Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 664/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bickom,

Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júna 2018 a rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 20. marca 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bickom, Dukelská 972/7-3,

Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47

a (ďalej len „“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. júna 2018

(ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. marca 2017 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok krajského súdu“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že na základe kontroly odvodu

poistného vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočkou Senica bolo sťažovateľovi

ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na nemocenské, starobné

a invalidné poistenie za obdobie júl 2006 až december 2008 v celkovej sume 2 188,60 €.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím z 3. marca 2015

predpísala sťažovateľovi penále za včas a riadne nezaplatené poistné za obdobie júl 2006

až december 2008 v sume 2 072,19 €. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie,

o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 32554-3/2015/Ba

zo 17. júna 2015 tak, že odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

Proti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu podal sťažovateľ správnu žalobu,

argumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu mu pochybením

Slovenskej pošty, a. s., nebolo riadne doručené, ako aj z dôvodu nespokojnosti s výškou

vyrubeného penále (bez bližšieho špecifikovania prípadnej nesprávnosti výpočtu, pozn.)

a namietal aj nedodržanie zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia.

Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 107

ods. 1 v spojení s a k žalobným námietkam uviedol:

„... skutočnosť či bola na samotnom rozhodnutí vyznačená právoplatnosť správne

bola by právne významná len v prípade, ak by žalobca nepodal opravný prostriedok v

lehote dvoch mesiacov resp. od nesprávneho vyznačenia právoplatného rozhodnutia a tým

by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo v danom prípade nebolo zistené, nakoľko

žalobca podal žalobu v lehote.

... doručovanie zo strany Sociálnej poisťovne bolo vykonané riadne podľa

ustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a tak isto aj bola riadne vyznačená

právoplatnosť na napadnutom rozhodnutí, keďže podľa uvedeného ustanovenia sa považuje

rozhodnutie doručené na tretí deň od uloženia zásielky na pošte. Pokiaľ pošta pochybila

pri oznamovaní odbernej lehoty, je táto skutočnosť bezvýznamná vo vzťahu k Sociálnej

poisťovni ako žalovanému subjektu...

... V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaná nedodržala zákonnú lehotu

na vydanie rozhodnutia o jeho odvolaní, sa krajský súd stotožňuje s vyjadrením žalovanej,

v ktorom uvádza, že žalobcovi bolo z dôvodu jeho rozsiahlych námietok oznámené, že ide

o mimoriadne zložitý prípad a Sociálna poisťovňa predĺžila lehotu na vydanie svojho

rozhodnutia o 60 dní, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 15. mája 2015, doručeným

mu dňa 29. mája 2015. Aj v prípade, že by Sociálna poisťovňa nepristúpila k tomuto

predĺženiu lehoty, podľa názoru krajského súdu táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.“

Krajský súd rozhodol vo veci na pojednávaní 20. marca 2017 bez účasti sťažovateľa,

keď vyhodnotil dôvod jeho žiadosti o odročenie pojednávania (že je potrebné najskôr

opakovane rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, pozn.)

ako právne nevýznamný.

Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť,

ktorou namietal najmä, že krajský súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej

praxe súdu. Opakovane namietal, že žalovaná nerozhodla v lehote 60 dní od doručenia jeho

odvolania, a že rozhodnutie o odvolaní mu nebolo doručované v súlade so Správnym

poriadkom (§ 24), keď sa uplatnila fikcia doručenia, pričom pochybila Slovenská pošta

aj žalovaná. Tvrdil, že penále mu bolo vypočítané nesprávne a chybne. Vytkol krajskému

súdu, že nerozhodol o jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu a ani o jeho žiadosti o odročení pojednávania. Argumentoval tiež tým,

že krajský súd mu zmaril účasť na pojednávaní a znemožnil mu predložiť a objasniť listinné

dôkazy a argumenty, ktoré mal na pojednávanie pripravené. Rozsudok krajského súdu

podľa neho predstavuje porušenie princípu materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti

vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu

predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj

princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť

z bezprávia a nespravodlivosti.

Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa

a nepriznal mu právo na náhradu trov konania, keďže námietky sťažovateľa vyhodnotil ako

nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu vyhodnotil ako vecne správny.

Sťažovateľ v sťažnosti popisuje priebeh predchádzajúceho správneho konania

o predpísanie poistného (ktoré nie je predmetom prieskumu v konaní pred ústavným súdom,

pozn.) a exekučného konania, v ktorom sa toto rozhodnutie vykonáva, s ktorého dĺžkou

spája obdobie svojho omeškania a výšku predpísaného penále. Poukazuje aj na viacero

procesných pochybení pri vymáhaní dlžnej sumy poistného.

Napadnutému rozsudku krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľ vytýka

aj nesprávne posúdenie doručovania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia

a nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ako aj nezohľadnenie jeho námietok

týkajúcich sa rozhodovania na pojednávaní v jeho neprítomnosti, nedostatok formálnych

náležitostí oznámenia o nevyhovení jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam sťažovateľ

argumentuje takto:

«Zo strany Sociálnej poisťovne v súčinnosti so Slovenskou poštou nebolo v súlade

so ani doručovanie... OR PZ v konštatuje vo vyjadrení

na trestné oznámenie sťažovateľa, že pošta v mu neúmyselne poškodila jeho práva,

keď mu v zákonnej odbernej lehote nevydala dňa 13. 7. 2015 zásielku zo Sociálnej

poisťovne, následkom čoho boli poškodené práva sťažovateľa - účastníka konania, pretože

listová zásielka s rozhodnutím nadobudla právoplatnosť dňa 29. 06. 2015, teda 14 dní pred

možným vyzdvihnutím zásielky na pošte v . Toto rozhodnutie

si sťažovateľ v skutočnosti prevzal dňa 29. 07. 2015 na pošte v ... Podľa

zo Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutie o odvolaní nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 06. 2015, aj keď si sťažovateľ, vinou doručovateľky

a Sociálnej poisťovne, ústredie, prevzal list s rozhodnutím až 29. 7. 2015. Keďže týmto

porušením podľa hrozila sťažovateľovi exekúcia... pretože z tohto

dôvodu lehota 15 dní na zaplatenie penále uplynula ešte pred prevzatím zásielky

s rozhodnutím. Sociálna poisťovňa, Ústredie sa dopustila ďalšej chyby tým, keď...

