Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 13/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , správkyne konkurznej podstaty úpadcu

, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Komorovskou,

Kuzmányho 57, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -154 z 19. decembra 2006 v spojení

s opravným uznesením č. k. -190 z 10. októbra 2007, uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 13. februára 2008 a uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 13. februára 2008 a vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Rimavská

Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , správkyne konkurznej podstaty úpadcu

, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. októbra 2018 doručená sťažnosť , ,

správkyne konkurznej podstaty úpadcu (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Komorovskou, Kuzmányho 57,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -154 z 19. decembra 2006 v spojení s opravným uznesením

č. k. -190 z 10. októbra 2007, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. februára 2008 a uznesením krajského

súdu sp. zn. z 13. februára 2008 a vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti podanej sťažovateľkou a jej príloh vyplýva: «Rozsudkom

Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 19.12.2006, sp. zn. -154, v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 10.10.2007, sp. zn.

-190, bola zamietnutá žaloba , správkyne konkurznej

podstaty úpadcu , zast. JUDr. Zuzanou Komorovskou,

advokátkou so sídlom v Košiciach, proti , zast.

, advokátom so sídlom , o vydanie veci.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 13.2.2008. sp. zn.

, bolo odvolanie žalobkyne proti citovanému rozsudku Okresného súdu

Rimavská Sobota, odmietnuté pre oneskorené podanie, a Uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici, zo dňa 13.2.2008, sp. zn. , bolo potvrdené citované

opravné uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota.

Sťažovateľka, ako správca konkurznej podstaty úpadcu

, podala na Ústavný súd SR, dňa 2.9.2009, ústavnú sťažnosť, zo dňa 27.8.2009, ktorej

predmetom bolo porušenie jej základných práv v zmysle SR a ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dôvod porušenia uvedeného práva spočíval v súdnom konaní na Okresnom súde

Rimavská Sobota, sp. zn. , žalobcu , správkyňa

konkurznej podstaty úpadcu , proti

, o vydanie vecí, event. zaplatenie 5 580 052,- Sk, t. j. 185 223,79 €,

ktoré konanie sa vykonalo bez prítomnosti žalovaného, na mieste ktorého vystupovala

a pred súdom konala cudzia tretia osoba, (bez žiadneho právneho

vzťahu k osobe žalovaného), ktorá do konania splnomocnila advokáta .

Túto osobu za žalovaného, v zjavnom rozpore s údajom podľa obchodného registra SR

(pripojeného aj v súdnom spise), pripustil konajúci súd ako štatutárneho zástupcu, ktorému

ním splnomocnenému advokátovi bol potom doručený aj rozsudok vo veci samej, zo dňa

19.10.2006, sp. zn. . Namietanie porušenia práva sa pred ústavným súdom

odvolávalo na tú skutočnosť, že do dňa podania ústavnej sťažnosti nebol (skutočne)

žalovanému doručený označený rozsudok vo veci, napriek čomu tento podľa úradnej

pečiatky na rozhodnutí, učinenej dňa 25.10.2007, vykazoval právoplatnosť ku dňu

13.2.2007.

Skutočnosť, že (skutočne) žalovanému nebol doručený rozsudok vo veci samej,

potvrdzovalo aj stanovisko Krajského prokurátora Banská Bystrica, zo dňa 7.2.2008, sp. zn.

Kc 23/08, ktorý v rámci podnetu sťažovateľky, o učinenie mimoriadneho dovolania,

nemohol podnetu procesne vyhovieť z dôvodu absencie podmienky právoplatnosti rozsudku,

nakoľko vzhliadol úpadcom namietanú okolnosť jeho nedoručenia žalovanému, ale

advokátovi, zvolenému touto právne nekompetentnou osobou za žalovaného.

Uznesením Ústavného súdu SR, zo dňa 20.5.2010, sp. zn. -15 bolo

rozhodnuté tak, že súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene. S poukazom na § 53

ods. 3 konštatoval, že predmetom sťažnosti je iný zásah, ktoré

právo na ochranu je možné uplatniť v lehote dvoch mesiacov od právoplatného

rozhodnutia, oznámenia opatrenia, alebo upovedomenia o inom zásahu. Keďže

sťažovateľka sa o zásahu dozvedela najneskôr dňa 25.10.2007, a sťažnosť podala dňa

2.9.2009, jej podanie bolo oneskorené...

