Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 47/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jany Baricovej,

Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca), Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU

JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Peter Szárszoi, za účasti , , ktorou

namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Pavlovce nad Uhom konaných

10. novembra 2018, takto

rozhodol:

Sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra

2018 doručená sťažnosť , kandidáta na starostu obce Pavlovce nad Uhom

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Pavlovce nad

Uhom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že vo voľbách do orgánov samosprávy konaných v obci

Pavlovce nad Uhom 10. novembra 2018 bol za starostu obce zvolený , ktorý

z celkového počtu 1 319 odovzdaných hlasov získal 645 hlasov. Sťažovateľ ako kandidát

na starostu získal 441 hlasov a umiestnil sa v poradí na druhom mieste (získal 33,92 %

hlasov).

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:

«Bezprostredne po voľbách a zverejnení ich výsledkov sťažovateľ zistil veľmi závažné

skutočnosti, ktoré môžu zakladať nezákonnosť a neústavnosť volieb za starostu obce

Pavlovce nad Uhom.

Konkrétne viacerí svedkovia mu potvrdili, že pri voľbách došlo k nezákonnému

postupu, konkrétne, že bolo hlasované za občanov obce, ktorí fyzicky neboli na voľbách

prítomní. Prílohami tejto sťažnosti sú čestné prehlásenia (s úradne overenými podpismi)

dvoch občanov obce Pavlovce nad Uhom, ktorí uviedli, že sa im „priznala“ osoba

, bytom s tým, že v deň volieb okolo 17.00 hod.

priletela z Veľkej Británie, kde žije, a hneď išla na obecný úrad, kde synovi starostu

fyzicky odovzdala cca 100 občianskych preukazov občanov Pavlovce

nad Uhom, ktorí taktiež žijú vo Veľkej Británii, ale na voľby sa osobne nedostavili. Tieto

preukazy mali byť použité na „fiktívne hlasy“ v prospech úspešného kandidáta

vo volebnom okrsku, kde vo volebnej komisii boli všetci „starostovi ľudia“. Za

každý občiansky preukaz mala dostať od úspešného kandidáta, resp. od

jeho syna odmenu vo výške 20 Eur...

Podľa skutočností uvádzaných vyššie, je závažné podozrenie, že niektoré okrskové

volebné komisie nepostupovali v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a preto sú

voľby za starostu obce Pavlovce nad Uhom nezákonné.

Vystali odôvodnené pochybnosti o skutočnom počte voličov, ktorí svoje aktívne

volebné právo využili.

Vyššie uvedená nezákonnosť volieb teda môže mať zásadný vplyv na výsledok volieb

a z toho dôvodu navrhujeme vykonať dokazovanie a následne navrhujeme, aby Ústavný súd

SR vyhlásil voľby do miestnej samosprávy - za starostu obce Pavlovce nad Uhom

za neplatné.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti

po jej prerokovaní rozhodol takto:

„1. Voľby starostu obce Pavlovce nad Uhom konane dňa 10.11.2018 vyhlasuje

za neplatné.

2. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 325,42 EUR

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a po zistení splnenia

podmienok konania ju uznesením č. k. -24 z 5. decembra 2018 podľa § 25

ods. 3 prijal na ďalšie konanie.

II.

Podľa si ústavný súd vyžiadal všetky doklady a správy

týkajúce sa volieb a vypočul navrhnutých svedkov. Podľa charakteru námietok sťažovateľa

sa ústavný súd zameral na kontrolu jednotlivých zápisníc okrskových volebných komisií

z hľadiska manipulácie s nimi ešte pred začiatkom volieb, prípadne ich podpisovaním

voličmi, ktorí sa v čase konania volieb nenachádzali na Slovensku.

Z listinných dôkazov, zápisníc okrskových volebných komisií, ústavný súd zistil, že

tieto boli vo všetkých volebných okrskoch podpísané všetkými členmi komisie a nikto

z členov komisií nevzniesol k priebehu volieb výhrady.

Svedkyňa , ktorá pracovala ako členka volebnej komisie, nepotvrdila

tvrdenie sťažovateľa, že vo voličských zoznamoch boli zapísaní voliči, ktorí sa nachádzali

mimo územia Slovenskej republiky.

Svedkyňa uviedla, že k zoznamom voličov nemal prístup nik okrem

volebnej komisie a nemá vedomosť o tom, že by v priebehu konania volieb vznikli nejaké

problémy, ktoré by bolo treba riešiť.

Svedok pracoval ako člen miestnej volebnej komisie. Uviedol: „Videl

som voličské zoznamy a môžem potvrdiť, že nebol nik podpísaný ešte pred tým ako začali

voľby.“ Prístup k zoznamu voličov mali podľa neho len členovia volebnej komisie.

