Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 65/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2018

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana

Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Ladislava Orosza

a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Moniky Koperdákovej, ,

Spišské Vlachy, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Čurillom, Fabiniho 11, Spišská Nová

Ves, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora a proti výsledku

volieb primátora mesta Spišské Vlachy konaných 10. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Moniky Koperdákovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2018 doručená sťažnosť Mgr. Moniky Koperdákovej (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora a proti

výsledku volieb primátora mesta Spišské Vlachy konaných 10. novembra 2018.

Sťažovateľka formálne (formálnym označením) smeruje svoju sťažnosť proti Ľubomírovi

Fifikovi, Spišské Vlachy (ďalej len „odporca“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka kandidovala za primátorku mesta Spišské

Vlachy v zmysle (ďalej len „“) a

Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Odporca bol protikandidátom

sťažovateľky. Sťažovateľka je na podanie sťažnosti legitimovaná v zmysle § 59 ods. 2

druhej vety o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože vo volebnom obvode

na voľbu primátora získala hlasy 474 voličov z 1 550 voličov zúčastnených na voľbe, čím

získala najmenej 10 % voličov.

3. Sťažovateľka uvádza, že zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplýva, že

volieb primátora mesta sa zo zapísaných 2 758 voličov zúčastnilo 1 550 voličov, ktorým

boli vydané obálky na vykonanie voľby. Spomedzi nich bolo 1 529 platných lístkov

odovzdaných pre voľbu primátora mesta Spišské Vlachy. Najviac, t. j. 805 hlasov, získal

odporca, pričom sťažovateľka získala 474 hlasov. Na základe tejto skutočnosti mestská

volebná komisia skonštatovala, že za primátora bol zvolený odporca.

4. Sťažovateľka ďalej opisuje skutkové okolnosti, ktoré majú podľa jej názoru tak

jednotlivo, ako aj vo vzájomnej spojitosti zásadný vplyv na zákonnosť a ústavnosť volieb

primátora v meste Spišské Vlachy. Podstata jej námietok spočíva v tom, že voliči boli počas

moratória a počas volebnej kampane ovplyvňovaní spôsobom, ktorý odporuje pravidlám

čestnej politickej súťaže, a to v ich ústavnom aj zákonnom vyjadrení.

5. Sťažovateľka v úvode poukazuje na porušovanie zákona mestskou volebnou

komisiou, na spôsob kreovania okrskových komisií a na priebeh volebnej kampane.

Na prvom mieste uvádza, že všetci členovia mestskej volebnej komisie okrem jednej členky

boli dosadení úradujúcim primátorom mesta (teda protikandidátom). Po podaní kandidátnej

listiny na primátora a kandidátnej listiny na poslanca mestského zastupiteľstva bola

sťažovateľka mestskou volebnou komisiou vylúčená z volieb primátora, bola však

zaregistrovaná ako kandidátka na poslankyňu. Na základe žaloby o vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidáta vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn.

bola za kandidáta na primátora zaregistrovaná.

6. Počas volebnej kampane mal byť odporcom dvakrát zneužitý informačný kanál

mesta, a to mestský rozhlas, keďže ako jediný kandidát využíval tento prostriedok na svoju

volebnú kampaň. Volebná kampaň v meste Spišské Vlachy mala aj charakter antikampane

proti odporcovi, v ktorej bolo nezávislou iniciatívou poukazované na tzv. „prešľapy

a nezákonnosti samotného primátora, ako aj vedenia mesta.“. Odporca mestský rozhlas

využil na očistenie svojej osoby. Aj proti sťažovateľke však bola vedená antikampaň, keď

o nej okrem iného bolo šírené, že je alkoholička a pod. Ona ani iný kandidát však možnosť

verejného vystúpenia v rozhlase nemali, čím bola narušená rovnováha slobodnej súťaže

uchádzania sa o politické funkcie a došlo teda k porušeniu princípu rovnosti kandidujúcich

subjektov. Sťažovateľka na tomto mieste poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn.

, podľa ktorého „Podľa zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Pri využívaní komunikačných prostriedkov

v dispozícii miest a obcí musí byť rešpektovaný princíp rovnosti kandidujúcich subjektov.

Nemožno mať pochybnosti o tom. že informačné prostriedky, ktorými disponujú územné

samosprávne celky podliehajú z hľadiska ich využitia vo volebnej kampani prísnejším

pravidlám, než je to v prípade súkromných vydavateľov. Neznamená to síce ich povinnosť

zabezpečovať mechanicky rovnaký priestor pre jednotlivé kandidujúce strany a osoby,

avšak musí sa uplatniť pravidlo rovnakého prístupu. Iný postup by bol v rozpore s

pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31

a mohol by naznačovať voličom, že mesto (obec) ako verejnoprávna korporácia

preferuje len určité volebné strany, resp. len určitých kandidátov“.

