Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu Michala Novotného (sudca spravodajca) a JUDr. Michala Matulníka, PhD., vo veci žalobkyne: B.. M. K., nar. X. B. XXXX, U. XX/XXXX, Ž., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 28. mája 2019, č. 48823-2/2019- BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -93 z 13. októbra 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od 8. januára 1992 zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory ako advokátka a advokáciu vykonávala samostatne ako fyzická osoba. Preto sa 27. januára 1992 prihlásila na vtedajšie sociálne zabezpečenie. Od 1. novembra 2007 žalobkyňa zmenila spôsob výkonu advokácie tak, že ju vykonávala ako jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária B. K., s.r.o. V nadväznosti sa to sa od 31. októbra 2007 u žalovanej odhlásila z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.

2. Po zistení, že žalobkyňa aj po 31. októbri 2007 vykonáva advokáciu ako spoločníčka spoločnosti s ručením obmedzeným, pobočka žalovanej v Žiline rozhodnutím zo 4. septembra 2009, č. 701-22196/2009, vyslovila, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo 31. októbra 2007. Vyšla zo záveru, že výkon advokácie ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzením je len jednou z foriem jej výkonu podľa o advokácii v znení neskorších predpisov. Taký advokát však naďalej zostáva samostatne zárobkovo činnou osobou podľa o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 3. decembra 2009, č. 322-8555-GV-09/2009, a obe rozhodnutia sa 21. januára 2010 stali právoplatnými. Správnu žalobu, ktorú proti nim žalobkyňa podala, Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom č. k. -41 a Najvyšší súd Slovenskej republiky tento rozsudok potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. .

3. Pobočka žalovanej v Žiline ďalším rozhodnutím z 25. mája 2015, č. 30197-8/2015-ZA, vyslovila, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne zaniklo 31. decembra 2010. Vyšla z toho, že už bolo právoplatne ustálené, že jej povinné poistenie nezaniklo k 31. októbru 2007. Od 1. januára 2011 sa však zmenil tak, že samostatne zárobkovo činnou osobou už môže byť len

osoba registrovaná na daň z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobkyňa bola k tomuto dňu registrovaná už len na daň z príjmu z prenájmu, preto od 31. decembra 2010 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Napriek odvolaniu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 30. novembra 2015, č. 57811-2/2015-BA, a obe rozhodnutia sa 11. decembra 2015 stali právoplatnými. Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom č. k. -80 aj správnu žalobu proti týmto rozhodnutiam a najvyšší súd svojím rozsudkom sp. zn. zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti nemu.

4. Ešte predtým pobočka žalovanej rozhodnutím z 28. apríla 2010, č. 700-1610773110-GC04/10, predpísala žalobkyni poistné za mesiace január až december 2009 v celkovej výške 4.249,20 €. Žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 27. septembra 2011, č. 3924-1/2011-BA (s vypustením jedného ustanovenia vo výroku). Obe rozhodnutia sa stali právoplatné 7. októbra 2011. Žalobkyňa prevažnú väčšinu dlžného poistného doplatila ešte 31. augusta 2011 a zvyšok až 7. septembra 2011.

5. Nateraz posledným rozhodnutím z 27. marca 2019, č. 700-1610566119-GC04/19, pobočka žalovanej v Žiline predpísala žalobkyni penále z dlžného poistného za január až december 2009 v sume 1.778,97 €, ktorého výpočet bol ozrejmený v prílohe rozhodnutia. Na odôvodnenie stručne uviedla, že penále predpísala podľa , pretože žalobkyňa v rozpore s , a cit. zák. nezaplatila poistné a príspevky do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

6. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietla, že časť penále je podľa premlčaná a za niektoré mesiace penále nepresiahlo 5 €, a preto podľa cit. zák. nemalo byť predpísané. Žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím z 28. mája 2019 uznala námietku premlčania vo vzťahu k penále za január a február 2009, takže predpísala žalobkyni penále len za ostatné mesiace roka 2009 v sume 1.179,32 €. V odôvodnení zopakovala, že žalobkyňa bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená aj po 31. októbri 2007, pretože zmenou formy výkonu advokácie nestratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Poistné za jednotlivé mesiace zaplatila až po jeho splatnosti, preto bola pobočka povinná predpísať jej penále. Hranica 5 € ustanovená v sa nevzťahuje na každý jednotlivý mesiac, ale na celé obdobie, za ktoré sa penále predpisuje; jej cieľom bolo len podporiť hospodárnosť konania.

7. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. -93. Vyšiel z toho, že právoplatnými rozhodnutiami žalovanej už bolo ustálené, že žalobkyňa bola až do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako bolo žalobkyni právoplatne predpísané poistné za mesiace január až december 2009. Tieto rozhodnutia správny súd už nemohol preskúmavať v tomto konaní a predstavovali podklad rozhodnutia o predpísaní penále. Penále je podľa zákonným následkom neodvedenia poistného a jeho sadzba 0,05 % denne je pevná. Zákon neumožňuje žalovanej, aby zohľadňovala akékoľvek ďalšie okolnosti veci, napríklad mieru následkov neodvedenia poistného alebo závažnosti konania platiteľa, a nedovoľuje jej z týchto dôvodov penále znížiť. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovanej, že minimálnu výšku penále 5 €, ktorú ustanovuje , nemožno vypočítavať za každý mesiac, ale za celé obdobia, za ktoré sa penále predpisuje. Opačný výklad by viedol k tomu, že oneskorenie s platením poistného za každý mesiac by bolo „beztrestné“, kým by penále nedosiahlo túto sumu, čo nie je účelom zákona. Správny nesúhlasil s názorom žalobkyne, že táto úprava je diskriminačná. Rovnako odmietol možnosť, že by mohol výšku penále moderovať podľa , keďže možno moderovať ho nemala ani sama žalovaná ( ). Podľa neho nemohol aplikovať ani inštitút moderácie podľa .

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a od uloženia penále sa upustí. V jej úvode podala prehľad o doterajšom priebehu konania. Zopakovala, že po zmene formy výkonu advokácie sa na základe stanoviska Slovenskej advokátskej komory domnievala, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou. Svoje právo hájila aj pred súdom, ktorý jej však nedal za pravdu. Zákonodarca však od 1. januára 2011 zmenil definíciu právnickej osoby podľa a tým potvrdil, že dovtedajšia

úprava nezaobchádzala so všetkými osobami rovnako. Žalobkyňa však dlžné poistné doplatila, len čo súdy právoplatne potvrdili rozhodnutia žalovanej. Predpisovaním penále podľa však dochádza k ďalšej diskriminácii takto dotknutých osôb v porovnaní s osobami, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia. Sadzba penále je vyššia než je ustanovené v alebo v . To podľa žalobkyne predstavuje nepriamu diskrimináciu v zmysle zákona č. „513/1991“ (správne: 365/2004) Z. z. o ochrane pred diskrimináciou. Ďalej zdôraznila, že dodatočne zaplatené poistné jej bolo zohľadnené pri výpočte starobného dôchodku až od 7. októbra 2011 a nie už od 1. novembra 2007. Záverom zdôraznila, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych následkov jej konania a výška uloženej sankcie je likvidačná. Preto nezodpovedá povahe a závažnosti jej deliktu, kvôli čomu je v rozpore s a . Mali tak byť splnené podmienky, aby sa od jej uloženia upustilo podľa , 194 a .

9. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby už bolo právoplatne vyriešené skoršími rozhodnutiami. Ustanovenie nedovoľuje žalovanej moderovať výšku penále. Nemožno hovoriť o diskriminácii vo vzťahu k osobám, na ktorých bol vyhlásený konkurz. Na peňažné plnenie, ktorého výška vyplýva zo zákona, nemožno aplikovať . Rovnako nemožno aplikovať moderačné právo súdu podľa , pretože takéto právo nepriznáva ani žalovanej.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) bez ohľadu na uplatnené kasačné body ( ). Kvôli vylúčeniu členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej z dôvodu podľa na jej miesto v súlade s rozvrhom práce nastúpil JUDr. Michal Matulník, PhD.

11. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie rozhodnutí organizačných zložiek žalovanej, ktorými predpísali žalobkyni penále z nezaplateného poistného za jednotlivé mesiace roka 2009. Tieto rozhodnutia vychádzali zo skorších právoplatných rozhodnutí žalovanej, ktorými jednak bolo ustálené, že žalobkyňa bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená aj v roku 2009, a jednak jej bolo predpísané za toto obdobie poistné v konkrétnej výške. Správny súd v tejto súvislosti celkom správne zdôraznil, že jeho úlohou v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), teda súlad tohto rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zákonom. Zo znenia vyplýva, že správny súd môže zrušiť len napadnuté rozhodnutie, ak ono samo trpí vadami tam uvedenými. Podľa môže správny súd zrušiť skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa . A contrario teda z citovaných ustanovení vyplýva, že ak nejde o prípad uvedený v , správny súd nemôže zrušiť napadnuté rozhodnutie, ktoré vychádza z iného rozhodnutia, z dôvodov, ktoré sa týkajú tohto skoršieho rozhodnutia. Z v spojení s potom možno vyvodiť mieru viazanosti správneho súdu týmito skoršími rozhodnutiami. Podľa totiž správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom. A contrario tak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, v ktorom preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie.

12. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní penále podľa cit. zákona, podľa ktorého osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, zaplatená v hotovosti alebo exekútorovi. Toto

rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona o sociálnom poistení. Podľa zákona o sociálnom poistení je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Uvedený zákon neupravuje osobitne účinky právoplatnosti, ako to robí napríklad a 230 , podľa kasačného súdu však jeho účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z cit. zák., ktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a novo rozhodnúť možno podľa a citovaného zákona len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Už samotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto účinky výslovne normované.

13. Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (obnova konania podľa už cit. a nasl. zákona o sociálnom poistení) alebo aj samostatnou správnou žalobou, ktorá smeruje spravidla proti právoplatným rozhodnutiam [ a contrario]. V iných konaniach, ktorých predmetom nie je prieskum právoplatného rozhodnutia organizačnej zložky žalovanej, však nemožno takéto právoplatné rozhodnutie posudzovať incidenčne, teda skúmať jeho správnosť a podľa toho sa rozhodovať, či bude rešpektované alebo nie. To podľa citovaného platí aj pre konanie pred správnym súdom, keďže ani ten nemôže v iných konaniach posudzovať zákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo možné preskúmať samostatnou žalobou podľa . Preto v ďalších konaniach nie je podstatné, či právne posúdenie, z ktorého takéto predchádzajúce rozhodnutie vychádza, bolo alebo nebolo správne.

14. Preto správny súd postupoval správne, ak v prerokúvanej veci vyšiel z toho, že právoplatnými rozhodnutiami pobočky žalovanej zo 4. septembra 2009 a 28. mája 2015 v spojení s potvrdzujúcimi rozhodnutiami žalovanej bolo právoplatne ustálené, že žalobkyňa bola aj od 1. novembra 2007 až do 31. decembra 2010 povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Rovnako správne vyšiel z toho, že právoplatným rozhodnutím pobočky z 28. apríla 2010 bolo žalobkyni predpísané poistné za jednotlivé mesiace roka 2009. Dôsledkom týchto právoplatných rozhodnutí bolo, že organizačné zložky žalovanej museli aj v tu prerokúvanej veci vychádzať z toho, že poistenie žalobkyne trvalo a že v jednotlivých mesiacoch roka 2009 musela zaplatiť poistné práve v predpísanej výške. Ak žalobkyňa toto poistné odviedla až po lehote upravenej v , musela jej žalovaná podľa citovaného predpísať penále.

15. Podľa kasačného súdu nemožno v tejto povinnosti vidieť žiadnu diskrimináciu žalobkyne. Predovšetkým, (antidiskriminačného zákona) v znení neskorších predpisov síce ustanovuje, že každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania okrem iného v oblasti sociálneho zabezpečenia. Podľa cit. zák. sa však táto zásada uplatňuje len v súlade s právami osôb, ktoré im zaručujú osobitné predpisy. Podobne podľa cit. zák. sa zásad rovnakého zaobchádzania podľa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania (okrem iného) sociálneho poistenia. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že zákaz diskriminácie podľa uvedeného zákona sa týka len oblasti prístupu k sociálnemu poisteniu, teda otázok kto a za akých podmienok bude poisteným, a poskytovania (nárokov zo) sociálneho poistenia, teda toho, komu, za akých podmienok a v akej výške budú tieto nároky poskytované. Z citovaných ustanovení však nevyplýva, že by z hľadiska možnej diskriminácie mohli byť skúmané akékoľvek právne vzťahy, ktoré v súvislosti so sociálnym poistením vznikajú. Preto nemožno z citovaných ustanovení odvodiť, že by žalobkyni nebolo možné predpísať penále, ak včas neodviedla poistné na sociálne poistenie.

16. Kasačný súd nepovažuje za potrebné podrobnejšie skúmať otázku rozširujúceho výkladu citovaných ustanovení napríklad s ohľadom na čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z tam uvedených dôvodov. Bez ohľadu na to, že je vôbec otázne, či by bolo možné Chartu na prerokúvanú vec aplikovať (porov. jej čl. 51), možno o priamej alebo nepriamej diskriminácii hovoriť vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma osobami v porovnateľnom postavení. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne (k všeobecným východiskám porov. napr. rozsudok Súdneho dvora z 22.

januára 2019, C-193/2017, Cresco Investigation, ods. 37, 38, 41 až 43). Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobkyňa porovnáva svoju povinnosť platiť penále s tými platiteľmi poistného, voči ktorým sú pohľadávky na poistné nevymáhateľné, a preto im nemožno predpísať penále. Podľa kasačného súdu však tieto osoby nemožno považovať za osoby v postavení porovnateľnom s postavením žalobkyne. Situácia týchto osôb sa totiž líši práve tým, že žalovaná pohľadávky voči nim nemôže vymáhať, pretože tomu bránia účinky konkurzu alebo reštrukturalizácie ako osobitných konaní, ktorých účelom je riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne ( o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Žalobkyňa žiadnym podobným konaním neprešla, v dôsledku čoho nemôže tvrdiť, že by bola v situácii, ktorá je porovnateľná s ich situáciou.