Svedok (syn zvoleného starostu, pozn.) uviedol, že nepracoval

v žiadnej volebnej komisii a nemal prístup k zoznamom voličov: „Môj otec mi nehovoril

pred voľbami nič o tom, žeby mal niekto za voličov, ktorí žijú v Anglicku prísť a podpisovať

prítomnosť, ako keby sa zúčastnili volieb osobne a ja o tom nemám vedomosť. Nebola

za mnou ani p. . V deň volieb sa s ňou volieb nestretol, ani deň predtým.

Komunikoval s ňou v deň volieb prostredníctvom Facebooku a jej manžela, lebo sú susedia

a ona necháva kľúče od svojho domu u mňa, lebo žije v Anglicku, tak jej pomáham s poštou.

Zabudla si v Anglicku kľúče a preto som s ňou komunikoval. Ani za účelom odovzdania

kľúčov som sa s ňou nestretol, kľúče som jej nechal na parapete okna, odtiaľ si ich ona

zobrala. Keďže som na ňu nemal telefónne číslo, otázku kľúčov som riešil s manželom

p. a následne ma kontaktoval otec – starosta, že mu volala telefonicky

p. (v deň volieb okolo 12.00 h), že by potrebovala kľúče, lebo prišla domov,

svedok oznámil svojmu otcovi, kde necháva kľúče a ten mal povedať p. odkiaľ si

ich má zobrať.“

Svedkyňa pracovala ako členka okrskovej komisie č. 1, pričom

do volebnej miestnosti prišla ráno asi o 6.50 h. Uviedla: „Ja som osobitne ráno nepozrela

voličské zoznamy, ale zaznamenala som, že druhá členka komisie p. mala v rukách

zoznamy s tým, že vyznačovala na nich ku ktorým ľudom, bude treba ísť s urnou. Ja som ju

upozornila, že to nemôže robiť ona, ale sa musia o to tí samotné voliči uchádzať o to samy,

na čo ona reagovala podráždene. Zoznamy nevyniesla von, len si písala tých ľudí

na papierik. Kedy sa išlo s urnou som ani nestihla zaznamenať, len neskôr som sa

dozvedela, že už s urnou boli ale boli to všetko osoby p. , p. a p. .

Ona sama namietla, že predsa za p. tam nebol nik, ani za p. , ktorá bola

ďalšia kandidátka, ani za p. ďalšieho kandidáta tam nebol nik. Nijak mi to

nezdôvodnili, prečo sa tak stalo. Mám vedomosť, že chodili po Rómoch. Mám vedomosť, že

hoci tí ľudia reálne volili, tak sa nepodpisovali v zozname voličov. Konštatovali to samotní

p. a spol., že vlastne sa tí ľudia nepodpísali až potom, keď sa vrátili do miestnosti.

Svedkyňa hovorí, že má vedomosť, že Rómovia boli nespokojní, že s urnou chodili len tí

členovia volebnej komisie, ktorí boli za p. . A k Rómom nechodili s urnou takí, ktorí

by boli priaznivcami p. . Má vedomosť o tom, že p. a spol. chodili

za Rómami s urnou nielen k chorým, starým, ale dávali voliť aj zdravým. Napr.

je zdravá a volila cez urnu. volila tiež prostredníctvom urny.

Mám vedomosť aj o tom, že p. a spol., keď boli pri Rómoch s urnou prikazovala im,

aby nelepili obálky, lebo že sa bude ťažko otvárať. Ja som upozornila členky komisie, že sa

tak robiť nemá, lebo toto nariaďovali ľudom aj vo volebnej miestnosti, moju nespokojnosť

s týmto postupom však ignorovali. Myslím si, že aj p. , ,

patrili k tým, ktorí sú zdraví, a nebol dôvod, aby volili cez prenosnú schránku. Moje

výhrady s postupom p. a spol., som prezentovala v komisii, nebolo o tom urobený

žiaden záznam. Pre podpisy tých ľudí, ktorí volili do schránky som už potom musela chodiť

ja so šoférom a ešte s jedným pánom z ďalších členov volebnej komisie, lebo už nikto

nechcel ísť.“

Svedok uviedol: «p. pila vo svojom dome, s jeho zaťom

aj s dcérou. Potom prišli k nemu, už mali vypité asi 2 fľaše pálenky a počul som, ako volala

starostovmu synovi, ktorý jej povedal, že má prísť, že starosta jej dá ešte pálenku. Ona išla

k p. starostovi, zobrala od neho pálenku a prišla ku mne. Začali sme piť, ona bola opitá,

povedala mi „vy toto nemáte, čo ja mám“. Ja som mala letenky z Anglicka kúpené, že

