Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 296/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť

, a , ,

zastúpených advokátkou JUDr. Janou Šándorovou, advokátska kancelária, Kuzmányho 57,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. , a

p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 712,56 € (slovom

sedemstodvanásť eur a päťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokátky JUDr. Jany Šándorovej, advokátska kancelária, Kuzmányho 57,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 zo 14. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia podali 5. mája 2009 na okresnom

súde žalobu o náhradu škody. V sťažnosti popísali chronológiu úkonov, ktoré boli

v napadnutom konaní vykonané, a dodali tieto relevantné skutočnosti:

„... Sťažovatelia sú toho názoru, že v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn.

dochádza k zbytočným prieťahom a že je porušované ich základné právo

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR.

Napadnuté konanie už trvá viac ako 8 rokov, čo u sťažovateľov vyvoláva pocit

bezmocnosti, neistoty a nedôvery v rozhodovaciu činnosť súdov vôbec.

... 1. V tomto konaní vedenom u odporcu sa žalobcovia v 1. až 3. rade (sťažovatelia)

návrhom podaným u odporcu dňa 05.05.2009 domáhajú náhrady škody a nemajetkovej

ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Po dobu viac ako 8 rokov od začatia

konania nie je vec, ktorého sú sťažovatelia účastníkmi konania právoplatne skončená.

2. Sťažovatelia sú toho názoru, že konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla nie je právne zložitou vecou, pripúšťajú, že je to

fakticky náročnejšia vec z hľadiska dokazovania, pretože v takýchto prípadoch je náhrada

škody tvorená čiastkovými nárokmi, avšak ide o frekventovanú agendu všeobecných súdov.

Charakter tejto veci neodôvodňuje doterajšiu dĺžku konania, pretože jej zložitosť

neprekračuje rámec obdobných nárokov. Určitá zložitosť v takomto druhu konania by

mohla vyplývať z potreby zabezpečenia znaleckého dokazovania. Takáto okolnosť však

v danom prípade nenastala. Predmetné konanie si vyžaduje zo strany súdu mimoriadnu

starostlivosť a efektívny prístup, pokiaľ ide o rýchlosť konania, keďže sa týka existenčných

otázok účastníkov konania. Správanie sťažovateľov v napadnutom konaní neprispelo

žiadnym spôsobom k dĺžke konania. Sťažovatelia reagovali aktívne a v primeraných

lehotách na výzvy odporcu. Sťažovatelia sa zúčastňovali pojednávaní nariadených v tejto

právnej veci a nezmarili s výnimkou prvého pojednávania nariadeného v tejto veci, žiadne

pojednávanie.

3. Čo sa týka existencie osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy

v napadnutom konaní, sťažovatelia sú toho názoru, že je namieste v ich prípade, čo bolo pre

sťažovateľov v hre. Je nesporné, že vzhľadom na závažnosť poškodenia zdravia u žalobcu

v 2. rade, na nemajetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľom je to predovšetkým záujem

na definitívnom ukončení napadnutého konania a nastolenie právnej istoty.

Sťažovatelia považujú za dôležité osobitne poukázať na niektoré neefektívne postupy

odporcu v konaní, ktoré spôsobili porušenie základné práva na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov. Odporca nedôsledne využíval poriadkové opatrenia ustanovené mu

zákonom, keď žalovaná v 1. rade opakovane neplnila povinnosti uložené jej odporcom

(nereagovala na výzvy súdu na zaujatie stanoviska), nedostavovala sa na vytýčené

pojednávania, čo v konečnom dôsledku prispelo k neprimeranej celkovej dĺžke konania,

zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovatelia sú toho názoru, že postup odporcu v konaní,

ktorým zasielal účastníkom konania výzvy na zaujatie vyjadrení a stanovísk nebol

komplexný a koordinovaný, vyznačoval sa nesústredenosťou.

Dokazovanie v danej veci sa tak vykonávalo niekoľko rokov, pričom sťažovatelia

majú za to, že toto dokazovanie mohlo byť ukončené v podstatne kratšom časom období, ak

by odporca postupoval efektívne a komplexne.

