Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 76/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

Zahradnikova.SK s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Jarmila Zahradníková, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , základných práv podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 19. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. januára 2019 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. septembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou ,

(ďalej len „žalobkyňa“), a sťažovateľom ako žalovaným.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 2. februára 2016 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) prvým výrokom rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva sťažovateľa

prikázal hnuteľné a nehnuteľné veci bližšie špecifikované v tomto výroku a do výlučného

vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci bližšie špecifikované v tomto výroku. Druhým

výrokom zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov na vyporiadanom

majetku sumu vo výške 191 484 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím

výrokom rozhodol, že sťažovateľ a žalobkyňa sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“) vo výške 11 489,04 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku

a zároveň určil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej

časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej. V napadnutej časti týkajúcej sa poplatkovej

povinnosti strán sporu za vyporiadanie BSM rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň rozhodol, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľ s poukázaním na existujúcu judikatúru vo veciach vyporiadania BSM

uvádza, „... ako , tak aj ustálená početná judikatúra dovolacích súdov

definuje veci slúžiace výkonu povolania iba jedného z manželov (t. j. podnik tohto manžela)

ako veci, ktoré sú vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ako veci

patriace do oddeleného majetku tohto manžela.“

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uvádza: „Z odôvodnenia rozsudku prvej

inštancie, vyplýva, že súd mal za preukázané, že podnik resp. veci, ktoré ho tvoria

sú oddeleným majetkom sťažovateľa. Je to zrejmé jednak z dikcie súdu, ktorý opakovane

označuje podnik za podnik žalovaného a aj z toho, že súd uložil sťažovateľovi povinnosť

nahradiť do BSM hodnotu zodpovedajúcu hodnote podniku. Z výroku súdu prvej inštancie

však vyplýva, že súd mal za preukázané, že podnik tvorí masu BSM, keďže súd prikázal

z BSM tento podnik do výlučného vlastníctva žalovaného. Tieto dva výroky si vzájomne

odporujú, a teda nemôžu byť oba súčasne platné. Z takto vyhláseného a odôvodneného

rozhodnutia nie je zrejmé, či súd aplikoval pri rozhodnutí ohľadom vzťahu podniku

sťažovateľa a masy BSM právnu úpravu a tak, že podnik sťažovateľa tvorí

masu BSM a teda je nutné pri vyporiadaní aplikovať zásadu prvá veta, alebo súd

určil, že podnik sťažovateľa tvorí oddelený majetok sťažovateľa a teda je nutné

pri vyporiadaní aplikovať zásadu druhá veta. Ľubovoľné zamieňanie zásad

definovaných pre vyporiadanie BSM v § 150 prvá a druhá veta nie je podľa platného práva

možné. Zo znenia jednoznačne vyplýva, že zásada definovaná

v § 150 prvá veta sa aplikuje pri vyporiadavaní majetku tvoriaceho masu BSM a zásada

podľa druhá veta sa aplikuje výlučne v prípade vyporiadavania hodnoty

oddeleného majetku manžela.

Porušovateľ potvrdil rozsudok ako vecne správny...

... Z argumentácie porušovateľa tak vyplýva, že porušovateľ má za to,

že podnikateľský majetok sťažovateľa tvoril masu BSM. Porušovateľ ďalej

v bode 38. odôvodnenia (str. 14) hodnotí, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci. Porušovateľ sa ale vôbec nevyjadril k nesprávnej aplikácii zásad určených

pre vyporiadanie BSM v prvoinštančným súdom, resp. z rozsudku porušovateľa

je zrejmé, že porušovateľa tento nezákonný postup súdu prvej inštancie označil za správny

aj vo vecnej rovine a v rovine právneho posúdenia. Takýmto rozhodnutím porušovateľ

porušil vyššie vymenované základné práva ľudské práva sťažovateľa...

... Porušovateľ prikázal do výlučného vlastníctva sťažovateľa vec (podnik), ktorý

v danom čase bol vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa a súčasne de facto podmienil ďalšie

pokračovanie nerušeného výkonu práva vlastniť majetok sťažovateľa tým, že 1/2 hodnoty

svojho majetku musí uhradiť inej osobe bez toho, aby na to existoval akýkoľvek zákonný

dôvod (keď sťažovateľovi uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni súdom určenú 1/2 hodnoty

podniku sťažovateľa). Takýto postup súdu je jednoznačne nezákonným zásahom

do a) základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a do b) základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 11 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd.“

Sťažovateľ namieta, že krajský súd v napadnutom rozsudku nedáva odpoveď

na základnú otázku a to, či považoval za preukázané, že podnik sťažovateľa je alebo nie je

súčasťou „masy BSM“, resp. či podnik sťažovateľa tvorí alebo netvorí oddelený majetok

sťažovateľa. Na základe uvedeného sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok krajského

súdu za arbitrárny, ktorý závažným spôsobom zasahuje do základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa , resp. podľa listiny a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo nar.: , trvale bytom:

vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd rozsudkom a ľudské právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 19. 9. 2018, spis. zn.: -1103 porušené bolo...

... Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 9. 2018,

spis. zn.: -1103 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie...

... Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť

nar.: , trvale bytom: trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľa

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ podal 18. januára 2019 dovolanie

smerujúce proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Následne ústavný súd zistil,

že okresný súd spis vzťahujúci sa na konanie vedené pod sp. zn.

na rozhodnutie o podanom dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do času

predbežného prerokovania sťažnosti ešte nepredložil.

Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom

je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa . Zmysel

a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v ().

Ústavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ), podľa

ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno rozumieť

už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom.

V okolnostiach prípadu sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti

podľa vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne

rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd),

čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa

predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné

(m. m. , ), čo zakladá dôvod na jej odmietnutie

ako neprípustnej.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že aj pod vplyvom judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor

(napr. , ), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa

je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný

súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uvádza (napr. m. m. , ,

, , ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti

po rozhodnutí o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania

dovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu,

že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť

podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike,

sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002

vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, jeho body 51, 53

a 54).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1

v spojení s .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2019