reagovala formou listu s Oznámením zo dňa 16. júla 2015 , že aj keď

nastali chyby na Pošte v s chybným uvedením odbernej lehoty a vrátením zásielky zo

17. júna 2015 do Bratislavy, tak dňom doručenia je 29. jún 2015, čo z

ústredia SP vyznačila vpravo hore sťažovateľovi na rozhodnutí ako právoplatné a

vykonateľné.

... Sťažovateľ bol týmto činom a porušením o doručovaní

a lehotách podľa § 212 ods. 1 až 4 vystavený do neriešiteľnej situácie, kedy mu hrozila

závažná finančná ujma formou exekúcie, ktorá mohla nastať vinou Sociálnej poisťovne ešte

pred doručením rozhodnutia o odvolaní...

Práva účastníka konania boli zo strany Sociálnej poisťovne porušené nielen týmito

formálnymi procesnými vadami, ako je nedodržiavanie , nesprávne

a nezákonné doručovanie a nedodržiavanie zákonných lehôt na vydanie rozhodnutí

zo strany Sociálnej poisťovne, ale hlavne priebeh, akým konala (skôr nekonala)

a rozhodovala počas konania vo veciach sociálneho poistenia s účastníkom konania podľa

Tretej časti , najmä , a , a o ústnom

pojednávaní počas konania, ktoré by prispeli k objasneniu... čím by sa skrátila aj doba

rozhodovania o odvolaní a dodržala tým aj zákonná lehota podľa § 210.

... Sociálna poisťovňa nedodržiavala formálne zákonné náležitosti, ktoré nastali

počas konania a rozhodovania v súčinnosti s účastníkom konania, s ktorým sa o jeho

dotknutých právach nekonalo, aj keď sa konať malo. Sťažovateľ sa touto sťažnosťou

domáhal svojich práv ako účastníka konania, ktoré sú garantované nielen

Slovenskej republiky, ale aj a zákonom

č. 71/1967 Správny poriadok, ktorými sa musia orgány štátnej a verejnej správy riadiť.

Tieto práva mu však neboli umožnené.

Sťažovateľ nebol informovaný a poučený zo strany pracovníkov Sociálnej poisťovne

ani na v tomto čase aktuálnu novelu zákona o sociálnom poistení - o možnosti Generálneho

pardonu SP pri dlžnom poistnom k dátumu 30. 01. 2010, ktorý účastníkovi konania

garantoval, že po zaplatení dlžného poistného do 30. 04. 2010 (sumy 2 188,60 €) nemusí

účastník konania platiť žiadne pokuty a penále, nebol poučený ani v tom zmysle, že

ak nezaplatí poistnú sumu, budú mu počítané penále za každý deň omeškania. Tieto penále

sťažovateľovi zrejme zámerne neoznamovali ani vo výpisoch odvádzateľa poistného

Sociálnej poisťovne za kontrolované obdobie 01. 07. 2006 až 31. 03. 2009 (obdobie za ktoré

počítala SP poistné a vyrubila penále)...

Aj toto je listinný dôkaz, úradný doklad zo Sociálnej poisťovne za kontrolované

obdobie, potvrdený pečiatkou a podpisom, ktorým Sociálna poisťovňa dôveryhodne

a komplexne informuje sťažovateľa o jeho dlhoch na poistnom, o úrokoch omeškania,

o spôsobe penalizácie, o kontrolovanom období a o kontrole do dňa 25. 8. 2009.

Ak Sociálna poisťovňa zámerne odvádzateľa poistného zavádza, keď ho informuje

nepravdivo, že na konte úrokov z omeškania ku dňu kontroly 25. 08. 2009 za kontrolované

obdobie od 01. 07. 2006 do 31. 07. 2008, má v kolónke 0 SKK, teda žiadne úroky

z omeškania a nemá tam uvedený ani žiadny spôsob penalizácie, tak nepostupuje v súlade

so zákonom... pretože účastníka konania týmto konaním uvádza do omylu. Sťažovateľ,

ako účastník konania, mal za to, že po doručení takéhoto oficiálneho úradného dokladu

zo Sociálnej poisťovne Senica, nemá do dňa kontroly, t. j. do 25. 8. 2009, na svojom konte

žiadny úrok z omeškania dlžného poistného a nepostihuje ho ani žiadnym spôsobom

penalizácie. V § 240 zákona sa píše, že Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 %

z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa,

keď bola dlžná suma zaplatená alebo do dňa začatia kontroly. Na výpise odvádzateľa

poistného zo Sociálnej poisťovne je uvedený deň kontroly: 25.08.2009 a tiež kontrolované

obdobie. Z výpisu vyplýva, že odvádzateľ nemá do dňa 25.08.2009 vyrubené žiadne penále.

Ak takto zavádza sťažovateľa a penále predpisuje až následne po zaplatení poistného,

postupuje so zámerom poškodiť účastníka konania a nepostupuje v súlade s § 240 zákona.

Penále majú mať účinok výstražný a preventívny (nie represívny) a má upozorniť

odvádzateľa poistného, aby poistné uhradil čo najskôr, lebo inak mu hrozí predpísané

penále pre neplatenie poistného...

