Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 201/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu P.,

zastúpenej advokátkou JUDr. Z. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Rimavská

Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. A. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu P., o d m i e t a ako

podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. A. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu P. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. K., K., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «PD S., ktorého je sťažovateľka v súčasnosti

správkyňou KP, si uplatnilo dňa 23. 6. 2004 žalobou o vydanie veci svoje nároky, pričom

zároveň žiadalo o vydanie predbežného opatrenia.

Podaním zo dňa 18. 6. (správne 18. 7.) 2004 upravilo svoj žalobný petit.

Žalovaný sa svojim podaním zo dňa 13. 8. 2004, ktoré doručil súdu však o deň skôr:

12. 8. 2004 vyjadril k žalobe a žiadal ju zamietnuť.

Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením zo dňa 21. 7. 2004 návrh

žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Následne sa viac-menej vo veci konalo, kde konajúci súd rozhodol Rozsudkom

č. -154, zo dňa 19. 12. 2006, ktorým návrh navrhovateľa – sťažovateľky –

zamietol a zaviazal ho zaplatiť odporcovi trovy konania.

Z dôvodu podstatných vád rozsudku, kde sťažovateľka podala návrh na vydanie

opravného uznesenia, 10. 10. 2007 bolo toto vydané, avšak neodstránilo všetky,

sťažovateľkou namietané vady.

V danom prípade je potrebné vziať do úvahy, že žalovaným subjektom, teda

odporcom bola: P., spol. s r. o.,...

Súd vydal rozsudok podľa jeho záhlavia: ... „v obchodno-právnej veci... proti

odporcovi P. s. r. o., H... kde vo výrokovej časti, konkrétne druhý výrok, rozhodol:

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania 95.920,- Sk JUDr. I. M.,

advokátovi...

Takýto rozsudok sa stal zjavne zmätočným, nakoľko účastníkom konania nikdy

nebola spoločnosť P. s. r. o., ale výlučne len P., spol. s r. o. ...

Vzhľadom na chyby úvodnej časti rozsudku, ktoré mu dávali absolútne iný zmysel

oproti skutočnému meritu veci, kde nikdy na strane odporcu nevystupoval JUDr. M.

advokát, podal sťažovateľ návrh na postup podľa ust. ...

Sťažovateľ vo svojom návrhu žiadal vykonať opravu nie len v úvodnej časti, (záhlaví)

rozsudku, ale aj vo výrokovej, nakoľko neexistuje ustanovenie, podľa ktorého vzniká

advokátovi nárok na trovy konania, § a nasl. adresne definujú čo sú trovy

konania a komu vzniká na ne nárok.

Súbežne s návrhom na vydanie opravného uznesenia podal sťažovateľ aj žiadosť

o odpustenie zmeškania lehoty pre podanie odvolanie, nakoľko v čase plynutia lehoty na

jeho podanie bola právna zástupkyňa práceneschopná, čo preukázala príslušným lekárskym

potvrdením a zároveň pripojila zmeškaný úkon – odvolanie.

Okresný súd v Rimavskej Sobote odmietol odpustiť zmeškanie lehoty ako aj dôvod

zmeškania – práceneschopnosť, nakoľko výlučne len akútna hospitalizácia by podľa názoru

prvostupňového súdu odôvodňovala zmeškanie lehoty, čo potvrdil aj Krajský súd v Banskej

Bystrici č. .

Následne Okresný súd v Rimavskej Sobote predsa len vydal opravné uznesenie,

výlučne však len v úvodnej časti svojho rozsudku, kde opravil obchodné meno žalovaného

a ako jeho právneho zástupcu uviedol JUDr. I. M.

