyvateľov a predovšetkým voličov mesta

Sliač vyvolal dojem, že S. K. je:

- arogantná osoba, ktorá je zodpovedná za údajné materiálne straty mesta Sliač

obrovských rozmerov,

- osoba, ktorá je zodpovedná za údajný podozrivý odpredaj akcií mesta,

- osoba, ktorá sa „zaslúžila“ o údajný nevýhodný rozpredaj tzv. lukratívnych

pozemkov za minimálnu cenu,

- osoba, ktorá sa mala dopustiť údajnej korupcie v súvislosti s prenájmom zariadení

tepelného hospodárstva;

- osoba, ktorá má zodpovedať za údajné netransparentné prideľovanie sociálnych

bytov.

Obsah uvedených letákov a plagátov navyše informuje voličov mesta Sliač, že

majetkové škody, ktoré údajne mesto utrpelo, budú občania hradiť z ich vlastného vrecka.

Tým, že autor textu predmetného letáku spája moju osobu s „najvypuklejšími

kauzami s podozrivým pozadím“, úmyselne vytvára v očiach potenciálnych voličov hanlivý

obraz mojej osoby ako osoby presadzujúcej vlastné zištné záujmy a nerešpektujúcej záujmy

obyvateľov mesta Sliač.

Je nepochybné, že obsah predmetných letákov a plagátov absolútnym spôsobom

diskredituje moju osobu, a to za jediným účelom ovplyvniť priebeh volieb do orgánov

samosprávy mesta Sliač. Táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z toho, že všetky informácie,

ktoré sú obsahom spomínaných letákov a plagátov sú vo vzťahu k mojej osobe negatívne

a dehonestujúce, ďalej z toho, že autor oslovuje textom voličov mesta Sliač a napokon

z toho, že predmetné letáky a plagáty boli v meste Sliač rozširované počas volebného

moratória, keď je volebná kampaň zo zákona zakázaná…

Aj keď je nemožné objektívne zistiť, koľko voličov sa pod vplyvom uvedených

informácií rozhodlo nedať svoj hlas mne, racionálne zmýšľajúci človek bude určite súhlasiť

s tvrdením, že rozširovanie negatívnych informácii o kandidátovi na funkciu primátora

mesta vždy a za každých okolnosti aspoň časť voličov ovplyvní vtom zmysle, že sa rozhodnú

tohto kandidáta nevoliť…

Uvedené fakty jasne dokazujú, že v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí,

konaných v Sliači dňa 27. 11. 2010 došlo k porušeniu volebného moratória, t. j. k porušeniu

§ 30 ods. 2 volebného zákona. Keďže podstatou zákonnosti volieb do orgánov miestnej

samosprávy je uskutočňovanie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými právnymi

predpismi a dodržiavanie vyššie citovaného zákonného ustanovenia je pre zachovanie

samotnej ústavnosti a zákonnosti volieb nevyhnutnosťou, považujem z tohto hľadiska

predmetné voľby za nezákonné a neústavné.»

Sťažovateľ žiada, aby plénum ústavného súdu vyhlásilo „voľby primátora mesta

Sliač, konané v Sliači dňa 27. 11. 2010 za neplatné“.

Z predloženej kópie zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste

Sliač z 27. novembra 2010 vyplýva, že v piatich volebných okrskoch bolo zapísaných 4 290

voličov, pri volebnom akte bolo vydaných 2 268 volebných obálok. Vo voľbách primátora

bolo odovzdaných 2 242 platných hlasov, pričom D. D. ako kandidát č. 3 získal 769 hlasov

a sťažovateľ ako kandidát č. 5 získal 713 hlasov, čo predstavuje 31,8 % platných hlasov.

Tieto skutočnosti sú v súlade s údajmi uvedenými v sťažnosti.