nemusela som lístky kupovať , lebo že ich mala kúpené ale neviem kým, nepovedala kto jej

ich kúpil, len že pricestovala zadarmo. A keď bola opitá, vypadli jej z kabely obč. preukazy,

ale nevie povedať koľko, lebo ich dala rýchlo naspäť do kabelky. Hnevala sa, že občianske

preukazy vypadli, ja neviem , koľko tých obč. preukazov bol presne. Občianske preukazy

môjho brata a jej dcéry som videl, ostatné som nevidel. Videl som , že to bola len hromada

občianskych preukazov. Povedala, že p. starosta jej dal pekný darček, ale nevie, či to boli

peniaze. Ale viem, že išlo o peniaze, lebo moja sestra , mala dostať

od 500 €. Ale sestra mi povedala, že jej nedala žiadne peniaze.

Myslela si p. , že sa p. s ňou nepodelila. Na túto tému prebehli aj hádky.

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, či sa opýtal svedok p. prečo má

tie občianske preukazy, svedok odpovedá, že sa jej nepýtal na to. Podľa jeho vedomosti

p. prišla na Slovensko v tom čase kvôli voľbám. Nehovorila, či sa stretla

s p. starostom alebo jeho synom. Ku mne prišla len doniesť pálenku. Môj brat

žije v Anglicku a na voľby neprišiel.»

Nahliadnutím do zoznamu voličov sa zistilo, že ,

, je zapísaný v zozname voličov, ale nezúčastnil sa volieb a nie je v zozname

voličov ani podpísaný.

V zozname voličov bolo zisťované, či , následne ,

o ktorej svedok tvrdil, že vypadol aj jej občiansky preukaz, bola zapísaná v zozname

voličov, pričom sa zistilo, že táto je zapísaná v zozname voličov, ale účasť vo voľbách

nepotvrdila podpisom.

Svedok nevedel uviesť, kedy mala prísť p. k nemu, teda nevedel uviesť

presný deň a čas, ale uviedol len, že to bolo to zhruba okolo 19.00 h až 19.30 h a oslavovali

výsledky volieb. Svedok doplnil, že vlastne „nevie z akej príležitosti pili“, keď prišla

p. z Anglicka: „Ja neviem povedať, že či to bolo pred voľbami alebo

po voľbách“. Uviedol tiež: „ja som sám osobne nevidel ako by mal odovzdávať fľašu

alkoholu p. starosta ...“

Svedok uviedol, že o priebehu volieb v Pavlovciach nad Uhom vie

povedať toto: „Popíjali sme u p. a potom sme išli k svokrovi ( ,

pozn.), v deň volieb sme popíjali, nemali peniaze na pálenku, tak p. telefonovala

a písala na Facebooku synovi p. starostu ( , pozn.), pýtala od neho

pálenku, ale on jej odpovedal, že je na Vinnom, ale že má ísť za jeho otcom alebo za jeho

manželkou tak som naštartoval svoje auto a išli sme k domu starostu a p. pýtala

od p. starostu pálenku, aj pepsi colu. Pán starosta jej dal pepsi colu a asi 2 fľaše

hruškovice. Potom išli ku svokrovi naspäť vypiť tú pálenku. Keď sa poriadne pripila

p. , tak začínala hovoriť, že z pána starostu má osoh, že jej kúpil letenky tam aj

späť, že ich má zadarmo. Ale nepovedala prečo. Keď už skončili s alkoholom bola asi 1

hodina po polnoci, vtedy jej vypadli občianske preukazy z kabelky, neviem presne koľko,

mali sme aj natočené na telefóne. Ona keď vytriezvela zobrala telefón, lebo to bol jej,

a vymazala všetko. My sme mali všetko natočené, čo sa chválila. My sme nevedeli prečo

prišla z Anglicka. Nám povedala, že má nejaké papierovačky. Je to moja blízka rodina.

Moja matka a p. sú sesternice. Na moju otázku odkiaľ má občianske preukazy,

p. odpovedala, že sa nemám starať. Mená, ktoré boli na občianskych preukazoch

neviem povedať.“

Uviedol tiež: „Povedala mi, že mala osoh zo starostu, povedala, že má 2 500 €

a letenky tu aj naspäť jej mal kúpiť p. starosta. Povedala tiež, že od p. starostu mala aj

2 500 € a že si ich dala na účet.“

V deň konania volieb oslavovali aj s : „Pre alkohol som bol

svojím autom asi o 7 alebo 8 večer u p. starostu. Bolo to deň v konania volieb. P.

má podľa mojich vedomosti účet v Slovenskej sporiteľni. OP, ktoré jej vypadli mala

v igelitovom sáčku, ale neviem povedať koľko ich bolo. OP mali vypadnúť zo sáčka, potom

ich pozbierala a dala ich naspäť do sáčka. Bola z toho nervózna, hovorila

s manželom po telefóne. So synom p. starostu komunikovala cez Facebook. Pýtala

od neho pálenku.