Voči tomuto opravnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, kde poukazovala

na to, že z odôvodnenia opravného uznesenia nie je zrejmé, či toto bolo vydané na jej návrh

alebo z vlastného podnetu súdu. Táto skutočnosť je skutočne dôležitá, keďže sťažovateľka

žiadala opraviť nielen úvodnú časť – záhlavie – rozsudku (oprava mena odporcu, doplnenie

označenia právneho zástupcu), ale aj výrok, keďže s poukazom na vyššie citované

ustanovenia tento nemá oporu v zákone, nakoľko právnemu zástupcovi nemohli

vzniknúť nároky na trovy konania a teda mu nemohli byť priznané (spravidla sa priznávajú

účastníkovi konania na účet jeho právneho zástupcu).

Sťažovateľ už považuje za bezbrehú „realizáciu práva“, kde na základe takéhoto

výroku bolo aj začaté exekučné konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici však nemal zato, že je potrebné opraviť napadnutý

rozsudok aj vo výrokovej časti.

Takýmto postupom bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať, nakoľko pokiaľ mu aj

nebolo odpustené zmeškanie lehoty z dôvodu „obyčajnej práceneschopnosti“ a nie

urgentnej hospitalizácie, súd v rozpore z ustanoveniami zákona, , najmä tretej hlavy,

§§ 137 a nasl. odmietol rešpektovať okruh osôb považovaných za účastníkov konania

a odmietol vykonať nápravu vydaním opravného uznesenia, kde už podané odvolanie by

bolo včasným odvolaním a vzhľadom na skutočnosť, že: JUDr. I. M., advokát v R. počas

celého konania nedisponoval plnou mocou čiže, nemohol zastupovať žalovaného a nemohol

si uplatňovať žiadne advokátske náhrady, trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ by súd správne

opravil minimálne výrok o náhrade trov konania, sťažovateľka môže voči tomu výroku

podať odvolanie.».

Sťažovateľka uviedla, že „Postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote – jeho

nečinnosťou vo vzťahu k oprave chybného výroku je sťažovateľka vylúčený z uplatnenia

svojich práv formou odvolania, kde absenciou tohto opravného inštitútu ani nemohla použiť

iný opravný prostriedok, okrem jediného: podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu

prokurátorovi.

Tento po preštudovaní celého spisu vzhliadol, že naozaj, JUDr. I. M. počas celého

súdneho konania nedisponoval plnou mocou od žalovaného subjektu: P., spol. s r. o. a

keďže súd doručil rozsudok výlučne JUDr. M., tento ešte nie je právoplatný a preto nemôže

generálny prokurátor konať...

Napriek tomu, že všetky tieto pochybenia sťažovateľka udávala vo svojich podaniach

adresovaných súdom oboch stupňov, napriek stanovisku generálneho prokurátora, resp.

povereného krajského prokurátora, do dnešných dní nebol predmetný rozsudok doručený

druhému účastníkovi konania.

Takýmto postupom súdu: nedoručením svojho rozhodnutia vo veci samej všetkým

účastníkom konania, v tomto prípade aj spoločnosti P., spol. s r. o., ... so sídlom H. je

sťažovateľke odňatá možnosť konať – využiť dostupné mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré však zákon umožňuje využiť len voči právoplatným rozhodnutiam súdu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci vedenej na Okresnom súde

v Rimavskej Sobote pod spisovou značkou proti odporcovi P., spol. s r. o. , so

sídlom H..., bez zbytočných prieťahov podľa SR porušené bolo.

Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný bez zbytočného odkladu doručiť

Rozsudok č. -154 zo dňa 19. 12. 2006 a opravné uznesenie č. -190

zo dňa 10. 10. 2007 spoločnosti P., spol. s r. o., H., ktorá je odporcom v konaní vedenom

pod sp. zn. na Okresnom súde v Rimavskej Sobote.

Ústavný súd zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných

základných práv sťažovateľky.

Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 54.804,487 €, (t. j.

1.651.040,- Sk), ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný jej vyplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo

výške 120,88 € (3.641,63 Sk) spolu za 2 úkony právnej pomoci, kde 1 úkon podľa vyhl.