Po citovanom rozhodnutí Ústavného súdu SR došlo k nasledovným právnym úkonom:

- Podaním úpadcu, zo dňa 31.10.2014, sa v označenom konaní na Okresnom súde

Rimavská Sobota namieta nezákonnosť konania a žiada sa odstránenie prieťahov

a pokračovania v konaní. Konkrétne sa poukazuje na to, že za žalovaného vystupuje

nekompetentný subjekt, jednak v osobe advokáta , splnomocneného

nekompetentnou osobou , a teda v prvom rade sa poukazuje

na nekompetentnosť menovanej osoby . Súčasne sa poukazuje

na nezákonnosť vyznačenia právoplatnosti na rozsudku doručenom právne nekompetentnej

osobe advokáta (ktoré tieto skutočnosti potvrdil Krajský prokurátor

v Banskej Bystrici, vo svojom stanovisku zo dňa 7.2.2008, sp. zn. Kc 23/08).

- Na základe viacerých podaní sťažovateľky, ako správkyne konkurznej podstaty

úpadcu, adresovaných Krajskému súdu v Košiciach, ako konkurznému súdu vo veci úpadcu,

vedenej pod sp. zn. , o poskytnutie súčinnosti na odstránenie prieťahov

v predmetnom konaní na Okresnom súde Rimavská Sobota, na poslednú jej žiadosť, zo dňa

22.3.2018, bola jej dňa 23.7.2018 doručená odpoveď, s prílohou listu Okresného súdu

Rimavská Sobota, zo dňa 23.5.2018, označeného ako „Oznámenie právoplatnosti“. V liste

sa uvádza, že rozsudok vo veci samej bol právoplatný dňa 16.2.2007, a opravné uznesenie

na tento rozsudok z čl. 190 z 10.10.2007 bolo právoplatné dňa 16.2.2015.

- Na základe obsahu označeného listu Okresného súdu Rimavská Sobota, a v ňom

pre sťažovateľku uvedených nových informácií, nahliadla dňa 22.8.2018 a 12.9.2018 do

predmetného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, kde zistila nasledovné:...

Zo skutočností pod bodom 1/, 2/ a 3/ vyplýva, že rozsudok, ako aj opravné uznesenie

k nemu, boli prvýkrát (riadne) doručované a doručené žalovanému, a to dňa 31.1.2015,

na základe čoho rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2015. O týchto skutočnostiach

nemala sťažovateľka, ako žalobca, vedomosť, napriek tomu, že listom, zo dňa 31.10.2014 sa

dožadovala odstránenia nezákonnosti, a to aj poukazom na právne irelevantné doručovanie

rozsudku . O doručovaní opravného uznesenia priamo žalovanému

sa dozvedela až dňa 23.7.2018, po poskytnutej súčinnosti konkurzným súdom, konkrétne

z listu konajúceho Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 23.5.2018, označeného ako

„Oznámenie právoplatnosti“. O skutočnom stave veci sa však dozvedela až po nahliadnutí

do spisu, dňa 22.8.2018, kde zistila jeho odlišnosť od informácie uvedenej v tomto liste

Okresného súdu Rimavská Sobota, označeného ako „Oznámenie právoplatnosti“.

Z označeného listu Okresného súdu Rimavská Sobota sa sťažovateľka dozvedela, že

rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 19.12.2006, sp. zn. -154 bol

právoplatný dňa 16.2.2007 a Opravné uznesenie k nemu, zo dňa 10.10.2007, sp. zn.

-190, bolo právoplatné dňa 16.2.2015, pričom po nahliadnutí do spisu, dňa

22.8.2018 zistila, že právoplatnosť citovaného rozsudku nastala dňa 16.2.2015 po tom, kedy

ho konajúci súd spolu s citovaným opravným uznesením doručil (už priamo) žalovanému...