Keď som sa čudoval, prečo ideme k starostovi po pálenku, povedala, že je to jej blízky

kamarát a dobrý sused. Ešte nikdy predtým sa nestalo, aby by sme išli k starostovi

po pálenku. Ja som nevystúpil ani z auta, ja som sedel v aute, lebo som sa hanbil. Ja som

osobne nepil, pretože som bol šofér, a zastavila ma hliadka policajná, lebo som mal nahlas

rádio a dali mi fúkať a nenafúkal som žiaden alkohol...“

Odporca sa k prijatej sťažnosti vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu

14. decembra 2018. Uviedol najmä:

«Odporca popiera skutkové tvrdenia sťažovateľa v tom, že v deň konania volieb

okolo 17 00 hod., t. j. dňa 10.11. 2018 mala po prílete z Veľkej Británie p.

, bytom ísť na Obecný úrad Pavlovce nad Uhom a

tam odovzdať synovi starostu 100 občianskych preukazov občanov

Obce Pavlovce nad Uhom žijúcich vo V. Británii, ktorí sa volieb osobne nezúčastnili a že

tieto občianske preukazy mali byť použité na fiktívne hlasy v prospech

vo volebnom okrsku, kde vo volebnej komisie boli všetci „starostovi ľudia“.

Odporca osobu ... osobne pozná, nakoľko už z adresy odporcu

je zrejmé, že sa jedná o susedu odporcu...

Odporca je toho názoru, že k týmto tvrdeniam bol vypočutý ako svedok jeho syn

., ktorý vo svojej výpovedi dňa 12.12.2018 poprel vôbec skutočnosť, aby

bol v čase okolo 17.00 hod. v budove OcÚ Pavlovce nad Uhom (v ktorej bol aj okrsková

volebná komisia a miestna volebná komisia) a poprel aj skutočnosť, že sa vôbec s osobou

v deň konania volieb stretol. Vo svojej výpovedi uviedol mená osôb, ako aj

miesto, kde sa v čase od cca 16.45 hod. až do 20.00 hod. nachádzal a uviedol aj mená osôb,

ktoré tieto skutočnosti v prípade potreby môžu potvrdiť.

Jedná sa o , majiteľa kvetinárstva... ... ktorých

odporca navrhuje vypočuť na skutočnosti, či syn starostu bol v čase

volieb v konkrétnom kvetinárstve a ak áno, v ktorom čase a za prítomnosti koho...

K skutkovému tvrdeniu sťažovateľa, ktoré odporca popiera, a to vo vzťahu

k odovzdaniu a prevzatiu cca 100 občianskych preukazov na vyššie uvedenom mieste

a vo vyššie uvedenom čase, odporca uvádza, že samotní svedkovia, ktorí mali podpísať

čestné prehlásenie, ktoré má tvoriť prílohu sťažnosti sťažovateľa (príloha - čestné

prehlásenia a odporcovi doručené neboli) nepotvrdili

takúto skutočnosť pri svojej výpovedi dňa 12.12 2018.

Svedok uviedol, že videl „kopu“ občianskych preukazov a svedok

uviedol, že videl občianske preukazy, ktoré mali vypadnúť

z igelitového sáčka, ale nevie uviesť, koľko ich bolo.

Pochybnosť pravdivosti výpovede svedka je zjavná, nakoľko v ten

istý deň pred súdom pri svojom výsluchu ako svedok nevedel uviesť, koľko občianskych

preukazov malo „z igelitového sáčka“ vypadnúť, avšak redaktorovi TV

Joj uviedol, že to bolo viac ako 150 občianskych preukazov, čo je možné zistiť z archívu TV

Joj, nakoľko takéto tvrdenie bolo odvysielané vo večernej spravodajskej relácii TV Joj -

Noviny, ktoré sú vysielané pravidelne v čase o 19.30 hod., a to v spravodajskej relácii

odvysielanej dňa 12.12.2018 o 19.30 hod. v príspevku redaktora TV Joj, ktorý bol

odvysielaný v tejto spravodajskej relácii...

Taktiež odporca popiera tvrdenie, že by mal v deň volieb p. dať

nejaký alkohol, pripadne Pepsi-colu a pod., ako to tvrdil svedok , nakoľko

odporca sa v deň volieb dňa 10.11.2018 s vôbec nestretol.