7. Sťažovateľka sa domnieva, že došlo k porušeniu § 18 volebného zákona –

k porušeniu sľubu členov mestskej volebnej komisie, a to konaním

, zamestnanca mesta, a . Počas volebnej kampane bol

„znovu oživený“ profil „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka mesta“. Správcom

uvedeného profilu je , teda člen mestskej volebnej komisie.

Na tomto profile dochádzalo počas volebnej kampane k jednostrannému vyzdvihovaniu

konania vedenia mesta počas volebného obdobia odporcu. Týmto bol na voličov mesta

Spišské Vlachy vytváraný neprimeraný tlak týkajúci sa slobodného rozhodovania

vo voľbách. Na uvedenom profile boli počas volebnej kampane zverejňované aj príspevky

PaedDr. Marcely Satmáryovej, zástupkyne primátora mesta, kandidátky na primátora. Ďalej

boli zverejňované príspevky , člena mestskej volebnej komisie.

Uvedené zverejňovanie informácií na podporu iba jedného kandidáta na primátora mesta,

teda odporcu, „mali na voličov mesta fabulujúci účinok z dôvodu, že volič nadobudol

dojem, že ak profil, ktorý javí známky oficiálnej stránky mesta, a jediný kandidát je

protežovaný ako osoba, ktorá dokáže viesť mesto, tak iba tento kandidát - odporca, a

terajšie vedenie mesta, by malo byť zvolené“. Zároveň boli správcom uvedeného profilu

, členom mestskej volebnej komisie, niektorí občania mesta,

medzi ktorými boli aj kandidáti na primátora mesta, „blokovaní“, teda nemohli reagovať na

príspevky vedenia mesta, v ktorých sa v značnej miere objavovali nepravdivé a zavádzajúce

informácie.

8. Za ďalšie porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje volebnú kampaň

na podporu odporcu, v ktorej priamo s odporcom vystupovali člen mestskej volebnej

komisie a ďalší zamestnanec mesta, čím vo voličoch vzbudili

dojem „nenahraditeľnosti“. Zároveň však uvedená podpora vnáša značnú mieru neistoty

medzi prípadných voličov sťažovateľky týkajúcej sa nestrannosti členov volebnej komisie,

keď je odporca verejne podporovaný zamestnancami mesta, z ktorých jeden je členom

mestskej volebnej komisie.

9. Za ďalšie porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje volebnú kampaň

na podporu odporcu, v ktorej priamo vystupovali člen mestskej volebnej komisie

a ďalší zamestnanec mesta, a to zverejnením plagátu, v ktorom priamo

vyzývali na zvolenie tzv. „podporovaných kandidátov“ (12 z 21), hoci len na poslancov, ale

medzi nimi sa nenachádzala osoba sťažovateľky. Keďže išlo o platenú reklamu, pri ktorej

objednávateľom uvedeného plagátu bol odporca, týmto mohol podľa sťažovateľky „volič

nadobudnúť dojem, že iba volením týchto kandidátov, ktorých de facto podporuje odporca,

s pomocou verejnej podpory zamestnancov mesta, zároveň členom mestskej volebnej

komisie, že ak sa osoba sťažovateľky medzi uvedenými podporovanými nenachádza, nie je

teda vhodná ani na kandidáta za primátora.“.

10. Uvedené skutočnosti sťažovateľka považuje za porušenie rovnoprávnosti pri

výkone volebného práva. Zároveň toto konanie považuje za nezákonné, keďže «porušením

sľubu nestrannosti člena volebnej komisie, a v celkovej účasti tejto osoby na volebnej

kampani na podporu odporcu, bol volič neprimerane, v rozpore s ústavnou zásadou slobody

volieb a ich priebehu, ovplyvnený koho voliť, „inak nebude v meste nič!“». V celkovom

kontexte teda došlo k porušeniu slobody volieb, a tak k samotnému porušeniu čl. 129

. Sťažovateľka na tomto mieste cituje nález ústavného súdu, podľa ktorého

„o slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp

politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre

niektorý zo subjektov, a nie je ani odradzujúci od hlasovania pre niektoré subjekty... Voliči

musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či

hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek

druhu“ (nález ).

11. Za ďalšie porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje konanie odporcu,

ktorý 2. novembra 2018, teda v čase bezprostredne pred konaním volieb, rozniesol

do poštových schránok pozvánku, v ktorej pozýval občanov na vystúpenie divadla

4. novembra 2018. Zároveň na druhej strane listiny bola pozvánka na prednášku

5. novembra 2018 organizovanú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“), podporovanú z fondov Európskej únie, pričom v texte pozvánky bol

sľúbený darček za účasť. Uvedená forma propagácie odporcu mohla vo voličoch vyvolať

klamlivé presvedčenie, že odporca „vybavil“ prednášku na ministerstve a pod. Zároveň bola

predmetná prednáška propagovaná na facebookovom profile „Mesto Spišské Vlachy –

oficiálna stránka mesta“.