Skutočnosti uvedené pod bodom 4/, 5/, 6/ a 7/ svedčia o tom, že žalovaný nebol ani

raz (riadne) predvolaný na žiadne pojednávanie, na ktoré bol namiesto neho predvolávaný

a zúčastňoval sa ho , bez riadneho splnomocnenia, a ako svedok bol

predvolaný , ktorého súd vypočul ako štatutárneho zástupcu, aj keď

ide o osobu postavenú mimo žalovaného - obchodnej spoločnosti

, o čom mal súd vedomosť z priloženého výpisu z obchodného registra SR,

a súčasne, súd je povinný pri každom úkone a na každom pojednávaní zistiť, či sú splnené

podmienky konania. Tieto neboli splnené v tom, že osoba, postavená mimo obchodnej

spoločnosti žalovaného, , splnomocnil advokáta

na zastupovanie v prejednávanej veci, čím menovaný advokát nemal riadne plnomocenstvo,

a všetky jeho úkony - a to od prvého písomného, ako aj účasti na pojednávaniach, vrátane

preberania písomností, boli učinené a súdom akceptované v rozpore so zákonom. Súčasne,

v hrubom rozpore so zákonom bola aj tá skutočnosť, že konajúci súd vypočul ako

štatutárneho zástupcu menovanú osobu , o ktorej vedel (musel

vedieť), že nie je štatutárom žalovanej spoločnosti. Všetky tieto skutočnosti bol povinný aj

bez návrhu preveriť odvolací súd, aj keď odvolanie odmietol pre zmeškanie, čo však

odvolací súd neurobil.»

3. Sťažovateľka zastáva názor, že k porušeniu jej označených základných práv došlo

v dôsledku toho, že «zo strany konajúcich súdov ide o viacnásobné porušovanie zákona,

ktoré spôsobilo atypickú situáciu, z ktorej je poškodený sťažovateľ, a nachádza sa

v postavení, že svojho práva na spravodlivé súdne konanie a bez prieťahov, sa nemôže

dovolať ani po 14 rokoch od začatia konania na súde prvého stupňa, ktorý (až na základe

„urgencie“ žalobcu) porušenie zákona napráva, avšak „čiastkovými“ krokmi, pričom

súčasne spôsobuje ďalšie porušenie zákona, keď sťažovateľa (žalobcu) neinformoval

o novej právoplatnosti rozsudku.

Keďže od podania žaloby úpadcu, dňa 1.7.2004, doposiaľ nebolo vykonané

pojednávanie, na ktoré by bol predvolaný, a vypočutý žalovaný, event. jeho (relevantný)

právny zástupca, konanie vykazuje nezákonné prieťahy, ako aj porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie, spočívajúce vo vydaní a správoplatnení meritórneho

rozhodnutia bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky...

Podstatou porušenia namietaného práva ohľadne prieťahov v konaní nie je ani

zložitosť veci, ani zaťaženosť súdu, ani správanie sa účastníkov (aj keď osoby vydávajúce sa

za účastníka a „obhajcu“ konali v rozpore so zákonom), ale podstatou prieťahu je tu

svojvoľné nezákonné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota, ako aj Krajského súdu

v Banskej Bystrici, ktoré v rozpore s Civilným súdnym poriadkom, predtým Občianskym

súdnym poriadkom, a tiež v rozpore s SR, vedome a v rozpore

so zákonom rozhodli o veci bez účastníka konania, namiesto čoho vedome a v rozpore

so zákonom konali s osobou bez spôsobilosti byť účastníkom konania, a bez splnomocnenia

byť právnym zástupcom žalovaného.».

4. Sťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ust. SR postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, v konaní sp. zn.

, porušené bolo.

Ústavné právo sťažovateľky, zaručené podľa Slovenskej

republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo rozsudkom Okresného súdu Rimavská

Sobota, zo dňa 19.12.2006, sp. zn. -154, v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 10.10.2007, sp. zn. -190, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 13.2.2008, sp. zn. ,

v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 13.2.2008, sp. zn.

, porušené.

Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,

zo dňa 19.12.2006, sp. zn. -154, v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Rimavská Sobota, zo dňa 10.10.2007, sp. zn. -190, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 13.2.2008, sp. zn. , v spojení

s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 13.2.2008, sp. zn. .