č. 655/04 Z. z. je 53,49 € + rež. paušál. 6,95 € do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu na účet jej právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Z. K., K.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v zákone ( ). Viazanosť návrhom platí zvlášť

pre petit, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje len o porušení tých práv a slobôd, ktoré

navrhovateľ uvádza v petite sťažnosti. Označenie základných práv a slobôd, ktoré

sťažovateľka uviedla v odôvodnení sťažnosti, ústavný súd považuje za súčasť argumentácie

sťažovateľky, ktorá však v prípade, že nebola premietnutá do petitu sťažnosti, nie je

predmetom rozhodovania ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (podobne

, , ). V danom prípade ústavný súd vzhľadom na

kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nevyzýval na doplnenie petitu ani na jeho

zosúladenie s odôvodnením sťažnosti.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Podstatou jej námietok je

tvrdenie, že „nečinnosťou Okresného súdu v Rimavskej Sobote pri doručovaní jeho

rozhodnutia procesne spôsobilému účastníkovi konania, ktorý bol riadne označený v žalobe

a je označený aj v dotknutom rozsudku v spojení s opravným uznesením, ku dnešnému dňu

nenadobudol tento rozsudok právoplatnosť, v dôsledku čoho odmieta generálny prokurátor

prijať jej podania – mimoriadne opravné prostriedky, kým sa neodstráni táto vada...“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že právo každého účastníka konania na

doručenie rozhodnutia všeobecného súdu právne relevantným spôsobom je obsahom

základného práva podľa , podľa ktorého každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Je však

nesporné, že porušenie tohto základného práva namietaným postupom okresného súdu

v konaní sp. zn. sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom (vzhľadom na

petit sťažnosti) nenamieta.

Pre účely preskúmania námietok sťažovateľky v súvislosti s prípravou predbežného

prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. .

Zo spisu vyplývajú v tejto súvislosti tieto relevantné skutočnosti:

Návrhom doručeným okresnému súdu 1. júla 2004 sa pôvodne Poľnohospodárske

družstvo S. (ďalej len „žalobca“) domáhalo od spoločnosti P., spol. s r. o., H. (ďalej len

„žalovaná“), pôvodne práva vydať mu hnuteľné veci. Následne žalobca 18. júna 2004

upresnil petit žaloby a žiadal zaviazať žalovanú na peňažné plnenie v sume 5 580 052 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 23. septembra 2005

bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty bola

ustanovená sťažovateľka, ktorá sa stala účastníčkou konania vedeného pod sp. zn.

na strane žalobcu.

Ústavný súd zo spisu zistil, že v spise (na č. l. 82) sa nachádza originál

splnomocnenia z 25. júla 2004, ktorým „Ing. B. K., konateľ firmy P., spol. s r. o. so sídlom

H.“ splnomocnil „advokáta JUDr. I. M., R.“, na zastupovanie žalovanej v uvedenej právnej

veci.

Dňa 21. apríla 2006 sťažovateľka osobne nazrela do spisu (č. l. 133).

Zo zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom z 24. apríla 2006 a z 13. decembra

2006 tiež vyplýva, že právni zástupcovia účastníkov konania boli osobne prítomní na

pojednávaní.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 19. decembra 2006 návrh

sťažovateľky zamietol. Zároveň ju zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania v sume

95 920 Sk. K rozsudku je pripojená doručenka, z ktorej vyplýva, že za žalovanú prevzal

osobne rozsudok okresného súdu 26. januára 2007 JUDr. I. M. ako jej splnomocnenec.

Sťažovateľke (jej právnej zástupkyni) bol rozsudok doručený 24. januára 2007.

Dňa 16. februára 2007 sťažovateľka spolu s odvolaním proti predmetnému rozsudku

podala okresnému súdu aj návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti

rozsudku z 19. decembra 2006, a to z dôvodu zlého zdravotného stavu jej právnej

zástupkyne. Súčasne toho istého dňa sťažovateľka doručila okresnému súdu aj návrh na

vydanie opravného uznesenia k rozsudku z 19. decembra 2006.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. februára 2007 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. júla 2007 bol zamietnutý návrh sťažovateľky na odpustenie zmeškanej

lehoty na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu z 19. decembra 2006.