II.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné

náležitosti návrhu podľa a , a a či nie sú

dôvody na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ preukázal, že vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 bol

kandidátom na primátora mesta Sliač, pričom podľa predložených výsledkov volieb

mestskej volebnej komisie dostal sťažovateľ 713 platných hlasov, čo predstavuje 31,8 %

voličov, teda viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 2, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom

súde], teda sťažovateľ má v konaní pred ústavným súdom procesnú legitimáciu na podanie

sťažnosti podľa .

Sťažnosť bola sťažovateľom podaná na pošte 8. decembra 2010 a ústavnému súdu

doručená 9. decembra 2010, to znamená v lehote do desiatich dní po oznámení výsledku

volieb ( ).

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

(ďalej len „“), t. j. aktívneho a pasívneho

volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená

právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli vekovú hranicu (18 rokov), jednak

svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo)

a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov

(pasívne volebné právo). Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí (a do samosprávy

vyšších územných celkov), majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť

volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal

rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis , , , PL. ÚS

82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej

súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením

ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis , PL. ÚS

18/07, , ).

Podľa o voľbách do

orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)

volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta,

prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej

politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy

prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných

informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín

pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas

volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných

prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom

okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o voľbách voľby sa konajú v určený deň od 7.00 do 20.00

hodiny. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok volieb na skoršiu

hodinu.

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom

fungovania demokratického štátu (, , , PL. ÚS

82/07).

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na

uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , , , , PL. ÚS

64/07, ). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva

nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje

materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy

uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť

len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnenie vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posudzoval, či tvrdenia

uvedené v sťažnosti v prípade ich preukázania môžu byť či už jednotlivo, alebo spoločne

ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Podstatou sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľa, že vo volebnom obvode došlo

k rozširovaniu plagátov a letákov s obsahom štyroch informácií.

A. K obvineniu z neekonomického odpredaja akcií mesta v kúpeľoch Sliač za

polovicu ich nominálnej hodnoty bez výberového konania vopred určenému záujemcovi

sťažovateľ uviedol:

„Mesto Sliač bolo od roku 1994 jedným z minoritných akcionárov akciovej

spoločnosti K. a. s. so sídlom S., pričom ako akcionár vlastnilo Mesto Sliač akcie v

celkovom počte 19 944 kusov v nominálnej hodnote 33,193 Eur (1.000.-Sk) za kus.

S ohľadom na celkový počet akcií emitovaných v tej dobe spoločnosťou K. a. s. a s

ohľadom na počet akcií, ktoré vlastnilo Mesto Sliač, bolo Mesto Sliač minoritným

akcionárom s 8 % akcionárskym podielom. Z toho vyplýva, že postavenie Mesta Sliač ako

akcionára bolo prakticky bezvýznamné a samo Mesto Sliač nebolo ako akcionár schopné

ovplyvniť chod spoločnosti, deľbu zisku a podobne. Okrem toho výsledkom hospodárenia

spoločnosti K. S. a. s. bolo vykazovanie neustálej straty čoho dôsledkom bola jednak hrozba

vstupu spoločnosti do konkurzu, no najmä skutočnosť, že Mestu Sliač ako jednému

z akcionárov nebol nikdy vyplatený podiel na zisku spoločnosti (dividenda). To znamená, že

účasť Mesta Sliač v spomínanej akciovej spoločnosti neprinášala mestu Sliač

z ekonomického hľadiska absolútne žiadny osoh, čo pochopiteľne ovplyvňovalo hodnotu

akcií. Tieto dôvody viedli k rozhodnutiu odpredať akcie v spomínanej spoločnosti tretej

osobe. Z predaja spomínaných akcií získalo mesto finančný obnos vo výške viac ako

10 miliónov Sk, ktorý použilo na rozvoj infraštruktúry mesta. Ak ma autor letáku obviňuje

z toho, že akcie boli odpredané vopred určenému záujemcovi, tak zavádza a klame, pretože

ponuka na odpredaj predmetných akcií bola uverejnená na internetovej stránke mesta Sliač

a nadobúdateľ akcií bol jediným záujemcom o ne. Podotýkam, že odpredaj akcií bol

jednohlasne odsúhlasený poslancami mestského zastupiteľstva na zasadnutí konanom dňa

