Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 6/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o.,

Potočná 2835/1A, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miroslav Stopka, ktorou

namieta porušenie základného práva podľa

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o.,

Potočná 2835/1A, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miroslav Stopka, ktorou

namieta porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

doručenou okresnému súdu 14. augusta 2014 domáhala proti

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zdôrazňuje, že okresný súd strany sporu

vyzval na vyjadrenie sa k žalobe až 19. augusta 2015.

Následne bol postup okresného súdu v napadnutom konaní podľa sťažovateľky

opätovne poznačený nečinnosťou, a preto podala 3. apríla 2018 sťažnosť na postup

okresného súdu, ktorou sa domáhala, aby „predsedníčka súdu konštatovala, či okresný súd

v danej veci koná resp. nekoná...“. Predsedníčka okresného súdu v reakcii na sťažnosť

v prípise sp. zn. , ktorý bol sťažovateľke doručený 17. mája 2018, konštatovala

existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Okresný súd však ani napriek

uvedenému do dnešného dňa nenariadil vo veci pojednávanie.

Sťažovateľka v tejto súvislosti argumentuje, že „nie je možné, aby súdne konanie,

ktoré nevykazuje znaky vysokej miery náročnosti oproti iným na podobnom základe

založeným konaniam trvalo 4 roky bez vytýčenia jediného hlavného pojednávania, a aby

súd zreteľne na podložených skutočnostiach, ktoré sú uvedené vyššie spôsoboval zbytočné

prieťahy“.

Podľa sťažovateľky spočíva porušenie základného práva podľa

„v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu prakticky už od

podania návrhu na začatie konania (odo dňa 14. 8. 2014) až do dnešného dňa, keďže znova,

aj napriek neustálym prieťahom, do dnešného dňa nebol vo veci vytýčený termín

pojednávania“.

Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie

základného práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 300 €, ako aj úhradu trov konania

v sume 390,50 €.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka požaduje

s prihliadnutím na celkovú dĺžku „nekonania Okresného súdu Čadca“, pričom tvrdí, že

právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, jej spôsobila nielen materiálnu, ale aj

nemateriálnu ujmu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáha

vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného , ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa citovaného článku (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje tiež na svoj už opakovane judikovaný právny názor, že

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže dôjsť aj

vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú dobu, a to bez ohľadu na to, či

v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy spôsobené postupom všeobecného

súdu. Inými slovami, k porušeniu uvedeného základného práva môže dôjsť aj vtedy, ak

nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo, nemusí vždy ísť

o porušenie základného práva na prerokovanie veci v primeranej dobe, ak konanie ako celok

zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie konania spravidla

očakávať (pozri k tomu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach

Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká republika, obdobne ,

tiež napr. , , , , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach,

v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje

kontradiktórnosť konania (pozri napr. ).

Ústavný súd si na účel preskúmania skutočností uvádzaných v sťažnosti zapožičal

spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie, z ktorého zistil nasledujúce skutočnosti o priebehu

konania o žalobe sťažovateľky o určenie vlastníckeho práva:

1. Dňa 14. augusta 2014 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky

proti (spolu 48 žalovaných) o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v samotnom žalobnom návrhu.

2. Okresný súd vyzval sťažovateľku 8. septembra 2014 na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý bol následne zaplatený 3. februára 2015.

3. Dňa 21. mája 2015 bola sťažovateľka vyzvaná na odstránenie vád podania

a predloženie rovnopisov žalobného návrhu, ktoré okresnému súdu predložila 22. mája

2015.

4. Dňa 19. augusta 2015 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa

k žalobnému návrhu.

5. Sťažovateľka podala 29. decembra 2015 návrh na rozšírenie okruhu žalovaných.

6. Dňa 20. januára 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu čiastočné späťvzatie

žalobného návrhu.

7. Dňa 15. augusta 2016 okresný súd požiadal o súčinnosť pri zisťovaní aktuálneho

trvalého pobytu žalovaných obec Oščadnica a mesto Ružomberok, ktorí na výzvu reagovali

podaniami doručenými okresnému súdu 22. augusta 2016 a 24. augusta 2016.

8. Dňa 28. novembra 2017 okresný súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní súdnej

listovej zásielky žalovaným Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky

v Krásne nad Kysucou, ktoré okresný súd o doručení informovalo prípisom z 3. decembra

2017.

9. Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 16. mája 2018 bolo konanie

proti žalovanému 3 zastavené a zároveň bolo rozhodnuté, že okresný súd bude pokračovať

v konaní s právnymi nástupcami po pôvodných žalovaných 8 a 10. Citovaným uznesením

okresného súdu nebol zároveň pripustený vstup do konania ako žalovanej

a konanie v časti o určenie, že sťažovateľka je vlastníčkou bližšie špecifikovanej

nehnuteľnosti, bolo zastavené.

10. Dňa 19. júla 2018 okresný súd vykonal na podklade registra obyvateľstva

lustrácie na účel odstránenia vád doručovania uznesenia okresného súdu sp. zn.

zo 16. mája 2018.

11. Dňa 12. septembra 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 25. október 2018.

12. Okresnému súdu bola zo strany sťažovateľky 1. októbra 2018 doručená úprava

okruhu strán sporu, ktorou žiadala o zastavenie konania voči žalovanej 10 a pripustenie

vstupu ďalších osôb na strane žalovaných.

13. Dňa 25. októbra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 18. december 2018 z dôvodu pripojenia dedičského spisu vo veci žalovaného 5

a rozhodnutia o návrhu sťažovateľky. Okresný súd vykonal dopyt na Okresný úrad Čadca

na účel zistenia dôvodov vyznačenia plomby na liste vlastníctva. Okresný úrad Čadca

na výzvu reagoval podaním doručeným okresnému súdu 21. novembra 2018.

14. Dňa 6. novembra 2018 okresný súd vykonal dopyt týkajúci sa potvrdenia okruhu

dedičov na Notárskom úrade v Turzovke, ktorý odpovedal prípisom doručeným okresnému

súdu 7. novembra 2018.

15. Dňa 7. novembra 2018 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

v konaní bude pokračovať so žalovanými 5a a 5b a pripustil, aby do konania ako žalovaná

10 vstúpila . Zároveň okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa

k žalobnému návrhu.

16. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 18. decembra 2018, okresný súd návrhy

sťažovateľky na rozšírenie petitu zamietol. Zároveň okresný súd rozsudkom sp. zn.

žalobu sťažovateľky zamietol.

Vychádzajúc z už uvedených právnych názorov tvoriacich ustálenú judikatúru

ústavného súdu, po preskúmaní sťažnosti, jej príloh, ako aj obsahu vyžiadaného spisu

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že podľa jeho názoru v napadnutom konaní nedošlo

postupom okresného súdu k prieťahom takej ústavne relevantnej intenzity, že by ich bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Uvedený záver ústavný súd vyslovuje najmä s ohľadom na zjavnú skutkovú

náročnosť prejednávanej veci danej väčším okruhom účastníkov na strane žalovaných

(pôvodná žaloba sťažovateľky smerovala proti 48 žalovaným). Okrem uvedeného

k predĺženiu napadnutého konania vedeného okresným súdom prispela aj samotná

sťažovateľka, a to tým, že nezaplatila súdny poplatok v určenom čase (súdny poplatok bol

zaplatený až po 5 mesiacoch od výzvy okresného súdu), ako aj podávaním návrhov

na rozšírenie žalobného petitu a nepredložením potrebného počtu rovnopisov žaloby,

v dôsledku čoho okresný súd musel sťažovateľku vyzývať na odstránenie nedostatkov.

Podľa názoru ústavného súdu celková doba konania pred okresným súdom

po zohľadnení skutočnosti, že k predĺženiu napadnutého konania prispela existencia

väčšieho počtu strán sporu (celkovo takmer 50 žalovaných), ktorá bola spojená

so zvýšenými časovými nárokmi danými potrebou zisťovania adries trvalého pobytu

a s prihliadnutím na to, že samotná sťažovateľka prispela svojím správaním k predĺženiu

napadnutého konania (k tomu pozri odôvodnenie vyššie), nezakladá dostatočné dôvody

na to, aby ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vyhovel, aj keď postup okresného súdu

poznačenými viacerými obdobiami nečinnosti sa nachádza na hranici ústavnej

tolerovateľnosti.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

). Ústavný súd konštatuje, že uvedený právny názor je aplikovateľný aj na vec

sťažovateľky, a preto jej sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2019