Sťažovateľovi spôsobila škodu Sociálna poisťovňa porušením zákona o sociálnom

poistení č. 461/2003, keď mu podľa § 240 zákona nepredpísala penále, ktoré mu vznikli

pri nezaplatení poistného pri kontrolnom dni dňa 25. 08. 2009, na nutnosť platiť penále ho

neupozornila v poučení a ani vo Výpise odvádzateľa poistného od Sociálnej poisťovne

zo dňa 08. 09. 2009, ktoré mu doručila 26. 9. 2009, kde ho nesprávne a nepravdivo

informovala o tom, že nemá ku dňu kontroly, t. j. do dňa 25. 08. 2009 predpísané

žiadne penále, čím ale sťažovateľa uviedla do omylu, a po zaplatení celej dlžnej sumy

poistného vo výške 2188,60 € dňa 14. 5. 2013, mu vyrubila penále za kontrolované obdobie

01. 07. 2006 až 31. 12. 2008 až do 14. 5. 2013. Ak by sťažovateľovi predpísala penále

z dlžnej sumy poistného ku dňu kontroly, t. j. 25. 08. 2009, tak by mu vzniklo veľmi nízke

penále, len za kontrolované obdobie, v sume cca 567,- €, čo by bolo o 1505,- € menej,

ako mu bolo vyrubené penále Sociálnou poisťovňou ku dňu 14. 05. 2013!

V neposlednom rade Sociálna poisťovňa sťažovateľa poškodila aj svojim zdĺhavým

a nezákonným rozhodovaním a rozhodnutím po zákonom stanovenej lehote podľa § 210

ods. 2 zákona o sociálnom poistení, kedy prekročila túto 120 dňovú lehotu pre zvlášť zložité

prípady o 25 dní, pričom účastníka konania nepredvolala ani na jedno ústne pojednávanie,

aj keď jej to pri zvlášť zložitých prípadoch zákon ukladá pre rýchlejšie objasnenie veci,

§ 188 zákona. SP, ústredie pri rozhodovaní o odvolaní nepostupovala ani podľa § 195

Podklad rozhodnutia ods. 1, 2 a 3, § 196 Dokazovanie ods. 1 a 4.

Sociálna poisťovňa nekonaním porušila o sociálnom poistení,

poškodila sťažovateľa aj finančnou ujmou, kedy mu za dlhý čas rozhodovania o odvolaní

započítavala aj penále z omeškania úhrady poistného v trvaní 145 dní, ktoré mu neskôr

vyrubila rozhodnutím zo dňa 03. 03. 2015. Týmto mu spôsobila škodu vo výške 159,- €

za 145 dní rozhodovania, pri rozhodovaní po zákonnej lehote o 25 dní je to finančná ujma

v sume 27,40 €. Toto je minimálna suma, ktorú spôsobila sťažovateľovi Sociálna poisťovňa

porušením zákona.

Sťažovateľ sa pri podaní žaloby dňa 31. 07. 2015 na Krajský súd Bratislava proti

odporcovi Sociálna poisťovňa, ústredie, domáhal svojich práv na nezávislom súde

o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia číslo 32554-3/2015-BA zo dňa 17. 06.

2015, sp. zn. súdu: -119. Túto žalobu bol sťažovateľ nútený napísať a podať

v časovej tiesni pod stresom a narýchlo bez naštudovania právnych predpisov a bez právnej

pomoci, v dôsledku oneskoreného doručenia rozhodnutia o odvolaní Sociálnou poisťovňou

ústredie, ktoré podľa odporcu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 06. 2015,

aj keď toto bolo doručené navrhovateľovi až 29. 07. 2015, čo znamenalo, že penále mohol

odporca vymáhať formou exekúcie ešte pred doručením rozhodnutia.

... Žiadal, aby Sociálna poisťovňa nevymáhala penále v sume 2072,19 €

cez exekútorský úrad až do právoplatného rozhodnutia krajského súdu alebo súdu

odvolacieho a žiadal aj o odkladný účinok rozhodnutia, pretože v petite žaloby na krajský

súd bola aj žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odporcu až do právoplatného

rozhodnutia súdom podľa ,

čo navrhovateľovi mailom poradila zo Sociálnej poisťovne, ústredie

a telefonicky aj p. zo SP Senica. Uvedený mail mám k dispozícii

na predloženie súdu. Pani mu potvrdila, že z právoplatného rozhodnutia zo dňa

29. júna 2015 sa stal exekučný titul.

Krajský súd Bratislava zo dňa 09. 10. 2015 rozhodol o žiadosti sťažovateľa o odklad

vykonateľnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne... Oznámením o nevyhovení, ktoré nemalo

zákonné náležitosti podľa § 61 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a

kancelárskom poriadku pre súdy SR, kde chýbali podpisy, meno a priezvisko asistentky súdu

„Za správnosť vyhotovenia“, podpis sudcu, resp. predsedu senátu, ale najmä odôvodnenie

rozhodnutia.

Predseda senátu Krajského súdu Bratislava sťažovateľa týmto

oznámením bez predpísaných náležitostí poškodil nesprávnym postupom, resp. nesprávnym

výkladom . Podľa veta druhá ,

na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť,

ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. V prípade

sťažovateľa tu hrozila závažná ujma okamžitým výkonom exekúcie na vymáhanie penále

v sume 2 072,19 €, čo sťažovateľ vo svojej žalobe zdôraznil a riadne súd požiadal o odklad

vykonateľnosti rozhodnutia. V podobnom spore so Sociálnou poisťovňou (len suma

vymáhania penále bola oveľa nižšia - 198,-€) rozhodla svojim Uznesením č. 65 143/2015-

28 zo dňa 06. 10. 2015 predsedníčka senátu na tom istom Krajskom

súde v Bratislave a vyhovela účastníkovi konania... Uznesenie obsahovalo všetky zákonné

náležitosti podľa ...

