Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 383/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku v konaní o sťažnosti , , ;

, ; ,

; , ; , ;

, ; , ; ,

; , ; ,

; , , ;

, ; , ;

, a , ,

zastúpených advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

a trovy konania v sume 2 578,80 € (slovom

dvetisícpäťstosedemdesiatosem eur a osemdesiat centov) na účet ich právnej zástupkyne

JUDr. Ľubice Višňovskej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 zo 16. októbra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , ,

; , ;

, ; , ;

, ; , ; ,

; , ; ,

; , , ,

; , ; ,

; , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom žaloby podanej

sťažovateľmi okresnému súdu ešte v roku 1994 je ich nárok na odstránenie stavby, resp.

zriadenie vecného bremena za odplatu. Konanie je vedené pod sp. zn. a aj

napriek skutočnosti, že k dnešnému dňu trvá už viac ako 23 rokov, dosiaľ nie je právoplatne

skončené. Sťažovatelia ozrejmujú, že ústavný súd už raz vyslovil porušenie ich práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v namietanom konaní, a to nálezom sp. zn.

z 9. decembra 2009, ktorým prikázal okresnému súdu vo veci konať

bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume 3 320 €. Ani po uplynutí takmer 10 rokov od rozhodnutia ústavného súdu

však nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia v ich veci. Z uvedeného dôvodu

sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní (podanie

zo 6. júna 2018). Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn.

Spr 76/2018 z 24. augusta 2018 uviedol, že namietané konanie považuje za zložité

po právnej stránke, ako aj po stránke skutkovej. Na druhej strane k prieťahom v konaní

podľa jeho názoru prispelo aj správanie účastníkov konania, podávané procesné návrhy,

vyjadrenia vo veci samej, postupne predkladané dôkazy a návrhy na vykonanie

dokazovania. Samotnú dĺžku konania však uznal z hľadiska ústavnoprávneho

za neakceptovateľnú, a preto vyhodnotil ich sťažnosť ako dôvodnú s tým, že vec pravidelne

sleduje a vyhodnocuje efektívnosť a plynulosť vykonaných úkonov okresného súdu.

3. Na tomto základe sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd podľa

nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Zároveň sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie

každému vo výške po 3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. zo 6. decembra 2018, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

12. decembra 2018. Predseda okresného súdu v ňom vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania podľa a predložil chronológiu dosiaľ

vykonaných úkonov okresného súdu. K samotnej ústavnej sťažnosti uviedol: „Pokiaľ ide o

kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, tak predmetné konanie je po právnej aj faktickej

stránke značne zložité. Vyžiadalo si rozhodovanie o zmene žalobného návrhu, o pristúpení

ďalších účastníkov do konania, vo veci bolo potrebné viackrát nariadiť znalecké

dokazovanie. Na okresnom súde sa vedie viac sporov s totožným predmetom konania, preto

z dôvodu hospodárnosti konania boli tieto spory za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania spájané na spoločné konanie a následne vylučované na samostatné konania.

Správanie účastníkov konania neovplyvnilo podstatným spôsobom dĺžku doterajšieho

konania. Samotný postup súdu v konaní po 23 rokoch trvania sporu ťažko hodnotiť a

zdôvodňovať. Táto dĺžka konania je z hľadiska ústavnoprávneho neakceptovateľná.“

5. Už označené vyjadrenie okresného súdu zaslal ústavný súd 12. decembra 2018

právnej zástupkyni sťažovateľov s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní

od doručenia prípisu. Právna zástupkyňa sťažovateľov túto možnosť nevyužila.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd

(po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 9. decembra 2009, t. j.

po 27. januári 2010), preto ich považoval za preukázané. Na tomto mieste preto ústavný súd

uvádza iba úkony, ktoré považoval za podstatné pre účely konania a rozhodovania

o ústavnej sťažnosti sťažovateľov:

- 2. júna 2011 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.