... Samotné konštatovanie porušenia jeho práva nie je vzhľadom na dĺžku konania

a predmet konania pre sťažovateľov dostatočnou satisfakciou. Cieľom primeraného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu práva došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutia vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva (). Sťažovatelia vzhľadom na povahu napadnutého

konania, celkovú dĺžku konania považujú za primeranú sumu vo výške 2.000,-eur pre

každého z nich ako finančné zadosťučinenie podľa ust. .

... Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky... po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

Právo sťažovateľov ... ...

a ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku

48 ods. 2 SR bolo postupom Okresného súdu Košice 1 sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-eur.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-eur.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 11. júla 2018

a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. augusta

2018.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 5.5.2009. Sťažovatelia v konaní

vystupujú na procesnej strane žalobcov. Predmetom konania je žaloba na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Čiževskému.

Dňa 15.6.2009 súd vykonal prípravu pojednávania podľa

Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 1.2.2010.

Pojednávanie 1.2.2010 bolo odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenej neúčasti

právneho zástupcu žalovaných a taktiež žalovaného v 1. rade.

Ďalšie pojednávanie vo veci súd nariadil na 4.6.2010. Na tomto pojednávaní právny

zástupca žalobcov doručil súdu čiastočné späťvzatie žalobného návrhu a upravil časť istiny

v prvom výroku zo sumy 3.465,89 EUR na sumu 165,97 EUR. Súd pojednávanie odročil

na neurčito za účelom špecifikácie jednotlivých položiek, uplatnených v žalobe.

Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 3.3.2014. Na tomto pojednávaní súd

vec prejednal a odročil na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Uznesením č.k. -185 z 2.7.2015 súd konanie v časti nároku žalobkyne

v 1. rade o zaplatenie sumy 3.299,92 EUR zastavil, konanie v časti nároku žalobcu v 3. rade

o zaplatenie sumy 299,11 EUR zastavil a pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcami v 1.,

2. a 3. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. a II. 26.8.2015 a vo výroku

III. 10.8.2015.

Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 6.7.2015, následne odročil na 14.9.2015

z dôvodu neúčasti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorým za neospravedlnenú

neúčasť uložil poriadkovú pokutu.

Na pojednávanie 6.7.2015 sa žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade opätovne

nedostavili, súd konal bez ich prítomnosti a vyhlásil vo veci rozsudok.

Proti rozsudku č.k. -212 z 14.9.2015 podal odvolanie 11.11.2015

žalovaný v 1. rade.

Spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 6.10.2016. Uznesením č.k.

-254 z 3.8.2017 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvej inštancie

7.9.2017 na opravu výroku rozsudku a na doplnenie rozsudku.

Uznesením č.k. -258 z 12.10.2017 Okresný súd Košice I opravil

a doplnil rozsudok v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. -254

z 3.8.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.11.2017.

Ďalšie pojednávanie vo veci súd nariadil na 15.1.2018, na ktorom vyhlásil dopĺňací

rozsudok.

Opravným uznesením č.k. -280 z 30.1.2018 súd opravil II. výrok

rozsudku z 14.9.2015.

Spis bol opätovne predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 7.6.2018 za účelom

rozhodnutia o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

-212 zo dňa 14.9.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.10.2017,

dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.1.2018 a opravným uznesením z 30.1.2018.

Pokiaľ ide o kritérium náročnosti veci som toho názoru, že predmetnú vec nemožno

považovať za právne zložitú. Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania však

naznačujú, že zo skutkového hľadiska sa vec javí zložitejšia.

Určitou mierou k dĺžke konania prispeli aj žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sa viackrát

bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie, za čo im súd uznesením sp. zn.

-197 z 6.7.2015 uložil aj poriadkovú pokutu.

Aj v postupe súdu som zistil určité obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti,

ktoré prispeli k celkovej dĺžke konania (poznámka: súd nenariadil pojednávanie od

4.6.2010 do 3.3.2014).

Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

3.2 Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na uvedené vyjadrenie

predsedu okresného súdu reagovali takto:

„... Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide

o kritérium náročnosti konania je toho názoru, že predmetnú vec nemožno považovať za

právne zložitú, pričom však obsah spisu a doterajší priebeh konania naznačujú, že

zo skutkového hľadiska sa vec javí zložitejšia.