12. Za ďalšie porušenie volebného zákona, a to vo forme tzv. „skrytej volebnej

korupcie“, možno podľa sťažovateľky považovať postup vedenia mesta, teda priamo

odporcu, ktorý v auguste a septembri 2018 zaplatil ,

, za vykonanie murárskych prác pre mesto Spišské Vlachy. Na uvedenej

ulici býva sociálne slabšia skupina obyvateľov rómskeho etnika. , ktorý sa javí

ako vedúca osobnosť rómskej komunity, získal živnostenské oprávnenie 3. mája 2018,

v čase, keď sa v meste začali rekonštrukčné práce na chodníkoch na ulici .

V predmete podnikania má zapísaný jediný predmet, a to prípravné práce

k realizácii stavby. Murárske práce, za ktoré odporca ako štatutár mesta zaplatil, nie sú

v živnostenskom liste zapísané, keďže ide o remeselnú živnosť. Zároveň

z uvedených súm vo faktúrach, t. j. súm 1 200 €, 1 000 € a 1 000 €, vyplýva podozrenie, že

nešlo o skutočné prevedenie prác, resp. že mohlo ísť o sofistikovanú formu volebnej

korupcie, keďže malo ísť o murárske práce na kultúrnom dome, dome smútku a mostíku

nad potokom Branisko. Uvedené preplatenie prác, na ktoré nemal , ktorý je tzv.

vedúcou osobnosťou Rómov, podnikateľské oprávnenie, mohlo mať následný vplyv

na voličov rómskeho etnika v meste.

13. V zmysle volebného zákona právo delegovať zástupcov do okrskových

volebných komisií má politická strana, ktorej kandidát kandiduje vo volebnom obvode.

Uvedenú možnosť nemá nezávislý kandidát. Sťažovateľka podozrieva ďalšiu kandidátku

PaedDr. Marcelu Satmáryovú, že medzi ňou a odporcom došlo k vzájomnej dohode

a PaedDr. Marcela Satmáryová cez politickú stranu dosadila do okrskových volebných

komisií tzv. spriaznených ľudí. Vo volebnom okrsku 1 bola členkou volebnej komisie dcéra

odporcu a zapisovateľkou bola pani , manželka predsedu mestskej volebnej

komisie. Vo volebnom okrsku 2 bol predsedom volebnej komisie švagor odporcu

a zapisovateľkou bola sestra odporcu . Kandidátka na primátorku

a zároveň súčasná zástupkyňa primátora PaedDr. Marcela Satmáryová nezverejnila

a neurobila žiadnu volebnú kampaň slovom alebo písmom ani na sociálnych sieťach. Voliči

sa nedozvedeli o vzdaní sa jej kandidatúry na primátorku, čo pre nich nebolo zrejmé ani

počas výkonu aktívneho volebného práva, keďže bola ako kandidátka uvedená

na hlasovacom lístku a ostala kandidátkou na poslankyňu mesta. Sťažovateľka teda

považuje za preukázané, že vo voľbách išlo o účelové obsadenie okrskových volebných

komisií. Keďže sťažovateľka ako nezávislá kandidátka nemohla delegovať do okrskových

komisií svojich zástupcov, nemohli títo zástupcovia prípadne vyjadriť nesúhlas s konaním

okrskových volebných komisií, pretože iba pozorovatelia nezávislých kandidátov, ktorých

pri nezávislých kandidátoch zákon pripúšťa, nemôžu žiadnym spôsobom namietať činnosť

okrskových komisií a pod. De lege lata je teda volebný zákon diskriminačný voči

nezávislým kandidátom.

14. Dňa 8. novembra 2018 po polnoci, teda už počas volebného moratória, sú

zachytené pri roznášaní obálok do schránok voličov dcéra odporcu (mimochodom členka

okrskovej volebnej komisie) a zamestnankyňa mesta . Uvedené

skutočnosti sú nahlásené na polícii a bola zadržaná obálka, v ktorej sa nachádza písomný

text odporcu a písomný text vyhlásenia člena mestskej volebnej komisie

. Písomný text odporcu je reakciou na list nezávislej iniciatívy a je pokračovaním

jeho volebnej kampane, ktorou začal obhajovať svoje kroky a vyvracal údajné klamstvá

vo zverejnenom liste nezávislej iniciatívy v rozhlasovom vystúpení.

15. Podľa vyjadrení pozorovateľov ďalej vo volebnom okrsku 1, kde členkou

okrskovej volebnej komisie bola dcéra odporcu , došlo k závažným

porušeniam volebného zákona, keď „boli viackrát prerátavané hlasy voličov, došlo

k odneseniu nezapečatenej volebnej urny mimo priestor volebnej miestnosti, došlo

k manipulácii s volebnými lístkami, na stole sa nachádzalo pero, členovia volebnej komisie

počas sčítavania hlasov telefonovali, zápisnica sa nespisovala vo volebnej miestnosti, ale

na mestskom úrade, kde už nemali prístup pozorovatelia.“.

