Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 41/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Petrom Šumšalom, Krasovského 13, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní o dovolaní sťažovateľa vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní o dovolaní sťažovateľa vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 15. júna 2016 uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa

podľa v znení neskorších

predpisov. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo 16. marca 2017 tak, že podľa

v znení neskorších predpisov odvolanie

sťažovateľa zamietol ako nedôvodné.

3. Sťažovateľ 20. februára 2018 podal na okresnom súde dovolanie. Podľa jeho

tvrdenia ani „po viac ako 6-tich mesiacoch od podania dovolania zo strany obžalovaného

nebol spis z Okresného súdu Bratislava V predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na konanie a rozhodovanie o dovolaní obžalovaného. Spis sa ku dňu 15.08.2018

stále nachádzal na Okresnom súde Bratislava V.“.

4. Sťažovateľ uviedol, že prostredníctvom obhajcu „podal dňa 18.07.2018, v súlade

s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť,

predsedovi Okresného súdu Bratislava V, ktorou žiadal o odstránenie nedostatkov postupu

súdu spočívajúcich v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a to vydaním pokynu na nariadenie postúpenia spisu na dovolací súd, t.j.

na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby tento o podanom dovolaní rozhodol.

Listom zo dňa 15.08.2018 doručeným obhajcovi obžalovaného dňa 20.08.2018

predseda Okresného súdu Bratislava V konštatoval neopodstatnenosť podanej sťažnosti.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru „v konaní vedenom pod sp. zn. , prostredníctvom ktorého sťažovateľ

ako obžalovaný podával dovolanie“.

6. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

namietané porušenie označených práv sťažovateľa, prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj

náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní o dovolaní.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

14. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

15. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa

ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

16. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že dovolanie sťažovateľa

z 24. januára 2018 bolo okresnému súdu doručené 20. februára 2018 s tým, že na výzvu

okresného súdu bolo doplnené 27. marca 2018. Následne 27. júla 2018 bolo dovolanie spolu

s príslušnými prílohami zaslané Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), kam bolo doručené 30. júla 2018. Dovolacie konanie bolo na najvyššom

súde vedené pod sp. zn. , pričom uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 26. septembra 2018 bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté. Z uvedených

časových súvislostí vyplýva, že vec sťažovateľa bola v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (6. septembra 2018) výlučne v dispozícii najvyššieho súdu a okresný súd už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stav veci

ústavný súd viedol preto k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená (m. m.

, ).

17. Vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu ústavný súd tiež konštatuje,

že v jeho postupe nezistil akékoľvek ústavne významné obdobie nečinnosti. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v prípade,

keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (resp. dohovoru), nevysloví porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu

buď nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2019