Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom,

PhD., Nitrianska 1837/5, Piešťany, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

podľa a 2 , základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2019 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 127 ods. 1

a 2 (ďalej len „“), základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, ž sťažovatelia sa návrhom na vydanie

platobného rozkazu zo 6. februára 2015 domáhajú zaplatenia sumy vo výške 15 000 €

s príslušenstvom proti žalovanej spoločnosti (ďalej len „žalovaná“)

z dôvodov uvedených v návrhu, ako aj vo vyjadrení k odporu žalovanej z 2. júna 2015.

V napadnutom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté.

3. Sťažovatelia uviedli, že žalovaná sa na základe zmluvy o dielo č. 2/2013

zo 7. októbra 2003 (ďalej len „zmluva o dielo“) zaviazala zhotoviť pre sťažovateľov stavbu

„Rodinný dom“. Sťažovatelia uhradili 7. októbra 2013, t. j. v deň podpisu zmluvy o dielo,

žalovanej ako zálohu na zhotovenie diela sumu vo výške 10 000 € a 20. novembra 2013

sumu vo výške 5 000 €. Sťažovatelia 7. marca 2014 odstúpili od zmluvy o dielo, a to

z dôvodu celkovej nespokojnosti so zhotovovaním diela, postupom prác žalovanej

a kvalitou doteraz vykonaného diela. Žalovaná na stavbe rodinného domu nevykonávala

činnosti kvalifikovane s odborne spôsobilými osobami a nedodržala ani technologické

a pracovné postupy.

4. Sťažovatelia v sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh napadnutého konania

špecifikáciou dôvodov, prečo okresný súd viacero doteraz nariadených pojednávaní odročil.

Sťažovatelia následne poukázali na skutočnosť, že okresný súd podľa nich nepochopiteľne

a neopodstatnene uznesením č. k. -75 zo 7. marca 2016 konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

(konanie o neplatnosť odstúpenia od zmluvy). Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovatelia

odvolali, pričom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní sťažovateľov

rozhodol uznesením č. k. -92 z 9. júna 2016 (ďalej len uznesenie krajského

súdu“) tak, že zmenil uznesenie okresného súdu a návrh na prerušenie konania zamietol.

Uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené už 21. júna 2016, avšak

sťažovateľom bolo doručené až 6. decembra 2016, čím podľa názoru sťažovateľov došlo

k hrubému porušeniu základných zásad a princípov, na ktorých je postavené súdne konanie.

5. Podľa názoru sťažovateľov nekonaním okresného súdu a prieťahmi, ktoré tým

vznikli, bolo umožnené konateľovi žalovanej previesť svoj obchodný podiel a spoločnosť.

Z uvedeného dôvodu konajúca sudkyňa na pojednávaní uskutočnenom 9. novembra 2017

uviedla, že žalovaná v konaní už ako strana sporu nevystupuje, keďže konateľ spoločnosti

previedol svoj obchodný podiel, a spoločnosť, ktorá nastúpila po žalovanej, sa volá

Okresný súd v danej súvislosti konštatoval, že ide o totožnú obchodnú

spoločnosť s tým istým IČO, avšak zmenil sa konateľ spoločnosti a spoločník. To znamená,

že pôvodný konateľ spoločnosti pán už nie je konateľom a nie je pasívne

legitimovaným ani ako fyzická osoba, ani ako konateľ právnickej osoby v tomto spore.

Z uvedeného dôvodu bolo aj toto pojednávanie odročené.

6. Sťažovatelia s poukazom na uvedené skutočnosti sú toho názoru, že okresný súd

bol od 2. júna 2015, keď sa sťažovatelia vyjadrili k odporu žalovanej, do 11. januára 2016,

keď sa malo konať prvé pojednávanie, nečinný. Za ešte závažnejšiu považujú sťažovatelia

skutočnosť, že okresný súd je tiež nečinný od 9. júna 2016, keď krajský súd zmenil

uznesenie okresného súdu a návrh na prerušenie konania zamietol, pričom samotné

doručenie rozhodnutia vydaného 9. júna 2016 okresnému súdu trvalo 6 mesiacov.

7. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd svojou nečinnosťou robí prieťahy

v súdnom konaní, čím je samotné súdne konanie nehospodárne a sťažovateľov zaťažuje nad

mieru prípustnú zákonom a zároveň u sťažovateľov vytvára dojem odmietnutia

spravodlivosti a odmietnutia poskytnutia zodpovedajúcej súdnej ochrany.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné práva Sťažovateľa 1 a Sťažovateľa 2 podľa ods. 2

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu v Humennom

porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi 1 a 2 primerané

zadosťučinenie vo výške 20.000 €, ktoré je porušiteľ povinný uhradiť sťažovateľovi do 15

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi 1 a Sťažovateľovi 2

náhradu trov právneho zastúpenia o výške 298,08 €, ktoré je povinný porušiteľ zaplatiť do

jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

12. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

14. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

15. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na návrh rozhodnutia (petit),

ktorý skoncipoval právny zástupca sťažovateľov v záverečnej časti sťažnosti. Ústavný súd

vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený

presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a 3 v spojení s a

), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu vo veci (m. m. , , ). Ak

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie uvedené požiadavky

nespĺňa, môže takúto sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,

a to zvlášť vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom

(advokátom).

16. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú prieťahy v namietanom konaní okresného

súdu, ktorého sa mal okresný súd dopustiť svojou nečinnosťou. Ústavný súd dáva právnemu

zástupcovi sťažovateľov do pozornosti, že základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je v ústave zakotvené v , pričom sťažovatelia

v petite sťažnosti uvádzajú a 2 , ktoré upravujú možnosť fyzických

a právnických osôb podať ústavnú sťažnosť, ako aj procesný postup ústavného súdu

v prípade vyhovenia sťažnosti. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v daných ustanoveniach zakotvené nie je. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov rovnako nie je zakotvené ani v čl. 36 ods. 1 listiny.

17. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na ďalší nedostatok petitu sťažnosti, ktorý

spočíva v tom, že sťažovatelia v ňom presne nešpecifikovali konanie okresného súdu

uvedením spisovej značky. Spisová značka napadnutého konania okresného súdu je síce

uvedená v záhlaví sťažnosti, avšak v petite sťažnosti uvedená nie je. Keďže ústavný súd je

viazaný práve petitom sťažnosti, nemohol daný nedostatok opomenúť.

18. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľmi predložený

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Z uvedeného dôvodu je formulovaný petit podanej sťažnosti nevykonateľný. Uvedené

nedostatky zakladajú dôvod na odmietnutie sťažovateľmi podanej sťažnosti z dôvodu

nesplnenia zákonom prepísaných náležitostí podľa .

19. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , , ,

, , , , ,

).

20. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn.

z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o

osoby práva znalé (napr. advokáta).

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní pre

nesplnenie náležitostí predpísaných ( zákona

o ústavnom súde) bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov

formulovanými v petite ich sťažnosti.

22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť obsahujúcu všetky zákonom

predpísané náležitosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2019