16. V závere sťažovateľka uvádza výňatky z relevantnej judikatúry ústavného súdu

vo volebných veciach. Napokon konštatuje, že opísaným postupom došlo k porušeniu jej

práva za rovnakých podmienok sa uchádzať o zvolenie za primátora mesta Spišské Vlachy,

pretože podľa „občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám“. Podľa sťažovateľky počas napadnutých volieb

primátora mesta došlo k nesúladu v počte neplatných hlasovacích lístkov, porušeniu zákazu

vedenia volebnej kampane počas volebného moratória, porušeniu princípov vedenia

volebnej kampane a porušeniu volebného zákona aj v súvislosti s nezapečatením volebnej

dokumentácie.

17. Napokon sťažovateľka dodáva: «... využívanie šírenia informácií v prospech

obhajujúceho sa kandidáta, vnáša neprimeranú výhodu v ich prospech, zároveň vystavuje

protikandidátov do pozície, kde pri komunálnych voľbách doslova nemôžu konkurovať

možnosti využitia takýchto prostriedkov, čo má za následok zdeformovanie slobody

rozhodovania voličov počas vedenia volebnej kampane a jej účinku na prípadných voličov,

a týmto priamo dochádza k porušeniu ústavnej zásady slobodných volieb, kde „obhajujúci

sa kandidát“, má neprimeranú výhodu, spočívajúcu v koncentrácii informačných kanálov,

v akejkoľvek forme, či už šírením cez sociálne siete alebo akoukoľvek fabuláciou vo forme

písomných, ústnych - rozhlasových prejavov, ktorá prípadnému voličovi naznačuje spôsob

jeho rozhodovania pri výkone jeho aktívneho volebného práva. Teda v konečnom dôsledku,

akékoľvek využitie neprimeraných prostriedkov na podporu „doteraz zvolených zástupcov“,

aktívnou podporou obhajujúceho sa kandidáta členmi mestskej volebnej komisie,

preukázateľne porušujúcich sľub nestrannosti podľa volebného zákona má za následok

deformovanie demokratickej zásady slobodných volieb.»

18. S ohľadom na už uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby

primátora mesta Spišské Vlachy konané 10. novembra 2018 za neplatné.

II.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

20. Podľa ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

21. Podľa sťažnosť pre neústavnosť alebo

nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať

okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na

voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý

získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu

miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.

Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti

musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo

len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta

vo svojom volebnom obvode.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

údaje a dôkazy o tom, že sťažovateľ je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona

o ústavnom súde; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e)

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

návrh na rozhodnutie vo veci podľa .

III.

22. Ústavný súd v úvode konštatuje, že predložený návrh spĺňa všetky náležitosti

vyžadované . Zároveň však ide o návrh zjavne neopodstatnený.

23. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana

práv zaručených v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné

volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.

obyvateľov v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov)

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri

tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa

o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).

Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal

rovnaké postavenie (, , ).

24. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie

volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb

do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis ).

25. V zmysle judikatúry ústavného súdu môžu byť voľby spochybnené v zásade

troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné

číselné omyly), k volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné

falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku

hlasovania (napr. oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej

kampane).

26. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za

neplatné podľa sa však uplatní len vtedy, ak

k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však

vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (porov. napr. sp. zn. , ,

). Inými slovami, nie každé porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne

neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne,

prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy uznávané

demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také

závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov (porov. napr. ).

27. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť

splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:

(i) protizákonnosť, t. j. porušenie zákonov týkajúcich sa volieb,

(ii) vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta

a

(iii) intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

28. Sťažovateľka spochybňuje zákonnosť a ústavnosť volieb poukázaním na

porušenia zákona pri a) kreovaní okrskových volebných komisií, b) kreovaní a činnosti

mestskej volebnej komisie, c) vedení volebnej kampane vrátane moratória a d) sčítaní

hlasov okrskovou volebnou komisiou.

a) K tvrdenému porušeniu zákona pri kreovaní okrskových volebných komisií

29. Podľa sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu volebného zákona účelovou

kandidatúrou PaedDr. Marcely Satmáryovej, ktorej cieľom bolo dosadiť do okrskových

volebných komisií cez politickú stranu s odporcom spriaznených ľudí, pričom sa tak malo

stať po vzájomnej dohode tejto kandidátky s odporcom. Sťažovateľka odvodzuje účelovosť

tejto kandidatúry zo skutočnosti, že PaedDr. Marcela Satmáryová neviedla žiadnu kampaň

v prospech svojej kandidatúry na primátorku mesta. Ostáva tak len jej kandidatúra do

mestského zastupiteľstva.