Okresnému súdu Rimavská Sobota, v konaní sp. zn. sa prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Okresnému súdu Rimavská Sobota, v konaní sp. zn. a Krajskému súdu

v Banskej Bystrici sa zakazuje porušovať základné práva sťažovateľky.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 €.

Okresný súd Rimavská Sobota a Krajský súd v Banskej Bystrici sú spoločne

a nerozdielne povinní uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 324 € na účet právnej

zástupkyne JUDr. Zuzany Komorovskej, za 2 úkony právnej pomoci, podľa ust. § 11 ods. 3,

a vyhl. č. “

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -154 z 19. decembra 2006

v spojení s opravným uznesením č. k. -190 z 10. októbra 2007

12. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -154

z 19. decembra 2006 v spojení s opravným uznesením č. k. -190

z 10. októbra 2007, preskúmaniu ústavnosti týchto rozhodnutí ústavným súdom bráni

princíp subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd

().

13. Takýmto súdom bol krajský súd. Krajský súd rozhodol uznesením

sp. zn. z 13. februára 2008, ktorým odvolanie sťažovateľky proti rozsudku

okresného súdu č. k. -154 z 19. decembra 2006 odmietol, a uznesením

sp. zn. z 13. februára 2008, ktorým opravné uznesenie č. k. -190

z 10. októbra 2007 potvrdil.

14. V časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -154 z 19. decembra 2006 v spojení

s opravným uznesením č. k. -190 z 10. októbra 2007, ústavný súd sťažnosť

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. februára 2008

15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nesprávne označila napadnuté

rozhodnutie. Sťažovateľka v petite sťažnosti uvádza, že napáda rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 13. februára 2008. Z príloh doručených ústavnému súdu spolu

so sťažnosťou vyplýva, že ide o uznesenie.

16. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľka

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 13. februára 2008, podľa

skúmal, či v danom prípade nejde o neprípustnosť.

17. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

18. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že vyčerpanie

opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke

na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom (, ).

19. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

20. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu sa sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. februára 2008

včasným podaním odvolania. Práve včasným využitím tohto opravného prostriedku mohla

sťažovateľka docieliť nápravu ňou uplatnených námietok.

21. Keďže sťažovateľka takýto opravný prostriedok na ochranu svojho základného

práva využila až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, s poukazom na § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol aj pre jej neprípustnosť.

II.C K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. februára 2008

22. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu (v tomto prípade krajského súdu ako súdu odvolacieho)

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

23. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na

uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb

a právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody

potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým

sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu

verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom

procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto

rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych

postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

24. Účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu

alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené

umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom

účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

25. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si

osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na

prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie

obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej

miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto

obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé

súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi

použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

27. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

28. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdy majú povinnosť odôvodniť

svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany

bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť

len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. 2. 1998).

29. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

30. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,

ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať

záver, či sťažnosť nie je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

31. Sťažovateľka v tejto časti sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd sa

v napadnutom uznesení sp. zn. z 13. februára 2008 nezaoberal všetkými jej

námietkami uvedenými v odvolaní proti opravnému uzneseniu okresného súdu

č. k. -190 z 10. októbra 2007. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd rozhodol

arbitrárne a jeho závery nemajú oporu v zistených skutočnostiach. V dôsledku toho malo

dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

32. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn.

z 13. februára 2008 krajský súd uviedol:

„... Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v písomnom

vyhotovení v rozsudku v tejto veci zo dňa 19.12.2006 č. k. -154 v záhlaví

nesprávne označil žalovaného, keď ho označil ako , pričom

obchodné meno žalovaného je , taktiež v záhlaví neuviedol

právneho zástupcu žalovaného. V písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa,

konkrétne v jeho záhlaví, sa teda skutočne vyskytli chyby, súd prvého stupňa preto

postupoval správne a v súlade s , keď tieto chyby opravil a o ich oprave vydal

opravné uznesenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa v tomto prípade je potrebné posudzovať v znení jeho

opravného uznesenia, s ktorým tvorí jedno rozhodnutie, preto sú právne irelevantné

námietky žalobcu, že v opravnom uznesení nie je uvedené meno sudcu. Označenie

obchodno-právna vec je len podrobnejšou špecifikáciou označenia právna vec. Podľa