Sťažovatelia pripúšťajú, že sa jedná o náročnejšiu vec, pretože je tvorená

čiastkovými nárokmi, avšak jedná sa o frekventovanú agendu všeobecných súdov. Spory

o takéto nároky nie sú právne zložité, existuje k nim stabilizovaná judikatúra, ale skutkovo

si vyžadujú v praxi niekedy rozsiahlejšie dokazovanie. Odporcom vykonávané dokazovanie

v danej právnej veci vedenej u odporcu vykazovalo podľa nášho názoru známky

nekoncentrovanosti, neefektívnosti a nekoordinovanosti, kedy dôkazy bolo možné vykonávať

komplexnejšie, t.j. napr. vyžiadaním si potrebných podkladov pre rozhodnutie jednou

výzvou, častejším nariaďovaním pojednávaní vo veci, využívaním poriadkových opatrení

za účelom odstránenia, resp. urýchlenia nečinnosti žalovaných v predmetnom konaní.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v

súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovatelia sú toho názoru, že

oni svojim konaním neprispeli k celkovej dĺžke konania a ani k vzniknutým prieťahom.

Sťažovatelia súhlasia so stanoviskom odporcu, že určitou mierou k dĺžke konania prispeli

žalovaný v 1. a 2. rade, ktorí sa viackrát bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie za

čo im súd uznesením zo dňa 06.07.2015 uložil aj poriadkovú pokutu. Sme toho názoru, že

efektívnejším a koordinovanejším postupom mohol odporca uložiť žalovaným poriadkovú

pokutu omnoho skôr, keďže títo opakovane ignorovali výzvy súdu na zaujatie stanoviska,

nedostavovali sa na vytýčené pojednávania. Za relevantné v tejto veci však považujeme to,

že odporca konal neefektívne vo svojom postupe, predovšetkým máme na mysli zasielanie

výziev a stanovísk účastníkom súdneho konania.

Odporca nepostupoval hospodárne a účelne a preto krajský súd vrátil predmetný

rozsudok súdu I. inštancie za účelom vydania dopĺňacieho rozsudku a opravného uznesenia,

čo taktiež prispelo k predĺženiu celkového konania.

Odporca vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že určité obdobia nečinnosti

spôsobil tým, že od 04.06.2010 do 03.03.2014 nenariadil vo veci pojednávanie a tým prispel

svojou nečinnosťou k prieťahom v konaní. Svojim postupom Okresný súd Košice I porušil

základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote. Sťažovatelia k namietanému porušeniu ich základného práva uvádzajú, že ich vec

vedená na Okresnom súde Košice I nebola doposiaľ skončená z dôvodov nie na ich strane.

V dôsledku nezákonného postupu Okresného súdu Košice I došlo k zásadnému

zásahu do ich právnej istoty a postavenia. Neprimerané prieťahy v predmetnom konaní

spôsobili, že sťažovatelia sa takmer 9 rokov nachádzajú v stave právnej neistoty. Okresný

súd Košice I počas obdobia takmer 9 rokov vo veci nevykonával úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia počas napadnutého konania

nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného vo vyššie spomínaných článkoch

a dohovoru (napr. ). Sťažovatelia sa v konaní vedenom pod sp. zn.

domáhajú svojich právnych nárokov súvisiacich so smrťou ich milovanej

manželky a matky. Po jej úmrtí sťažovateľ v 2. rade trpí trvalým poškodením zdravia,

zdravotnými obmedzeniami v živote pri vykonaní bežných každodenných činností

a prostredníctvom žalobného návrhu sa snaží domôcť aspoň čiastočnej spravodlivosti

za zbytočnú smrť svojej manželky. Napriek jeho snahe však konaním orgánu štátnej správy

dochádza k prieťahom v konaní a teda aj v odďaľovaní prípadného rozsudku, v ktorom by

mu mal byť priznaný nárok, ktorého sa v zmysle platných právnych predpisov domáha.

Aj keď súčasnosti sa spis po vynesení rozsudku nachádza opätovne na Krajskom

súde v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovanej v 1. rade voči rozsudku vo

veci samej máme za to, že prerokovaním veci na súde I. inštancie nebol doposiaľ

odstránený stav právnej neistoty sťažovateľov. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti

konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre

splnenie ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec

prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada pri svojom rozhodovaní aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Ako už sťažovatelia aj uvádzali vo svojej ústavnej

sťažnosti predmetné konanie vedené u odporcu má pre sťažovateľov nielen existenčný uhol

pohľadu, aj keď tento má zásadný význam predovšetkým pre sťažovateľa v 2. rade, ktorý je

starobným dôchodcom s výrazným a trvalým poškodením zdravia po predmetnej dopravnej

nehode a výraznými zdravotnými obmedzeniami, ale aj nastolenie právnej istoty.