30. Ústavný súd v úvode podotýka, že podľa § 170 volebného zákona môže

do okrskovej volebnej komisie delegovať jedného člena a jedného náhradníka „politická

strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do obecného

zastupiteľstva“. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon spája možnosť delegovať

člena komisie s podaním kandidátnej listiny pre voľby do mestského zastupiteľstva, a nie

kandidátnej listiny pre voľby primátora mesta. Dotknutá politická strana teda do okrskových

volebných komisií delegovala člena z titulu podania kandidátnej listiny do mestského

zastupiteľstva. To, či PaedDr. Marcela Satmáryová kandidovala (či už reálne, alebo naoko)

zároveň na post primátorky mesta je teda irelevantné. Už táto skutočnosť spochybňuje

teóriu sťažovateľky o účelovosti obsadzovania komisií vo vzťahu k voľbám primátora

mesta. O tom, že ide o ničím nepodloženú špekuláciu, svedčí aj skutočnosť, že sťažovateľka

nenavrhuje žiadne dôkazy, ktoré by mali tieto jej podozrenia preukázať.

31. Sťažovateľka navyše iba vymenováva členov komisie, ktorí majú príbuzenský či

iný blízky vzťah s odporcom. Uvádza, že vo volebnom okrsku 1 bola členkou komisie dcéra

odporcu a zapisovateľkou bola manželka predsedu mestskej volebnej komisie

a vo volebnom okrsku 2 bol predsedom volebnej komisie švagor odporcu a zapisovateľkou

bola sestra odporcu. Zo skutočnosti, že uvedené osoby boli členmi komisie, nijak

nevyplýva, kým boli tieto osoby do komisie delegované (sťažovateľka teda v tomto smere

neuniesla ani bremeno tvrdenia, keďže nie je jasné, či menované osoby delegovala politická

strana, na ktorej kandidátke sa nachádzala spomínaná PaedDr. Marcela Satmáryová).

Napríklad pokiaľ ide o zapisovateľov okrskových komisií, ktorí sú medzi menovanými

osobami, tých v súlade s § 19 ods. 4 volebného zákona vymenúva a odvoláva úradujúci

primátora mesta, čo je v tomto prípade odporca sťažovateľky.

32. Pokiaľ mala sťažovateľka v úmysle spochybniť členstvo týchto osôb v okrskovej

volebnej komisii z dôvodu ich príbuzenského či iného blízkeho vzťahu s odporcom, ústavný

súd poukazuje na svoj nález sp. zn. , v ktorom uviedol, že „zákon o voľbách

nevylučuje z členstva vo volebnej komisii voličov na základe ich príbuzenského alebo iného

vzťahu ku kandidátom na poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu

(primátora) obce“, a teda „pri posudzovaní zákonnosti zriadenia volebnej komisie nemožno

prihliadať na príbuzenské, resp. priateľské vzťahy členov volebných komisií.“. V tomto

smere sa platná zákonná úprava oproti predošlej úprave nezmenila. Samotné príbuzenské

vzťahy členov volebných komisií s kandidátmi teda ani v súčasnosti nie je možné

považovať za vadu zakladajúcu nezákonnosť volieb.

33. Tvrdením, že volebný zákon neumožňuje nezávislým kandidátom delegovať

do okrskových volebných komisií svojich zástupcov, čo sťažovateľka považuje

za diskriminačné, sťažovateľka spochybňuje ústavnosť volebného zákona, ktorú však

ústavný súd v konaní o individuálnej volebnej sťažnosti nemôže posudzovať.

34. Ústavný súd teda nezistil žiadne porušenie zákona pri kreovaní okrskových

komisií, a preto túto námietku vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.

b) K tvrdenému porušeniu zákona pri kreovaní a činnosti mestskej volebnej komisie

35. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že všetci členovia mestskej volebnej komisie

s výnimkou jednej osoby boli dosadení primátorom mesta – odporcom, a ďalej, že

sťažovateľka bola touto volebnou komisiou zaregistrovaná za kandidátku na primátorku až

na základe rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

z 26. septembra 2018, ktorým súd vyhovel jej žalobe o vydanie rozhodnutia o jej

zaregistrovaní za nezávislého kandidáta na primátora mesta Spišské Vlachy. Sťažovateľka

však neuvádza, aký vplyv majú mať uvedené skutočnosti na zákonnosť volieb.

36. Spôsob kreácie mestskej volebnej komisie upravuje § 169 ods. 1 volebného

zákona, podľa ktorého člena môže navrhnúť politická strana alebo koalícia, ktorá podáva

kandidátnu listinu pre voľby do mestského zastupiteľstva. Ak komisia nie je vytvorená

týmto spôsobom (napr. v prípadoch, že politické strany nikoho nedelegujú), chýbajúcich

členov vymenuje primátor mesta (§ 169 ods. 4 volebného zákona). Sťažovateľka neuvádza,

v čom malo v danom prípade spočívať porušenie zákona. Ústavný súd sa preto nemal

v rámci tejto námietky čím zaoberať. Pokiaľ ide o rozhodnutie komisie o nezaregistrovaní

kandidáta, obranou proti tomuto rozhodnutiu je podanie návrhu na vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní podľa § 177 ods. 4 volebného zákona. Tento zákonom predpokladaný

postup sťažovateľka aj využila a následne bola ako kandidátka pre voľby primátora mesta

na základe rozhodnutia súdu zaregistrovaná. Prvotné odmietnutie registrácie ani následné

využitie zákonom predpokladaného postupu nápravy nemá žiaden vplyv na zákonnosť

volieb.