-346 rozsudok okresného súdu z 11. augusta 2008 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (vec sa nachádzala na krajskom súde 2 roky a 5 mesiacov, pozn.),

- 4. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -394 prerušil konanie

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

, predmetom ktorého bolo konanie o povolenie obnovy konania,

- 26. februára 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. -444, ktorým

rozhodol o pokračovaní v namietanom konaní, keďže odpadla prekážka, pre ktorú bolo

prerušené,

- 16. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci samej, na ktorom bola vec

riadne prejednaná, pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel doplnenia dokazovania,

- 26. apríla 2016 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie na účel vyhotovenia

identifikácie novovytvorených parciel nachádzajúcich sa na bývalých pozemnoknižných

parcelách,

- 15. októbra 2016 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok a následne bol

doručovaný stranám sporu na vyjadrenie,

- 21. apríla 2017 bolo nariadené pojednávanie zrušené z dôvodu nedoručenia

predvolania na pojednávanie všetkým stranám sporu, okresný súd pristúpil k zisťovaniu

adries a právnych nástupcov po zomrelých účastníkoch,

- 6. decembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účel

ďalšieho dokazovania na 26. január 2018, takto nariadené pojednávanie bolo zrušené

pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ďalší termín pojednávania bol nariadený

na 21. marec 2018,

- 20. februára 2018 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na pripustenie

ďalších žalovaných do konania, nariadený termín pojednávania bol zrušený z dôvodu

potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu,

- 28. marca 2018 okresný súd rozhodol uznesením č. k. -895

o pripustení žalovaného v 4. rade až v 6. rade do konania,

- 26. októbra 2018 bolo nariadené pojednávanie zrušené, nový termín pojednávania

bol určený na 30. november 2018,

- 30. novembra 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 18. január 2019 na účel doručenia uznesenia, ktorým okresný súd pripustil zmenu žaloby.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Porušenie tohto práva vidia v postupe okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v čase po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 9. decembra 2009 (právoplatný 27. januára 2010),

ktoré ani po uplynutí ďalších 10 rokov nie je právoplatne skončené.

10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označeného práva

ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je povinnosť súdu a sudcu konať

bez prieťahov expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy tohto

poriadku.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že napadnuté konanie, ktorého predmetom je nárok sťažovateľov na zriadenie vecného

bremena za odplatu, vykazuje právnu aj istú faktickú zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom

vyjadrení k sťažnosti i predseda okresného súdu (bod 4). Faktická zložitosť veci súvisela

s potrebou vykonania znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania, ako

aj s potrebou upresňovania okruhu žalobcov a žalovaných. Za okolnosť priamo

ovplyvňujúcu faktickú zložitosť veci možno pokladať aj skutočnosť, že napadnuté konanie

priamo súvisí s viacerými ďalšími konaniami vedenými okresným súdom s totožným

predmetom konania. Ako uviedol predseda okresného súdu, tieto konania boli z dôvodu

hospodárnosti spájané na spoločné konanie na účel vykonania znaleckého dokazovania

a následne boli vylučované na samostatné konania. V tejto súvislosti však ústavný súd

konštatuje, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy

v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami v činnosti

súdu vrátane jeho nečinnosti (mutatis mutandis ).

15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako strany sporu v procesnom

postavení žalobcov. Ústavný súd z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nezistil

žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľov v súvislosti

s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho priebehu. Ani predseda

okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti na takéto skutočnosti nepoukázal.

16. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v priebehu napadnutého konania. Vzhľadom na jeho doterajšiu dĺžku

(24 rokov) pritom nepovažoval za potrebné podrobne skúmať postup okresného súdu,

pretože aj skutkovo či právne náročná občianskoprávna vec nesmie trvať takú dlhú dobu.

Po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 9. decembra 2009 sa

spis okresného súdu týkajúci sa namietaného konania nachádzal na krajskom súde na účel

rozhodovania o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 11. augusta 2008. Krajský súd

o uplatnenom opravnom prostriedku rozhodol uznesením č. k. -346 z 2. júna

2011, pričom rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tejto

súvislosti možno sumarizovať, že vec sa po právoplatnosti citovaného nálezu ústavného

súdu (27. január 2010) nachádzala na krajskom súde jeden rok a šesť mesiacov. Ďalšou

prekážkou, ktorá bránila okresnému súdu v postupe vo veci po dobu 2 rokoch a 2 mesiacov,

bolo prerušenie namietaného konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. (konanie o povolenie obnovy konania, pozn.).

Napriek skutočnosti, že uznesenie č. k. -126, ktorým bol zamietnutý návrh

na povolenie obnovy konania, bolo vydané 13. februára 2014, o pokračovaní v namietanom

konaní rozhodol okresný súd až takmer o rok neskôr, 26. februára 2015 (uznesenie č. k.