V dôsledku oznámenia Krajského súdu Bratislava o nevyhovení žiadosti o odklad

zo dňa 9. 10. 2015 navrhla Sociálna poisťovňa ústredie vykonanie exekúcie

č. EX 1312/2015 zo dňa 4. 11. 2015 na vymoženie penále v sume 2072,19 €, Okresný súd

Skalica dal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5026*046699 zo dňa 3. 12. 2015

a Exekútorský úrad vydal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28. 12. 2015, ktoré bolo

sťažovateľovi doručené začiatkom januára 2016.

Týmto nezodpovedným konaním a postupom zo strany Krajského súdu Bratislava bol

sťažovateľ zbytočne poškodený súdom... Týmto rozhodnutím súdu vznikla sťažovateľovi

veľká ujma a nemohol pri svojich ďalších konaniach žiadať o právne rady, lebo mu boli

zablokované exekúciou mzdy a účet, čím boli jeho práva konať pred súdom veľmi

obmedzené.

... Sťažovateľ podal na Krajský súd Trnava, ako vecne a miestne príslušný súd vo

veci konať a rozhodovať, žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia s tým odôvodnením,

že o jeho žiadosti rozhodoval nepríslušný súd a jeho rozhodnutie v tejto veci je nezákonné.

Krajský súd Trnava však sťažovateľovi žiadnym spôsobom neodpovedal a jeho opakované

žiadosti v plnom rozsahu ignoroval.

... Krajský súd Trnava určil pojednávanie na deň 20. marca 2017 o 9:00 hodine

vo veci sporu so Sociálnou poisťovňou. V predvolaní sudca uvádza, že považuje

za potrebné sťažovateľa v tejto veci vypočuť a ak sa bez ospravedlnenia nedostaví

na pojednávanie, môže ho správny súd predviesť... Sťažovateľ súd žiadal, aby sa mohol

zúčastniť pojednávania a aby tam mohol objasniť svoje listinné dôkazy a argumenty.

Dňa 10. 03. 2017 podal sťažovateľ v schránke Slovensko.sk cez ZEP s čipom

na Občianskom preukaze žiadosť o odloženie pojednávanie z 20. 03. 2017 a preloženie

pojednávania na iný termín z dôvodu žiadosti o právnu pomoc a právny názor, týkajúci sa

otázok spojených s ignorovaním žiadostí účastníka súdneho konania - navrhovateľa súdom,

na Ministerstvo spravodlivosti SR, Odbor správy súdov, Sekcia dohľadu nad súdmi,

. Ďalej sťažovateľ Krajský súd Trnava žiadal, aby bolo vyhovené jeho

žiadosti o odklad vykonateľnosti, pretože o odklade rozhodol miestne nepríslušný súd

vo veci konať. Ďalej oznámil, že chce osloviť o výklad jeho práv aj ochrankyňu práv -

ombudsmanku Janu Dubovcovú. Oznámil sudcovi, že z dôvodu nevyhovenia žiadosti

o odklad nepríslušným súdom, má blokované mzdy a účet a nemôže si dovoliť právnu

pomoc u advokáta a tak sa riadne pripraviť na súdne pojednávanie. Z týchto závažných

dôvodov žiadal Krajský súd Trnava, aby odložil pojednávanie a preložil ho na iný termín.

Krajský súd Trnava ani na tieto podania a žiadosť o odloženie pojednávania

sťažovateľa nereagoval...

Oznámením o nevyhovení žiadosti o odklad porušil nie len hore

uvedené zákony, ale aj , keď účastníkovi konania nevyhovel

jeho zákonnej žiadosti o odklad a tým ho vystavil do neriešiteľnej situácie, pretože z dôvodu

exekúcie a zrážok z miezd a blokovania účtu, sťažovateľovi znemožnil účinne sa brániť

právnymi prostriedkami na nezávislom súde. Porušil tým aj ústavné právo sťažovateľa,

čl. 46, 47 a 48. Sťažovateľ ešte telefonicky sa snažil spojiť s Krajským súdom Trnava,

kde žiadal o odpoveď na jeho žiadosť o odloženie konania, ale ani v tomto nebol úspešný.

Dňa 20. 03. 2017 o 9:00 hodine sa malo pojednávať na Krajskom súde Trnava v spore

navrhovateľa proti Sociálnej poisťovni. Sťažovateľ sa dostavil do budovy Krajského súdu

Trnava včas, pred 9. hodinou (presne o 8:58 hod.)... Na vrátnicu Krajského súdu Trnava

prišiel sťažovateľ s predvolaním a občianskym preukazom dňa 20. 03. 2017 o 8:58 hod.,

pracovník Justičnej stráže súdu ho vyzval na predloženie občianskeho preukazu, sťažovateľ

mu predložil aj predvolanie s vysvetlením, že je predvolaný na pojednávanie sudcovi

na 9. hodinu, na č. dverí 223, pracovník justičnej stráže pod číslom 11921

sťažovateľa vyzval na obhliadku tašky s dokumentami, pýtal sa aj na púzdro pre navigáciu

a či nemá nôž, pričom neštandardne dlho kontroloval tašku, potom mu prikázal prejsť

cez detektor kovu. Sťažovateľ pracovníka upozornil, že či to takýmto spôsobom stihne

na pojednávanie a on mu odpovedal, že v pohode. Potom mu išiel otvoriť kované dvere

a ukázal cestu po schodoch hore, sťažovateľ rýchlo vybehol po schodoch, čo mu trvalo

niekoľko sekúnd a bol na poschodí, kde ho zastavila službukonajúca pod číslom 111179,

ktorá sa ho spýtala čo hľadá, on jej ukázal predvolanie a povedal, že je predvolaný

na pojednávanie sudcovi na č. dverí 223, na 9. hodinu. Službukonajúca

sťažovateľovi prikázala sadnúť si na lavičku a čakať na zavolanie. Sťažovateľ čakal

približne 10 minút, ale po chvíli vstal a službukonajúcej sa rýchlo spýtal, prečo ho klamala,

veď nikto ho nevolá a vošiel do dverí, kde bol sudca, asistentka a zástupca odporcu.

