Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 445/2018
PDF · 194.22 KB
No categories available
III. ÚS 445/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra
Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan
Chovanec s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan
Chovanec, pre namietané porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
4 Cdo 91/2017-735 z 22. februára 2018 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
4 Cdo 91/2017-735 z 22. februára 2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 91/2017-735
z 22. februára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat
centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárii JUDr. Milan Chovanec
s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. mája 2018
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len ,,sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan
Chovanec s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan
Chovanec, pre namietané porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) č. k. 4 Cdo 91/2017-735
z 22. februára 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým
uznesením najvyššieho súdu odmietol dovolanie sťažovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 6 Co 11/2016-692 zo 14. decembra 2016 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Čadca č. k. 10 C 139/2003-602 z 3. novembra 2015, ktoré odôvodnila
s poukazom na § 420 písm. e) a f) a § 421 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).
3. Ďalej sťažovateľka uviedla: ,,V napadnutom uznesení sa Najvyšší súd SR obmedzil
na preskúmanie dôvodu podľa § 420 písm. e/ CSP a ostatné dôvody (§ 420 písm. f/, § 421
písm. a/, § 421 písm. c/ CSP) vymedzené v mojom dovolaní nepreskúmal s poukazom
na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1 VCdo 2/2017 zo dňa
19.04.2017.“ Následne poukázala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018
2
z 25. apríla 2018, ktorým ústavný súd zaujal zjednocujúce stanovisko vo veci kumulácie
dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP.
4. Sťažovateľka zároveň dodala: ,,Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že Najvyšší súd
SR tým, že nepreskúmal všetky mnou uvedené dôvody podaného dovolania, a to jednak dve
uplatnené vady zmätočnosti ako aj dôvody podľa § 421 CSP, porušil moje základné právo
na prístup k súdu. Nakoľko je nesporné, že Najvyšší súd SR zasiahol vzhľadom k uvedenému
právnemu názoru Ústavného súdu SR (PLz. ÚS 1/2018) do môjho základného práva
na prístup k súdu a v jeho opätovnom rozhodnutí sa bude musieť vysporiadať so všetkými
namietanými dôvodmi dovolania, v tomto štádiu konania ďalšie dôvody porušenia mojich
základných práv súvisiacich s dôvodmi vymedzenými v podanom dovolaní, vrátane zásahov
do mojich základných práv vykonaných rozhodnutím krajského súdu, pre ich predčasnosť
neuvádzam...“
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci na
ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
,,1. Základné právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a základné právo na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 91/2017-735 zo dňa
22.02.2018 porušené boli.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 91/2017-735 zo dňa 22.02.2018 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- €, ktoré je Najvyšší
súd SR povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €, ktorú
je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Chovanca
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
6. Uznesením č. k. III. ÚS 445/2018-14 z 28. novembra 2018 ústavný súd prijal
ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
7. Najvyšší súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 13. decembra 2018 vyjadril
k ústavnej sťažnosti prípisom č. k. KP 3/2018-99 z 15. februára 2019, ktorý bol ústavnému
súdu doručený 1. marca 2019, v ktorom vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania o ústavnej sťažnosti a k vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti
v podstatnom uviedol:
«... Sťažovateľka má za to, že odmietnutím dovolania bez zaoberania
sa prípustnosťou podľa § 420 písm. f) CSP a dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1
písm. a/ a c/ CSP dovolací súd porušil jej právo na súdnu ochranu, rovnosť účastníkov
konania a spravodlivý súdny proces.
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 25. apríla 2018
v konaní o zjednotení odchylných právnych názorov senátov... prijal uznesením pléna sp. zn.
PLz. ÚS 1/2018 toto zjednocujúce stanovisko...
Po tomto náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach
Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn. IV. ÚS 49/2018 zo 16. mája 2018)
v súvislosti s nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov vyslovil, že základné právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
porušené bolo.
Z týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľkou namietané práva boli
rozhodnutím najvyššieho súdu porušené.»
8. Ústavný súd 1. marca 2019 zaslal vyjadrenie najvyššieho súdu právnemu
zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia
prípisu. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril podaním
doručeným ústavnému súdu 25. marca 2019, v ktorom uviedol, že najvyšší súd
sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti stotožnil s dôvodmi podanej ústavnej sťažnosti
sťažovateľky a potvrdil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu
sťažovateľkou uvedeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyhovel
v plnom rozsahu, a tiež uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
4
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci
11. Uznesenie č. k. III. ÚS 445/2018-14 z 28. novembra 2018 bolo prijaté senátom
ústavného súdu v zložení sudca Rudolf Tkáčik (predseda senátu), sudkyňa Jana Baricová
a sudca Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom na skutočnosť, že sudcovi
Rudolfovi Tkáčikovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade
s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019
do 31. decembra 2019 schváleným na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 25. apríla
2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová (predsedníčka
senátu) a sudcovia Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom
na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky
v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač
a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,
v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné
okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
III.
16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie
sťažovateľky podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné. Sťažovateľka namieta,
že porušenia uvedeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru sa najvyšší
súd napadnutým uznesením najvyššieho súdu dopustil tým, že sa obmedzil len
na preskúmanie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP, pričom ostatné dovolacie
dôvody, konkrétne podľa § 420 písm. f) a podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, ktoré
sťažovateľka tiež uviedla v podanom dovolaní, nepreskúmal s poukazom na rozhodnutie
veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017 (ďalej
len ,,rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu“).
6
17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).
18. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd v prvom rade
pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (III. ÚS 75/2018).
19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,
ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,
20. Vzhľadom na skutočnosť, že od prijatia rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho
súdu bola otázka zákazu kumulácie dovolacích dôvodov predmetom odbornej diskusie,
ako aj vzhľadom na nejednotnosť názorov na pôde ústavného súdu týkajúcej sa otázky
posúdenia ústavnej konformnosti záveru prijatého rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho
súdu, táto otázka bola aj predmetom zjednotenia právnych názorov senátov ústavného súdu
v pléne ústavného súdu. Výsledkom toho bolo v konaní vedenom pod sp. zn.
PLz. ÚS 1/2018 25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu, ktorého stanovisko
je uvedené v nasledujúcom bode tohto nálezu, ktorým sú jednotlivé senáty podľa § 13 ods. 3
poslednej vety zákona o ústavnom súde viazané pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí.
21. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu ,,Pokiaľ sú v dovolaní súbežne
uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového
poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania
z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420
písm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania
z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená
na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“.
22. Po preskúmaní predmetnej veci dospel ústavný súd k záveru, že uvedené
stanovisko pléna ústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľky, pretože najvyšší
súd neposúdil súbežne uplatnené dôvody prípustnosti jej dovolania, ale obmedzil sa len na
posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. e) CSP, teda z hľadiska existencie
tej procesnej vady zmätočnosti, ktorú sťažovateľka uviedla na prednejšom mieste.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky
napadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).
23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)
zákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,
že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo
slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
24. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených
práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3
8
písm. b) zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho
súdu (bod 2 výroku nálezu).
25. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu
vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež
viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením
(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
IV.
26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
27. Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov
uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie
sťažovateľke nepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia
označených práv sťažovateľky sa v konaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého
uznesenia najvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku nálezu).
28. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá
bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania
priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania
a podanie ústavnej sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €
za jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom
dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške
20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku
nálezu). Podanie právneho zástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené 25. marca 2019
nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené
akékoľvek nové relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň
nepriznal.
30. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. mája 2019
10