37. Za porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje volebnú kampaň

na podporu odporcu, do ktorej sa zapojil člen mestskej volebnej komisie

a ďalší zamestnanec mesta. Títo sú vyobrazení na plagáte spolu s odporcom

a priamo vyzývajú na zvolenie tzv. podporovaných kandidátov, medzi ktorými nie je

sťažovateľka. Uvedené konanie považuje sťažovateľka za nezákonné, pretože je porušením

sľubu nestrannosti člena volebnej komisie. Volič bol takto podľa sťažovateľky neprimerane

ovplyvnený, koho voliť, pod vyhrážkou, že „inak nebude v meste nič!“, teda v celkovom

kontexte došlo k porušeniu slobody volieb v zmysle . Sťažovateľka

na podporu svojho argumentu poukazuje na nález sp. zn. .

38. Ústavný súd dáva sťažovateľke za pravdu v tom, že člen volebnej komisie je

povinný vykonávať svoju funkciu svedomite a nestranne, k čomu sa zaväzuje sľubom

zloženým pri ujímaní sa funkcie (§ 18 volebného zákona). Aktívne zapojenie člena volebnej

komisie do agitácie v prospech niektorého z kandidátov v čase, keď ešte nevykonáva svoju

uvedenú funkciu, teda v čase volebnej kampane, však volebný zákon nezakazuje. Okrem

toho, ani porušenie sľubu nestrannosti nemôže byť samo osebe dôvodom na vyhlásenie

volieb za neplatné. Zákon s porušením sľubu nespája takýto následok. Aj v tomto prípade

by muselo ísť o konanie, ktoré by svojou intenzitou spochybňovalo výsledok volieb ako

taký (porovnaj napr. sp. zn. zo 16. marca 2011). V minulosti ústavný súd za

také konanie považoval napríklad situáciu, keď člen volebnej komisie dodatočne krúžkom

označil ďalšie meno na hlasovacom lístku, čím zneplatnil hlasovacie lístky označené

v prospech konkrétneho kandidáta. Tým došlo ku skutočnej modifikácii vôle voličov (ich

platne odovzdané hlasy boli v dôsledku aktívneho zásahu člena volebnej komisie

považované za neplatné – pozri nález sp. zn. z 11. marca 1999).

V posudzovanom prípade sťažovateľka tvrdí, že u voličov mohli predmetné volebné plagáty

vyvolať dojem, že ak nebudú voliť odporcu, „nebude v meste nič“. Sťažovateľka tiež

naznačuje, že predmetnou kampaňou bol na voliča vytvorený nátlak, keď poukazuje na

rozhodnutie sp. zn. , podľa ktorého „o slobodné voľby ide vtedy, ak je právne

garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie je

vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov...“.

39. Ústavný súd sa s uvedeným hodnotením sťažovateľky nestotožňuje. Volebné

plagáty, na ktorých vystupoval spolu s odporcom aj člen mestskej volebnej komisie (ktorý

je zároveň prednostom mestského úradu a z tohto titulu sa na plagátoch objednaných

odporcom objavuje) a ktorých obsahom je poukázanie na získané granty a výsledky

hospodárenia mesta (plagát č. 2) či zoznam plánov do budúcna (plagát č. 1), podľa

ústavného súdu nie sú spôsobilé vytvoriť taký nátlak na voličov, ktorý by bolo možné

hodnotiť ako „použitie násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho

ovplyvňovania akéhokoľvek druhu“ (). Ústavný súd podotýka, že každá

volebná kampaň je z povahy veci založená na presviedčaní a ovplyvňovaní voliča.

U každého voliča je však nutné predpokladať určitú mieru samostatného zmýšľania

a rozhodovania. Za problematické je možné považovať také metódy kampane, v dôsledku

ktorých nebude pri hlasovaní vyjadrená skutočná vôľa voliča (ako bol prípad vydierania

konkrétnych osôb v sťažovateľkou citovanej veci sp. zn. ). V posudzovanom

prípade však šlo o bežnú politickú kampaň, ktorá nepresiahla akceptovateľnú mieru

presviedčania a nie je ju možné označiť za formu nátlaku. Objavenie sa člena volebnej

komisie na plagáte odporcu za daných okolností nebolo spôsobilé modifikovať vôľu voliča

tak, že by už nešlo o slobodne vyjadrenú vôľu, a teda ani nebolo spôsobilé spochybniť

výsledok volieb.

