Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 445/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan

Chovanec s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan

Chovanec, pre namietané porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-735 z 22. februára 2018 takto

rozhodol:

1. Základné právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-735 z 22. februára 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -735

z 22. februára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat

centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárii JUDr. Milan Chovanec

s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. mája 2018

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len ,,sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan

Chovanec s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan

Chovanec, pre namietané porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) č. k. -735

z 22. februára 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým

uznesením najvyššieho súdu odmietol dovolanie sťažovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. k. -692 zo 14. decembra 2016 v spojení s rozsudkom

Okresného súdu Čadca č. k. -602 z 3. novembra 2015, ktoré odôvodnila

s poukazom na a a a Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).

3. Ďalej sťažovateľka uviedla: ,,V napadnutom uznesení sa Najvyšší súd SR obmedzil

na preskúmanie dôvodu podľa a ostatné dôvody (,

písm. a/, ) vymedzené v mojom dovolaní nepreskúmal s poukazom

na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa

19.04.2017.“ Následne poukázala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. PLz.

2

z 25. apríla 2018, ktorým ústavný súd zaujal zjednocujúce stanovisko vo veci kumulácie

dôvodov prípustnosti dovolania podľa a .

4. Sťažovateľka zároveň dodala: ,,Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že Najvyšší súd

SR tým, že nepreskúmal všetky mnou uvedené dôvody podaného dovolania, a to jednak dve

uplatnené vady zmätočnosti ako aj dôvody podľa , porušil moje základné právo

na prístup k súdu. Nakoľko je nesporné, že Najvyšší súd SR zasiahol vzhľadom k uvedenému

právnemu názoru Ústavného súdu SR (PLz. ) do môjho základného práva

na prístup k súdu a v jeho opätovnom rozhodnutí sa bude musieť vysporiadať so všetkými

namietanými dôvodmi dovolania, v tomto štádiu konania ďalšie dôvody porušenia mojich

základných práv súvisiacich s dôvodmi vymedzenými v podanom dovolaní, vrátane zásahov

do mojich základných práv vykonaných rozhodnutím krajského súdu, pre ich predčasnosť

neuvádzam...“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci na

ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo na prístup k súdu podľa

a základné právo na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. -735 zo dňa

22.02.2018 porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. -735 zo dňa 22.02.2018 zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- €, ktoré je Najvyšší

súd SR povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €, ktorú

je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Chovanca

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Uznesením č. k. -14 z 28. novembra 2018 ústavný súd prijal

ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 13. decembra 2018 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom č. k. -99 z 15. februára 2019, ktorý bol ústavnému

súdu doručený 1. marca 2019, v ktorom vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania o ústavnej sťažnosti a k vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti

v podstatnom uviedol:

«... Sťažovateľka má za to, že odmietnutím dovolania bez zaoberania

sa prípustnosťou podľa a dovolacím dôvodom podľa

písm. a/ a c/ dovolací súd porušil jej právo na súdnu ochranu, rovnosť účastníkov

konania a spravodlivý súdny proces.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 25. apríla 2018

v konaní o zjednotení odchylných právnych názorov senátov... prijal uznesením pléna sp. zn.

PLz. toto zjednocujúce stanovisko...

Po tomto náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach

Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn. zo 16. mája 2018)

v súvislosti s nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov vyslovil, že základné právo na

súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

porušené bolo.

Z týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľkou namietané práva boli

rozhodnutím najvyššieho súdu porušené.»

8. Ústavný súd 1. marca 2019 zaslal vyjadrenie najvyššieho súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia

prípisu. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 25. marca 2019, v ktorom uviedol, že najvyšší súd

sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti stotožnil s dôvodmi podanej ústavnej sťažnosti

sťažovateľky a potvrdil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu

sťažovateľkou uvedeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyhovel

v plnom rozsahu, a tiež uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

4

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci

11. Uznesenie č. k. -14 z 28. novembra 2018 bolo prijaté senátom

ústavného súdu v zložení sudca Rudolf Tkáčik (predseda senátu), sudkyňa Jana Baricová

a sudca Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom na skutočnosť, že sudcovi

Rudolfovi Tkáčikovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade

s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 schváleným na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 25. apríla

2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová (predsedníčka

senátu) a sudcovia Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom

na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky

v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,

keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,

v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné

okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

III.

16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie

sťažovateľky podľa ako procesne neprípustné. Sťažovateľka namieta,

že porušenia uvedeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru sa najvyšší

súd napadnutým uznesením najvyššieho súdu dopustil tým, že sa obmedzil len

na preskúmanie dovolacieho dôvodu podľa , pričom ostatné dovolacie

dôvody, konkrétne podľa a podľa a , ktoré

sťažovateľka tiež uviedla v podanom dovolaní, nepreskúmal s poukazom na rozhodnutie

veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. z 19. apríla 2017 (ďalej

len ,,rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu“).

6

17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd v prvom rade

pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách ().

19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, ).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že od prijatia rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho

súdu bola otázka zákazu kumulácie dovolacích dôvodov predmetom odbornej diskusie,

ako aj vzhľadom na nejednotnosť názorov na pôde ústavného súdu týkajúcej sa otázky

posúdenia ústavnej konformnosti záveru prijatého rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho

súdu, táto otázka bola aj predmetom zjednotenia právnych názorov senátov ústavného súdu

v pléne ústavného súdu. Výsledkom toho bolo v konaní vedenom pod sp. zn.

PLz. 25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu, ktorého stanovisko

je uvedené v nasledujúcom bode tohto nálezu, ktorým sú jednotlivé senáty podľa § 13 ods. 3

poslednej vety viazané pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí.

21. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu ,,Pokiaľ sú v dovolaní súbežne

uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového

poriadku, ako aj a Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania

z hľadiska , poruší tým právo na prístup k súdu podľa

.

Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420

písm. a) až f) a Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania

z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená

na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa

Slovenskej republiky (PLz. ).“.

22. Po preskúmaní predmetnej veci dospel ústavný súd k záveru, že uvedené

stanovisko pléna ústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľky, pretože najvyšší

súd neposúdil súbežne uplatnené dôvody prípustnosti jej dovolania, ale obmedzil sa len na

posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska , teda z hľadiska existencie

tej procesnej vady zmätočnosti, ktorú sťažovateľka uviedla na prednejšom mieste.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky

napadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).

23. Podľa v spojení s ustanovením a

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,

že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo

slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

24. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prístup k súdu podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených

práv potrebné využiť aj právomoc podľa , resp. podľa a

8

písm. b) , preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu (bod 2 výroku nálezu).

25. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Najvyšší súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

IV.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov

uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie

sťažovateľke nepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia

označených práv sťažovateľky sa v konaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku nálezu).

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie ústavnej sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom

dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške

20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku

nálezu). Podanie právneho zástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené 25. marca 2019

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené

akékoľvek nové relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň

nepriznal.

30. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2019

10