26. 06. 2007. Taktiež podotýkam, že Ing. D. D., ktorý bol v čase prijímania uznesenia

mestského zastupiteľstva číslo 26/2007 jeho poslancom a s predmetným uznesením

schvaľujúcim odpredaj akcií súhlasil.“

B. K obvineniu z predaja lukratívnych pozemkov za minimálnu cenu sťažovateľ

uviedol:

«Pokiaľ ide o obvinenie z predaja tzv. „lukratívnych pozemkov“ za minimálnu cenu,

a to pozemku parcely KN 238/239 o výmere 16.015 m2 nachádzajúceho v KÚ H.,

zapísaného na LV č. 92/8, vedeného na Katastrálnom úrade B., Správa katastra Z. (ďalej aj

„predmetná nehnuteľnosť“), opätovne ide o obvinenie lživé, pretože predmetná

nehnuteľnosť bola odpredaná za cenu, za akú sa porovnateľný pozemok v danom mieste

a čase dal odpredať. Napokon nešlo o lukratívny pozemok, pretože tento sa nachádzal

v extraviláne mesta Sliač.

Aj v tomto prípade platí, že tento odpredaj bol rovnako schválený uznesením

mestského zastupiteľstva č. 25/2007, pričom Ing. D. D. nevzniesol proti odpredaju

predmetnej nehnuteľnosti žiadne výhrady.»

C. K obvineniu z korupčného správania v súvislosti s prenájmom zariadení tepelného

hospodárstva sťažovateľ uviedol:

«Pokiaľ ide o obvinenie z korupčného správania sa v súvislosti s prenájmom

zariadení tepelného hospodárstva uvádzam, že hlavný dôvod, pre ktorý mesto Sliač ako

prenajímateľ vstúpilo do zmluvného vzťahu so spoločnosťou I., s. r. o. ako nájomcom, bol

záväzok nájomcu znížiť cenu tepla pre obyvateľov mesta Sliač ako aj preinvestovať do

predmetu nájmu sumu vo výške 60 miliónov Eur. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch

bodoch, aj uzatvorenie predmetnej nájomnej zmluvy bolo schválené mestským

zastupiteľstvom, ktorého poslancom bol aj Ing. D. D.

V súvislosti s prenájmom zariadení tepelného hospodárstva som sa nedopustil

ničoho, čo by mohlo čo len okrajovo pripomínať korupciu, a preto považujem obvinenia

typu: „skorumpované tepelné hospodárstvo“ za bezočivosť.»

D. K obvineniu z netransparentného prideľovania sociálnych bytov sťažovateľ

uviedol:

„Čo sa týka obvinenia z netransparentného prideľovania sociálnych bytov, toto

obvinenie je rovnako absurdné ako všetky predchádzajúce, keďže mesto Sliač sociálnymi

bytmi nedisponuje. Niečo čo neexistuje potom pochopiteľne nemôže byť predmetom

netransparentného prideľovania. Mesto Sliač disponuje jedine mestskými bytmi, o prenájme

ktorých rozhoduje komisia mesta, ktorej nie som ani členom a ktorej zloženie nemám ako

ovplyvniť. Keďže je táto skutočnosť Ing. D. D. veľmi dobre známa, považujem spájanie

mojej osoby s akýmsi netransparentným prideľovaním bytov za absurdnosť.“

Z vyžiadaného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, Úradu

justičnej a kriminálnej polície Zvolen sp. zn. ORP-895/OVK-ZV-2010 vyplýva, že

sťažovateľ 26. novembra 2010 podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu

ohovárania podľa .

V spise sa okrem výpovede sťažovateľa (oznamovateľa) nachádzajú doklady, ktoré

predložil aj ústavnému súdu, dotýkajúce sa odpredaja a prenájmu nehnuteľností, ktoré sú

predmetom letákov a plagátov.