V tejto súvislosti odporca poukazuje na to, že dňa 10.11.2018 v čase okolo obeda bol

spolu s manželkou na nákup v blízkom meste Veľké Kapušany, kde ho telefonicky

kontaktovala p. s tým, že prišla z Veľkej Británie na územie SR a že by

potrebovala kľúče od svojho rodinného domu z dôvodu, že svoje kľúče si zabudla vo Veľkej

Británii.

Odporca poukazuje na to, že , ako jeho suseda, keďže spolu

so svojou rodinou sa dlhodobo zdržiava vo Veľkej Británie má u odporcu uložené náhradné

kľúče od svojho rodinného domu, aby mal odporca možnosť v prípade potreby umožniť

vstup do jej rodinného domu, či už za účelom odloženia pošty, pripadne inej susedskej

výpomoci.

Následne odporca z dôvodu, že nebol doma, telefonicky kontaktoval svojho syna

, ktorý býva s nim a so svojou rodinou na tej istej adrese, ktorého žiadal, aby

zabezpečil odovzdanie kľúčovej p. , na čo jeho syn reagoval tak, že vec je

už vybavená, nakoľko ho prostredníctvom sociálnej siete Facebook kontaktoval manžel

s požiadavkou o odovzdanie kľúčov, s ktorým sa dohodol, že z dôvodu, že

odchádza preč a otec nie je doma, otvorí bránku do dvora rodinného domu p.

a kľúče jej nechá na dohodnutom mieste.

Následne túto skutočnosť odporca oznámil telefonicky, pričom táto

mu oznámila, že už je všetko v poriadku a už je doma.

Odporca považuje za potrebné uviesť, že je pravdou, že sa s

počas jej pobytu na území SR stretol, ale až v nedeľu, dňa 11.11.2018 v odpoludňajších

hodinách, kedy ho manželka upozornila, že cez plot zo svojho dvora ho volá p.

. Z tohto dôvodu vyšiel odporca von, kde pri plote medzi pozemkami p.

a odporcu sa stretli, kde mu p. zablahoželala k víťazstvu

vo voľbách na starostu obce a určitým spôsobom ho vyzvala k tomu, či si ani nepripijú

na jeho úspešnú voľbu za starostu obce. Z týchto dôvodov odporca išiel dnu do domu a opäť

sa vrátil k plotu, kde bola p. , tejto dal fľašu hruškovice a keďže spolu

s ňou na dvore bola aj iná osoba, ktorú nepoznal a taktiež deti, dal týmto keksíky

a čokoládu. Teda odporca popiera, aby fľašu hruškovice a pod. dal p.

v čase volieb, ako neprípustný prezent, ktorým by nejakým spôsobom chcel túto ovplyvniť

pri výkone jej volebného práva.

Taktiež je pravdou, že v ten istý deň 11.11.2018, niekedy vo večerných hodinách

(po 20.00 hod), ho telefonicky kontaktoval jeho syn , ktorý bol vtom čase

spolu s manželkou a sestrou - dcérou odporcu ,

ktorá bola na návšteve odporcu z USA na večeri na Zemplínskej Šírave - Penzión Juliana,

že mu volala suseda p. , že spolu s (ktorý bol vypočutý

ako svedok dňa 12.12.2018), oslavujú u neho doma a im došiel alkohol a všetko je

zatvorené, či by nepožiadal otca, aby jej nejaký alkohol dal, aj prípadne Pepsi-colu, ak má.

Je pravdou, tak ako to tvrdil svedok , že syn odporcu povedal ,

aby išla za otcom, že im alkohol a nejaký nealkoholický nápoj dá. Taktiež je pravdou, že

za krátku dobu pred domom odporcu zastavilo auto Seat Ibiza žltej farby, z ktorého

vystúpila p s tým, že odporca, ako susede dal opäť fľašu hruškovice, ako

aj Pepsi-colu, avšak určite to bolo dňa 11.11.2018 v nedeľu v čase medzi 21.00 hod. až

22.00 hod. a nie, ako to tvrdí svedok , že to malo byť v deň konania volieb

dňa 10.11.2018.

Tvrdenie odporcu je možné preukázať výsluchom svedka - jeho syna

... ako aj jeho manželky ... pričom o tomto tvrdení taktiež odporca

predkladá fotografiu vyhotovenú v Penzióne Juliana na Zemplínskej šírave dňa 11.11.2018

o 21.19 hod. mobilom ., na ktorej je zachytený v reálnom čase interiér

Reštaurácie Juliana a osoby - syn odporcu , manželka svedka

a jeho sestra . Predmetný snímok mobilom svedka

vyhotovil na požiadanie čašník Penziónu Juliana

na Zemplínskej Šírave.

