Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 440/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 15. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. augusta 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým rozhodol o náhrade trov konania tak, že zmenil

uznesenie Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 6. decembra 2017 a sťažovateľovi ako žalovanému v konaní o zaplatenie sumy

3 542,80 € s prísl. nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania a súčasne nepriznal

žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde prebiehalo konanie

o nároku žalobcov na náhradu škody, ktorý si uplatnili proti sťažovateľovi v súvislosti

s trestným konaním vedeným proti nemu pre prečin porušovania domovej slobody

v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa príslušných ustanovení

. V tomto trestnom konaní bol zaviazaný sťažovateľ okresným súdom

povinnosťou zaplatiť žalobcom konkrétne sumy za spôsobenú škodu.

3. V priebehu pokračujúceho občianskoprávneho konania pred okresným súdom boli

žalobcovia zaviazaní povinnosťou uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie v sume

2 400 €, avšak k znaleckému dokazovaniu napokon nedošlo, pretože svoj návrh vzali

25. augusta 2017 späť bez uvedenia akejkoľvek konkrétnej okolnosti, ktorá by bola

dôvodom takéhoto konania žalobcov. Sťažovateľ vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu

a zároveň v podaní z 27. novembra 2017 si vyčíslil aj trovy konania (v sťažnosti neuviedol

ich výšku, pozn.).

4. Okresný súd následne konanie zastavil a priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania v rozsahu 100 % proti žalovaným a Slovenskej republike nepriznal nárok na

náhradu trov konania. Proti výroku o náhrade trov konania podali odvolanie žalobcovia

a následne krajský súd zmenil výrok o náhrade trov konania a sťažovateľovi nepriznal trovy

konania (pozri aj bod 1).

5. Sťažovateľ nesúhlasí so závermi uznesenia krajského súdu v bode 8.1, s ktorými

polemizuje a vyjadruje svoj vlastný názor na danú vec. Namieta, že výrok napadnutého

uznesenia o nepriznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odôvodnený

s poukazom na v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“) v prípade uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je

namieste, pretože majetkové pomery žalobcov neboli nijako preukazované a krajský súd mu

nevytvoril procesný priestor umožňujúci vyjadriť jeho stanovisko k prípadnému použitiu

ustanovenia (v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. z 31. júla 2017 a nález

ústavného súdu sp. zn. z 18. júla 2018 a tiež nálezy Ústavného súdu Českej

republiky).

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu podľa

, právo na súdnu ochranu podľa

Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 15.08.2018. č. k. -185, porušené boli.

... Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.08.2018. č. k.

-185 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa v sume 390,50,- Eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Pavla

Gráčika.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m.

, ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. ,

, ).

11. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za

integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto

rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd

rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to

v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv

účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. , ).

12. Vo veci sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu o takýto výnimočný prípad

nejde. Sťažovateľom namietané pochybenie všeobecného súdu nedosahuje podľa názoru

ústavného súdu takú intenzitu, že by na jeho základe bolo možné spochybniť ústavnú

regulárnosť napadnutého súdneho konania.

Podľa ( listiny) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Bez toho, aby ústavný súd podrobne citoval zo záverov krajského súdu

v napadnutom uznesení (pretože ich sťažovateľ dobre pozná, pozn.), je toho názoru, že

odôvodnenie je ústavne udržateľné (pozri body 7 až 11, s. 3 až 6) a námietky sťažovateľa

nemajú ústavnú relevanciu. V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania

krajský súd uplatnil zákonom poskytovaný priestor o možnosti aplikácie , do

ktorého ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté právne

závery. Na margo ústavný súd cituje iba z bodu 10, v ktorom je uvedený logický, jasný

a zrozumiteľný záver, ktorý má pre túto vec podstatný význam (so záverom zvýrazneným

v závere bodu tučne sa ústavný súd stotožňuje, pozn.):

,,... Súd prvej inštancie v prejednávanej veci meritórne nerozhodol, pretože

žalobcovia vzali žalobu späť. Žalovaného teda nie je možné považovať za úspešnú stranu

v spore, ani žalobcov za neúspešné strany v spore. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu

prvej inštancie v tom, že žalobcovia späťvzatím žaloby v priebehu konania procesné zavinili

zastavenie konania, ale na druhej strane je toho názoru, že dôvody, ktoré viedli žalobcov

k podaniu žaloby a späťvzatiu žaloby možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa

odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia a žalovanému

náhradu trov konania nepriznať. Okresný súd Zvolen ani Krajský súd v Banskej Bystrici

v trestnom konaní, v ktorom odsúdili žalovaného za prečin porušovania domovej slobody

a prečin ublíženia na zdraví vo vzťahu k žalobcom nespochybnili znalecký posudok

. Zo znaleckého posudku vychádzal odvolací súd

v trestnej veci len z dôvodu, že škoda na zdraví v rozsahu tohto posudku sporná nebola

a žalobcovia boli so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne

konanie len z dôvodu, že dokazovanie o výške škody v trestnom konaní účelné nebolo.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. pri

rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadnuť aj na stav pred začatím sporu

a okolnosti uplatnenia nároku. Práve s prihliadnutím na správanie sa žalovaného pred

začatím súdneho sporu, ktorý fyzicky napadol žalobcov a spôsobil im zranenia vyžadujúce

si lekárske ošetrenie a v priebehu trestného konania účelovo uhradil len časť škody a zvyšok

nároku žalobcov napriek vypracovanému znaleckému posudku popiera a žalobcovia nemali

dôvod pochybovať o správnosti znaleckého posudku vypracovaného

, preto podľa odkazu odvolacieho súdu v trestnom konaní podali žalobu

o náhradu zvyšku škody a žalobu vzali späť len z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov na úhradu ďalších trov dôkazu v civilnom konaní je odvolací súd toho názoru,

že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia . Bolo

by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by poškodení žalobcovia museli hradiť trovy

konania žalovanému, ktorý im preukázateľne škodu na zdraví spôsobil.“

14. Ustanovenie umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach

tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému

inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len

okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré neuvádza ani

exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri

skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné,

zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na

obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom

hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej

nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného

princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

15. Ďalej ústavný súd zdôrazňuje, že ak (predtým

, pozn.) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného

prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (, a ), bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania, čo sa v tejto veci však

nepreukázalo.

16. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1

( listiny) a práva podľa dohovoru, odmietol sťažnosť

sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2

.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite (bod 6) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2018