Sťažovateľ povedal, že je predvolaný na 9. hodinu a že vinou organizácie súdu

a službukonajúcej, ktorá mu prikázala čakať na lavičke sa nemohol dostaviť včas

do miestnosti. Žiadal sudcu, aby mu bolo umožnené predložiť a objasniť listinné dôkazy

na ústnom pojednávaní, sudca však povedal, že už je rozhodnuté vo veci a že sa môže

zúčastniť na pojednávaní na odvolacom súde. Sťažovateľ s týmto vysvetlením nesúhlasil

a žiadal o zrušenie pojednávania zo závažných dôvodov v dôsledku zlej organizácie súdu,

pričom mu vysvetľoval, že prišiel na pojednávanie včas, ale zdĺhavým a neštandardným

prehľadávaním tašky ho príliš zdržali na vrátnici pracovníci Justičnej stráže. Sudca nechcel

potvrdiť ani príchod sťažovateľa na súdne pojednávanie, povedal, že nech si dá potvrdiť

príchod na vrátnici súdu, ktorí to však odmietli s tým, že nemajú pečiatku. Zarážajúce je

pre sťažovateľa aj to, že sudca bol s jediným pojednávaním hotový za 15 minút

aj s náležitosťami súdu, úvodným slovom, vyjadrením odporcu, dokazovaním a

zapisovaním, ako aj s rozhodnutím... Krajský súd Trnava, ani po sťažnostiach a ostrých

protestoch sťažovateľa na zlú organizáciu súdu, pre ktorú súd znemožnil sťažovateľovi

zúčastniť sa na súdnom pojednávaní, nezrušil zo závažných dôvodov pri pochybení súdu

uznesením napadnutý rozsudok a ponechal ho v platnosti, čo mu potvrdil aj Najvyšší súd.

Krajský súd Trnava a ani Najvyšší súd sa nezaoberali listinnými dôkazmi žalobcu,

nereagovali na jeho žiadosti a argumenty, ani na jednotlivé porušenia vyššie citovaných

zákonov. Sťažovateľ chce ako dôkazový materiál ponúknuť tiež zvukový záznam z

pojednávanie na Krajskom súde Trnava dňa 20. 03. 2017 o 9:00 hodine. Sťažovateľ má za

to, že mu Krajský súd Trnava a Najvyšší súd neumožnili konať pred súdom, obhajovať a

brániť svoje práva proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy na nezávislom súde a svoje

argumenty a dôkazy vysvetliť a objasniť na ústnom súdnom pojednávaní, čo je v rozpore s

, s a článkami 46, 47 a 48 .»

Na základe citovanej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu,

aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález v nasledujúcom znení:

„Nesprávnym úradným postupom, nečinnosťou a zlou organizáciou Krajského súdu

Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. -119 a -306 prišlo k porušeniu

práva ... na súdnu a inú právnu ochranu a aby vec bola prerokovaná

bez zbytočných prieťahov zaručeného článkami 46, 47 a 48 .

... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6 000,- Eur,

ktoré je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Krajskému súdu Trnava a Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje, aby sa zrušil Rozsudok

Krajského súdu Trnava pod sp. zn. -119 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR

pod sp. zn. -306 a aby sa začalo konať v tejto veci v súlade so zákonmi

a na súde 1. stupňa.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“

Z príloh sťažnosti predložených sťažovateľom vyplýva, že o jeho kasačnej sťažnosti

rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 27. júna 2018, a preto ústavný

súd považuje pre účely ďalšieho konania v záujme poskytnutia materiálnej ochrany

základným právam sťažovateľa za sťažnosťou vymedzený predmet jeho prieskumu aj tento

rozsudok najvyššieho súdu napriek nesprávnemu označeniu jeho spisovej značky v bode

tri petitu sťažnosti.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 4. decembra 2018 elektronicky

doplnil svoju sťažnosť a pripojil k nej zápisnicu z pojednávania krajského súdu o jeho

správnej žalobe, ktoré sa konalo 20. marca 2017, ako aj zvukový záznam z tohto

pojednávania. V tomto podaní popisuje priebeh pojednávania a v podstatnom dopĺňa svoju

sťažnostnú argumentáciu o námietku porušenia zásady rovnosti účastníkov konania takto:

«... Celé pojednávanie spolu s vyhlásením rozsudku trvalo 7 minút. Z tohto

zvukového záznamu vyplýva, že pojednávanie bolo jednostranné, bez otázok sudcu a

dokazovania. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že sudca nebol vôbec na

pojednávanie pripravený, nemal dostatočný prehľad ani o mojej viacnásobnej žiadosti o

odročenie pojednávania a nepoznal dôvod mojich žiadostí o odročenie, keď nesprávne

uviedol ako dôvod „preskúmavanie exekúcie na Krajskom súde Bratislava“, čo sa

nezakladalo na pravde (viď dôkazový materiál a moje odôvodnenie žiadosti o odročenie z

13. 3. 2017). Sudca na pojednávaní vlastne len vyzval žalovanú o stanovisko a

tá opakovala stále rovnakú vetu o nutnosti predpísať poistné a potom po zaplatení

poistného predpísať penále podľa zákona o sociálnom poistení (§ 240 zákona).