-444, pozn.) a pojednávanie nariadil s odstupom ďalších 9 mesiacov,

na 16. november 2015. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel predloženia

listinných dôkazov. Po tom, čo bol okresnému súdu doručený znalecký posudok (5. október

2016), okresný súd reálne vec prejednal až na pojednávaní uskutočnenom 6. decembra

2017, čo je ďalších 14 mesiacov neefektivity okresného súdu. V rámci tohto obdobia sa

okresný súd obmedzil na vydanie uznesenia o vylúčení veci na samostatné konania

a zisťovanie adries strán sporu a právnych nástupcov po zomrelých účastníkoch. Následne

sa síce okresný súd pokúšal nariadiť termíny pojednávania, tieto však neustále preročoval.

Naposledy sa uskutočnilo pojednávanie 30. novembra 2018 (po uplynutí takmer 1 roka

od posledného pojednávania), aj toto pojednávanie však bolo odročené na 18. január 2019.

Namietané konanie tak nebolo ani v čase rozhodovania ústavného súdu o podanej sťažnosti

právoplatne skončené.

17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že s výnimkou obdobia troch rokov

a ôsmich mesiacov, keď okresný súd nekonal z dôvodu, že mu v tom bránili zákonné

dôvody (prerušenie konania, rozhodovanie krajského súdu o odvolaní), bol postup

okresného súdu v zostávajúcom posudzovanom období poznačený nielen neodôvodnenou

nečinnosťou, ale aj neefektívnosťou zvolených procesných úkonov. V tejto súvislosti sa

žiada poukázať na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj

nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , ). Uvedené možno konštatovať aj vo veci sťažovateľov.

18. Doterajšia dĺžka napadnutého konania presahujúca 24 rokov je v zmysle ustálenej

judikatúry ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je

spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka, resp. strany

takého konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Uvedené platí o to viac, že

o porušení základného práva sťažovateľov už raz ústavný súd nálezom rozhodol, napriek

tomu v rámci ďalšieho takmer 10-ročného obdobia v priebehu tohto konania nedošlo k jeho

zefektívneniu natoľko, aby smerovalo k právoplatnému skončeniu.

19. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, postupu okresného súdu

v namietanom konaní, ktorého doterajšia celková dĺžka je z ústavného hľadiska celkom

zjavne neakceptovateľná, ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

došlo, a preto vyslovil, že označené právo sťažovateľov bolo porušené (bod 1 výroku tohto

nálezu).

IV.

20. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľov zaručeného , ako aj zo skutočnosti, že posudzované

konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, bolo potrebné

prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). O prikázaní konať rozhodol ústavný súd

opätovne a bol toho názoru, že tento príkaz vyslovený už nálezom sp. zn.

z 9. decembra 2009 sa pre pretrvávajúcu nečinnosť okresného súdu minul účinku

a pre značný časový odstup je potrebné vysloviť ho znova. Zároveň ústavný súd dáva

do pozornosti okresnému súdu, že v namietanom konaní je naďalej povinný postupovať

striktne podľa príslušných ustanovení () vrátane

využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany podľa až

a sudcovskej koncentrácie podľa s ohľadom na druhú vetu .

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia každému vo výške

po 3 000 €, túto sumu však nijakým spôsobom nezdôvodnili.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

26. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom (viac

ako 24 rokov) a v rámci nej na aktuálne posudzované obdobie vymedzené právoplatnosťou

nálezu ústavného súdu z 9. decembra 2009, v ktorom bola zistená pretrvávajúca nečinnosť

okresného súdu, ale aj neefektivita a jeho nesústredenosť, berúc pritom do úvahy predmet

konania, správanie sťažovateľov, no i fakt, že rozsah požadovaného finančného

zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnili, ústavný súd považoval priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške každému po 2 000 € za primerané konkrétnym

okolnostiam danej veci (bod 3 výroku nálezu).

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ústavný súd vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti, ktoré ústavnému súdu vyplynuli zo spisu. Odmena za jeden úkon

právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) znížená o 50 %

tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov

predstavuje sumu 76,75 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 85,96 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018.

Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje

celkovú sumu 171,92 € za jedného sťažovateľa, t. j. za pätnástich sťažovateľov 2 578,80 €

(bod 3 výroku nálezu).

29. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019