Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 309/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. B. a B. B., obaja bytom D., zastúpených advokátkou

JUDr. L. B., P., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva vlastniť majetok podľa

ods. 1 v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. septembra 2007 a v konaní vedenom na

Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 31. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. a B. B. v celosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

23. novembra 2009 doručená sťažnosť R. B. a B. B. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len ,,krajský súd“) pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. septembra 2007 (ďalej len ,,rozsudok krajského

súdu“) a v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší

súd“) pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 31. marca 2009 (ďalej len ,,rozsudok

najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia ako žalovaní boli účastníkmi

konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodne vedeného na Okresnom súde

Považská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd

rozsudkom zo 7. marca 2006 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcov o veci rozhodoval

krajský súd, ktorý napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určil, že

sporný pozemok patrí do dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni. Keďže išlo o zmeňujúci

rozsudok odvolacieho súdu, sťažovatelia zastúpení advokátom podali proti nemu dovolanie,

o ktorom najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovatelia

vytýkajú postupu a rozsudku krajského súdu spôsob vedenia dokazovania, hodnotenie

dôkazov a súčasne tvrdia, že nebol nestranný a neposkytol im spravodlivú súdnu ochranu.

Najvyššiemu súdu vytýkajú, že sa odmietol zaoberať skutkovými okolnosťami a nenapravil

vady konania a rozsudku krajského súdu, ktorý bol podľa ich názoru zjavne nesprávny.

3. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vyslovil, že nimi označené

práva boli porušené krajským súdom aj najvyšším súdom, aby zrušil rozsudok krajského

súdu, vrátil mu vec na ďalšie konanie, prikázal mu, aby vo veci konal a obnovil stav pred

porušením. Taktiež žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume po 2 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa má každý právo vlastniť majetok.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo

veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K odmietnutiu sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku

krajského súdu

6. Ústavný súd s ohľadom na princíp subsidiarity ( ) poskytuje

ochranu v prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd len v prípade, ak

neexistuje iný (všeobecný) súd, ktorý je v rámci svojej ústavnej a zákonnej právomoci

oprávnený a zároveň povinný túto ochranu poskytnúť. Keďže krajský súd zmenil rozsudok

okresného súdu vo veci sťažovateľov, ex lege ( )

bola založená prípustnosť dovolania a zároveň právomoc najvyššieho súdu ako dovolacieho

súdu o dovolaní rozhodnúť a v prípade zistenia porušenia označených práv zjednať nápravu

zákonom predpokladaným procesným postupom ( ).

Preto ústavný súd nemal právomoc preskúmať postup a rozsudok krajského súdu, pretože

na ich preskúmanie mal právomoc v rámci riadneho inštančného postupu (dovolanie)

najvyšší súd. Táto skutočnosť bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej

proti postupu a rozsudku krajského súdu.

K odmietnutiu sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku

najvyššieho súdu

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť nemožno považovať za

časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti (napr. ), pričom

ústavný súd rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je

zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej

(), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani

nemožno odpustiť jej zmeškanie (, ).

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že rozsudok

najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 27. mája 2009 potom, ako bol doručený

advokátke žalobcov (26. mája 2009) a advokátovi žalovaných – sťažovateľov (27. mája

2009). Ak teda sťažovatelia podali sťažnosť na ústavnom súde 18. novembra 2009

(na poštovú prepravu), teda nesporne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty, táto ako

oneskorená musela byť vo vzťahu k najvyššiemu súdu odmietnutá už pri jej predbežnom

prerokovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad

práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži

svoje práva vrátane zachovania lehoty na podanie sťažnosti pred ústavným súdom.

8. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní neprichádzalo

do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov, ktoré sú viazané na to, že

sťažnosti by bolo vyhovené (návrh na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na

ďalšie konanie, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010