Sudca z celého 7 minútového pojednávania spolu s vyhlásením rozsudku

až cca 1-2 minúty hľadal moju žiadosť o odročenie konania z 13. 3. 2017 a moje

odôvodnenie žiadosti, ktoré ale nakoniec nepochopil alebo to nenašiel, lebo v zázname

uviedol môj dôvod odročenia chybne a zle, keď povedal, že žiadosť o odročenie bola

z dôvodu prebiehajúcej exekúcie a jej riešenie na Krajskom súde Bratislava, čo sa

nezakladá vôbec na pravde. Ja som žiadal Krajský súd Trnava o odročenie z úplne iných

dôvodov, ale pán sudca si zrejme moje žiadosti (boli zaslané na Krajský súd Trnava

viackrát) ani nečítal!

Hlavným dôvodom mojich žiadostí bolo to, aby o mojich žiadostiach rozhodol vecne

a miestne príslušný súd, ktorým bol Krajský súd v Trnave, teda aby došlo k náprave

zákonnosti. Pretože predtým o mojej žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Sociálnej

poisťovne rozhodol nepríslušný súd vo veci konať a rozhodovať - Krajský súd Bratislava,

navyše rozhodnutím - oznámením, ktoré nemalo zákonné náležitosti...

Ale najväčším pochybením súdu bolo to, že tento sa nezaoberal mojimi návrhmi

žaloby, ale na ústnom pojednávaní si jednostranne vypočul len stanovisko žalovanej,

s ktorým sa stotožnil a nezaoberal sa žiadosťami a návrhmi žaloby a argumentami

a listinnými dôkazmi žalobcu, keď nepožadoval za nutné žiadne dokazovanie o návrhoch

a žalobe druhej strany, čím porušil Ústavu SR, kde sa píše, že účastníci konania sú si rovní

(tzv. rovnosť zbraní). Ak Sociálna poisťovňa rozhodovala o mojom odvolaní takmer

5 mesiacov z dôvodu mimoriadne zložitého prípadu, tak celé ústne pojednávanie spolu

s vyhlásením rozsudku trvalo na krajskom súde 7 minút!

Navyše sudca zistil dňa 20. 3. 2017 o 9:15 hodine, že som sa dostavil

na Krajský súd Trnava včas na 9. hodinu (presne som mu povedal, že o 8:58 hodine),

a preto mohol Krajský súd Trnava zrušiť rozsudok (ešte v tom čase nebol ani vyhlásený)

Uznesením, čo mu umožňuje zákon, pretože vedel, že som sa domáhal vypovedania a účasti

na súde...»

Z priloženej zápisnice vyplýva, že pojednávanie sa začalo o 9.00 h za prítomnosti

zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu (sťažovateľa). Zápisnica zachytáva stručný

priebeh pojednávania. Po otvorení pojednávania sudca podal správu o doterajšom priebehu

administratívneho konania. Ďalej súd oboznámil rozhodnutie žalovaného, pripojený

administratívny spisový materiál žalovaného. Bola vypočutá poverená zástupkyňa

žalovanej. Následne bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanej právo

na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok bol verejne vyhlásený, odôvodnený a bolo

dané poučenie o opravnom prostriedku. Zápisnica bola vyhotovená a podpísaná o 9.15 h.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,

keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

rozsudkom krajského súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ mohol podať kasačnú

sťažnosť, čo aj využil. O tejto kasačnej sťažnosti bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho

sťažnosti odmietol podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

rozsudkom najvyššieho súdu

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom

alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu

jeho základných práv podľa , a , v petite sťažnosti však

nekonkretizuje, ktoré zo základných práv obsiahnutých v označených článkoch mali

byť porušené. Zo sťažnostnej argumentácie ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ namieta

predovšetkým porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , ako

aj základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

(v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu o nevyhovení jeho návrhu na odklad

vykonateľnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pozn.) a základného práva

na prejednanie veci v prítomnosti sťažovateľa podľa (v súvislosti

s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, pozn.). V doplnení sťažnosti sťažovateľ

namieta aj porušenie zásady rovnosti účastníkov v konaní podľa .

Vo vzťahu k ďalším základným právam obsiahnutým v označených článkoch nie je

sťažnosť vôbec odôvodnená, čo bez ďalšieho podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Z obsahu sťažnostnej argumentácie sťažovateľa možno vyvodiť, že jeho námietky

smerujú predovšetkým proti porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu

( ) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť

všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie

ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť

(m. m. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony

účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným právom (m. m. , ,

, ).

Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií

procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu ;

ďalej napr. aj ).

Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné

poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

(m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

Vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol vydaný v rámci

správneho súdnictva, ústavný súd považuje za potrebné poukázať na povahu a špecifiká

správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,

ale „len“ preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda

preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu

rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať

do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba

právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej

ako súdnej sústavy (m. m. , , ).

Podstatou námietok sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho

v sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu je námietka

arbitrárnosti napadnutého rozsudku a nesprávneho právneho posúdenia účinkov doručenia

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, námietka odňatia práva konať pred súdom

spočívajúca v jeho neúčasti na pojednávaní krajského súdu, ktoré podľa svojho tvrdenia

zameškal z dôvodov na strane krajského súdu, námietky porušenia zásady rovnosti

účastníkov konania, ako aj námietka vzťahujúca sa k nezohľadneniu (v konaní o kasačnej

sťažnosti) vytýkaných nedostatkov v postupe krajského súdu v súvislosti s nevyhovením

jeho návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd upriamuje

pozornosť na relevantnú časť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, v ktorej sa uvádza:

«Hoci sťažovateľ namietal, že žalovaná mu predpísala neprimerané a príliš vysoké

penále, nekonkretizoval v akom rozsahu a s poukazom na ktoré skutočnosti či zákonné

ustanovenia sa domnieva, že predpísané poistné (správne penále, pozn.) je neprimerané.

Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že žalovaná s poukazom

na o sociálnom poistení správne pristúpila

k predpísaniu penále, ktorého celková výška zodpovedá aj ustanoveniu § 240 ods. 2 zákona

č. o sociálnom poistení a nepresahuje dlžnú sumu poistného a príspevkov

za kontrolované obdobie. Sťažovateľ sa navyše nesprávne domnieva, že penále mu malo byť

predpísané spolu s dlžným poistným. Žalovanej v tom čase ešte nemohol byť známy deň

zaplatenia dlžného poistného, teda deň, v ktorý bol žalobca v omeškaní s úhradou dlžného

poistného naposledy. Okolnosť, že žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie vo veci

jej právoplatného rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného a príspevkov tiež nemá vplyv

na zákonnosť rozhodnutia o predpísaní penále. Sťažovateľ sa preto rovnako mylne

domnieva, že žalobou preukázal porušenie o správnom konaní.

Kasačný súd navyše zdôrazňuje že predmetom daného konania je rozhodnutie o predpísaní

penále z dlžného poistného, nie rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného a príspevkov,

pričom na konanie žalovanej sa vzťahuje primárne o sociálnom

poistení, ktorý v § 172 ods. 1 vete prvej ustanovuje, že na konanie vo veciach sociálneho

poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ().

9. Žalovaná nepochybila, keď postupom podľa

o sociálnom poistení predĺžila zákonnú 60 dňovú lehotu o ďalších 60 dní, čo sťažovateľovi

ako účastníkovi aj oznámila a v ktorej následne aj rozhodla. Rovnako kasačný súd nezistil

ani porušenie základných princípov konania podľa ako to

tvrdil sťažovateľ.

10. Je irelevantné tvrdenie sťažovateľa, že bol zle informovaný a presvedčený o tom,

že žiadne penále nemá vyrubené, keď mu to nebolo oznámené už pri predpísaní dlžnej sumy

poistného. V tom čase totiž penále sťažovateľovi samostatným rozhodnutím vyrubené ešte

nebolo, čo však neznamená, že takáto povinnosť nevznikla. Podľa § 147 ods. 1 v spojení

s o sociálnom poistení, právo predpísať poistné

(penále) sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak,

čo bolo v danom prípade dodržané. Kasačný súd poukazuje predovšetkým na tú okolnosť,

že na výšku prípadného penále má rozhodný vplyv sám povinný subjekt, nakoľko on sám

ovplyvňuje deň úhrady dlžného poistného a príspevkov, čo má priamy vplyv na obdobie

omeškania, a tým aj na výšku penále. Tak ako v prípade omeškania s plnením peňažného

záväzku v súkromnoprávnych, obchodnoprávnych či obdobných vzťahoch nastupuje inštitút

úrokov z omeškania, v prípadoch nesplnenia určitej konkrétnej povinnosti ustanovenej

zákonom (resp. v prípade omeškania s jej plnením) nastupuje inštitút penále ako obdobný

a legitímny peňažný postih, čoho si sťažovateľ mohol a mal byť vedomý. V uvedenom

kontexte preto neobstojí obrana sťažovateľa, že penále mu malo byť predpísané spolu

s dlžným poistným. Na trvanie povinnosti sťažovateľa uhradiť penále za celkové obdobie

omeškania (nepresahujúce výšku dlžného poistného za kontrolované obdobie) nemá vplyv

komunikácia sťažovateľa so žalovanou ohľadom jeho požiadavky dojednania si splátkového

kalendára či snaha o dojednanie späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie v konaní

o vykonanie rozhodnutia žalovanej o predpísaní dlžného poistného a príspevkov.

11. Pokiaľ sťažovateľ opakovane namietal, že doručovanie preskúmavaného

rozhodnutia žalovanej nebolo v súlade s Správneho poriadku,

keď nebol žalovanou riadne poučený ako účastník konania o spôsobe doručovania zásielky

a nebolo mu umožnené zásielku si vyzdvihnúť v úložnej lehote 18 dní, keď písomnosť bola

vrátená žalovanej po 7 dňoch od uloženia, kasačný súd tak ako ani krajský súd, na túto

námietku sťažovateľa neprihliadol. Krajský súd správne konštatoval, že doručovanie

rozhodnutia žalovanej bolo vykonané riadne podľa ustanovenia § 212 ods. 4 zákona

č. o sociálnom poistení a riadne bola vyznačená aj právoplatnosť

na napadnutom rozhodnutí, teda na tretí deň od uloženia zásielky na pošte. Za daných

okolností, keď žaloba žalobcu bola vyhodnotená ako včas podaná, nedošlo k zásahu do práv

sťažovateľa a ani mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, čo správne konštatoval

už krajský súd.

12. Na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu nemá vplyv ani okolnosť, že

Krajský súd v Trnave nerozhodol o opakovanej žiadosti sťažovateľa o odklad

preskúmavaného rozhodnutia, ktorú sťažovateľ podal aj prostredníctvom Ústredného

portálu verejnej správy, keď o jeho prvej žiadosti o odklad vykonateľnosti konal a

rozhodoval ešte Krajský súd v Bratislave ako o neodkladnom úkone predtým, než vec

postúpil Krajskému súdu v Trnave.