Svedok pri svojom výsluchu dňa 12.12.2018 uviedol, že celá udalosť

o oslave podľa nim tvrdeného dňa 10.11.2018 bola nahratá na mobil p ,

ktorú nahrávku v ten istý deň mala p. vymazať, k tomuto odporca uvádza,

že nahrávka z mobilu p. bola zverejnená ešte aj dňa 12.12.2018

na sociálnej sieti Facebook, ktorú tam umiestnila zrejme p. , z čoho je

zrejmé, že sa jedná o nahrávku, ktorá bola zverejnená na sociálnej sieti dňa 11.11.2018

(v deň, keď bola nahrávka telefónom p. vyhotovená bola aj zmazaná),

a teda bola vyhotovená z oslavy, ktorá sa konala dňa 11.11.2018, čo vyvracia tvrdenia

vyššie uvedeného svedka a naopak potvrdzuje tvrdenia odporcu o tom, že oslava u svedka

, kde následne v rámci tejto oslavy malo dôjsť k stretnutiu odporcu

s p. sa konala dňa 11.11.2018, pričom odporca pripúšťa, že svedok

sa mohol mýliť, avšak s určitosťou odporca tvrdí, že skutkový stav, ktorý

tento svedok opísal sa odohral dňa 11.11.2018, kedy sa prvýkrát odporca stretol

s p. .

Taktiež odporca popiera, aby uhradil náklady spojené so zabezpečením letenky pre

p. z V Británie na územie SR a späť a z informácii, ktoré mal od p.

mal vedomosť, že táto pricestovala na územie SR iba na niekoľko dni z dôvodu

potreby vybavovania si nejakých veci v banke a potreby návštevy lekára.

Takéto tvrdenie sťažovateľa nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

Odporca popiera tiež tvrdenie sťažovateľa, resp. ním navrhnutých a vypočutých

svedkov, že mal poskytnúť p. sumu 2.500,- €, ktoré si táto mala uložiť

na účet. Takéto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané a je podľa názoru odporcu

účelovým tvrdením.

Odporca poukazuje tiež na to, že priamo pri výsluchu svedkov bolo preukázané

samotným ÚS SR, že osoby, o ktorých svedkovia a tvrdili, že

videli tieto občianske preukazy mala p. pri sebe, a to konkrétne občiansky

preukaz na meno - brata svedka a dcéry -

, že tieto osoby neboli zapísané v zozname voličov ako osoby, ktoré by

využili svoje právo voliť. Nebolo podľa názoru odporcu vypočutím členov okrskovej

volebnej komisie ani výsluchom člena miestnej volebnej komisie preukázané, aby mali

vedomosť, že vo voličských zoznamoch by boli zapísané ako „fiktívni voliči“ osoby, ktoré

mali v deň volieb využiť svoje volebné právo voliť a pritom neboli prítomné na území SR.

Odporca poukazuje na to, že ani svedkyňa p. , ktorá bola vypočutá

dňa 12.12.2018 neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali skutkové tvrdenia

sťažovateľa, poukázala len na určité pochybnosti pri realizácii volebného práva voličmi,

ktorí požiadali o možnosť voliť do prenosnej urny, pričom zároveň uviedla, že z jej pohľadu

došlo k takýmto pochybnostiam z dôvodu, že „... asi zabudli dať podpísať voličom...“.

Odporca poukazuje na to, že v súlade s platnou právnou úpravou, on ako starosta

obce nijakým spôsobom nemohol ovplyvňovať a ani neovplyvňoval zloženie okrskových

a volebných komisii. Štyri okrskové volebné komisie a miestna volebná komisia boli

v dostatočnom počte členov komisii kreované delegovaním politických strán a koalícii, čo je

zrejmé z volebných materiálov, ktoré má ÚS SR k dispozícii, nakoľko ako starosta obce by

mohol menovať člena miestnej alebo okrskovej volebnej komisie iba vtedy (§ 169, ods. 4

a , ods. 4 Z. z), ak by počet členov či už okrskovej alebo miestnej

volebnej komisie nedosiahol minimálny počet 5, čo v danom prípade nebolo.

Odporca kandidoval na funkciu starostu Obce Pavlovce nad Uhom ako nezávislý

kandidát, bez práva delegovať za seba zástupcov do okrskovej a miestnej volebnej komisie.

Tvrdenie sťažovateľa, resp. ním navrhnutých svedkov o tom, že s prenosnou volebnou urnou

chodili výlučne členovia komisie, ktorí tam boli za odporcu je zjavne účelové a nepravdivé

a v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré má ÚS SR k dispozícii.