Sťažovatelia poukazujú na to, že žalovaný v 2. rade zasiahol do súkromia sťažovateľov

v nenapraviteľnom rozsahu, keď ich pripravil o manželku a matku, teda ide o zásah, ktorý

nemožno žiadnym spôsobom napraviť a bude pretrvávať po celý život, keďže sťažovatelia

s ňou viedli spoločnú domácnosť a predlžovaním konania u odporcu sťažovatelia stratili

dôveru v súdny systém a pretrvávajúci stav právnej neistoty len v nich prehlbuje ich traumu

zo straty ich milovanej matky a manželky, ktorá bola pre nich primárnou osobou v ich

živote, keďže sťažovatelia v 1. a 3. rade nemajú vlastné deti a rodiny.

Určité predĺženie konania vedeného u odporcu spôsobil aj žalovaný v 1. rade

namietaním svojej pasívnej legitimácie v spore, aj keď ústavný súd vo svojom uznesení

kreoval zásadný právny záver v zmysle eurokonformného výkladu, podľa

ktorého náhrada nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným poistením, nakoľko je

daná udržateľnosť extenzívneho výkladu pojmu škoda na zdraví, ktorý je v zmysle ust. § 11

a nasl. kryje aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Na základe výzvy sťažovatelia oznamujú, že netrvajú na nariadení ústneho

pojednávania súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam sťažovatelia žiadajú, aby

Ústavný súd SR rozhodol o ich sťažnosti nálezom, tak ako to navrhli vo svojej sťažnosti

doručenej ústavnému súdu dňa 24.05.2017.

V prípade, že ústavný súd vyhovie sťažnosti sťažovateľov vyčísľujeme naše trovy

konania... ktoré predstavujú sumu 699,47,-eur...“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali, pretože ani sťažovatelia vo svojej replike nemali námietky proti takto

opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu

súvisiaceho spisu, preto pri posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak

opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní „o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla“ vedenom pod

sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov

(ako navrhovateľov) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu pripúšťa, že po faktickej stránke je zložitejšia, pretože „je tvorená čiastkovými

nárokmi“. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.

náhrada škody, si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov/strán konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanie

napadnutého konania od podania žaloby (5. mája 2009) je už v kontexte o náhradu škody

samo osebe neprimerané.

Okrem toho okresný súd bol v danej veci v období od 4. júna 2010 do 3. marca 2014

bez akýchkoľvek pochybností 3 roky a 8 mesiacov bez akýchkoľvek zákonných alebo iných

dôvodov nečinný a zjavne neefektívny bol postup okresného súdu aj pri predkladaní spisu

na odvolacie konanie vo vzťahu k rozsudku č. k. -212 zo 14. septembra 2015,

pretože spis musel odvolací súd uznesením č. k. -254 z 3. augusta 2017 vrátiť

súdu prvej inštancie na doplnenie jeho výroku, a tým sa rozhodovanie o opravnom

prostriedku oddialilo najmenej o jeden rok.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas obdobia minimálne štyri a pol roka okresný súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia ako žalobcovia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo iba v dôsledku

zložitosti veci a správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti –

bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Pretože vo veci bol 14. septembra 2015 vyhlásený rozsudok č. k. 20 C 148/2009-

212, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde a v tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu

v bode 4.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať aj finančné zadosťučinenie každému v sume 2 000 €,

pričom uviedli: „Napadnuté konanie už trvá viac ako 8 rokov, čo u sťažovateľov vyvoláva

pocit bezmocnosti, neistoty a nedôvery v rozhodovaciu činnosť súdov vôbec.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä aj na povahu veci (ide o náhradu škody), ako

aj na dlhodobú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške každému

zo sťažovateľov po 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody

(napr. ).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

zo 14. mája 2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 2. augusta 2018).

Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný

paušál v sume dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena

v sume 153,50 € a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali spolu s režijným paušálom

sumu 475,05 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 237,52 €.

V prípade troch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou celkovú sumu

712,56 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách konania sťažovateľov rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018