odvolacieho súdu je z výroku rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, že žalobca je povinný

zaplatiť trovy konania žalovanému, pričom uvedenie mena advokáta vrátane čísla účtu je

označenie platobného miesta ( ). Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu, sú

to námietky, ktoré mohli byť uplatnené v odvolaní vo veci samej, nie však v rámci

odvolacieho konania ohľadne odvolania proti opravnému uzneseniu...“

33. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení sp. zn. z 13. februára 2008 ústavne akceptovateľným spôsobom

vysporiadal s odvolaním sťažovateľky proti opravnému uzneseniu okresného súdu

č. k. -190 z 10. októbra 2007, ktoré potvrdil. Napadnuté uznesenie krajského

súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za

arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu

v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných

ustanovení právnych predpisov.

34. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu sp. zn. z 13. februára 2008 a základným právom podľa čl. 46

ods. 1 a právom podľa dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka

namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej

namietala porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. februára 2008 podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

II.D K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

35. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní

vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. , ktoré spočívali v nedoručení

rozhodnutia vo veci žalovanému, ale len jeho právnemu zástupcovi, ktorý podľa názoru

sťažovateľky nemal platne udelené splnomocnenie na právne zastúpenie.

36. Z petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný v súlade s § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, je ďalej zrejmé, že sťažovateľka neuplatňovala porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaniach vedených pred krajským súdom pod sp. zn. a sp. zn.

, ale zbytočné prieťahy boli sťažovateľkou namietané len v konaní vedenom

pred okresným súdom pod sp. zn. .

37. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka už v minulosti v predmetnej veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. namietala zbytočné prieťahy sťažnosťou

podanou na ústavnom súde. Uznesením ústavného súdu č. k. -15

z 20. mája 2010 bolo v tejto veci rozhodnuté tak, že ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

odmietol ako podanú oneskorene. Vzhľadom na to, že ide o procesné rozhodnutie ústavného

súdu, nejde o prekážku res iudicata, ak sťažovateľka v tej istej veci opätovne namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 novou sťažnosťou.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

39. Zo sťažnosti a z príloh k nej ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom

súde pod sp. zn. bolo právoplatne skončené. Rozsudok okresného súdu

č. k. -154 z 19. decembra 2006 v spojení s opravným uznesením

č. k. -190 z 10. októbra 2007 nadobudli právoplatnosť 16. februára 2015.

40. Preskúmaním sťažnosti sťažovateľky, rozsudku okresného súdu v spojení

s opravným uznesením okresného súdu, na ktorých je vyznačená doložka právoplatnosti,

a oznámenia okresného súdu z 23. mája 2018, doručeného sťažovateľke 23. júla 2018,

dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

41. Zjavná neopodstatnenosť predmetnej sťažnosti spočíva v tom, že stav

právnej neistoty sťažovateľky bol v súdnom konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. odstránený tým, že konanie bolo právoplatne skončené

16. februára 2015. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 11. októbra 2018, teda po

právoplatnom skončení predmetného súdneho konania. Po právoplatnom skončení súdneho

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. nie je možné sa domáhať

vyslovenia zbytočných prieťahov podľa , keďže stav právnej neistoty

sťažovateľky bol právoplatným rozhodnutím vo veci samej odstránený. Vzhľadom na

viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti sa ústavný súd nemohol zaoberať prípadnými

prieťahmi v konaniach krajského súdu vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

42.1 Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa

o právoplatnosti rozsudku v merite veci a právoplatnosti opravného uznesenia k tomuto

rozsudku dozvedela z „Oznámenia o právoplatnosti“ 23. júla 2018 (keď jej podľa obsahu

sťažnosti bolo uvedené „Oznámenie“ doručené). Sťažovateľka svoju sťažnosť ústavnému

súdu doručila až 11. októbra 2018, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 .

42.2 V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ), preto bolo možné sťažnosť odmietnuť bez

bližšieho prieskumu aj ako podanú oneskorene ( ).

43. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutých

uznesení a vrátenie veci na ďalšie konanie, zákaz porušovať základné práva sťažovateľky,

prikázanie konať bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania).

44. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2019