Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Svp/1/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., JUDr. Anity Filovej, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a JUDr. Juraja Vališa LL.M., v právnej veci žalobkyne: J.. R. Y., bytom N. XXX, XXX XX, proti žalovanému: starosta obce zvolený v napadnutých voľbách, o žalobe vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3. novembra 2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „správny súd“) doručené podanie datované 2. novembra 2022 a označené ako „Podnet na prešetrenie volieb 2022 v obci Nesluša“. 2. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z?obsahového hľadiska toto podanie posúdil, ako žalobu vo volebných veciach podľa a nasl. v účinnom znení (ďalej len „“), ktoré spĺňa náležitosti žaloby uvedené v S.s.p. 3. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa bola kandidátkou na starostu obce Nesluša. Žalobkyňa vo voľbách starostu získala 479 hlasov z celkového počtu oprávnených voličov 2578, resp. z 1447 hlasov z celkového počtu voličov zúčastnených na voľbách, t. j. viac ako 10% hlasov. Žalobkyňa sa umiestnila na druhom mieste po Zuzane Jancovej, ktorá získala 498 hlasov, a ktorej v zmysle S.s.p. svedčí pasívna žalobná legitimácia. 4. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27. októbra 2022 v skorých ranných hodinách sa k nej dostavila hliadka Policajného zboru s tým, že jej syn vykradol „krčmu“ pána T. A., kandidáta na starostu obce Nesluša, čo však bolo napokon policajnou hliadkou vylúčené. Pán A. mal následne na internetovej stránke občan Nesluša písať (žalobkyňou bližšie nekonkretizované) nepriame obvinenia a v poobedňajších hodinách mal pod vplyvom alkoholu ľuďom v obci rozprávať o tom, že jeho „krčmu“ vykradol syn žalobkyne. Ďalej uviedla, že dňa 28. októbra 2022 jej spoluobčania povedali, že ju z tohto dôvodu nebudú voliť. Následne podala na pána A. trestné oznámenie za ohováranie. Žalobkyňa na základe vyššie uvedeného vyvodila záver, že ju pán A. úmyselne poškodil a zmanipuloval tak výsledok volieb v jej neprospech. 5. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná vydala obecné noviny, v ktorých ju krivo obvinila. 6. Na základe vyššie uvedeného žiadala vyhlásenie nových volieb v obci Nesluša. 7. Správny súd úvodom konštatuje, že žaloba v zásade spĺňa všetky náležitosti vyžadované S.s.p. Zároveň je však zrejmé, že aj keby dôvody v nej uvedené boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť. 8. Podľa prvej vety S.s.p. „správny súd môže žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť; prijať rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne„.

9. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (). 10. V zmysle judikatúry ústavného súdu môžu byť voľby spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (napr. oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane). 11. Právomoc správneho súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné sa však uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ). Inými slovami, nie každé porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (). 12. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: a. protizákonnosť, t. j. porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, b. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb a c. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. 13. Žalobkyňa spochybňuje zákonnosť a ústavnosť volieb poukázaním na ohováranie jej syna iným neúspešným kandidátom, čo správny súd vyhodnotil ako namietanie porušenia volebného moratória, resp. neférového vedenia volebnej kampane. 14. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje že podľa o volebnej kampani v účinnom znení (ďalej len „“) „volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť ... kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.“ 15. Z vyššie uvedenej definície volebnej kampane možno vyvodiť nasledujúce pojmové znaky volebnej kampane: a. subjekty vedúce volebnú kampaň, b. podstata a účel volebnej kampane a c. odplatný charakter činnosti, ktorá je predmetom volebnej kampane. 16. Tvrdenie predostreté žalobkyňou o tom, že jeden z neúspešných kandidátov krátko pred voľbami spoluobčanom v obci rozprával o tom, že jej syn vykradol jeho prevádzku, ako aj prípadné zverejnenie nepriamych obvinení na internetovej stránke celkom zjavne nespĺňa definičné znaky volebnej kampane a to odplatný charakter činnosti ktorú vykonával a jej podstatu a účel, keď táto smerovala voči jej synovi a nie priamo voči žalobkyni a zároveň sa nejednalo o propagáciu (v negatívnom zmysle) jej činnosti, cieľov a programu. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že sťažovateľkou namietanú činnosť nemožno označiť za volebnú kampaň, v dôsledku čoho naň ani nedopadá časové ohraničenie volebnej kampane. 17. Zároveň však správny súd poukazuje aj na to, že podstatou volebného moratória (obdobie 48 hodín pred začatím volieb) je, aby kandidát neprípustnou agitáciou neovplyvňoval a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné rozhodovanie (napr. ). 18. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebným nedostatkom, ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb (m. m. , , ). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb. Nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebného moratória musia vyvolať právne dôsledky (). S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že bez iných súvislostí nemožno takémuto konaniu pripisovať prehnaný význam pri ovplyvňovaní rozhodovania voličov. Tvrdenie, že popísaná činnosť jedného z neúspešných kandidátov na starostu obce mala vplyv na rozhodovanie voličov, je vzhľadom na obsah žaloby nepreukázanou a nekvantifikovanou domnienkou žalobkyne. 19. S poukazom na vyššie uvedené argumenty tak správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v zmysle S.s.p. odmietnuť.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého platí, že ak bola žaloba odmietnutá, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.