17. Rovnaké závery vyplývajú z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky k , z ktorého vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť diskriminovaný z dôvodov vymenovaných v tomto ustanovení (, ). Ústavný súd vo svojej judikatúre (porov. napríklad nález sp. zn. ) na posudzovaniu zákazu diskriminácie používa test, v ktorom sa postupne zisťuje, či: (1) došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe alebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd, (2) a to na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného dôvodu, (3) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a (4) uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah. Prvotným krokom tohto testu tak je identifikácia, či skupina, ktorej diskriminácia sa skúma, je vyčlenená zo zvyšku porovnateľných jednotlivcov, teda jednotlivcov v porovnateľných pozíciách. Ako však už bolo vysvetlené v predošlom odseku, vo vzťahu k povinnosti platiť penále nemožno situáciu žalobkyne považovať za porovnateľnú so situáciou osôb uvedených v Naopak, situácia žalobkyne je porovnateľná so situáciou každého iného platiteľa poistného, ktorý poistné neodviedol včas. Podľa ustanovenia cit. zák. totiž povinnosť platiť penále zaťažuje každého takéhoto platiteľa.

18. Tvrdená diskriminácia žalobkyne tak nemôže spočívať na tom, že sa na ňu nevzťahuje výnimka upravená v , ktorá sa vzťahuje na jednu skupinu pohľadávok žalovanej. Žalobkyňa potom v prerokúvanej veci ani netvrdila, že by žalovaná aplikovala cit. zák. diskriminačne, teda že by určitej skupine platiteľov penále predpisovala a určitej porovnateľnej skupine by ich nepredpisovala. Z opaku možno povedať, že práve žalobkyňa sa svojou argumentáciou v tomto konaní domáha, aby sa s ňou zaobchádzalo výhodnejšie než so všetkými ostatnými platiteľmi poistného a aby sa jej penále nepredpísalo, hoci sú pre to splnené všetky zákonné podmienky.

19. Uvedené závery platia rovnako aj vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že penále podľa je vyššie než úroky z omeškania v alebo . Podľa totiž tento zákon upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, ako aj majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. Podľa a 262 sa zasa treťou časťou spravujú určité vymedzené záväzkové vzťahy podnikateľov, prípadne aj iných osôb. Podstatné však je, že tak , ako aj upravujú súkromnoprávne vzťahy, v ktorých je typická súkromnoprávna autonómia ( , ), teda možnosť ich účastníkov upraviť si ich odlišne vlastnými právnymi úkonmi. v a nasl. upravuje inštitút zmluvnej pokuty, ktorú je možné dohodnúť pre prípad porušenia povinnosti, teda aj omeškania so splnením záväzku, a ktorej výška je obmedzená len tým, že nesmie byť neprimeraná ( , ). upravuje sociálne poistenie a právne vzťahy pri jeho vykonávaní (), ktorých účastníci (Sociálna poisťovňa a poistenec, prípadne platiteľ či iná osoba) si ich obsah nemôžu upraviť odlišne. Preto nemožno porovnávať zákonnú úpravu v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch, ktorú strany môžu svojimi dohodami zmeniť, so zákonnou úpravou sociálneho poistenia, ktorá je kogentná. Účastníci týchto právnych vzťahov sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii, a tak rozdielna výška úroku z omeškania a penále v týchto právnych vzťahoch nepredstavuje diskrimináciu medzi nimi.

20. Na dôvažok sa kasačný súd stotožňuje aj so závermi správneho súdu, že vo veci žalobkyne nebolo možné upustiť od uloženia penále podľa ani . Správny súd totiž v zhode s jasným znením , ako aj v zhode s judikatúrou k dospel k záveru, že nie je možné moderovať ani upustiť od uloženia penále, ktoré je v zákone ustanovené ako zákonný následok

omeškania so zaplatením poistného presnou sadzbou a ktorého výška je ustanovená pevnou sadzbou a nie rozmedzím, v rámci ktorého by sa žalovaná mohla pohybovať. Ani judikatúra ústavného súdu nepovažuje takýto výklad za ústavne neudržateľný (porov. uznesenia sp. zn. , alebo ), v dôsledku čoho sa nemožno stotožniť ani s námietkou žalovanej, že by tento postup odporoval ústave.

IV.

Záver

21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je správny a kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná. Preto ju podľa rozsudkom ( ) zamietol.

22. O trovách bolo rozhodnuté podľa a 168 v spojení s , keď žalobkyňa nebola vo veci úspešná a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.