40. Spochybniť zákonnosť volieb nie je spôsobilá ani námietka, podľa ktorej mal

člen volebnej komisie spravovať facebookový profil mesta Spišské

Vlachy označený ako „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka mesta“ a tiež blokovať

príspevky niektorých obyvateľov a člen volebnej komisie

zverejňovať bližšie nešpecifikované príspevky v prospech odporcu. Keďže sťažovateľka

neuvádza, o aké príspevky malo ísť, nie je ani možné posúdiť ich schopnosť vytvárať

neprimeraný tlak na voliča. Pokiaľ ide o tvrdenie, že šlo o informácie „na podporu iba

jedného kandidáta“, aj tu platia závery ústavného súdu uvedené v predošlom odseku, podľa

ktorých ide o bežnú politickú kampaň. Táto námietka je teda zjavne neopodstatnená.

c) K tvrdenému porušeniu zákona pri vedení volebnej kampane vrátane moratória

41. Podľa sťažovateľky došlo tiež k porušeniu tým, že odporca v reakcii

na proti nemu vedenú antikampaň, dvakrát použil k svojej kampani mestský rozhlas, pričom

ostatní kandidáti takúto možnosť nemali. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na nález

sp. zn. , podľa ktorého pri využívaní komunikačných prostriedkov v dispozícii

miest a obcí musí byť rešpektovaný princíp rovnosti kandidujúcich subjektov a podľa

ktorého sa musí uplatniť pravidlo rovnakého prístupu. Ústavný súd v úvode podotýka, že

predmetný nález bol vydaný za účinnosti predchádzajúceho zákona Slovenskej národnej

rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov,

ktorý v § 30 ods. 3 ustanovil, že „v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát

zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám

územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.“.

Toto ustanovenie interpretuje v citovanom náleze ústavný súd, keď vyslovuje už uvedený

záver týkajúci sa komunikačných prostriedkov v dispozícii mesta (pozri záver ústavného

súdu, že „došlo bezpochyby k narušeniu práva na rovnaký prístup k službám územnej

samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane podľa § 30

ods. 3 volebného zákona, ako aj k porušeniu princípu slobodnej súťaže politických síl podľa

čl. 31“). Súčasný zákon o volebnej kampani už obdobné ustanovenie neobsahuje, preto

citovaný nález nie je možné bez ďalšieho aplikovať na súčasnú vec.

42. Použitie mestského rozhlasu jedným z kandidátov nie je v súčasnosti na zákonnej

úrovni regulované (zákon o volebnej kampani v § 13 reguluje len vysielanie

prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska a vysielateľa s licenciou v zmysle § 2

ods. 1 písm. b) o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). Ústavný súd tak

mohol pri posúdení námietok sťažovateľky vychádzať len zo všeobecných princípov

rovnosti volebného práva a prístupu k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 ods. 4

). Dospel pri tom k záveru, že námietka sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Predovšetkým je treba vychádzať z toho, že použitie mestského rozhlasu niektorým

z kandidátov nie je zákonom zakázané ani nijak obmedzené. Zo skutočnosti, že niekto iný

(v tomto prípade odporca) mestský rozhlas využil, nijako nevyplýva, že so sťažovateľkou

bolo zachádzané nerovnakým spôsobom. Sťažovateľka totiž netvrdí, že by sa (ona alebo iný

kandidát) domáhala verejného vystúpenia v mestskom rozhlase a táto možnosť jej bola

uprená, a preto neexistuje príčinná súvislosť medzi sťažovateľkou namietaným konaním

odporcu a porušením jej práva uchádzať sa o volené funkcie za rovnakých podmienok.

43. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že došlo k porušeniu volebného moratória

(§ 14 zákona o volebnej kampani) tým, že 8. novembra 2018 po polnoci boli pri roznášaní

obálok do schránok voličov prichytené dcéra odporcu, členka okrskovej volebnej komisie,

a zamestnankyňa mesta, k čomu bola privolaná aj hliadka mestskej polície. V predmetných

obálkach sa nachádzali dve písomnosti, a to list odporcu, ktorý má byť reakciou na list

nezávislej iniciatívy distribuovaný občanom 7. novembra 2018 poukazujúci na protiprávne

konanie odporcu, a list člena volebnej komisie .

44. Predmetom zákazu podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani je rozširovanie

informácií súvisiacich s voľbami, ktoré smerujú v prospech alebo neprospech určitého

kandidáta. Ústavný súd sa preto najprv zaoberal otázkou, či obsahom dotknutých listín boli

informácie uvedeného charakteru. Po preskúmaní obsahu prvej listiny ústavný súd zistil, že

list odporcu bol reakciou na list nezávislej iniciatívy distribuovaný občanom 7. novembra

2018, ktorý sťažovateľka priložila k svojej sťažnosti. Odporca sa v uvedenom liste

vyjadruje, ktoré tvrdenia týkajúce sa jeho pôsobenia v úrade a z akého dôvodu považuje za

nepravdivé. Je teda možné konštatovať, že prvý z listov obsahuje informácie v prospech

jedného z kandidátov (odporcu), keďže vyvracia tvrdenia znejúce v jeho neprospech.