Predmetné uznesenie okresného súdu z 19. februára 2007 v spojení s uznesením krajského

súdu z 18. júla 2007 nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2007.

Opravným uznesením sp. zn. z 10. októbra 2007 okresný súd z dôvodu

chyby v písaní opravil záhlavie rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 19. decembra 2006.

Dňa 25. októbra 2007 sťažovateľka nahliadla do spisu okresného súdu sp. zn.

a požiadala o vyhotovenie fotokópií zo spisu (z č. l. 81-84, 134, 147,

152-153). V ten istý deň jej okresný súd vyznačil na rozsudku z 19. decembra 2006 ako deň

nadobudnutia jeho právoplatnosti 13. február 2007.

O odvolaní sťažovateľky proti opravnému uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 13. februára 2008 tak, že ho potvrdil. Krajský súd zároveň

uznesením sp. zn. z 13. februára 2008 odmietol odvolanie sťažovateľky

proti rozsudku okresného súdu z 19. decembra 2006 v znení opravného uznesenia

z 10. októbra 2007 ako oneskorene podané. Obidve rozhodnutia krajského súdu nadobudli

právoplatnosť 20. marca 2008.

V okolnostiach prípadu sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

podľa , ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd nedoručil svoje

rozhodnutie vo veci samej, ktorým zamietol žalobu sťažovateľky, všetkým účastníkom

konania, v danom prípade aj žalovanej (okresný súd doručil rozsudok z 19. decembra 2006

výlučne advokátovi JUDr. I. M., ktorý podľa tvrdenia sťažovateľky počas celého súdneho

konania nedisponoval plnou mocou od žalovanej), napriek tomu vyznačil na rozsudku

nadobudnutie právoplatnosti 13. februára 2007.

Z predložených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka poukazovala na túto

skutočnosť už v podnete z 15. januára 2008 adresovanom Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorým sa domáhala podania

mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu z 19. decembra 2006.

V predmetnom podnete sťažovateľka uplatnila argumentáciu porovnateľnú s argumentáciou

uplatnenou v sťažnosti ústavnému súdu z 27. augusta 2009.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) v prípise

sp. zn. Kc 23/08 zo 7. februára 2008 sťažovateľke oznámila, že dôvody na podanie

mimoriadneho dovolania neboli zistené. Okrem iného v tomto prípise uviedla, že „Na

základe Vášho podnetu bol preskúmaný príslušný spisový materiál Okresného súdu

v Rimavskej Sobote č. a exekučný spis EX 105/03/BO. Z predmetných

spisových materiálov vyplýva, že exekúcia formou predaja hnuteľných vecí bola ukončená

v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

exekučný poriadok) vrátením poverenia dňa 31. 10. 2003 súdu, nakoľko exekučné konanie

skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie dňa 28. 10. 2003.

Podľa § 61 exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je po skončení

exekučného konania vylúčené a preto je nutné mať za to, že vlastnícke právo k hnuteľným

veciam, ktoré boli predmetom dražby dňa 23. 9. 2003 ich predajom prešlo udelením

príklepu a po vzájomnom započítaní pohľadávky so súhlasom súdneho exekútora

a doplatení kúpnej ceny.

Vzhľadom na horeuvedené možno mať za to, že Okresný súd v Rimavskej Sobote

správne vyhodnotil predmetnú dražbu ako platnú a preto sa odporca stal vlastníkom

príslušných hnuteľných vecí. V súvislosti poukazujem na vyjadrenie Pôdohospodárskej

platobnej agentúry, sekcie priamych podpôr a organizovania trhu, odbor regulácie trhu so

živočíšnymi komoditami, z ktorého je zrejmé, že kôtačný list na výrobu mlieka PD Seňa

č. -100 bol na základe žiadosti o prevod prevedený novému vlastníkovi od 23. 9.

2003.

Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že účastník konania –

odporca P. spol. s r. o. nebola v konaní riadne zastúpená, nakoľko plnú moc udelenú JUDr.