13. Napokon kasačný súd ako relevantnú nevyhodnotil ani námietku sťažovateľa,

že v jeho prípade došlo k porušeniu ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych

garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu

materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho

a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane

predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych

očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti,

keď jeho účasť na pojednávaní bola zmarená krajským súdom. Navrhovateľ tvrdil, že sa

do budovy súdu dostavil ešte o 08:58 hodine, pričom sa musel podrobiť štandardnej

prehliadke príslušníka justičnej stráže, čo mu spôsobilo zdržanie a následne pred

pojednávacou miestnosťou čakal, pričom o 09:17 hodine vstúpil do pojednávacej miestnosti

a bol len informovaný, že pojednávanie skončilo o 09:15 hodine, hoci požadoval, aby

sa vo veci pojednávalo.

14. Podľa , správny súd

je rozsudkom viazaný, len čo ho vy hlási. Krajský súd preto nepochybil, keď sťažovateľovi

neumožnil zopakovať pojednávanie po tom, čo bol v jeho veci už vyhlásený rozsudok, hoci

v neprítomnosti sťažovateľa. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu zákon priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Kasačný súd v prejednávanej veci takéto pochybenie nevzhliadol

a preto nemožno vyhodnotiť túto námietku navrhovateľa ako náležitú. Naopak, nezákonné

by bolo opakovať pojednávanie v už rozhodnutej veci.

15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa ako účastník konania nedostavil do budovy súdu

riadne v primeranom časovom predstihu, v dôsledku čoho zmeškal pojednávanie, nemožno

pripísať na ťarchu súdu a jeho organizácie, ako sa navrhovateľ subjektívne domnieva.

Navrhovateľovi právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti odňaté nebolo,

pretože sťažovateľ sa vlastným pričinením nedostavil včas pred začatím pojednávania

do budovy súdu, keď v čase realizácie úkonu vyvolania veci a predvolania účastníkov

do pojednávacej miestnosti nebol prítomný. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje

na právnu zásadu „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv a ktorí si svoje procesné práva uplatňujú včas s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. Bolo preto vo vlastnom záujme sťažovateľa, aby sa

na riadne oznámené pojednávanie dostavil s primeranou časovou rezervou.»

Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu dospel k záveru, že najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o kasačnej

sťažnosti sťažovateľa nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych

predpisov a preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie po právnej i skutkovej stránke,

presvedčivým a vyčerpávajúcim spôsobom svoje závery odôvodnil, pričom sťažovateľovi

poskytol ústavne akceptovateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky (vrátane

správnosti výšky predpísaného penále, predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní

a nemožnosti určiť výšku penále pred skončením omeškania s platbou poistného). Ústavný

súd preto predovšetkým s poukazom na citovanú časť napadnutého rozsudku najvyššieho

súdu konštatuje, že sťažovateľom uplatnená námietka arbitrárnosti napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu, ako aj námietka neodstránenia procesného pochybenia krajského súdu

pri rozhodovaní na pojednávaní v jeho neprítomnosti a námietka, že krajský súd opakovane

nerozhodoval o jeho návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, sú nedôvodné. Nesúhlas

sťažovateľa s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nezakladá oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

Sťažovateľ po podaní sťažnosti doplnil sťažnostnú argumentáciu aj o námietku

porušenia zásady rovnosti účastníkov konania podľa , ktorú namieta

v súvislosti so svojou neúčasťou na pojednávaní krajského súdu, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, avšak sťažovateľ vstúpil do pojednávacej miestnosti po ukončení pojednávania,

ktoré trvalo podľa jeho tvrdení 7 minút. Krajský súd mu na jeho žiadosť neumožnil

opakovať pojednávanie z dôvodu jeho ukončenia a vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti

sťažovateľ namieta, že mu bolo súdom upreté predniesť svoju argumentáciu a predložiť

dôkazy, čo signalizuje nerovnaké postavenie účastníkov v konaní, keďže zástupca

žalovaného bol na pojednávaní prítomný a predniesol svoju argumentáciu.

Sťažovateľova námietka porušenia zásady rovnosti v súvislosti s jeho neúčasťou

na pojednávaní bola predmetom rozhodovania o kasačnej sťažnosti a najvyšší súd ju

vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa názoru ústavného súdu aj ústavne akceptovateľným

spôsobom svoje závery odôvodnil. Ústavný súd taktiež vyhodnotil túto námietku ako zjavne

neopodstatnenú, keďže sťažovateľ predniesol svoju argumentáciu v správnej žalobe (pričom

na neskôr uplatnené námietky sa vzhľadom na koncentračnú zásadu uplatňovanú

v správnom súdnom konaní neprihliada, pozn.), označil a predložil dôkazné prostriedky

k svojim tvrdeniam, ktoré boli predmetom hodnotenia dôkazov, a na pojednávanie bol

riadne a včas predvolaný, požiadal o jeho odročenie z právne nevýznamného dôvodu

(žiadosť o opakovanie rozhodovania o návrhu na odklad preskúmavaného rozhodnutia,

o ktorom už rozhodol správny súd pred postúpením veci ako o neodkladnej otázke, pozn.)

a na pojednávaní sa sťažovateľ nezúčastnil z dôvodu, že sa do pojednávacej miestnosti

nedostavil včas. Všetky procesné práva účastníka konania boli sťažovateľovi podľa názoru

ústavného súdu zachované, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd

poskytol sťažovateľovi ústavne akceptovateľnú odpoveď na všetky ním predložené právne

relevantné argumenty.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a ods. 2

napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vo vzťahu k ostatným základným právam

obsiahnutým v , 47 a 48 , ktorých namietané porušenie nie je v sťažnosti vôbec

odôvodnené, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2018