Šírenie takýchto informácii je v čase volebného moratória zakázané, avšak ako ústavný súd

mnohokrát zdôraznil vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa prieskumu volieb, porušenie

volebného zákona (v tomto prípade moratória) automaticky neznamená nezákonnosť volieb

ako takých. Musí ísť o tak závažné porušenie, ktoré spochybňuje férovosť volebného

procesu a výsledok volieb ako taký. Ústavný súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či

predmetné konanie spochybnilo férovosť volebného procesu, pričom dospel k negatívnemu

záveru. Ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že odporca sa uvedeným listom bránil proti

vyjadreniam v liste nezávislej iniciatívy, ktorý aj podľa slov sťažovateľky bol do schránok

voličov distribuovaný 7. novembra 2018, teda tesne pred začiatkom volebného moratória.

Podľa ústavného súdu je možné konanie odporcu považovať aj s ohľadom na obsah listu,

ktorého obsahom nie je volebná agitácia, ale vecné vyjadrenia k jednotlivým tvrdeniam

uverejneným v liste nezávislej iniciatívy distribuovanom pred začiatkom moratória, za

primeranú reakciu na negatívnu kampaň proti jeho osobe, ktorá za daných okolností

nenarušila férovosť volebnej kampane.

45. Pokiaľ ide o druhú listinu distribuovanú do schránok tesne po začatí volebného

moratória – list , autor v ňom vyvracia tvrdenia týkajúce sa jeho

pôsobenia v miestnom futbalovom klube súvisiace predovšetkým s otázkou financovania

klubu. O odporcovi nie je v liste žiadna zmienka. V tomto smere ústavný súd nevidí žiadnu

priamu súvislosť s volebnou kampaňou odporcu.

46. Námietky týkajúce sa nezákonnosti volieb v dôsledku porušenia volebného

moratória preto ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnené.

47. Argumentáciu, podľa ktorej bolo objednanie murárskych prác u osoby, ktorá je

vysoko uznávaná miestnou rómskou komunitou, „sofistikovanou formou volebnej

korupcie“, ústavný súd považuje za čisto hypotetickú. Okrem toho, že je táto argumentácia,

nadnesene povedané, „pritiahnutá za vlasy“, nie je ani zrejmé, či a v akom počte sa

obyvatelia patriaci k rómskej komunite zúčastnili na voľbách ani komu odovzdali hlas.

d) K tvrdenému porušeniu zákona pri sčítaní hlasov okrskovou volebnou komisiou.

48. Posledná námietka sťažovateľky smeruje proti procesu sčítania hlasov

vo volebnom okrsku 1, pri ktorom malo dôjsť k závažnému porušeniu (bližšie

nešpecifikovaných ustanovení) volebného zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie, že boli viackrát

prerátavané hlasy voličov, ústavný súd konštatuje, že ide o bežný postup kontroly správnosti

sčítania hlasov. K tvrdeniu, podľa ktorého došlo k odneseniu zapečatenej volebnej urny

mimo volebnú miestnosť, ústavný súd uvádza, že keďže bola urna zapečatená, nemalo ako

dôjsť k zásahu do jej obsahu. Sťažovateľka netvrdí, že bolo s obsahom urny manipulované.

Skutočnosti, že „na stole sa nachádzalo pero“ a že „členovia volebnej komisie počas

sčítavania hlasov telefonovali“, sú pre posúdenie zákonnosti sčítania hlasov irelevantné.

Spisovanie zápisnice na mestskom úrade v neprítomnosti pozorovateľov, aj keby sa

potvrdilo, samo osebe nemôže založiť pochybnosti o správnosti sčítania hlasov ani

spochybniť volebný výsledok ako taký. Uvedené platí o to viac, že sťažovateľka

nezrovnalosti v počtoch hlasov ani nenamieta.

49. Ústavný súd uzatvára, že aj keď volebná kampaň v meste Spišské Vlachy mala

charakter intenzívneho politického boja, ktorý sa nie vždy pohyboval v hraniciach

„politickej slušnosti“, sťažovateľkou namietané pochybenia nedosahujú takú intenzitu, ktorá

by odôvodňovala vyhlásenie volieb za neplatné. Za porušenie zákona je možné považovať

iba porušenie moratória, ktoré však za daných okolností neviedlo k narušeniu férovosti

volebnej kampane. Ústavný súd dodáva, že odporca sťažovateľky získal nadpolovičný počet

platných hlasov a takmer dvojnásobný počet hlasov ako sťažovateľka. V tomto smere ide

o dostatočne jasne deklarovanú vôľu voličov, pričom ústavný súd nezistil také zásahy do

procesu jej vytvárania, ktoré by ju mohli účinne spochybniť. Prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie by nebolo spôsobilé ani potenciálne privodiť možnosť konštatovania neplatnosti

volieb v meste Spišské Vlachy konaných 10. novembra 2018 z dôvodov uvedených

v sťažnosti. Ústavný súd preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti a túto

z toho dôvodu podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2018