Vyšetrovateľ Policajného zboru začal 17. januára 2011 podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku trestné stíhanie za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že dosiaľ nezistený páchateľ «v presnejšie nezistenej

dobe do 7.45 hod. dňa 26. 11. 2010 verejne ohovoril formou letákov vylepených po meste

Sliač S. K., nakoľko v obsahu letáku znevažuje a osočuje prácu vedenia mesta Sliač a zo

vzniknutých „problémov“ obviňuje práve primátora».

Dosiaľ nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a neboli zabezpečené ani dôkazy,

ktoré by smerovali k zisteniu, že na týchto aktivitách sa podieľal zvolený primátor.

Pri výklade § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách ústavný súd už konštatoval, že 48

hodín pred voľbami a počas volieb je zakázaná volebná kampaň, ktorá musí predstavovať

činnosť, teda súhrn viacerých aktivít zameraných na podporu alebo slúžiacich na prospech

kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta. Nie je pritom potrebné ani

preukázať konkrétny vplyv či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého

alebo zjavného zamerania (mutatis mutandis , ). Ústavný súd tiež

vyslovil, že zákaz volebnej kampane podľa § 30 zákona o voľbách predstavuje zásah

zákonodarcu do slobody prejavu a práva na informácie ( ). Ustanovením

zákazu podľa § 30 zákona o voľbách sa nastolila rovnováha záujmov medzi osobami

uplatňujúcimi práva podľa a subjektmi práv podľa .

V rozpore s § 30 zákona o voľbách nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje

sloboda prejavu alebo právo na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie

informácií súvisiacich s voľbami, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá

by v čase moratória zmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého

kandidáta (mutatis mutandis , ).

Použitie letákov a plagátov s obsahom dotýkajúcim sa najmä otázok hospodárenia

s mestským majetkom mesta Sliač ústavný súd hodnotí ako súčasť volebnej kampane

v zmysle § 30 ods. 1 zákona o voľbách, pretože išlo o činnosť, ktorá sa snažila poukázať na

problémy pri správe verejného majetku v súvislosti s prebiehajúcou súťažou politických síl

a jednotlivcov o funkciu primátora mesta Sliač.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampane

v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom volieb podľa § 30 ods. 2 v spojení s § 30

ods. 11 zákona o voľbách tým, že boli vylepené plagáty a rozoslané letáky, ústavný súd

konštatuje, čo potvrdzujú aj pripojené doklady, že v čase moratória tieto prostriedky

kampane použité boli. Išlo však o všeobecne známe informácie, ktoré sa stali počas

volebného obdobia a bolo len na úvahe voličov, aké vnútorné konzekvencie z nich vyvodili

pre svoju účasť vo voľbách a využitie svojho práva prejaviť svoju vôľu v prospech

niektorého kandidáta. Informácie uvedené v plagátoch a letákoch boli všeobecne prístupné,

tvorili bežnú agendu mestského úradu a prešli verejným rokovaním mestského

zastupiteľstva. Neboli teda občanom mesta neprístupné, šokujúce ani jednostranne

zamerané tak, aby mohli vážne poškodiť a ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl.

Ústavný súd na základe sťažnosti a jej príloh zistil, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ

spájal s narušením moratória a ovplyvnením slobodnej súťaže politických síl vo voľbe

primátora mesta Sliač, nemajú taký charakter, že by predstavovali dostatočné dôvody na to,

aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne aby zrušil výsledok volieb

mesta Sliač konaných 27. novembra 2010, čoho sa sťažovateľ svojou sťažnosťou domáhal.

Aj keď nemožno vylúčiť (čo z predloženého spisu vyšetrovateľa nevyplýva), že tieto

informácie boli použité aj v čase moratória, a teda, že mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia

§ 30 ods. 2 zákona o voľbách, ústavný súd sa musel zaoberať intenzitou tohto porušenia vo

vzťahu k volebnej súťaži, pričom zistil, že nedošlo k takému porušeniu zákona o voľbách,

ktoré by malo na následok porušenie ústavného práva zaručeného .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez ďalšieho právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými viažucimi sa na úspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011