I. M. podpísal Ing. B. K. ako konateľ firmy P. spol. s r. o., pričom však nikdy nebol

konateľom predmetnej spoločnosti. Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. 1

Cb/105/2004-154 zo dňa 19. 12. 2006 bol doručený len JUDr. I. M. dňa 26. 1. 2007.

V zmysle horeuvedeného je nutné mať preto za to, že predmetný rozsudok Okresného

súdu v Rimavskej Sobote -154 do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť.

Podľa ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Z uvedených dôvodov však nie splnená podmienka

právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Zároveň bola preskúmaná aj výška trov konania priznaná odporcovi vo výške

95.920,- Sk. Predmetné trovy boli priznané na základe správneho vyčíslenia JUDr. I. M. zo

dňa 15. decembra 2006.

Na základe Vášho podnetu bolo zároveň preskúmané aj uznesenie Okresného súdu

v Rimavskej Sobote -178 zo dňa 19. februára 2007 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 18. 7. 2007, ktorým Vám bol

návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania zamietnutý. V danom prípade

sa s odôvodneniami súdov v plnej miere stotožňujem a odkazujem na podrobné

odôvodnenie predmetných uznesení.

Nakoľko som nezistil splnenie podmienok na podanie mimoriadneho dovolania

stanovených v a nasl. , Váš podnet odkladám bez ďalších opatrení.“.

Ústavný súd z príslušného spisu krajskej prokuratúry zistil, že vo veci podnetu

sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania jej bolo vyjadrenie krajskej prokuratúry

sp. zn. Kc 23/08 zo 7. februára 2008 zaslané 8. februára 2008.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa nie je časovo

neobmedzeným prostriedkom ochrany základných práv a slobôd, ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či je splnená podmienka jej podania

v dvojmesačnej lehote podľa .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľka

mohla o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát uviedol, že porušovanie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť neodôvodnenou nečinnosťou príslušného orgánu verejnej

moci, resp. jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, treba považovať v zásade za

„iný zásah“, čo je relevantné aj z hľadiska počítania lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (m. m. , ). V danom prípade podľa argumentácie

sťažovateľky spočíval „iný zásah“ v tom, že okresný súd nedoručil rozsudok z 19. decembra

2006 všetkým účastníkom konania, a napriek tomu vyznačil na ňom doložku právoplatnosti

k 13. februáru 2007. Keďže sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného

práva podľa len týmto zásahom, t. j. nedoručením označeného rozsudku

všetkým účastníkom konania, bolo z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa

ústavnému súdu relevantné posúdiť, kedy sa mohla

sťažovateľka o tomto „inom zásahu“ dozvedieť (m. m. ).

Je nesporné, že už najneskôr 25. októbra 2007 sa sťažovateľka dozvedela, že okresný

súd vyznačil doložku právoplatnosti rozsudku sp. zn. z 19. októbra 2006

(a teda všetky podmienky na nadobudnutie právoplatnosti považoval za splnené), hoci

sťažovateľka namieta, že uvedený rozsudok nebol doručený žalovanej, a preto ňou

napadnuté konanie ešte nie je právoplatne skončené, pričom v ňom dochádza k prieťahom

nedoručením rozsudku druhému účastníkovi konania. Sťažovateľka pritom doručila

ústavnému súdu sťažnosť až 2. septembra 2009, t. j. zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53

ods. 3 . Pretože neumožňuje odpustiť

zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ani túto lehotu predĺžiť (napr. ),

ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako

oneskorene podanú.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

v prípade, ak by po riadnom doručení rozsudku sp. zn. z 19. októbra 2006

druhému účastníkovi konania (žalovanej) okresný súd na základe právneho úkonu tohto

účastníka konania vo veci ďalej konal a spôsoboval by svojím postupom (nečinnosťou, resp.

neefektívnou činnosťou) zbytočné prieťahy v konaní, sťažovateľke by nič nebránilo v tom,

aby sa opätovne sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu domáhala ochrany svojho

základného práva podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2010