Odporca poukazuje na to, že práve sťažovateľ kandidoval za konkrétnu politickú

stranu, ktorá politická strana nominovala do jednotlivých komisií svojich zástupcov, ktorí

ako členovia komisii mohli dohliadať na celý priebeh volieb a v prípade výskytu nejakých

podozrivých okolností tieto riešiť priamo s predsedom a podpredsedom príslušnej komisie

a taktiež mali právo odmietnuť podpísanie zápisnice o výsledku volieb vo volebnom okrsku,

v ktorej mohli a aj mali uviesť svoje konkrétne výhrady, ak takéto zistili.

Odporca nemá vedomosť, aby takéto právo patriace členom komisií minimálne

členovia komisii, ktorí boli delegovaní politickou stranou, za ktorú kandidoval sťažovateľ

odmietli podpísať zápisnicu o výsledku volieb, resp. aby uviedli v takejto zápisnici nejaké

svoje výhrady o nezákonnosti, resp. neústavnosti volieb.

Odporca poukazuje taktiež na to, že žiadnym spôsobom ako starostovi obce mu

neprináleží zasahovať do činnosti volebných komisii, či už miestnej alebo okrskovej a z toho

dôvodu, keďže si bol vedomý, že je jedným z kandidátov na starostu obce, sa okrem

realizácie svojho volebného práva hlasovaním v priebehu volieb počas celého volebného

dňa nezdržiaval v miestnosti, kde vykonávali svoju prácu volebné komisie a prevažnú časť

dňa trávil mimo budovy OcÚ Pavlovce nad Uhom.

Odporca je toho názoru, že ak by boli zistené zo strany jednotlivých volebných

komisii, ich členov javy svedčiace o nezákonnom konaní, bolo právom, ale aj povinnosťou

týchto komisií, najmä predsedu a podpredsedu tieto veci nešiť v súlade so zákonom, o čom

boli predsedovia, podpredsedovia a zapisovatelia volebných komisií riadne preškolení

a zároveň obdržali podľa vedomostí odporcu k tomu potrebnú odbornú literatúru, ktorá

bola k dispozícii volebným komisiám už po ich kreovaní, ako aj v priebehu celého dňa

volieb. Odporca nemá vedomosť, keďže nebol prítomný v deň volieb v priestoroch, kde

volebné komisie vykonávali svoju prácu, aby bol zo strany komisii takýto stav zistený, čo by

malo vyplývať aj zo zápisníc jednotlivých komisií, ktoré má ÚS SR k dispozícii.

Odporca taktiež predkladá dôkaz o komunikácii medzí sťažovateľom a p

na sociálnej sieti Facebook zo dňa 29.11.2018, ktorú získal so súhlasom

p. , z ktorej vyplýva, že p. popiera tvrdenia sťažovateľa

o tom, že by mala doniesť odporcovi občianske preukazy, získať sumu 2.500,- €, dokonca

ešte, že jej mal odporca kúpiť podľa tvrdenia sťažovateľa zlatú retiazku a tejto sa vyhráža,

že ju „da zavrec do basy“.

Odporca poukazuje na to, že je mu známe, že rozsah vykonávaného dokazovania je

výlučnou vecou ÚS SR, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná za účelom

objektívneho zistenia o sťažnosti sťažovateľa.

Odporca navrhuje vykonať vyššie uvedené dôkazy vrátane prípadného výsluchu

samotného odporcu pred ÚS SR, avšak v prípade, ak ÚS SR rozhodne, že pre rozhodnutie

vo veci nebude vykonávať ďalšie dokazovanie, nakoľko doposiaľ vykonané dokazovanie

postačuje pre spravodlivé rozhodnutie súdu súhlasí, aby ÚS SR upustil od ústneho

pojednávania, ak od takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Tento súhlas odporca podáva v súlade s ust. , ods. 2

V súlade s ust. , ods. 2 „Ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.“

Odporca je toho názoru, že sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia

uvedené v sťažnosti doručenej ÚS SR, doposiaľ vykonaným dokazovaním neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniam, že v činnosti okrskových alebo

miestnej volebnej komisie boli vykonávané nezákonné alebo neústavné kroky smerujúce

k tomu, aby bolo možné dospieť k záveru, že pri činnosti týchto komisii došlo k umožneniu

nezákonnej činnosti, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť a ústavnosť volieb, pričom tiež

poukazuje na to, že rozdiel medzi počtom získaných hlasov medzi sťažovateľom a odporcom

je 204 hlasov v prospech odporcu.

Z tohto dôvodu je odporca toho názoru, že je daný dôvod, v prípade ak ÚS SR

sťažnosti sťažovateľa nevyhovie, teda ju zamietne, aby v plnej výške priznal odporcovi plnú

náhradu trov konania a uložil sťažovateľovi povinnosť tieto trovy odporcu uhradiť na účet

právneho zástupcu odporcu v sume 781,01 €, ktorých špecifikáciu odporca uvádza nižšie.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky v súlade s ustanovením , ods. 1, písm. d/ sťažnosť

sťažovateľa uznesením zamietol.

Zároveň je odporca toho názoru, že sťažovateľ podal sťažnosť účelovo a bezdôvodne,

nakoľko rozdiel v počte hlasov, ktoré získal víťazný kandidát na starostu obce - odporca

a sťažovateľ bol viac ako 200 hlasov, ním uvádzané skutkové tvrdenia pri podaní sťažnosti,

ani v priebehu prejednávania veci nepreukázal, resp. svedkovia vypočutí ÚS SR tieto

skutkové tvrdenia nepotvrdili a ich svedecké výpovede si navzájom v porovnaní s čestným

prehlásením zjavne odporovali.»

Dňa 17. decembra 2018 sťažovateľ vyjadrenie doplnil takto:

„... Po podaní vyjadrenia k sťažnosti sťažovateľa, bol právnemu zástupcovi odporcu

doručený list , ktorá t.č. žije vo Veľkej Británii, a to vo forme e mailovej

správy, ktorou odpovedala na otázky položené právnym zástupcom odporcu p.

.

Z odpovedí na položené otázky p , ktorá by mohla pomôcť ÚS SR

náležíte objasniť skutkový stav v prejednávanej veci je zrejmé, že oslava, o ktorej

vypovedali súdom vypočutí svedkovia a dňa 12.12.2018 sa v

prítomnosti konala dňa 11.11.2018 a nie, ako to tvrdili hore uvedení

svedkovia vo svojej výpovedi, že v deň volieb, t. j. 10.11.2018.“

Ústavný súd z vyhodnotenia dokazovania listinnými dôkazmi i zo svedeckých

výpovedí vyvodil záver, že výpovede niektorých svedkov síce vyvolávajú isté pochybnosti

o tom, či voľby starostu v obci Pavlovce nad Uhom prebehli lege artis, avšak intenzita

protizákonnosti, ku ktorej podľa sťažovateľa a tvrdenia niektorých svedkov pri voľbách

dochádzalo, nedosahuje taký stupeň, aby zistené nedostatky mohli tvoriť základ

pre vyhlásenie volieb za neplatné.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (m. m. ) je volebné

súdnictvo založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou

a výsledkom volieb alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti. Možnú príčinnú súvislosť

však treba vykladať nie ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať.

V tomto smere sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb

do Európskeho parlamentu.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad

a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (, , ). Zistená nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia

práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov

(, , ).

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že jeho právomoc

zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (,

, , , , ). Inými slovami,

nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel

a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi

bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita

nezákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú, resp. boli prejavom skutočnej vôle voličov

(). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity

volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok

volieb (). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá

vôli voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné

pochybenie namieta ().

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (m. m. ) je volebné

súdnictvo založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou

a výsledkom volieb alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti. Možnú príčinnú súvislosť

však treba vykladať nie ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať.

Ústavný súd vyhodnotil listinné dôkazy i svedecké výpovede a vyslovuje záver, že

sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Sťažovateľ, v zastúpení svojho právneho zástupcu, síce 5. januára 2019 doručil

ústavnému súdu „vyjadrenie“, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov,

a predložil aj ďalšie listinné dôkazy, urobil tak však už po uplynutí stanovenej lehoty, a to

lehoty 10 dní po oznámení výsledku volieb ( ).

Podľa judikatúry ústavného súdu (m. m. , ) súčasťou

zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby

napádajú, s označením dôkazov [ ]. Vo vzťahu

k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), platí prezumpcia ich

ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých

volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne inak ako

zamietnutím sťažnosti. Je preto na sťažovateľovi, aby už pri podávaní sťažnosti, najneskôr

v lehote 10 dní po oznámení výsledku volieb, kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by

odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený.

IV.

Analýzou zisteného skutkového stavu sa nepreukázalo naplnenie ani jednej z troch

kumulatívne koncipovaných podmienok (zistenie protizákonnosti volieb; príčinná súvislosť

medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb,

resp. voľby kandidáta; intenzita nezákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

pre záver ústavného súdu o neplatnosti volieb) nevyhnutných pre vyhovenie volebnej

sťažnosti.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde zamietol.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Vzhľadom

na neúspešnosť sťažovateľa v tomto konaní a neovplyvnenie právnej pozície odporcu, čo sa

týka jeho zvolenia za starostu obce Pavlovce nad Uhom, ústavný súd nepriznal žiadnemu

z účastníkov úhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019